V ďalšom živote 26

 

O tri dni neskôr...

 

Ella takmer posvätne vybrala z výklenku v stene hlavného laboratória skúmavku s priehľadnou tekutinou, od ktorej závisí život prakticky všetkých nesmrteľných. Natiahla tretinu jej obsahu do striekačky a pozrela na svojich spoločníkov.

 

Vasily pokrčil nosom. „Nechceš nám povedať viac o účinkoch, ktoré má?“

Ella sa zaksichtila. „Podľa záznamov je vakcína postavená na, doslova, udusení a vypudení fága z našich tiel. Doručí informáciu bielym krvinkám o nepriateľovi a preprogramuje aj červené krvinky, aby vírus medzi sebou uzamkli. Telo však bude reagovať nadmernou produkciou nových krviniek, aby nahradili tie, ktoré bojujú.“

Stefan tiež nemal nadšený výraz v tvári. „Nespôsobí to rapídny nárast tlaku v cievach?“

Ella mykla plecami. „Nevieme koľko krviniek bude potrebných na zdolanie fágov. Jedna k jednej, desať k jednej... je to ruská ruleta,“ objasnila im neochotne.

„Takže teoreticky môžeme zvnútra vybuchnúť?“ spájala si Isobel súvislosti. „To je trochu kontraproduktívne k našej snahe prežiť!“

Ella všetkých spražila pohľadom. „Niežeby mi naše šance robili radosť.“

„Nemôžeme to najskôr otestovať na... niečom čo nie sme my?“ nádejal sa Vasily.

Isobel sa otočila k Elle. „Napríklad na pedofiloch? Už sme predsa testovali, či na nich neskočí fág. Teraz len potrebujeme, nuž, nesmrteľných.“

Stefan si odfrkol. „Takých nemáme.“

Isobel, stále vcelku nová vo svete upírov, nechápavo zamrkala.

„Obvykle záhadne umierajú a my si neoverujeme alibi obetí alebo ich rodinných príslušníkov,“ vysvetlil jej Vasily jednoducho.

„Plus sa na nich krásne trénujú rôzne... výsluchové techniky,“ dodal Stefan hrdo.

Isobel si len vzdychla a znovu sa zahľadela na injekciu. „Takže prakticky musíme testovať na sebe.“

Ella sa pohrávala so striekačkou. „Niežeby som bola ochotná testovať na zvieratách. Navyše, toto je prototyp. Nečakám, že zaberie. Látku budeme musieť niekoľkokrát upraviť, ale potrebujeme vedieť, či vôbec spôsobí. Naši najdrahší predkovia ju nikdy nevyskúšali.“

Stefan si to nevšimol, ale inštinktívne sa presunul popred Vasilyho. Ak niekomu čo i len napadne skúšať to na ňom, rozpúta vojnu! „A ak vakcína jedného z nás odrovná? Máme doslova tri pokusy, aby aspoň jeden prežil a doniesol ju ostatným.“

Ella prikývla. „Nemôžeme si dovoliť podať chybnú verziu chorým.“

Isobel sa na ňu zamračila. „Ale ty nevieš ako vyrobiť inú,“ uvedomila si. „Musela by si prepísať celé vzorce. Bez pomoci dát od vedcov.“

Doktorka smutne prikývla. „A preto musíme čo najskôr zistiť, aké zlé to je. Drobné úpravy ešte zvládnem. Ale ak je vakcína nesprávna už v základoch... pripomínam, že nikdy nebola ani zvažovaná na masovú distribúciu.“

Vasily zovrel Stefanovu dlaň. Nikomu z nich sa nechcelo do experimentu, ale neprišli sem zo sebeckých dôvodov. Ich ľud je v ohrození. „Budeme ťahať slamky?“ navrhol.

Ella chvíľu premýšľala. Potom, k šoku všetkých, si tekutinu rýchlo vpichla do ramena. Okamžite bola okríknutá tromi zhrozenými hlasmi.

„Čo si to urobila?!“ Stefan jej zdrapol predlaktie a vypáčil jej teraz už prázdnu striekačku z ruky.

Elle začalo hučať v ušiach. „Isobel potrebujete kvôli prekladom. Chemické vzorce pochopí každý priemerný vedec, ale jej schopnosť je jedinečná. Ty si kráľ a tvoj ľud ťa potrebuje,“ vysvetlila zadýchane. „A viem že by si ma roztrhol, keby som navrhla Vasilyho.“ Podlomili sa jej nohy. „Uuuuf, tá vec je silná!“

Stefan ju zdvihol do náručia a uložil na stôl. Hneď na to sa začala triasť ako osika. „Ako sa cítiš?“

Z nosa jej vytiekli pramienky krvi. „Nie najlepšie,“ pripustila. „Aach, táto poloha nie je dobrá. Všetko ma bolí!“

Isobel potiahla za páčku stola a naklonila ho, aby bola Ella takmer vo vertikálnej polohe. Triasla sa tak silno, že ju museli pripútať popruhmi. „Dýchaj,“ prosila ju a odhrnula Elle vlasy zo spotenej tváre.

Ella vykríkla bolesťou. „Bohovia!“ Krv jej vytiekla z očí aj uší. Potom sa aj na jej nohaviciach zjavili červené škvrny. „Moja koža! Rozletí sa!“

Vasily jej prstom prešiel po líci a spôsobil ešte väčší krik. „Jej koža je napnutá. Príliš napnutá.“

Isobel upevňovala popruhy, ktoré prestávali stačiť. „Ak bude takto kričať, začujú ju ešte aj na povrchu,“ upozornila.

Ella zrevala ako umierajúce zviera. „Rozrežte ma! Pustite mi žilou!“ prosila. Cítila sa ako balón tesne pred prasknutím. „Hneď!“

Stefan zhrozene pozrel na Vasilyho. Keď však neprišiel s ničím chytrejším, neochotne vytiahol dýku a prerezal Elle predlaktie.

Krik na chvíľu utíchol. Z rany sa vyvalil minimálne liter krvi a lepkavá tekutina čiastočne zmáčala upírskeho kráľa.

„To je strašné!“ zvolala Isobel.

„Viac! Musíš ma porezať viac!“ prosila Ella. „Bolí to!“

A tak prišli nové a nové rany, z ktorých tiekli litre krvi, a presne v tomto stave bola štvorica objavená hyperborejskými jednotkami.

Stefan v duchu zastonal. „Takže... nie je to tak, ako to vyzerá.“

 

Lena vyšla z miestnosti, kde už čakali veľmi napätí Alaric, Ray a Abby. Trela si spánky a bojovala s migrénou. „Prosím, povedzte mi, že ste dostali uveriteľnejšie svedectvo, než šialený príbeh o víruse a veľmi pochybnej vakcíne.“

Ray pokrútil hlavou. „Isobel mi tvrdila, že dostala mor.“

„Stefan tuberkulózu,“ dodala Abby. „A zdá sa, že Rusko je plné podobne nakazených.“

Alaric znovu pozrel na ich hostí, stále usadených v miestnostiach. „Pred pár dňami prišlo krátke komuniké z Najvyššieho dvora, aby sme zastavili migráciu z a na Hyperboreu. A izolovali každého, kto sa necíti dobre,“ pripomenul im. „Ale posledné dva týždne sem nikto neprišiel, takže sme viac nezisťovali.“

Lena si prehrabla svetlé vlasy. „Stále nemôžem uveriť, že Vasily je nažive.“

„Odhliadnuc od nákazy... bude to politická katastrofa. Mŕtvy kráľ nie je mŕtvy a na jeho tróne sedí niekto iný,“ zašomrala Abby. „Rusko môže skončiť v občianskej vojne – prinajmenšom.“

Lena si premeriavala Stefana. „Nemyslím, že sa tomuto problému venovali. A z toho, čo som pochopila... Vasily sa chce vrátiť na Terru. Aby neohrozil Stefanovo postavenie.“

„Na to je už neskoro,“ zhodnotil Alaric. „Videli sme ho my a videli ho nakazení v komplexe.“

„Otázne je, či to budú mať komu povedať,“ teoretizoval Ray. „Ak jediné dva scenáre sú smrť alebo kóma. Nikto neprežije neustále útoky jednej nákazy za druhou.“

Alaric sa zahľadel na stále otrasenú Ellu. „Dievča na sebe otestovalo vakcínu. Nemyslím, že by ju chceli použiť znovu.“

Abby prešla popred všetky miestnosti. „Vypustite ich,“ rozhodla nakoniec. „Nikto na nich nesiahne a ja idem zavolať na dvor. Zistiť aké zlé to je.“

 

 

Stefan si vydýchol, keď bol konečne pustený za Ellou a ostatnými. Mal o ňu strach a pred očami videl len jej zakrvavené telo a v ušiach mu zneli jej stony bolesti. Súdiac podľa Vasilyho pohľadu nebol jediný v obavách. Obaja si k nej prisadli na pohovku v salóniku obývanej časti Hyperborey.

„Ako ti je?“ bola prvá Vasilyho otázka.

Bledá upírka naprázdno preglgla. „Lepšie. Ďakujem, že ste... viem, že to pre vás nebolo ľahké.“ Úprimne sa usmiala.

„Rozhodne to nikdy nemienim zopakovať.“

„To budeme dvaja,“ uistila ho.

Vasily si vzdychol a pozrel na Stefana. „Čo teraz? Sme zase na začiatku.“

Dvere miestnosti sa po chvíli otvorili a dovnútra vošla Lena s tabletom v ruke. Postavila ho na stôl. „A tu sú naši drahí hostia,“ povedala.

Na tablete sa zjavili znepokojené tváre vládcov Najvyššieho dvora. Stefan na nich nevinne zamával a prešiel popred kameru. „Veličenstvá,“ pozdravil ich slušne.

Králi a kráľovné sa naňho nesúhlasne zamračili. Lena im už vysvetlila jej stranu situácie.

Vasily vedel, že tentokrát jeho účasť na celom fiasku nebola vynechaná a odhodlane vstal z pohovky, aby sa postavil vedľa Stefana. „Ahojte.“

Prepálili ho nesúhlasné pohľady. Nevinne sa zazubil.

„S tebou si to ešte vybavíme, len čo sa dostaneme z tohto maléru!“ sľúbila mu kráľovná Kathrine výhražne. „Ako sa má Ella? A prečo ste jej dovolili pichnúť si do žily neznámu, potenciálne smrtiacu látku?!“ karhala svojich poddaných. Najvyšší dvor sa zaujíma o každého zo svojich upírov, bez ohľadu na postavenie.

„Niekto to urobiť musel,“ ozvala sa Ella ospalo.

„A ten niekto nemala byť asi jediná expertka na mikrobiológiu medzi nesmrteľnými!“ hádal sa kráľ Dario.

Ella sa dopotácala k stolu a klesla na stoličku pred tabletom. Stále nemala síl na viac než pár krokov. „Aspoň sme niečo zistili. Vedľajšie účinky vakcíny sú príliš intenzívne.“ Pretrela si oči. „Nedokážem si predstaviť, že by sme ich podali deťom. Aj mnohí dospelí by asi skončili s psychologickou traumou. A to ešte ani nevieme, či zabrala.“

Isobel šepla Lene, aby dala priniesť mikroskopy a zariadenia z laboratória. Vlčica na chvíľu zmizla.

„Pre dobro všetkých dúfam, že bola,“ vzdychla Mina, ktorá bola v Rusku a volala im z tábora nad komplexom. Dorazila s prvou vlnou lekárov, ktorých si vyžiadala Irina. „Máme posledných sedem prístrojov.“

Elle klesla sánka. „Sú to štyri dni čo som hovorila s Irinou a mala ich takmer dvadsať!“ zvolala.

Mina ľútostivo pozrela do kamery. „Ach, tak to sa k vám ešte nedostali novinky.“

„Aké novinky?!“ ozvali sa Vasily so Stefanom jednohlasne, napoly v panike. Ani si nevšimli, že sa úzkostlivo držia za ruky.

Mina na chvíľu zaváhala. „Oddiel Lilithiných jednotiek odišiel z frontu niekoľko dní pred tým, než dostali varovanie. Boli v ňom bojovníčky z desiatich krajín. Máme exponenciálny nárast nakazených.“

Ellino srdce vynechalo niekoľko úderov. „Prosím?!“

„Rusko už nemá priestor. Nové karantény sú založené v Bombaji, Šanghaji a Dakare,“ vykreslila im kráľovná dianie posledných dní. „Zakázali sme pohyb nesmrteľných medzi krajinami, ale škoda je už napáchaná. Po Afrike sa šíri marburg s ebolou, Ázia má prípady cholery, hepatitídy a dostávame správy o MERSe. Anjeli posielajú svojich doktorov a niekoľko prístrojov, ale nákaza dorazila už aj k nim.“

Stefan zabudol dýchať. Ako sa všetko mohlo tak rýchlo vymknúť kontrole? Chcelo sa mu plakať. Nebyť Vasilyho zovretia, zrejme to aj urobí. „Úmrtia?“ zachrčal, vydesený z možnej odpovede.

Mina pokrútila hlavou. „Zatiaľ nie. Ale Salvator Anglický je v kóme, Wei Čínsku práve zavreli do karantény a polovica lokálnych kráľov a kráľovien má pozitívne testy na fága. Je len otázkou času, kedy...“ nedokončila.

„A ostatné rasy?“ pípla Ella.

„Niekoľko vlkolakov, všetky pozemské bosorky, celá Valhalla, desiatky džinov. Jedine Atlantída sa stihla zavrieť, než boli zasiahnutí.“ Mina vyzerala zúfalo, keď všetko vymenovávala. „Posielajú nám všetky svoje medicínske prostriedky, ale neodvážia sa vyjsť von. Uzavreli sme aj kontakt s Terrou.“

Ella si trela spánky.

„Takže verte mi keď zdôrazňujem, že naozaj potrebujeme vakcínu,“ pokračovala Mina. „Hoci nedokonalú.“

Ella krútila hlavou. „Nie takúto. Veličenstvo, slovami nedokážem vyjadriť, aké to bolo utrpenie. Plus musíme zobrať do úvahy fakt, že som upírka. Nevieme, ako by reagovali iné rasy. Tá vakcína môže byť injekciou smrti, ak ju dostatočne neupravíme,“ argumentovala.

Do miestnosti sa vrátila Lena aj s niekoľkými Gardistami nesúcimi vybavenie z laboratória. „Čas zistiť, či vôbec zabrala,“ vzdychla vlčica a odstúpila, aby sa náhodou nedotkli.

Ella sa cítila ako na javisku, keď si pod dohľadom toľkých zúčastnených odobrala krv, kvapla ju na sklíčko a dala pod mikroskop. Napäto pozorovala vzorku. Všetci začuli, ako sa jej rozbúchalo srdce.

„Funguje!“ zvolala takmer neveriacky. Potom vzhliadla od stroja. „V mojej krvi nie sú žiadne bakteriofágy.“ Horkosladko sa usmiala. „Aspoň na niečo to bolo dobré.“

Stefan si vydýchol. „Takže vakcína je správna. Teda aspoň ako liek?“

Ella pozrela na Isobel. „Potrebujem tvoju vzorku.“ Vytiahla z nej striekačku krvi a opatrne kvapla vzorku na rovnaké sklíčko.

Ďalšie napäté ticho.

Ella sa zasmiala. Trochu šialene. „Fág z Isobelinej krvi neprejde do mojej. Ale moja krv sa len bráni, neútočí. Vírus prežíva v Isobelinej vzorke.“

Vasily sa mračil. „Čo to znamená?“

Ella sa narovnala. „To znamená, že som vyliečená a imúnna, ale z môjho tela nebude možné syntetizovať protilátku,“ vysvetlila mu čo najjednoduchšie.