V ďalšom živote 09

 

Posledných dvadsaťštyri hodín si vyžiadalo veľa chaosu. Tornádo uprostred siene ustalo len čo bol nepriateľ oslabený bojom a Caminým útokom, a stovky mrzutých nesmrteľných skončili na ošetrovniach po celom svete. Sieň bola zničená, ale Miroslava to videla len ako kozmetickú vadu. Len čo sa jej zrástli kosti, dala sa do plánovania rekonštrukcie.

Obyvateľky dediny sa vrátili do bežného života, naďalej chránené nesmrteľnými bojovníčkami.

Stefan prešiel rýchlou dekontaminačnou sprchou, než bol pustený k Vasilymu. Mohol sa však len posadiť k priesvitnej stene, za ktorou na kope narýchlo donesených diek sedel vyrovnaný, mierne znudený kráľ. Všade bolo ticho, pretože archanjeli a archdémoni si dali urgentnú poradu na opačnom konci mesta a výnimočne bol špión rád, že sa jej nemusí zúčastniť.

„Ako sa cítiš?“ vyzvedal Stefan, len čo sa usadil do rohu, aby sa čiastočne opieral o rovnakú stenu, pri ktorej sedel Vasily.

Kráľ si odfrkol. „Ako chodiaca a ukecaná biologická zbraň,“ odvetil sarkasticky.

„Camael nájde spôsob, ako tie veci v tebe zabiť.“

Rus privrel oči. „Budeme si nahovárať, že je to také jednoduché?“ Tá vec zabíjala ľudstvo po celú jeho existenciu. Nezničí ju len tak niečo.

„Budeme,“ rozhodol Stefan. „Niekedy nezaškodí mať v sebe trochu naivity.“ Hravo sa usmial a poklepal po skle, alebo čomkoľvek čo to vlastne bolo za materiál. „Poradili sme si s horšími vecami.“

Vasily sa tiež oprel o stenu a unavene privrel oči. „Čo ty? Nedostal si ani šancu na zotavenie odkedy som ťa... spútal.“

Špión len mykol plecami. „Nič, čo by som nezvládol. Nebola to moja prvá epizóda a zrejme ani posledná.“

Vasilymu zovrelo srdce. Stefan je príliš zvyknutý na vlastné utrpenie. „Hovoril si o tom s niekým? Aspoň s Elenou?“

Stefan sklopil pohľad. „Nechcel som ju znepokojovať.“

Takže nie. Elena ho videla zrejme len krátku chvíľu v jeho posledných chvíľach a nikto ju neoboznámil s krutým priebehom besnoty u ľudí. „Naozaj si myslíš, že to v sebe zvládneš dusiť naveky?“

Nie. Skôr či neskôr ho minulosť dobehne. Ale čo iné mu ostáva? Kto by chcel počuť o jednej z najhorších chorôb na svete a bolesti, ktorá ju sprevádza? „Ja si poradím. Nemusíš sa o mňa báť, súdruh,“ zaklamal.

„Máš na mysli samovraždu?“ vyletelo z Vasilyho vážne.

Stefan vyvalil oči.

Kráľ vzdychol. „No tak, Stefan. Naozaj si myslíš, že neviem o najbežnejšom jave u premenených? Som kráľ. Dávaš sa na šialené misie, pretože to nemáš v sebe, aby si sa odpratal sám, ale si úplne v pohode ak to urobí niekto iný. Erin o tom napísala celé knihy.“

„Niektoré veci by si skutočne nemal hovoriť nahlas,“ zašomral špión a trucovito našpúlil pery.

Vasily si odfrkol. „Som prelezený kiahňami a zavretý v karanténe. Môžem si hovoriť čo chcem.“

Stefan naňho prižmúril oči. „A opäť mám chuť ťa utopiť vo fontáne.“ Tak ako sa pokúsil pred rokmi. Dlhý príbeh.

„Lepšie než sedieť na strome a pozorovať šukajúce medvede.“ Ďalší dlhý príbeh.

Stefan sa zasmial. „Si šialený, súdruh. Venuj sa svojim poddaným a nie špiónom tretích strán.“

„Ak ma pamäť neklame, nemenovaný špión tretej strany je legitímny grécky vojvoda,“ ryl Vasily ďalej.

„Vedel som, že ti to nemám hovoriť,“ zašomral Stefan.

„Tak prečo si to urobil?“

To by aj on rád vedel. Možno ním pohol Vasilyho ublížený tón, keď zistil že Elena ho prišla navštíviť, alebo potreba sa vyhrabať z absolútneho dna dôstojnosti po tom, čo jeden z najmocnejších kráľov zistil, že umrel ako prašivý pes. „Je lepšie aby si poznal celú pravdu a nevytváral si nejaké divoké príbehy o tom, ako sa šéf Tajnej polície nakazil besnotou.“

Vasily sa zasmial. Hneď však zvážnel. „Mrzí ma, že si musel tak veľmi trpieť. Nedokážem si ani predstaviť tú hrôzu.“

 A ani by nemal. „Čo ty, súdruh? Ako si sa k nesmrteľnosti dopracoval ty? Zviedol si upírku?“ zmenil tému.

Kráľ sa naňho zazubil a prstom kreslil pomyslené vzory na sklo. „Obávam sa, že môj príbeh je viac než nudný. Narodil som sa do priemernej rodiny strednej triedy a dostal to privilégium ísť do školy. Keďže som exceloval v matematike, upútal som pozornosť šľachtica, ktorý mal neďaleko nás sídlo. Vzal ma pod svoje krídla a v dospelosti som sa stal správcom jeho majetkov. Keďže nestarol, po čase mi priznal pravdu o tom, že je upír. Nebral som to tragicky – nikdy sa odo mňa nenapil a nikdy na nikoho neútočil. Zostarol som a v sedemdesiatke som chytil ťažkú chrípku, na ktorú som umieral. Vtedy mi dal možnosť nesmrteľnosti. Po pár dňoch premýšľania som ju prijal a tak ma premenil, zinscenoval môj pohreb a vzal ma na dvor, aby som sa naučil žiť medzi svojimi. Keď umrel, prebral som jeho postavenie a postupne sa politicky dostal až na trón.“

„Takže si bol starec?“

Vasily prikývol. Po premene sa každý upír dostane do veku najvhodnejšieho pre prežitie a teda veku, keď je telo najvitálnejšie a najsilnejšie. Mladí upíri do tohto veku starnú, ale starší omladnú v priebehu niekoľkých týždňov.

„Je ťažké si ťa predstaviť... iného.“

„Sú to zvláštne spomienky,“ súhlasil kráľ. „Pamätám si bolestivé kĺby a ovisnutú pokožku, ale akoby to bol niekto iný, nie ja.“

Tak ako Stefan. Tie posledné dni umierania nebol on. „Osud zrejme veľmi nechcel, aby sme umreli.“

Zrejme nie. Prečo ich však chcel nažive, to je záhadou. Vasily by nesmierne rád videl nebeské záznamy svojej osoby, ale vedel, že čo aký je skúsený, túto inštitúciu nehackne.

V príjemnom tichu obaja rozjímali nad svojimi životmi, až nakoniec opretí o stenu, ktorá ich oddeľovala, zaspali.

 

 ***

 

Stefan vzhliadol zo zeme, kde sedel oproti Vasilymu za stenou, a okamžite vycítil, že sa niečo deje. Vypol tablet, na ktorom s kráľom hral šachy a vstal. Camael s Ashom vošli so strnulými výrazmi a v očiach mali... obavu.

„Ale nie,“ ozval sa Vasilyho hlas cez reproduktory. „Niečo sa pokazilo.“

Camael podišla k stene a smutne si povzdychla. „Vírus, ktorý je na tebe, je modifikovaný. Náš nepriateľ nezaháľal.“

„Modifikovaný ako?“ vyzvedal Stefan.

„V podstate je odolnejší. Na nesmrteľných by nemal prežívať, ale u teba sa mu darí. Nezabijú ho ani podmienky podobné smrti, ktoré na sebe vedia upíri vyvolať – zastavenie srdca a ochladenie tela. Ešte aj v mínus sedemdesiatich stupňoch len hibernuje.“

Vasily zbledol. „Ja z tejto karantény nevyleziem, nemám pravdu? Nie je len na mojom oblečení, však? Už je v krvi. A orgánoch.“

Nespokojne prikývla.

„Ako ho dekontaminujeme?“ Stefan zvýšil hlas.

Camael si navlhčila pery. „Vasily, musíme ťa vystaviť podmienkam, ktoré sú preň stále smrteľné.“

Svetlovlasý upír sa snažil udržať pevný postoj. „A to?“

Cami pozrela na Stefana. Z akéhosi dôvodu jej viac robila obavy jeho reakcia, než Vasilyho. Ten špión je voči svojmu nepriateľovi znepokojivo ochranársky. Priam videla ako jeho životná energia lipne na Vasilym. „Zvonku to bude UV žiarenie.“

Stefan zovrel pery.

„To je smrteľné aj pre mňa,“ povedal Vasily vážne. Upíri sú extrémne citliví na slnko a UV žiarenie, aj keď umelé, sa od neho nelíši. Krátkodobo a nacucaný krvou to zvládne, ale mal pocit, že Cami nemá na mysli ľahký pobyt v soláriu.

„Ja viem.“

„Ak ho napojíme na dosť krvi, zvládne to,“ teoretizoval Stefan.

Vasily nespúšťal oči z archanjela. „Ibaže to nestačí,“ vyčítal jej z tváre. „Stále bude v mojom vnútri. Musíme ho zabiť na dvoch frontoch súčasne.“

Camael opatrne volila slová. „Urobím všetko pre to, aby si cítil čo najmenej bolesti. Už som zavolala veľkráľa Daria s Angelicou, aby na teba použili svoju Silu Hada.“ Pradávna sila pôvodom z nebies dokáže oklamať zmysly a teda zbaviť iných pocitu bolesti.

„Čo so mnou chceš urobiť, Camael?“ naliehal Vasily autoritatívne.

„Musím ti vypláchnuť žily a tráviaci trakt bielidlom,“ vybafla na jeden dych.

Upír zamrkal. A znovu. A zase.

Ešte aj Stefan prišiel o slová.

Vasily na ňu pozrel ako na šialenú. „Tento nápad tu už bol a pokiaľ viem, chlapík ktorý s ním prišiel sa opeká u Persefony v pekle.“

Áno, je jej to jasné. „Ja viem ako to znie, ale bude to fungovať. Tvoje telo je silnejšie a odolnejšie než ľudské. Urobila som výpočty. Vypumpujem z teba krv, napumpujem dezinfekciu, ožiarim ťa a len čo mi skener ukáže čistý obraz, znovu do teba nalejeme pôvodné tekutiny.“

„To je šialené! Ak nebude mať v sebe dosť krvi, čo ho ochráni pred smrťou zo žiarenia?!“ oboril sa na ňu Stefan.

Nešťastne naňho pozrela. „Vieš ako ľudia svojho času liečili rakovinu? Napumpovali chorého chémiou a ožarovali ho v nádeji, že tumor odumrie skôr než telo. To je situácia, v ktorej sa nachádzame.“ Znovu obrátila pozornosť na kráľa v karanténe a podišla bližšie ku stene. „Budeš musieť byť veľmi silný, kráľ Vasily.“

 

 ***

 

Bola to desivá scéna podobná hororovému filmu. Nahý Vasily, prikrytý len kusom látky na bedrách, ležal na lôžku v uzavretej miestnosti, napojený na prístroje. V rukách aj nohách mal hadičky, v telesných otvoroch mimo úst tiež. Pery mal biele od toho, ako dlho nemal krv. Pri lôžku mu stála v protiradiačnom obleku Camael. Z druhej strany mal rovnako oblečeného Stefana, ktorý si vyhádal svoju prítomnosť počas procesu. Za priesvitnou stenou stál Ash, uprene pozorujúc svoju najdrahšiu, spolu s najvyššími upírskymi vládcami Angelicou a Dariom, ktorí sa držali za ruky a sústredene posielali k Vasilymu Silu Hada, odoberajúc mu schopnosť cítiť bolesť.

Za nimi nervózne čakali archanjeli s archdémonmi, pripravení poskytnúť akúkoľvek nevyhnutnú pomoc.

„Ako sa cítiš?“ kontroloval Stefan svojho úhlavného nepriateľa.

Vasily sa zamyslel. „Podivne tupo. Ako zabalený do vaty.“

Cami mu krátko zovrela dlaň. „Môžeme?“

Prikývol.

Stefan na jej pokyn aktivoval pumpy a Vasilyho krv začala pomaly prúdiť do pripravených uzavretých sáčkov. Z druhej strany doňho Cami vypustila nechutne vyzerajúci roztok.

„Nezabúdaj, nesmieš si zastaviť srdce,“ pripomenula mu. „Potrebujem, aby ti všetko prešlo systémom.“

„Snažím sa,“ zamrmlal upír, ktorému sa zahmlelo pred očami.

Cami sa nenávidela za to, čo robí. Toto považovala za mučenie. Vzala poslednú hadičku a nasúkala mu ju do úst, aby vypustila tekutinu aj do Vasilyho tráviaceho traktu.

Upír sebou začal šklbať a vyvracať očami.

UV lampy sa zapli. Boj proti mikroskopickému nepriateľovi započal.

Vasilyho pokožka zožltla a oči sa zaliali krvou. Celý sa roztriasol. Uspať ho nemohli, pretože to by mu v kritickej chvíli prestalo biť srdce. Potrebovali ho pri vedomí.

Stefan mu stisol chladnú dlaň. „Vydrž, súdruh,“ šepol.

Cami sledovala viacero monitorov. Zatiaľ sa zdalo, že jej plán funguje.

„Jeho koža, Camael!“ vykríkol Stefan.

Vasilyho telo sčervenelo od nepríjemného žiarenia. Celý sa triasol.

„Ešte chvíľu,“ povedala vážne. „Vydrž, kráľ Vasily!“ Neisto pozrela na Asha za stenou. Uprene ju pozoroval a jeho oči plné istoty jej dodali odvahu. Veril v ňu, keď ona zapochybovala.

„Zastav to!“ prosil ju Stefan, keď Vasily začal lapať po dychu.

„Zlyhávajú mu orgány,“ upozornila ju Angelica spoza steny. „Pečeň s obličkami sú preč.“

Cami zúfalo sledovala monitory. Vírus stále žil, ale ustupoval. „To je dobre,“ povedala. „Ešte pľúca.“

Vasilyho stav sa zhoršoval z minúty na minútu. Končatiny mu zmodrali, začal sa dusiť a z očí mu tiekli slzy.

„Camael, stačilo!“ Tentokrát Stefan archanjela priam okríkol. „Už má popáleniny!“ Svetlo mu spôsobovalo pľuzgiere.

Minúta.

Ďalšia.

Vasily bojoval o vedomie, v očiach hrôza. Panicky otočil hlavu k Stefanovi, prosiac o... koniec. Nemal bolesti, ale ani len had nedokázal zastaviť pocit absolútnej slabosti a prázdnoty. Vedel, že smrť je blízko. Prestával si cítiť telo. Hruď mu zvieralo. Srdce mu nechcelo viac biť a robil všetko pre to, aby ho k tomu nútil.

Tri minúty.

Stefan mu čosi mrmlal do ucha, ale prestával ho vnímať.

Desať minút.

„Súdruh, nevzdávaj to. Prežil si túto trafenú civilizáciu, dve svetové vojny, hladomory a komunistov! Nejaký trápny vírus ťa snáď neodrovná!“ motivoval ho špión.

„Máme to!“ vykríkla Cami odrazu. „Je čistý!“ Okamžite vypla lampu, aktivovala spätný chod a vymenila nádoby. Do Vasilyho začali prúdiť litre krvi a do úst mu pustila hyperborejskú tekutinu – pôvodnú potravu upírov.

Podľa protokolu obaja odstúpili, aby ho znovu nekontaminovali pre prípad, že sa vírus zachytil na ich oblekoch. Prešli do dekontaminačných spŕch a do miestnosti nabehli najvyšší vládcovia, aby sa oňho postarali.