V ďalšom živote 03

 

Vasily Ruský, kráľ ruských upírov, expert na technológie a hlavný dodávateľ prvotriednych zariadení a vynálezov pre celý svet nesmrteľných, práve dokončil analýzu videa masakru v banke.

„Kamerový záznam je rozhodne pravý,“ povedal ustráchanej Kristine. Spolu s ním v miestnosti sedeli šéf tajnej polície Stefan, Lucifer a Amira. „Ale útočníčka je príliš chytrá. Musela presne vedieť, kde sú kamery. Ani jediný raz im plne neukázala svoju tvár, aby nebolo možné využiť systém rozpoznávania tvárí pre identifikáciu. Niekto ju to musel naučiť. Niekto kto mal prístup k bezpečnostnému systému banky.“

Kristina si vydýchla. „Takže to nie je Sophie.“

„Podľa toho čo si mi o nej povedala rozhodne nie. Ale niekto si dal záležať, aby to tak vyzeralo. Toto nebol lacný trik.“

Veď práve. Kristine zvieralo žalúdok strachom o Sophie. Kam sa to dievča asi podelo?

Stefan odtrhol oči od tabletu, ktorý držal a zreferoval, čo zistil o manželke jej otca. „Myslím, že tá ženská nie je čistá. Profil vraha viac sedí na ňu než na dievča, ktoré zachraňovalo šteniatka z ulice.“

Kristina si rozstrapatila vlasy. „Mne je jasné, že nie je čistá, ale ako z tohto mám dostať Sophie?“

„A kde je Sachiel?“ vložil sa do rozhovoru Lucifer. „Je smutné čo sa stalo, ale ten chlapík je oveľa viac nebezpečný, ak sa rozhodne čo i len trochu experimentovať so svojou mocou.“

Amira ho plesla po ramene. „Sophie tiež potrebuje našu pomoc!“

„Nie je prvá a ani posledná obvinená zo zločinu, ktorý nespáchala.“

Ďalšie plesnutie po ramene. „Ak na videu nie je ona, je šanca že sú stále spolu a preto nám unikajú. Dve mysle namiesto jednej.“

„Sachiel je šibnutý! Jeho myseľ jej veľmi nepomôže,“ frflal.

„Podceňuješ pud sebazáchovy,“ poučila ho Kristina. „Sachiel je vo svojej podstate extrémne inteligentný, skúsený a má schopnosť veľmi rýchlej analýzy okolia, ktorej ľudia schopní nie sú. Je veľmi dobre možné, že ich už dostal z krajiny.“

„Čo budeme robiť?“ sústredila sa na podstatné Amira.

„Navrhujem čeknúť Sophiene záznamy v nebi,“ taktizoval Stefan pokojne. „Mohli by nám povedať kde sa nachádza a možno aj či je v kontakte s inou bytosťou.“

Lucifer kývol, že sa o to postará.

„Ja so súdruhom si preklepneme zlatokopku,“ ukázal na Vasilyho.

Kráľ zafučal ako býk a opakoval si, že nesmie zabiť šéfa tajnej polície pred svedkami. „Je to Jeho Veličenstvo kráľ Vasily Ruský,“ vrčal.

Agent mávol rukou. „Iste, iste.“

Kristina si prikryla dlaňou pery, aby nebolo badať jej úsmev. Priradiť tajnú políciu ruskému dvoru bolo najlepšie alebo najhoršie rozhodnutie, aké mohli veľkráli urobiť. Títo dvaja sú ako pes a mačka.

Lucifer vstal a vzal Amiru za ruku. „Dajte nám vedieť, keď niečo zistíte. My ideme do neba.“ A odmiestnili sa.

 

***

 

Stefanovi zazvonil mobil. Upír ospalo otvoril oči, pohodlne uložený v mäkkých prikrývkach hosťovskej izby Michelovho paláca. Naslepo ho nahmatal, pripravený povedať volajúcemu čo si o ňom myslí. „No?“ dostal zo seba v polospánku. Tri sekundy na to sa splašene vykotúľal z postele. „Sme na ceste!“

V rýchlosti na seba hodil oblečenie a vpadol do susednej izby. „Vasily!“ Kráľ už nespal, bolo však počuť sprchu. „Vasily!“ Vošiel do kúpeľne.

Vasily si urýchlene zakryl podstatné časti. „Sakra, prestaň mi chodiť do sprchy!“ okríkol špeha.

Stefan ho ignoroval. Hodil mu uterák. „Sophie a Sachiel sú na ceste do Paríža, prenasledovaní policajnými jednotkami. Špeciálne komando a Interpol čoskoro dorazia na pomoc,“ zhrnul mu situáciu, ktorú musia ísť riešiť.

Vasily hneď zabudol na sprchu. Rýchlosťou blesku sa osušil a obliekal sa cestou k autu. Michel ich už čakal na svojej motorke. Kývol im a vyrazil.

„Ten workoholik potrebuje ženskú!“ nadával Stefan, keď sa dostal za volant. „Drž sa!“ bolo posledné varovanie, než prudko dupol na plyn.

 

***

 

Vasily bol uprostred náročného kódovania aby prebral väčšinu ľudských satelitov, keď mu počítač vypísal alarm – Stefanov poplach. Malý lokátor, ktorý mu dal pre prípad núdze sa aktivoval a ukázal súradnice Paríža.

Kráľovi zovrelo žalúdok. Toto nie je dobré. Stefan by si radšej uťal ruku, než prosil o pomoc. Vystrelil z kresla a prikázal svojej malej armáde programátorov, aby pokračovali bez neho.

Nerobil si nádeje, že by sa v tomto chaose dovolal džinom, ktorí naďalej evakuujú nesmrteľných, a bol nútený žobrať o pomoc u anjelov. Tí prehodili túto povinnosť na najvyšší dvor a najvyšší dvor poslal na pomoc osobu, z ktorej majú strach všetky nesmrteľné bytosti – vládkyňu zimy Winter. Takmer všemocná žena, obávaná aj medzi nesmrteľnými, sa zjavila v jeho paláci v závane chladu. Je málo bytostí schopných premiestňovania a ona je jednou z nich. Vasily prekonal počiatočný strach a podal jej ruku. Winterin dotyk bol chladný. Neosobný. Napriek tomu vystrúhala úsmev. „Vasily Ruský,“ pozdravila ho a ľadovomodré oči sa jej zaleskli. Svetlé, takmer biele vlasy mala spletené v komplikovanom cope a obvyklú modrú róbu vymenila za jednoduché šaty. Winter je zo štyroch vládkyň najutiahnutejšia – má svoje paláce na póloch a tak ako jej sestry je príliš obávaná aby mala niečo viac než nevyhnutných spojencov. Jej sestra Rebecca, vládkyňa jesene, si tvrdo získavala priazeň nesmrteľných po tom, čo zasadla na najvyšší upírsky trón a dodnes sa nenájde nikto, kto by mal odvahu sa jej postaviť.

Winter je omnoho desivejšia.

„Winter,“ pozdravil ju kráľ. „Ďakujem, že si dorazila.“

Vládkyňa prikývla. „Kam sa potrebuješ dostať?“

Vasily jej ukázal súradnice a satelitný snímok miesta, odkiaľ zachytával Stefanov signál. „Vieš ma tam dostať? Stefan naposledy strážil Sophie – Sachielovu... ehm...“

„Viem kto je Sophie. Tiež mám televízor,“ uistila ho Winter a vzala ho za ruku. „Nádych,“ varovala ho a zvírila okolo nich mágiu, ktorá ich dostala na strechu budovy v Paríži.

Vasily sa v momente začal obzerať, až v rohu našiel schúlenú zakrvácanú ženu a v jej lone bledého, roztraseného Stefana s modrajúcimi perami. V momente bol pri nich a s hrôzou pozrel na odseknutú ruku šéfa Tajnej polície.

Winter sa chytila za srdce a lapala po dychu. Narazila do nej sila, ktorú naposledy cítila pri Luciferovi a Amire. Tých ale nikde nevidela. Prastará energia, z ktorej vzišiel jej druh, vychádzala z vydesenej ženy zvierajúcej telo umierajúceho upíra. Klesla jej sánka. To snáď nie je možné!

Vasily nemárnil čas a z vreciek vytiahol balíky krvi, ktoré začal Stefanovi liať do úst. Bude potrebovať celé litre, aby sa uzdravil, ale ruka mu dorastie. Pozrel na Sophie. „Čo sa stalo? Si zranená?“

Pokrútila hlavou a prehmatávala si krk. Sama bola v šoku a už nevedela komu veriť.

Winter vzhliadla k oblohe. Mozog jej pracoval na stodvadsať percent. Sophie so Stefanom boli napadnutí. Nie je veľa bytostí ktoré by boli schopné dostať sa cez ochranný štít a napadnúť ženu, kvôli ktorej archanjel odhalil svoju identitu a poslal svet do chaosu. Zamerala sa na Sophie a uvidela záplavu krvi na golieri jej šiat, ale žiadne zranenie.

Sachielov prejav dávno skončil. Musel si všimnúť že Sophie nie je v meste. Musel uvidieť spúšť, pretože neexistuje aby sa dievča so Stefanom nebránili.

Navyše s ním boli Lucifer a Amira.

Ani jeden však nezletel dolu, aby po nich pátral.

Nikto nevyvolal poplach.

Winter prepadla panika.

Niekto silnejší než Sachiel, Lucifer a Amira dohromady obsadil mesto. Sophie odťali hlavu, nevediac že už viac nie je človek. A nikto nečaká že Stefan prežije bez litrov krvi a bez ruky.

Vládkyňa zimy urobila extrémne rýchle rozhodnutie. „Musíme vypadnúť!“ vykríkla a priskočila k trojici. Dotkla sa Vasilyho a Sophie, ktorí obaja držali Stefana, a všetkých premiestnila do bezpečia svojho paláca na Severnom póle.

Sophie zvrieskla. Ocitla sa v miestnosti z ľadu, avšak necítila zimu. Všetko bolo ladené do studených farieb a keby nebola na pokraji nervového zrútenia, považovala by to za nádherné. V obrovskej sieni sa vynímali ľadové kvety, ľadový trón so schodíkmi, steny étericky lámali svetlo a všade bolo ticho.

Vasily zdvihol pohľad. „Čo to robíš? Musíme sa dostať ku mne na ošetrovňu! Stefan potrebuje viac krvi!“ kričal a v hlase mal paniku. Sophie si všimla, ako kŕčovito zviera Stefanovu zostávajúcu ruku.

Winter rázne pokrútila hlavou. „Uhni!“ povedala mu a odstrčila ho. Vasily s ňou normálne začal bojovať, ale Winter mu smrteľne vážne pozrela do očí. „Dokážem ho zachrániť. Ktokoľvek ho napadol, bol Sachielov nepriateľ. Nikto nesmie zistiť že je so Sophie nažive, kým nezistíme čo to znamená,“ povedala čo najpokojnejšie. „Dovoľ mi zachrániť ho.“

Vasily ceril zuby.

Winter neustúpila.

Upír nakoniec prikývol.

Winter si vyhrnula rukáv a nastavila Stefanovi svoje predlaktie. Krv vládkyň ročných období je najsilnejšia zo všetkých, pretože boli stvorené takmer k obrazu archanjelov. Sophiena tiež urobila viac, než je bežné – jej mladý vek a neskúsenosť však spôsobili, že nepostačila.

Winter potlačila výkrik, keď sa Stefan zahryzol a napriek bezvedomiu začal sať. K šoku všetkých zúčastnených mu ruka začala dorastať, až po niekoľkých minútach bola celá, akoby o ňu nikdy neprišiel.

Vasily si vydýchol.

Winter odtiahla predlaktie, ktoré sa rýchlo zahojilo, len ona trochu pobledla. Vysilene sa oprela o stenu za nimi a trela si spánky. „Toto nie je dobré.“

Sophie dokázala len s otvorenými očami civieť.

Vasily skontroloval Stefanov tep a dýchanie.

„Bude v poriadku, len je v bezvedomí,“ zašomrala Winter.

„Č-čo teraz?“ konečne sa ozvala Sophie.

Vládkyňa na ňu pozrela ako na diabla. „Teraz musíme prísť na to čo za sily ste to vy dvaja prebudili a ako ich znovu upokojiť.“

 

***

Stefan otvoril oči a na pár sekúnd ho prepadla panika – je v neznámom prostredí, posledné čo si pamätá je bolesť a niekto naňho útočil. Reflexívne vyceril zuby a zavrčal. Potom sa spamätal, keď jeho nos zacítil známy pach upíra, pre ktorého si už pripravil rakvu a neoznačený hrob v ruskej divočine. Pootočil hlavu a uvidel Vasilyho v nepohodlnej polohe vedľa postele – sedel síce v kresle, ale hlavu mal podopretú rukami a spočíval na lôžku kúsok od Stefana. Oči mal privreté v plytkom spánku a v jednej ruke zvieral balík krvi, pripravený mu ho podať keby bol potrebný.

Vodca Tajnej polície si pretrel tvár a posadil sa. „Vasily,“ zašepkal a dotkol sa jeho ramena, aby ním jemne zatriasol.

Rus sa v momente prebral, pripravený hoci aj poviesť armádu. V očiach sa mu objavila úľava, keď uvidel Stefana pri vedomí. „Ako sa cítiš? Bolí ťa niečo?“

Stefanovi chvíľu trvalo spracovať tie dve otázky, ktoré mu v živote boli položené snáď len raz. Po premene. „Som celý. Čo sa stalo? Kde je Sophie a kde sme my?“ Na chvíľu sa zamyslel, potom nadvihol prikrývku, ktorá mu skĺzla na bedrá. „A kto ma, pre všetko na svete, vyzliekal?“

Vasily nadvihol kútik úst. Stefanovo oblečenie bolo nasiaknuté krvou. Musel ho z neho vystrihať. „Nezľakni sa, ale sme na Severnom póle vo Winterinom paláci. A nemáš za čo. Chutná jazvička, mimochodom. Nechaj ma hádať – pozostatok cucfleku od vlkolaka?“

Stefanova ruka podvedome našla malý hryzanec na stehne. Upírom sa obvykle jazvy hoja bez následkov, pokiaľ nie sú spôsobené mágiou, ale táto konkrétna definovala jeho život a eventuálne jeho smrť. Vďaka bohom, že si Vasily nedomyslel jej skutočný pôvod! „Čo ti poviem – mám rád drsné hrátky,“ odvetil bez zaváhania.

„To som si všimol, ale nechať si odťať ruku? To už je sebapoškodzovanie.“

Stefan zagúľal očami.

Vasily sa nad ním zľutoval a v rýchlosti mu zreferoval čo sa odohralo. Stefan mu doplnil príbeh o udalosti v meste. Obaja sa zhodli, že Winter urobila chytré rozhodnutie. Nech si nateraz všetci myslia, že on a Sophie neprežili. Snáď to Sachiela nerozčertí dosť k tomu, aby ľudstvo reálne zničil.

Keď sa Stefanovi konečne podarilo vstať a omotať si okolo bokov plachtu (a pri tom vyzerať ako grécky boh), zamieril do kúpeľne aby sa dal do poriadku. Na polceste sa však zamyslene zahľadel na Vasilyho, ktorý tiež vstal a naťahoval si svaly. „Vasily?“

„Hm?“ zívol svetlovlasý upír.

„Prečo máš červené oči?“

Vasily sa zamračil a dotkol sa vnútorných kútikov svojich sivých očí. „Nespal som celé dni a zabudol som si dať krv,“ priznal a mávol rukou.

„Daj si ten posledný balík,“ ukázal na krv, ktorú kráľ len pred chvíľou zvieral. „Ja ju teraz nepotrebujem.“ A zavrel sa v kúpeľni.

Vasily skrivil tvár nad klamstvom, ktoré mu šéf Tajnej polície uveril. Pretože pred hodinou sa izbou ozýval krik blúzniaceho upíra, ktorého sny vzali na veľmi temné miesto...

 

„Nie! Nie! Nechajte ma umrieť! Zabite ma! Bolí to!“

„Stefan! Stefan, je to sen! Si v bezpečí! Nikto ti neublíži.“

„Prosím! Všetko ma bolí! Nie! Nie! Nie viac vody! Nieeeee!“

Vasily musel mohutného upíra pridržiavať, aby nespadol z postele. Stefanov krik a prosby o smrť boli plné agónie, akú počul len pri extrémnom mučení, krátko pred tým, než mučený naposledy vydýchol. Málokto prosí o smrť.

„Chcem zomrieť! Nie, nespútavajte ma! Bolí to! Moje telo bolí! Zabite ma konečne!“ K prosbám sa pridali neľudské zvuky a rev. Po viac než dvoch hodinách to ani Vasilyho odolnosť nezvládla a rozplakal sa.