V ďalšom živote 07

 

Vasily vyčkal do skorého rána, čo ho stálo všetko premáhanie. Stefan si po hodinách ťažkého mučenia zastavil srdce, aby to vyzeralo že je mŕtvy, a jeho telo bolo pohodené do plytkého hrobu. Keď sa všetci svedkovia stratili, hrdý kráľ klesol na kolená do prachu a rukami začal hrabať. Trvalo mu to hodiny, ale nakoniec sa dostal až k strnulému Stefanovi. Ten otvoril oči, nadýchol sa a po tom, čo mu Vasily nalial do krku dva balenia krvi, sa sám vyhrabal von.

„Musíme za anjelmi!“ povedal špión, nehľadiac na svoj zakrvavený a špinavý stav. „Carys! Carys, sústreď sa! Nebo zradilo! Nebo zradilo ľudí!“

Vasily si sotva uvedomil jeho slová a zvírila sa okolo neho mágia, ktorá ich oboch privolala do nebeskej trónnej siene zaliatej svetlom a odleskami drahých kameňov na stenách.

Dva tróny určené vládcom Carys a Juliusovi boli prázdne, keďže ani jeden z nich nepreferoval túto formu jednania. Carys stála pod schodíkmi a do miestnosti práve vletel Julius, ktorý tiež počul Stefanovo volanie a vážne obvinenie, ktoré vyslovil.

„Bohovia Stefan, je ti niečo?“ zhrozila sa Carys a chcela ho podoprieť, ale on len mávol rukou a pokrútil hlavou.

„Som celý. Vasily mi priniesol krv.“

Julius luskol prstami a v rukách sa mu zjavila mäkká deka, ktorú mu prehodil cez plecia.

„Majú strážnych anjelov. Všetci niekdajší boháči, politici a vedci z nehumánnych výskumov,“ vyletelo zo Stefana. „Videl som ich. Prehovárali ku mne. Nenávidia to. Nechcú byť pri nich a pomáhať im, ale nebesia ich k tým zlosynom pripútali. Nasilu.“

Carys bola bledá ako stena. „Kto? Kto by niečo také urobil?“

Stefanove oči potemneli. „Bývalí najvyšší anjeli. Predošlý režim. Násilím poslali anjelov strážnych ľuďom, ktorí majú na svedomí otroctvo, vykorisťovanie, zločiny proti ľudskosti, vojny a veci, o ktorých ani len nechceš vedieť.“

 

 ***

 

Michel trochu neveriacky nadvihol obočie. „Takže je ľudstvo v bezpečí?“ Napriek tomu, že mu bolo zvysoka ukradnuté, tak ako väčšine nesmrteľných, stále na kolektívnej úrovni dokázali morálne zhodnotiť, že tomuto sa nemôžu prizerať. Ľudia stoja proti nepriateľovi, s ktorým nemajú šancu bojovať.

„Len za predpokladu, že toto sú všetky esá, ktoré má náš nepriateľ v rukáve,“ povedala Angelica.

„Je možnosť, že sme niečo prehliadli?“ opýtal sa Vasily. So Stefanom rozbehli masívne vyšetrovanie už pred rokmi, ale neprišli k ničomu prelomovému.

Cami prestúpila z nohy na nohu. Jej stvorenia sú tak dokonalé! Dokázali zachovať kľud a spojiť sa. V očiach sa jej objavili slzy hrdosti.

„Mohol by poštvať ľudí proti sebe, ale aj to by boli len skupinkové šarvátky,“ teoretizovala Wei Čínska. „Aj keď sme mali svetové vojny, boli to uzavreté bloky proti sebe, nie každý proti každému. Nedokážem si predstaviť, že by existoval spôsob ako dosiahnuť masovú nenávisť, ktorá by zasiahla všetkých.“

„Fajn, fajn. Hypoteticky – aby sa zbavil všetkých ľudí, potreboval by niečo na čo nemajú odolnosť a kde by sa začali zabíjať hlava-nehlava. Chápem to správne?“ zhrnul podstatné Michel.

„Rozhodne by sa muselo stretnúť viacero faktorov,“ súhlasila od najvyššieho dvora Mina, ktorá doteraz mlčala. „Boje sú jedna vec. Problém je, že stále nájdeš takých, ktorí majú súcit a ušetria svoje obete. Doslova by museli prísť o príčetnosť. A súcit. A empatiu.“

„A v takom prípade sa musí uistiť, že ich skolí niečo iné,“ dodal Vasily.

Na balkóniku tigrov sa v panike zdvihla Jordana, ich kráľovná. „Takže potrebuje vírus, ktorý ľudí zbaví príčetnosti, urobí z nich agresívne monštrá a bude mať stopercentnú úmrtnosť. Aby ani len víťazi neprežili.“

„Tak nejako,“ súhlasil Kaden.

Stefan, ktorý doteraz sedel vedľa Vasilyho relatívne pokojne, si začal trieť napnuté svaly. Začalo mu zvierať hruď. „Ale my už taký vírus máme. Je medzi ľuďmi. Bez liečby. Nikto ho nikdy neprežil a po tom všetkom, čo sa udialo, už neexistujú ani vakcíny,“ povedal desivo pokojne.

Všetka pozornosť sa upriamila na špióna.

„Vírus, ktorého prítomnosť odhalíš až keď je neskoro. Človek začne byť agresívny a svojou agresiou ho rozšíri hoci aj na desiatky ďalších denne. Tí nakazia ďalších a ďalších a nakoniec umrú v strašných bolestiach. Stopercentná mortalita.“

Vasily vedľa neho spozoroval, ako Stefan zatína päste.

Angelica sa chytila ako jediná. „Vírus, ktorý postačí modifikovať, aby bol prenosný napríklad vodou alebo kvapôčkami,“ uvedomila si. Vírus, ktorému ľudia venovali tak málo pozornosti, pretože ak by sa s ním zahrávali, obráti sa proti nim...

Michelovi dochádzala trpezlivosť. „Prosím neteoretizujme tu o nejakom filmovom zombie víruse!“

Stefanovi trhlo hlavou. „Besnota,“ povedal sucho.

Mŕtvolné ticho.

„Besnota nemá liek. Každý kto ju kedy chytil, umrel. Nakazený začne byť agresívny a útočiť na svoje okolie. Hryzenie je veľmi obľúbené,“ hovoril monotónne. „Prestane sa ovládať. Zmení sa na zviera ovládané pudmi. Krátko na to nastane hydrofóbia a neskutočná bolesť. Ak neumrie na chorobu, tak na dehydratáciu, alebo sa zabije, aby to prestalo. Než však k tomu dôjde, každý na koho zaútočí to dostane. Dávam tomu týždeň, než sa en masse nakazia zvieratá a to bude koniec. Doteraz ľudí chránila len nízka infekčnosť besnoty, ale kto tvrdí, že ju nejde modifikovať?“

Zatiaľ čo Stefan popisoval dodnes nenápadnú hrozbu, Erin Anglická sedela a počúvala. Z ničoho nič jej do hlavy prenikol ženský hlas. „Erin! Erin Anglická! Zastav ho! Prestane sa ovládať!“

Erin sebou trhla. Je veľmi málo upírov schopných osloviť ju telepaticky, a to len vďaka jej génom prvých upírov, ktoré ju spájajú s novými generáciami na vyššej úrovni. Prebehla pohľadom po delegáciách, až uvidela bledú a vydesenú Elenu Grécku zvierať zábradlie balkónika a uprene na ňu hľadieť.

Britská kráľovná pozrela na Stefana a do sekundy pochopila.

Tí, ktorí sa k nesmrteľnosti dostali premenou, vo väčšine prípadov umreli veľmi nepeknou smrťou, čo u nich zanecháva takzvané spúšťače – traumatické spomienky nad upírmi preberú kontrolu a vrátia ich do tých posledných chvíľ agónie. Zo Stefana cítila rapídny nárast tejto energie.

Napriek tomu, že sa zaprisahala nikdy nepoužiť svoju moc nad upírmi, ako napríklad ovládanie ich myslí, porušila svoju zásadu a násilne sa vopchala do Vasilyho mysle. Bolo to nepríjemné a zvrátené, ale nemala na výber.

„Vasily!“ oslovila ho v hlave.

Kráľ na ňu rozzúrene pozrel. Odkedy sa prevalila pravda o Erininom pôvode, mnoho upírov bolo nesvojich už len z možnosti, že moc ako tá jej existuje. Každému odprisahala, že ju nikdy nezneužije, ale napriek tomu sa jej väčšina dodnes bojí. Vasily je jeden z tých, ktorí nemajú radi šancu straty súkromia.

„Máš pol minúty na to dostať odtiaľto Stefana, než urobí scénu!“ A okamžite sa stiahla.

Vasily v momente pozrel na špióna a uvidel známe symptómy – napäté svaly trhavé pohyby a rozšírené zreničky. Neváhal a zovrel mu zápästie. „Myslím, že máme dostatočnú predstavu. Čo k tomu dokážu povedať odborníci?“ obrátil pozornosť na tých, ktorí sú zbehlejší v medicíne.

Erin sa obetovala a začala čosi bľabotať, ale nevenoval jej pozornosť. Dal znamenie Miroslave, ktorá hneď pochopila a zaujala jeho miesto. V poslednej chvíli odtiahol Stefana dverami do chodby, kde bol nútený ho odzadu zdrapiť, pretože upír sa definitívne stratil v minulosti. Začal vrčať, syčať a čo je horšie, cvakať zubami. Vasily mal čo robiť, aby ho udržal. S fučaním ho ťahal preč.

Stefan sa rozkričal ako ranené zviera. Nepáčilo sa mu, že mu niekto obmedzuje pohyb.

„Fujto, Stefan! Nekušeme! Pusti!“ prikazoval mu Vasily, keď ho upír uhryzol do predlaktia. Napriek bolesti ho však dovliekol do súkromného krídla a prikázal sluhom zohnať mu masívne množstvo sedatív z ošetrovne.

Stefan sa zmenil na niečo primitívne. Dychčal, mlátil sebou, stonal a útočil. Vasily prestal počítať koľkokrát ho uhryzol. Dotiahol upíra do podzemia, pretože nevedel kam inam s ním. Zatiaľ čo sa ho jednou rukou snažil držať, druhou vytiahol mágiou posilnené okovy pre nesmrteľných a horko-ťažko mu spútal ruky a nohy. Potom hodil Stefana na škripec a čo ako sa mu to priečilo, priviazal ho oň reťazami. Nebol nadšený, že toto vybavenie ešte má, ale vzhľadom k multifunkčnosti jednacej siene predpokladal, že eventuálne sa v nej budú konať medzinárodné súdy a na to potrebujú cely a viaceré metódy spútavania nebezpečných jedincov.

Celý vysilený sa zviezol na stoličku a pozoroval muža v agónii pred sebou. Stefan mal na tvári krv od toho, ako ho uhryzol, a zároveň kričal bolesťou.

Sluha konečne priniesol injekcie a Vasily mu pichol rovno dve. Stefan sa ukľudnil, ale len pre to, že ho látka paralyzovala. Nemohol sa hýbať, ale myseľ ho naďalej trýznila. V miestnosti nastalo ťažké ticho.

Vasily sa k nemu sklonil a odhrnul mu z tváre vlasy. „Takže takto si umrel,“ povedal a v hrudi ho bolelo. „Na besnotu.“ Hrozná smrť. Stefanove posledné spomienky na život sú plné bolesti a straty ovládania.

 

***

Stefan si nespomínal kedy sa vrátil k sebe, pretože zrejme konečne omdlel, ale keď otvoril oči, našiel sa pripútaný o škripec v podzemí, ktoré sám navrhol pre nebezpečných väzňov. Občas mu trhlo svalmi, ale najhoršie prešlo. Bohovia, toto sa mu už dlho nestalo! Chcelo sa mu plakať, ale pre seba slzy nemal. Cítil sa len úboho, že jeho tajomstvo vyšlo na povrch.

Že umrel ako prašivý pes.

Pomaly otočil hlavou a na stoličke vedľa seba našiel sústredeného Vasilyho, ktorý mu zvieral spútanú ruku. Rus vyzeral zničene. Len čo však spozoroval pohyb, vydýchol si.

„Si tu so mnou?“ opýtal sa tichým hlasom.

Stefan prikývol.

„Potrebuješ ďalšie sedatíva?“

Pokrútil hlavou.

Vasily sa chystal uvoľniť ho z pút, ale Stefan ho zastavil. „Ešte nie. Radšej.“ Stále sa necítil sám sebou. Ak sa vôbec niekedy bude.

Vasily nesúhlasne prižmúril oči. „Nebudem ťa držať v reťaziach.“

„Prosím.“

Vasilyho to slovo zasiahlo kamsi hlboko. Stefan nechcel riskovať. Až tak si neveril. Klesol teda naspäť na stoličku a neprestával ho držať za ruku. „Ako ti je?“

Nahovno. Stefan privrel oči a povzdychol si. „Urobil som scénu?“

„Nie. Odtiahol som ťa včas.“

Až vtedy si Stefan všimol zaschnutú krv na Vasilyho oblečení. „Ale nie. Zase som ťa pohrýzol?“

Rus sa zasmial. „Stáva sa z toho tradícia, hm?“

Stefan nevedel čo povedať. Je jedna vec komandovať kráľa z pozície šéfa Tajnej polície, ale zmeniť sa v jeho prítomnosti na zviera... Chcel sa prepadnúť pod zem. Chcel odísť a nikdy sa nevrátiť.

Vasily z jeho očí vyčítal nevypovedané. „Hej. Si v bezpečí, Stefan. Aj pravda o tvojej smrti. Vieme o tom len my dvaja.“ Potom sa zamyslel. „Teda štyria.“

Stefan nadvihol obočie.

Vasily sa narovnal. „Bola to Erin Anglická, ktorá ma upozornila, ale ju zase upozornila Elena Grécka, ktorá tu už bola s tým, že ťa chce vidieť, ale nepustil som ju dovnútra.“

Čo za podtón to Stefan začul? „Elena za mnou prišla?“

„Odkiaľ to vedela?“ vyletelo z Vasilyho, než sa stihol zastaviť.

Stefan sa pousmial. „Hnevá ťa, že si sa to nedozvedel prvý?“

Kráľ sa zatváril urazene. „Isteže nie. Len si nedokážem predstaviť, že by si sa večne ufrflaný a tajnostkársky ty zveril s niečím takým inej osobe.“

Stefan si nebol istý, či robí správnu vec, ale potreboval sa vyrozprávať. „Narodil som sa v deviatom storočí na území dnešného Severného Macedónska.“

Vasily takmer zabudol dýchať. O Stefanovom pôvode a živote sa vedú medzinárodné stávky, pretože sa o ňom nedá takmer nič zistiť. A odrazu mu bez mučenia v lone pristane takáto cenná informácia?

„Boli sme typická živoriaca rodina – malá dedinka, otec roľník, matka doma s ôsmymi deťmi. Umrela pri pôrode posledného. Mal som štyri sestry a troch bratov, ale dospelosti sa nás dožilo len päť. Otec nás často bil a plánoval moje sestry vydať za kohokoľvek, kto ponúkne dostatočné peniaze. Niektoré utiekli, iné sa podriadili. Bratia sa podali naňho a stali sa dedinským postrachom. Keďže sme často nemali čo do úst, pravidelne som chodieval na lov do lesa. Buď som svoj úlovok predal, alebo sme ho mali na večeru. Bola to monotónna existencia.“

Nebesia! Vasily pozoroval spútaného muža strateného v spomienkach. „Uhryzlo ťa besné zviera,“ predpokladal.

Stefan sa nadýchol. „Nedal som si ani len tú námahu o tom niekomu povedať. Jednoducho som si ranu obviazal a pokračoval v živote. Potom prišli horúčky, kŕče, agresia, a nakoniec som sa začal báť vody. Otec a moji dvaja bratia ma pripútali o posteľ. Tušili, že neprežijem. Jeden z nich zvládol informovať moju najstaršiu sestru, ktorá utiekla ako prvá s bohatým pocestným. Prišla v poslednej chvíli. Na mnohé si nepamätám, ale ukázalo sa, že ten bohatý pocestný bol upírsky šľachtic, ktorý ju premenil. A ona ma nedokázala vidieť umierať, tak ma premenila, nafingovala moju smrť a nakoniec ukradla moje telo priamo z hrobu. Zobudil som sa v ich rezidencii ako nový upír.“

Vasily mal ústa dokorán.

Stefan nadvihol kútiky úst. „Tá žena bola Elena Grécka.“

***

Vasily takmer spadol z nôh keď budovou otriaslo. Zarazene vzhliadol. Z jednacej sály do podzemia doľahli zvuky chaosu, kriku a syčania. Ešte aj Stefan, stále spútaný a zadumaný, zabudol na svoje problémy a zamračil sa.

„Budeme si robiť nádeje, že len prehnane diskutujú?“ nadhodil špión.

Vasily taký naivný nebol. Začal uvoľňovať reťaze. „Obávam sa, že diskusia skončila.“ Pomohol strnulému Stefanovi na nohy. „Máš vnútri ploštice alebo kamery?“

„Bosorky to tam ohradili mágiou. Nič elektronické nevyšle signál,“ posťažoval sa Stefan.

Samozrejme. Obozretne sa rozbehli chodbami späť k vstupným dverám, ktoré našli zapečatené a doslova zmrazené v ľade. Čo ako sa pokúšali ich rozraziť, ani to nimi nehlo. Zvnútra sa ozýval krik a... svišťanie vetra?

„Čo do pekla tam robia?“ dumal Stefan.

Rozbehli sa k ďalším vstupným dverám a potom k ďalším, ale ktokoľvek vnútri prebral kontrolu, odstrihol všetky únikové cesty. Zadýchaní upíri od zúfalstva zabúšili na tie posledné.

„Počuje nás niekto?“ kričal Stefan.

Do dverí z druhej strany čosi narazilo. Súdiac podľa stonov to muselo byť telo. „Stefan?“ ozval sa Michelov tlmený, unavený hlas. „Sme pod útokom!“

„Kto na vás útočí? Viete sa dostať von?“

Dlhé ticho. „Neviem a nie! Je to archanjel!“ Kašľanie a dusenie. „Niekto z nás. Je medzi nami!“

Vasily zabudol dýchať. Boli infiltrovaní!

„Musíme ich dostať von,“ rozhodol Stefan. „Michel! Vydržte a šetrite energiou! Kde sú ostatní archanjeli a archdémoni?“

Náraz a nadávka. „Camael zmizla! Lucifer je v bezvedomí. Niektorých zavalili balkóny. Viac neviem!“

Stefan zdrapol Vasilyho za ruku. „Ty si to tu postavil. Nie si taký hlúpy, aby si nemal tajné priechody. Dostaň nás dovnútra!“