V ďalšom živote 018

 

Zatiaľ čo sa Noemi pokúšala rozptýliť jedného zlosyna, Lydia s Baalom viedli boj na život a na smrť, v ktorom ale ani jeden umrieť nemohol. A pomedzi toto všetko sa Camael premiestnila do pekla, kde už pri dokončenom stroji čakala nervózna Ellie, Baalova a Lydiina dcéra. Kývla Cami a uvoľnila povrazy držiace všetko na mieste.

Cami aj so strojom sa premiestnila späť na čistinku. Ani jeden z jej príbuzných nemal priestor jej pomôcť. Spod ochranných štítov k nej však dobehli Stefan s Vasilym. Jediní poznali ovládanie.

„Počkajte kým nebudeme mať kryštále priamo na ich pokožke a potom stlačte tieto dve kontrolky,“ inštruovala ich zadýchane a rozbehla sa k Lydii. Tej sa darilo držať Baala chrbtom k dianiu a vo voľnej ruke už mala kryštál. Len čo Camael skočila Baalovi na chrbát, pribehla priamo k nemu a do dlane mu vložila osudný predmet. Potom mu pevne zovrela päsť a držala mu ju, zatiaľ čo Cami mu bránila v pohybe.

Stefan stlačil ovládanie. Stroj sa rozhučal, rozvibroval a enormná vlna energie zaliala svet.

Baal prestal bojovať. Oči sa mu upreli do neznáma a chvíľu len neprítomne stál, myseľ prázdna. Potom v bezvedomí klesol na spálenú zem.

Lydia pomohla Cami na nohy a rýchlo ho zviazala. Odtiahli ho do húštia a potom sa všetka pozornosť uprela na Noemi, ktorá už utŕžila bezpočet rán od silnejšieho a skúsenejšieho Michaela. Ten sa zhrozil, keď uvidel prístroj a Baalovu porážku. Po prvý raz ho zaliala absolútna panika, čo malo len horšie následky. Znásobil svoje útoky a lávové chápadlá útočili bez rozmyslu.

Lydia sa dopotácala pod ochranku Noxovho štítu, kde ju hneď podoprela Brie. „Si v poriadku? Máš zranenia?“

Pokrútila hlavou. „Len škrabance a odreniny.“

Noemi v ruke zovrela kryštál, hľadajúc cestu cez Michaelovu obranu. Na pomoc jej prišla vládkyňa zimy Winter, ktorá sa spamätala zo straty krvi a okamžite sa rozbehla do centra diania. Zmrazila chápadlá ohrozujúce nesmrteľných, aby uvoľnila vyššie bytosti. „Ja to zvládnem, choďte a Noemi!“ prikázala im. Schladila zem okolo nich, aby spomalila lávu. Z oblohy začalo snežiť.

Nox sa k novej sestre dostal prvý. Michael bol do minúty obkľúčený a po prvý raz oslabený. Otočil sa okolo vlastnej osi a chcel sa odmiestniť, ale Noemi sa podarilo nájsť v sebe silu zabrániť mu v tom. Aktívne negovala jeho moc.

Michael povolával ďalšie a ďalšie chápadlá, ale ako láva chladla, prichádzal o muníciu. Márne sa pokúsil zmiesť Winter z nôh. Odrazila všetky jeho pokusy a za trest mrazila pôdu pod ním. Pošmykol sa na klzkom ľade a bolestivo spadol na kolená.

„Teraz!“ zvolala Noemi a šmykom sa dostala až k nemu. Zozadu ho schytili Ashmedai, Sachiel a Jophiel a prakticky ho imobilizovali. Noemi mu položila ruku na zem a prebodla mu predlaktie. Dlaň sa mu okamžite otvorila a ona mu do nej vložila kryštál. Kolenom ho pritlačila k pokožke a archanjel Michael, v zovretí troch súrodencov a svojej protisily, bol na konci svojho vojnového ťaženia. Uvidel ako dvaja upíri pripravujú stroj na použitie a z posledných síl si uvoľnil zdravú ruku. Našiel malé jazierko lávy, ktoré si Winter nevšimla, a vyslal k nemu všetku svoju zostávajúcu energiu.

Chápadlá zaútočili na stroj. Camael však bola chytrá a vediac kde asi bude použitý, ho poskladala z odolných materiálov. Nestalo sa mu nič. Keď to Michael pochopil, temnota v ňom plne prebrala kontrolu a poslala chápadlá za upírmi. Stefan sa v poslednej chvíli sklonil a len tak-tak stlačil prvú kontrolku.

Vasily také šťastie nemal. Len čo stlačil tú druhú, chápadlo ho zasiahlo do brucha a odhodilo ho do priepasti tri metre od nich. Do priepasti, v ktorej hĺbkach stále prúdila horúca láva. Kráľ nestihol ani skríknuť bolesťou. Jeho telo obalila rozpálená tekutina. To bola jeho posledná spomienka.

Stefan akoby v tej chvíli prišiel o pevnú pôdu pod nohami. Svet prestal existovať. Zhrozene hľadel k pukline, presvedčený že má len nočnú moru a čoskoro sa zobudí.

Zatiaľ čo Michael prichádzal o spomienky a identitu, nikto mu nevenoval pozornosť, pretože všetci neveriacky hľadeli na miesto, kde zmizol Vasily.

Stefan zreval zúfalstvom a rozbehol sa k pukline, odhodlaný kráľa zachrániť. V jeho mysli neexistovala možnosť, že by umrel. Také niečo sa nestáva. Nesmie! Keď bol na okraji, narazilo doňho akési telo a ťahalo ho preč.

„Stefan, nie!“ kričala mu Winter do ucha. „Nesmieš tam skočiť!“ Vládkyňa zimy ho sotva udržala, ale nevzdávala sa.

„Pusti ma, ty suka! Musím ho vytiahnuť! Musíme mu dať krv, aby sa uzdravil z popálenín!“ Snažil sa ju odhodiť, ale neúspešne.

Winter ho konečne dostala mimo zrázu a pred Stefana sa postavili Amira so Sophie, odhodlané nepustiť ho ďalej. Držali ho celé minúty, kým sa prestal brániť, kým pochopil čo sa práve odohralo. Z očí mu vytekali prúdy sĺz, čo si ani neuvedomoval.

„Slučka!“ uvedomil si. „Slučka sa musí obnoviť!“ Pohľadom vyhľadal ustaranú Brie. „Vypustite sopku!“

Atlanťanka so slzami v očiach pozrela na obzor, kde sa zjavili prvé lúče slnka. Slučka skončila. Ich misia skončila. Michael ležal v bezvedomí na zemi, porazený. Vojna na nebesiach našla svojich víťazov a boli nimi ľudia.

Stefanovi sa lámalo srdce. „Nie,“ prosil zničene. „Nie, prosím! Prosím, nie jeho!“

Winter ho uplakane objala. „Je mi to tak ľúto, Stefan.“ Vasilyho dvor bol jediný, kam chodila na pravidelné návštevy. Kde sa ako hosť cítila vítaná. Nikdy si nemyslela, že uvidí smrť jeho kráľa.

Špión sa rozplakal.

Rebecca vystúpila z davu nesmrteľnej šľachty, v očiach nevídaný hnev namierený na jej stvoriteľov. „Toto bola posledná kvapka!“ povedala pevne. „Vypadnite! Z našich životov, z našich záležitostí! Ak sa nás ešte niekedy opovážite kontaktovať, rozbombardujeme vaše mestá!“ pohrozila vyšším bytostiam. „Vaša vojna nám zabila jedného z najlepších kráľov! Jeho krv je na vašich rukách!“

Brie, podopretá Noxom a stále slabá, plakala rovnako zničene ako Stefan. Chcela ho ísť utešiť. Chcela ho zovrieť a povedať mu, ako veľmi jej bude ten nepodarený upír chýbať. Ale je to jej vina, že umrel. Všetko, čo sa stalo, leží aj na jej pleciach. A to bolelo ešte viac.

Prečo sa čas nemôže ešte raz vrátiť? Všetko by napravila. Nevedela ako, ale vymyslela by to.

„Už sa nikdy nevrátime,“ sľúbila vládkyni Amira zlomene. „Máte naše slovo.“

Jeden po druhom sa odmiestňovali a vzali so sebou aj Baala s Michaelom, stále v bezvedomí, a Lydia sa aj so strojom vrátila do pekla. Brie s Noxom odišli po nej, s posledným zúfalým pohľadom k Stefanovi.

Nesmrteľní zostali na čistinke osamote.

 

 ***

 

Stefan sedel opretý o spadnutý strom, napoly v delíriu. Nehovoril, nehýbal sa, nevypil ani kvapku krvi. Ktosi mu ju nakoniec pichol do žily, aby na mieste neomdlel.

Sotva to zaznamenal.

Miroslava si k nemu prisadla a smútila s ním. Upíri a iné bytosti z celého sveta podišli k pukline a v zármutku sa poklonili mŕtvemu kráľovi.

Z lesa sa začali vynárať červenookí mágovia, neistí. Nesmrteľní na nich hľadeli z podozrením, ale nepokúsili sa vyvolať roztržku. Najvyšší panovníci sa zhukli do skupinky, keď k nim podišiel zelenovlasý muž okolo ktorého sa vznášala autorita.

„Dobrý deň. Som Dain, kráľ Atlantídy,“ predstavil sa dôstojne. „A toto sú moji mágovia.“

Niekoľkosekundové napätie nakoniec prerušil Drew. „Andreas, kráľ upírov,“ povedal. „Moji poddaní a spojenci,“ ukázal okolo seba. „Máme na vás milión otázok.“

Dain sa usmial. „Radi ich zodpovieme. Prijmite naše pozvanie na Atlantídu, len čo...“ pozrel na puklinu. „Urobíte potrebné pre rozlúčku s Vasilym.“

 

 ***

 

Nox vzal Brie do Caminho mesta. Usadil ju na lavičku v kvetinovom sade a oprel ju o seba, aby sa vyplakala. Od smútku za Vasilym, ale aj úľavy, že je koniec. Koniec slučky. Koniec vojny.

Jeho krv je na vašich rukách! Tie slová sa mu dookola ozývali v hlave. Nikdy sa ich nezbaví. Tiež mu po lícach stiekli slzy a posmrkával spolu v Brie.

Postupne sa k nim popremiestňoval zvyšok rodiny, rovnako zničený. Fyzicky aj psychicky. Usadení v tráve a na lavičkách spomínali na upíra, ktorý si u nich vyslúžil obrovský rešpekt.

Slnko bolo vysoko na oblohe, keď sa pomaly vynárali zo šoku. Začali si o Vasilym vymieňať príbehy, spomínať na jeho kúsky a odvážne činy.

„Narodili sa pre seba,“ povedala Brie, keď si všetkých vypočula. Na tvári mala zaschnuté slzy a dôverne zvierala Noxovu dlaň. „On a Stefan. Videla som ich osudy. Mali vládnuť spolu. Mali prelomiť tabu. Mali zmeniť celé zákony a ich partnerstvo by časom ovplyvnilo aj ľudský svet. Rusko by bolo útočiskom celej komunity.“

Nerin sa vysmrkala. „Kvôli mne takmer umreli vo vesmíre.“

„Ja som Vasilyho napumpovala bielidlom,“ povedala Camael. „Smrť ho takmer zabil. Stratil sa v horách v Španielsku. Bol v prvej línii boja o Hypeboreu. A nikdy, ani jediný raz sa nesťažoval. Bol kráľ, ale šiel príkladom.“

Nastalo ďalšie ťaživé ticho.

„Nikdy im to nevykompenzujeme,“ predpovedala Brie. „Nesmrteľní v našich rukách zažili len boje, zrady a útoky.“

Amira si k nej prisadla a zovrela jej voľnú ruku. „Nie hneď. Prišli sme o ich dôveru, ale odteraz budeme pri nich stáť.“ Pozrela na ostatných. „Ako ich stvoritelia. Ako ich ochrancovia. Ako ich sprievodcovia. Dáme im nádej do budúcnosti. Im aj ľuďom. Nová civilizácia nesmie byť rozdelená.“

Brie prikyvovala. „Videla som možné budúcnosti. Ešte nie je nič vyhrané. Éra Jazdcov sa blíži ku koncu.“

Vyššie bytosti spozorneli. „Naozaj?“ nadchla sa Sophie.

Brie prikývla. „Zem sa uzdravuje. Budúcnosť nie je temná. Aj keď to potrvá tisícky rokov, nájdeme si k nesmrteľným znovu cestu.“

 

*** 

Carys, spoluvládkyňa nebies, vošla do trónnej siene kedysi patriacej archanjelom a dala si záležať, aby za sebou zavrela dvere. Traja nastúpení anjeli previnilo sklopili pohľady a vyzerali, že by šli radšej zalievať Yellowstonské jaskyne betónom.

„Práve som odmietla siedmu žiadosť o kontakt s Vasilyho dušou,“ povedala s hrozivým pokojom. „Dvory z celého sveta ma prosia, aby som mu dopriala posledný rozhovor so Stefanom. Už ma otravovali aj vládkyne ročných období a nikto nechce odporovať vládkyniam ročných období. Ako dlho mi podľa vás vydrží klamať, že sa nejakým zázrakom okamžite reinkarnoval a ja záhadne netuším kam?“

Anjeli pozerali všade len nie na ňu. Julius, sediaci na tróne, sa tváril ešte nazúrenejšie než jeho manželka.

„Mrzí nás to,“ odvážil sa jeden z nich prehovoriť. „Prehľadávame okolie parku dňom aj nocou. Máme tam nasadené celé oddelenie anjelov smrti.“

Carys zatla päste. „Aké ťažké môže byť nájsť mŕtveho ducha?“ rozčuľovala sa.

„Prisahám, toto sa nám ešte nikdy nestalo.“

Carys potlačila nadávku, ktorá sa jej hrnula na jazyk. „A ani sa to nikdy nestane, inak z vášho oddelenia urobím záchodovú upratovaciu čatu! Nikto na svete sa nesmie dozvedieť, že sme stratili Vasilyho dušu, je vám to jasné?!“