V ďalšom živote 02

 

Na ruskom kráľovskom dvore sa odohrával formálny večierok. Jeden z Vasilyho poradcov oslavoval narodeniny, čo znamenalo, že vysokopostavení upíri z celej krajiny sa dovalili do Moskvy, aby sa navzájom poohovárali.

Vasily nechápal jednu vec – svet upírov je na stáročia pred svetom ľudí, obzvlášť v spoločenských a morálnych otázkach, a napriek tomu sa uňho nájdu ctižiadostivé matky z “dobrých rodín“, ktoré chcú svojim vydajachtivým dcéram dohodnúť manželstvo. Napriek tomu, že tieto praktiky zakázal ešte pred Napoleonom! A kto je najvhodnejšia obeť?

On!

Kráľ, slobodný, mocný, s jedinečným postavením medzi ostatnými upírmi a aktívny na politickej scéne.

Vážne musí zapracovať na vzdelávaní nových generácií. Toto sa nedá vydržať! Pred dvadsiatimi rokmi bol taký zúfalý, že jednoducho vyhlásil, že je teplý a najal si herca, ktorý v prípade potreby predstiera, že je jeho partnerom.

Odplašilo to záujemkyne?

Len čiastočne.

Vydržal celú hodinu spoločenských povinností, niekoľko tancov a pár rozhovorov, než sa nenápadne vytratil do súkromného krídla paláca, kde mal svoje komnaty.

S úľavou sa zbavil nepríjemného motýlika a zavrel sa vo svojom útočisku – šiestich miestnostiach plných vynálezov, najmodernejšej techniky, farebného LED osvetlenia a predovšetkým ticha. Cestou do luxusnej spálne zo seba zhodil košeľu, rozopol si nohavice a skopol topánky.

Spálňa vyzerala na prvý pohľad ako obvykle – modré svetlá, mäkká posteľ s tuctom vankúšov, exotické rastliny na policiach.

Napriek tomu Vasily hneď vedel, že jeho večer pokojný rozhodne nebude. Privrel oči, napočítal do päť, otvoril ich a prešiel k posteli. Sklonil sa a pod ňou uvidel nevinne sa usmievajúceho Stefana s vŕtačkou v jednej a špiónskou technikou v druhej ruke.

Raz ho zabije. Veľmi skoro. Len čo príde na to, ako to uhrať na nehodu. „Čo robíš pod mojou posteľou, Stefan?“ opýtal sa unavene.

Špión sa zamyslel, než odpovedal. „Uveril by si mi, keby som tvrdil že mám úchylku počúvať ťa keď spíš?“ skúsil to.

Vasilyho nervy viseli na vlásku. Ľahol si na zem a nasúkal sa k Stefanovi pod posteľ. Okamžite uvidel experimentálne ploštice, ktoré ten bastard stihol nainštalovať!

„Na moju obranu, mal si byť na večierku,“ ozval sa Stefan defenzívne.

Kráľ si pretrel tvár. „Prečo mi do komnát inštaluješ ploštice?“ Vedel, že to nie je neobvyklé. Ak má kráľ dobrú ochranku, tá si dáva záležať, aby mala panovníka pod dohľadom. Väčšina dvorov je plná ploštíc, vrátane toho najvyššieho.

„Pretože tvoje rušičky mi zničili tie pôvodné, ktoré som ti sem dal,“ vyrukoval s pravdivou odpoveďou Stefan a ani sa netváril previnilo. Obaja ležali vedľa seba na chrbte a viedli rozhovor, akoby sa nič nedialo.

„A nenapadlo ti, že tie rušičky mám práve z toho dôvodu, aby si ma neodpočúval?“ nadhodil, pretože už skutočne nevedel, ako s týmto upírom komunikovať bez toho, aby mu polámal rebrá. „Viem sa o seba postarať, mám bezpečnostné systémy, tréning v piatich bojových umeniach a moje komnaty majú poskrývaný arzenál schopný vybaviť do vojny menší štát,“ vymenoval mu dôvody, prečo nepotrebuje babysitting.

Stefan si len povzdychol.

Vasily v tichu, ktoré nastalo, pochopil. Smutne sa zasmial. „Tebe je moja bezpečnosť ukradnutá, nemám pravdu? Dávaš mi sem ploštice, lebo mi neveríš.“ Trochu to zabolelo.

Stefan k nemu otočil tvár. „Nie si práve transparentný. Ako sme sa presvedčili, bytosti podobné Luciferovi môžu byť kýmkoľvek. Čo ak sa skrývajú medzi nami? Čo ak sú niekým z nás? Čo ak ten, čo ide po zbraniach, je niekto na vysokej úrovni? Šľachta? Kráľ?“ Napriek tomu, že ich Lucifer zaprisahal k mlčaniu, mačka bola von z vreca. Archanjeli a archdémoni existujú a nie sú neškodní.

„Bytosti ako Lucifer nie sú my. Koľkokrát si ma už videl cucať krv?“ argumentoval logicky Vasily, ale o očný kontakt sa nepokúsil. „Môžu predstierať, ale nemyslím, že by sa dobrovoľne napájali tým hnusom.“

„To nemáme potvrdené,“ prišla skeptická odpoveď. „Preverujeme každého. Začíname s kráľmi a pôjdeme aj nižšie.“

Nuž, napriek presvedčeniu mnohých, králi majú najmenej tajomstiev. Málo vecí ide v ich postavení ututlať. „Prečo nepodozrievaš Michela? Ten chlap je nedôveryhodný, nedodržiava pravidlá a má absurdne veľa informácií.“

„Koho som podľa teba preveril prvého?“ bránil sa Stefan. „Mal som naňho nasadených piatich agentov.“

„A čo si zistil?“

„Že je to čistokrvný upír zo šľachtických kruhov, ktorý nikdy nezažil chudobu alebo nedostatok, bol odmalička vychovávaný k vládnutiu a cestoval po svete. Ty, na druhej strane...“

„Moje záznamy sú len štyristo rokov staré,“ dokončil Vasily. Musel sa zasmiať. Toto je absurdné. Celý tento rozhovor, táto situácia. „Dal som si záležať, aby sa ostatné stratilo.“

Stefan zvedavo nadvihol obočie. Očakával trochu neochoty priznať niečo takéto. „Prečo?“

Pretože ani svet upírov nebol vždy priateľský. Postrčil pred Stefana svoje predlaktie. „Pi,“ povedal.

Špión onemel.

Vasily sa k nemu otočil. „Nikdy si nebudeš istý ak ti to len poviem a ja vážne nechcem tie ploštice. Napi sa, aby si mal dôkaz, že som naozaj len upír. A nie aby to bolelo!“ varoval ho.

Stefan si stále nebol istý. „Myslíš to vážne?“ Upíri z krvi nosom vycítia mnohé, ale ak sa napijú, je málo vecí, ktoré pred nimi zostanú utajené. Obzvlášť ak sú vytrénovaní v tejto oblasti.

„Áno. Nech to máme z krku!“

Mladší upír odhalil ostré tesáky a zaboril ich do Vasilyho ruky. Okamžite mu do obehu vstrekol endorfíny, aby utlmil bolesť z uhryznutia.

Vasily zastonal. Sú to roky, čo bol naposledy uhryznutý a zabudol, aký je to príjemný pocit.

Stefan si dal jediný glg a hneď sa odtiahol. Rana na kráľovom predlaktí sa okamžite zacelila. Špión sa uvoľnene zasmial. „Toto si chcel ututlať? Že si Tatár a premenený?“

Vasily si masíroval ruku. „Je to len nedávno, čo sme prestali povyšovať čistú krv nad premenených,“ vysvetlil mu. „A národnostné šarvátky v Rusku aj medzi upírmi boli v plnom prúde, keď som sa dal na politiku. Momentálne mi je jedno, či na to niekto príde, ale vtedy som musel vymazať citlivé informácie.“

Stefan nadobudol ku kráľovi rešpekt. Nie každý šľachtic by sa nechal uhryznúť len aby uľahčil prácu špiónom, obzvlášť ak ide o záležitosti tohto druhu. Niet divu, že mu najvyšší dvor zveril Tajnú políciu.

„Môžeš sa prosím zbaviť tých ploštíc?“ vrátil sa Vasily k pôvodnému problému.

Stefan ich teda odmontoval a spoločne sa vysúkali spod postele. „Toto boli náročné týždne,“ posťažoval sa.

Vasily sa hodil na mäkký matrac, krížom cez posteľ. „Ani mi o tom nehovor. A čo je najhoršie, odteraz musíme spolupracovať s tým žabožrútom Michelom.“

Stefan organizovane chodil po izbe a zbieral ploštice. Kráľ už stratil motiváciu ho za to skritizovať. „Nemáš ho rád?“

„Nepovažujem ho za empatickú bytosť a to ma desí,“ opravil ho Rus.

Stefan skončil s odoberaním ploštíc a všetky nahádzal do batohu, ktorý si priniesol. „Myslím, že istú formu empatie má. Čo ako logicky uvažuješ, skočiť pred extrémne bolestivú ranu pre záchranu prakticky neznámej ženy je čisto emocionálne rozhodnutie.“

Možno. Michel je však stále najmenej obľúbený kráľ ich sveta a kamarátiť sa s ním je sociálna samovražda. „Jeden nezištný skutok z neho svätca neurobí. Veľmi rád by som sa ho po čase zbavil.“

To aj Stefan, ale obával sa, že Michel sa k tomu pozlátenému trónu prilepil sekundovým lepidlom a nikto ho odtiaľ nedostane.

*** 

Stefan ukončil trojhodinovú poradu Tajnej polície, na ktorej sa zúčastnili tajní agenti umiestnení na viacerých dvoroch po celom svete. Bol vyčerpaný a stuhnutý z toľkého sedenia. Rozhodoval sa, či viac potrebuje spánok alebo ísť zabehnúť pár kilometrov.

Zamkol bezpečnostnú mrežu, ktorá oddeľuje bežné krídla paláca od základne jeho jednotky a vybehol o poschodie vyššie do svojich súkromných komnát. Vasilyho palác bol až nechutne luxusný. Keby tak vedel, kde vyrástol on... Zasmial sa nad tým rozdielom a vošiel do svojich komnát, nie odlišných od Vasilyho. Oprel sa o dvere, stále premýšľajúc nad svojou dilemou. Tréning? Alebo spánok?

Zhlboka sa nadýchol a zavetril. Nie, nebude to ani jedno. Vyrovnane prešiel k nadrozmernému šatníku vo svojej spálni a otvoril ho.

Medzi starostlivo zavesenými kusmi oblečenia sa krčil Vasily s nevinným úsmevom a šraubovákom v ruke.

„Nemáš ani poňatia, koľko vtipov mi momentálne napadá,“ varoval ho Stefan.

Kráľ zdvihol prst. „Nie. Nechcem počuť ani jeden! Poznám tvoju zvrátenú myseľ.“

Stefan nadvihol kútiky pier a prekrížil si ruky na hrudi. „Myslel som, že sme sa povzniesli nad ploštice.“

„Ale áno. Ja som ti len odoberal rušičky, aby tie staré ploštice znovu fungovali,“ bránil sa. „Na tom nie je nič zlé.“

Špión privrel oči, prosiac o trpezlivosť. „A preto trčíš v mojom šatníku. Drahí bohovia, ďalší nával vtipov!“

Vasily sa pokúšal vyzerať kráľovsky a dôstojne, ale v tejto pozícii to skutočne nešlo. „Keď som už tu, mám pár otázok.“ Z rohu zvesil vešiak s kombinézou spidermanovho prevleku a ukázal ho Stefanovi v nádeji na objasnenie vlastníctva tejto ohavnosti.

„Máš niečo proti môjmu pyžamu?“ tmavovlasý upír nadvihol obočie.

Kráľ musel zovrieť pery, aby sa zdržal komentára o dôstojnosti šéfa najtajnejšej bezpečnostnej zložky nesmrteľného sveta. Odhodil kombinézu a vzal do rúk zle ukryté chlpaté putá, štyri druhy bičíkov a moderný pás cudnosti.

Stefanom to ani nehlo. „Ty máš v podzemí ukrytý škripec, veľmi nevhodnú hojdačku a tri experimentálne sex roboty. Naozaj ťa rozrušili tieto hračky?“ ukázal na predmety.

Vasily pohoršene krútil hlavou. „Fajn. Ako mi vysvetlíš toto?“ Z vešiaka stiahol kovbojský kostým s chýbajúcou trieslovou časťou a podozrivými bielymi škvrnami. Po tomto zážitku bude kráľ rozhodne potrebovať dekontaminačnú sprchu.

Stefan sa dobre bavil. „Tvoj kuchár bol osamelý a zostala mu šľahačka z predošlého dňa. Chceš aj detailnejší popis?“

Starší upír odhodil zašpinené handry. „Je v mojom paláci niekto, koho si nepretiahol, Stefan?“ opýtal sa nebezpečne sladko.

Nie, toto nešlo nevyužiť. Špión vyzývavo prešiel pohľadom po kráľovi a zakmital tmavým obočím.

Vasily sa hneď vypratal zo šatníka. „Och pre všetko na svete, ani jeden z nás nie je natoľko zúfalý!“ vyhlásil.

„Ty si sa pýtal. A vráť mi tie rušičky,“ nastavil dlaň.

Kráľ zagúľal očami a vyprázdnil vrecká. „Prečo? Máš predo mnou čo skrývať?“

„Áno,“ priznal Stefan bez nátlaku. „Viem, že sa o mojom pôvode, minulosti a národnosti vedú medzinárodné stávky. Ty sám v nich máš tri zlaté tehličky a Fabergeho vajce.“ Zhrabol prístroje a odložil ich na posteľ.

Vasily trucovito odul pery. „Pokazíš každú srandu,“ obvinil mladšieho upíra. „Čo ak si ty jedným z tých štrnástich?“ vyrukoval s teóriou.

Stefan ho začal strkať ku dverám. „Vaše Veličenstvo, keby som bol všemocný archanjel alebo archdémon, dávno ťa premením na osla,“ uistil ho smrteľne vážne. „Hneď po Michelovi.“

Vasily bol vystrčený von z komnát, ale potreboval mať posledné slovo. Otočil sa k namrzenému špiónovi. „Takže ma máš radšej než Michela?“

Stefan skutočne ľutoval, že ho na toho osla premeniť nemôže. „Rektálny teplomer mám radšej než Michela Francúzskeho.“

Vasily už otváral ústa k ďalšej výmene poznámok, ale upír zdvihol dlaň, uvedomujúc si svoju chybu. „Nepováž sa! Svoj výber slov som oľutoval hneď ako som ich vyslovil.“

„Prosím, daj si ten kovbojský oblek vyprať,“ povedal nakoniec kráľ.

Stefan mu ukázal prostredník a drzo zabuchol dvere.