Prekliata temnota 23

Krátko pred svitaním sa zobudila v Ekremovom teplom objatí. Ležali na mäkkom koberci pred vyhasnutým krbom, prikrytí tenkou dekou.

Takéto prebudenia ju vždy dojímali. A Ekrem dokonca nemal ani nočné mory, keď pred pár hodinami zostali v tme. Verila, že je to dobré znamenie.

Opatrne vstala, obliekla si odhodené tričko a po špičkách prešla do kuchyne. Naliala si minerálku s chladničky a jej pozornosť upútal pohyb za oknom.

Držiac sa v tieni vyzrela cez medzeru v mliečnej záclone a krv jej stuhla v žilách.

Celý dom obkľúčili postavy v čiernom. Ulicu zablokovali štyri autá.

Na chodníku spoznala Kamala, ako sa baví so Salvatorom a jej sestrou.

Vystrelila do obývačky. „Ekrem! Vstávaj, upíri sú tu!“

Okamžite bol na nohách. „Kde?“

„Všade! O chvíľu vtrhnú do domu.“ Nahádzali na seba oblečenie a pred dvere pritiahli ťažkú komodu, aby ich spomalili.

„Ako to, že sme si ich nevšimli skôr?“ hundral Ekrem, keď si s Rose podávali zbrane a vopred zbalené batohy s najnutnejšími vecami.

To  bola ďalšia smutná súčasť ich života. Nemali nič, čo by bolo naozaj ich. Teda okrem toho druhého.

Nemohli mať obľúbenú knihu, deku, dekoráciu, ani len obraz. Pretože pri úteku museli všetko nechať na mieste.

V batohoch mali jedno oblečenie na výmenu, falošné doklady, počítače so zálohami, nové mobily a jedlo a vodu.

Upíri začali mlátiť do dverí a rozbíjať okná presne vo chvíli, keď Rose s Ekremom zbehli do suterénu.

„Neobzeraj sa!“ prikázal jej.

Rose vyklopila otvor v zemi, zapla baterku pripevnenú na opasku a pustila sa po rebríku dole. Ekrem sa náhlil za ňou a otvor zaistil.

Zastali na nerovnom povrchu tajného tunelu, kvôli ktorému sa do domu nasťahovali, a pár sekúnd počúvali.

Dom sa zaplnil upírmi. Kričali na seba krátke povely a systematicky postupovali. Čoskoro nájdu ich únikovú cestu.

„Poďme,“ šepol Ekrem a vzal ju za ruku. Potreboval cítiť, že je s ním. Že to nevzdala, pretože on by to už dávno urobil, nebyť nej. Takýto život preňho prestával mať zmysel.

Napojili sa na kanalizáciu, kde sa už dalo pohybovať rýchlejšie, a po pamäti prešli o niekoľko ulíc ďalej.

Potom vyšli po rebríku a vynorili sa z kanála medzi radovými domami.

Ekrem šiel prvý. Keď sa uistil, že im nič nehrozí, pomohol Rose a kanál zase zavrel.

Kým sa však rozhliadli, oslepili ich reflektory auta, ktoré pred nimi so škrípaním pneumatík zastavilo.

Cúvli.

Z auta začali vystupovať dvaja upíri.

„Do riti!“ Ekrem prinútil Rose k behu. „Vedeli o tuneli!“

Utekali ulicou, ale upíri povolali posily a než zahli za roh, mali ich za pätami tucet.

„Ekrem, stoj!“ prikázal Kamal a prvý po ňom hodil vrhací nôž, ktorý ho len tak-tak minul.

Rose od šoku vykríkla.

V poslednej chvíli ju stiahol do podchodu. „Neutečieme im,“ dychčal. „Spolu určite nie.“

„Čo to táraš?“ prskla.

Ekrem sa rozhodol behom jedinej sekundy. Ani za nič nedovolí, aby jeho Rose niekto ohrozoval. Stiahol si batoh z pliec a keď vyšli z podchodu, podal jej ho.

Rose sa rozplakala.  „Nie!“ Presne toto mu urobila ona, keď sa nechala chytiť Interpolom. „Nedovolím ti to!“

Upíri už boli takmer pri nich. „Uteč. Ja si ťa nájdem.“ Krátko a drsne ju pobozkal. „Ľúbim ťa.“ A z celej sily ju sotil čo najďalej od seba.

„Ekrem!“ Nikdy v živote nepocítila taký strach, hrôzu a paniku, ako v tej chvíli.

Ekrem ju ale nepočúval a vrátil sa do podchodu, kde sa pustil do nerovného boja s upírmi.

Prikryla si ústa dlaňou. Bojuje. Bojuje, aby ona mohla ujsť.

Mala by bojovať s ním.

Ale to by jeho obeť bola zbytočná.

Ja si ťa nájdem.

Prinútila sa k behu.

Ľúbim ťa.

Cez slzy sotva videla. Opäť si zvolil slobodu niekoho iného nad svojou vlastnou.

Ja si ťa nájdem.

Ale kedy? Čo ak, tak ako Lei, tu už nebude? Čo ak Ekrema zase na tisícky rokov uspia?

Tá myšlienka spôsobila, že sa jej podlomili kolená a ona spadla na tvrdý betón.

Nikto ju neprenasledoval.

„Ekrem,“ fňukala. „Takto to predsa nemalo byť.“

Celú noc blúdila ulicami a snažila sa zmiznúť v centre. Bola ako duch, uplakaná a zlomená.

Až ráno v sebe našla silu kúpiť si lístok do Ríma a odtiaľ pod falošným menom odletieť do Madridu.

Z letiska sa čím skôr pratala, aby ju zachytilo čo najmenej kamier. Našla malú kaviareň neďaleko a stále roztrasená zapla nový mobil.

Džinom sa dovolala až na piaty pokus. Zdvihol jej to rozospatý Levent. „Kto je tam?“

Smrkla. „To som ja, Rose.“ A spustila plač. „Dostali Ekrema. Levent, upíri mi ho vzali!“

Kamal stál pred mrežami, za ktorými na jednoduchej posteli ležal Ekrem. Len čo ho premohli, nadopovali ho konskou dávkou sedatív a previezli späť do Londýna.

Čo ako sa však snažili, Rose sa im stratila. Poveril pátraním miestnych upírov, ale obával sa, že nič nezmôžu.

Ekrema spútali a v bezvedomí zavreli do cely pod Salvatorovým sídlom.

Carolina stála vedľa svojho manžela a tiež upierala pohľad na muža za mrežami.

„Znovu ho uspíme,“ povedal Kamal. „A rozdelíme jeho moc.“

„Ako?“

„Nájdem mágov dosť silných na zaklínanie. Chvíľu to potrvá, ale urobím pre to všetko.“

Zatla päste. „Nič mu nespravíš, kým mi nepovie, kde je Rose. Len bohovia môžu vedieť, nakoľko jej vymyl mozog.“

Kamal ju objal. „Nájdeme tvoju sestru. A zbavíme ju jeho vplyvu. Sľubujem.“

Cari obdivovala jeho istotu. Ona svoju strácala. Je to predsa takmer rok... už celý rok nebola s Rose. Do očí sa jej nahrnuli slzy. „Ja len chcem späť svoju malú sestričku.“

Ekrem mal pocit, že na ňom sedí slon. Nezvládal dýchať, nemohol sa pohnúť a sotva udržal oči otvorené. Niekoľkokrát zaznamenal, ako mu do ruky niečo pichá akási doktorka.

Zahmlievalo mu to mozog, v ktorom jasne žiarila len Roseina tvár.

„Rose,“ zamrmlal slabo a znovu upadol do bezvedomia.

Keď sa prebral, zase bol malátny. Uvidel Kamala a počul, ako sa ho niečo zúrivo pýta. Niečo o Rose. Jeho drahej Rose.

„Tak kde je, ty maniak? Čo si jej urobil?!“

V ústach mal sucho. „Rose...“

Prišla rana. Ani nebolela, ale asi sa mu spustila krv z pery. Nezáležalo na tom.

„Čo si s ňou urobil?“

„Kde je moja sestra?“

„Povedz nám, čo vieš!“

Ďalšie údery. Žeby mu aj prasklo rebro? Sotva to vnímal.

Injekcie.

Nekonečné otázky.

Čo to chcú vedieť?

„Rose! Moja sestra! Kde je moja sestra?!“

Usmial sa. „V bezpečí. Konečne v bezpečí.“ Ďaleko od neho. Urobil pre ňu to isté, čo ona preňho.

Konečne urobil niečo správne.

V Salvatorovej pracovni Kamal, Zoe, Conor a Nikias sledovali prenos kamery z cely na obrazovke v stene.

Ekrema Aislin zase uspala a on sa aj v bezvedomí nepatrne chvel.

„Je jasné, že pod sedatívami nám nič nepovie,“ zhodnotila Zoe. „Ak chcete zrozumiteľnú odpoveď, budete ho musieť nechať vytriezvieť.“

Kamal krútil hlavou. „Je nebezpečný. A nikdy by nám to nepovedal. Ani mučením. Má späť svoju moc. Nerisknem zničenie tohto kráľovstva.“

Conor s ním súhlasil. „Radšej sa spoľahnime na vlastné zdroje. Rose je len človek a bez jeho ochrany ju nájdeme rýchlo. Možno nás dokonca sama vyhľadá, keď si uvedomí, že je po všetkom.“

Zoe zagúľala očami, ale zahryzla si do jazyka.

Salvator si prehrabol dlhé svetlé vlasy. „Niečo mi na tomto celom pripadá divné.“

„Čo?“

„Neviem. Ale začínam si myslieť, že Rose vôbec nemá vymytý mozog. Napadlo ti niekedy, Kamal, že to čo urobila, urobila čisto z pomsty za to, že ste jej klamali?“

Upír sklopil pohľad. Napadlo ho to. A Cari tiež. Len sa báli to vysloviť nahlas. „Nájdeme Rose. A uvidíme.“

„Len aby Rose neurobila inú hlúposť.“

„Pôjdem s vami,“ vyhlásila bohyňa Sekhmet, luskla prstami a jej oblečenie sa zmenilo na bojový pancier s dvoma skríženými mečmi na chrbte.

„Len pomaly, drahá,“ tíšila ju Ma´at, bohyňa pravdy. „Nejdeme bojovať.“

Utrápená Rose hľadela na obe bohyne, ktoré sa dobrovoľne prihlásili na záchrannú misiu do Británie.

Rozhodla sa hodiť za hlavu Ekremovo želanie nechať minulosť minulosťou a Kamala v nevedomosti. Možno by to rešpektovala, keby mu teraz Ekrem nebol vydaný na milosť a vážne pochybovala, že Kamal má slovo milosť v slovníku.

„Možno nebudeme mať na výber,“ hádala sa Sekhmet.

Všetci bohovia sa zišli v Karibiku. Trvalo to niekoľko dní, pretože väčšina z nich sa už zaradila do spoločnosti.

Samozrejme, Horus, Isis a Osiris sa hlásili ako prví, ale Rose nepovažovala za dobrý nápad, aby šla vyjednávať Ekremova rodina, ktorú zrejme vinil za všetko, čo on nedostal.

A tak sa zhodli na bohyni harmónie Ma´at ako prirodzenej diplomatke. Sekhmet, na druhej strane... je dobré mať po ruke bojovníčku.

„Pokúsme sa veci vysvetliť mierovou cestou,“ nástojila Ma´at. Čierne vlasy sa jej zaleskli v ostrom svetle lámp. Na rozdiel od svojich druhov sa rýchlo  aklimatizovala a namiesto výrazného egyptského mejkapu používala prirodzený vzhľad. Niežeby jej postava, hnedé oči a opálená pokožka neboli dokonalé až-až. Nehovoriac o jej výrazných červených šatách.

„Nemám nič proti mieru, ale ak zlyhá aj ten, Kamal nás zase uväzní. To nedovolím,“ vyhlásila bohyňa vojny. „Idem s vami a hotovo!“

„Dobre,“ rozhodla nakoniec Rose. „Hlavne už, prosím, niečo robme!“ Strachom o Ekrema sa už niekoľko nocí nevyspala a nervy mala úplne zničené.

„V Salvatorovom sídle naša moc nefunguje,“ upozornila ich Gina. „Je príliš dobre chránené. Pôjdete na slepo.“

Rose zovrela v ruke dýku. „Je mi to jedno. Ale bez Ekrema odtiaľ neodídem!“

Nikias sa vkradol do Aislininho labáku, vzal niekoľko injekcií a nenápadne sa vytratil. V tichu noci sa plížil palácom smerom k celám.

Preprogramoval kameru, zapol na nej slučku, aby sa prehrávali posledné hodiny, a otvoril Ekremovu celu.

Egypťan ležal schúlený na posteli, vychudnutý a bledý. Upíri mu nedali jesť ani piť, len mu dvakrát zaviedli infúziu.

Vyzeral hrozne.

Zdalo sa však, že je výnimočne pri vedomí. Jeho jasné, belasé oči sa upriamili na Nikiasa.

Upír si k nemu prisadol. „Musíš sa vzchopiť,“ zašepkal do tmy. Vytiahol injekciu. „Toto je mágiou upravená protilátka na sedatíva.“ A pichol mu celú dávku do pleca.

Ekrem mal pocit, že sa mu krv zmenila na lávu. Bol by vykríkol, keby mu upír nedržal ruku na ústach.

Po niekoľkých sekundách sa spamätal a myseľ sa mu konečne vyčistila.

Posadil sa.

Nikias mu naznačil, aby bol ticho. „V dome sú desiatky upírov,“ varoval ho. „Myslíš, že zvládneš vyjsť po svojich?“

Ekrem naňho pochybovačne zazrel. „Prečo mi pomáhaš?“

„Na to práve teraz logickú odpoveď nemám. Tak zvládneš to?“

Ekrem sa váhavo postavil. Cítil sa celkom dobre, až na hlad a smäd.

Nikias si vydýchol. Hodil mu čierne nohavice a tričko a len čo sa druhý muž obliekol, podal mu aj dýku. „Nech to neoľutujem.“ Bol si vedomý toho, že Ekrem naňho môže kedykoľvek zaútočiť.

„Nedaj mi dôvod,“ odpovedal a dýku si vložil do topánky.

Upír šiel napred a viedol ho bočným východom von z domu.

„Čo má toto všetko znamenať?“ dožadoval sa odpovede Ekrem.

„To by som aj ja rád vedel.“ Nikias sa k nemu otočil, len čo sa dostali z paláca. „Prečo si chcel späť svoju moc, keď si nezaútočil? Čo sa stalo naozaj?“

„Mieniš ma vypočúvať?“ syčal Ekrem.

Nikias prižmúril oči. „Práve som ti zachránil život.“

„Neprosil som sa o to.“

„Ja som sa tiež neprosil o veľa vecí.“ Opäť vykročil a mieril k autám pristaveným pred sídlom.

Ekrem cupital za ním. „Ak čakáš, že sa s tebou podelím o moc alebo armádu, si na zlej adrese.“

Nik odomkol najbližšie auto. „Moc je to posledné, čo potrebujem. Sadaj!“

Ani sa nepohol. To, že ho tento cudzinec zachránil neznamená, že mu nepripravil horší osud než ho čakal u Kamala.

„Sakra, chlape, pohni si,  než nás...“

Neskoro. Na celom pozemku sa rozsvietili reflektory a z trávy sa vynorili snajperi.

Nikias šťavnato zanadával a zdvihol ruky nad hlavu.

„Ani hnúť!“ zavelil Will a postavil sa pred unikajúcu dvojicu. Damian už vysielačkou hlásil stav.

Ani nie o desať sekúnd z domu vybehla väčšina jeho obyvateľov a obkľúčila Nikiasa s Ekremom.

Všetci boli v úprimnom šoku nad vývinom situácie.

„Nik?“ zhrozil sa Salvator. „Preboha, prečo?“

Upír sa na prekvapenie všetkých postavil pred Ekrema ako živý štít, ale než stačil prehovoriť, rozletela sa masívna brána chrániaca sídlo a na príjazdovú cestu nakráčala vrcholne vytočená Rose s dvomi bojovne naladenými ženami v závese.