Prečo som v novom svete dala moc matriarchátu?

 

Krásny deň, holky!

 

Nedávno mi jedna z vás položila otázku pod jednou z kapitol Klamstiev anjelov:

 

Jediné, co mě teda tak trochu trklo do očí je zmínka o nových městech a společnostech. Předtím jsi naznačila, že chceš vytvořit novou rovnoprávnou společnost. Aktuálně mi to ale připadá, jako boj mezi zlým patriarchátem a hodným matriarchátem, tedy že zlé společnosti jsou vedeny muži a dobré ženami. Neměly by na základě rovnosti být nové společnosti vedeny nehledě na pohlaví s ideou rovnosti? Chápu myšlenku, že se ženy po dlouhé době útlaku dostávají do popředí a že i muži mají svá místa ve vedení, ale vždy když zmiňuješ spravedlivou společnost, tak to zní, jak kdyby muži toho nebyli schopni a jedině ženy mohou vést. Neber to jako kritiku, jen je to takový můj pocit.

 

 

Rada by som teda bližšie vysvetlila tento krok v mojich poviedkach na viac než pár riadkov v komentároch (a autorka otázky mi to odobrila) :-)

 

Prvé, čo mi napadá, je asi celkom známy výrok, ktorý obletel internet pred pár rokmi: „Muži sa desia matriarchátu, pretože sa boja že by im ženy urobili to, čo oni v patriarcháte robia ženám.“

 

To, čo vnímame pri pojme matriarchát nesprávne je, že je akýmsi opozitom, protikladom patriarchátu. Obrátená verzia, kde ženy vládnu, muži sú doma pri platni, ich práva spochybňované, telesná autonómia politickou témou a ak je niekto z nich obeťou násilia, ženy sa ako prvé budú pýtať: „Ale čo mal oblečené?“

A o tejto predstave nás patriarchát presvedčil, aby sme si mysleli, že sa nič nezmení, ak sa len prehodia role. Niečo ako výmena čerta za diabla. A to my, citlivé a spravodlivé ženušky predsa tiež nechceme, nemám pravdu?

Prosím, počnúc dnešným dňom, zabudnite na túto smiešnu definíciu, pretože nemôže byť ďalej od skutočnosti.

Matriarchát je úplne mimo foriem „vlády“, ktoré poznáme, len bol prekrútený a démonizovaný, a to z toho dôvodu, že v matriarcháte neexistuje hierarchia dominancie. Spoločnosti tohto druhu nie sú totiž centrované na mužov, ale ani na ženy. Stredobodom pozornosti sú deti, ich budúcnosť, ich zdravie, vývin a výchova. V dnešnej patriarchálnej spoločnosti je centrom všetkého muž, ktorý má riadiť, je silnejší a okolo jeho pohodlia je postavený svet a rodina. Príkladov je bezpočet, ale uvediem ich len pár, aby som ilustrovala situáciu:

 

·       Všetky dnes známe lieky (áno, vrátane antikoncepcie) sú testované len na jedincoch s Y chromozómom, pretože ženský cyklus príliš mení výsledky testov a tak sme vylúčené. Z medicínskeho hľadiska sme „malí muži“, lieky na nás vypočítavané s predpokladom menšieho vzrastu a nič viac. Napriek tomu, že je dokázané, že reagujeme absolútne odlišne.

·       Crash testy na autách pracujú len s mužskými figurínami a ako následok ženy umierajú pri nehodách cca o 17% častejšie a majú až 73% viac zranení.

·       Výskum len ženských problémov je sponzorovaný absolútne minimálne (napr. endometrióza má len pár desiatok štúdií, pričom ňou trpí jedna z desiatich žien a mnohé od bolesti páchajú samovraždy), zatiaľ čo mužská plešatosť má tisícky publikácií a sponzorovaných výskumov.

·       Ochranné prostriedky od masiek cez vesty až po topánky sú dizajnované na mužských postavách a na ženských neposkytujú plnohodnotnú ochranu.

·       Osemhodinová pracovná doba je založená na mužskom hormonálnom cykle, kde sa najlepšie sústredia hneď ráno cca na 8 hodín. Ženské telá majú odlišnú výdrž v závislosti na fázach cyklu a od toho sa odvíja aj naša potreba spánku, ktorá sa prirodzene pohybuje až na 10 hodinách.

·       Ženy vykonávajú neplatenú prácu v podobe varenia, upratovania, starania sa o deti.

·       Ružová daň – snáď sa nemusím ani vyjadrovať

 

Príkladov je mnoho a je o nich napísaná celá kniha s názvom: Neviditelné ženy - Jak data a výzkumy utvářejí svět pro muže. Vrelo doporučujem, ale kúpte si k nej aj nejakú antistresovú loptičku.

 

A ak to nestačí, ja len pripomínam: za celú históriu ľudstva sme jediné, ktoré každý deň od nuly vytvárajú a privádzajú na svet nový život a muži sa napriek tomu rozhodli klaňať neviditeľnému chlapíkovi v oblakoch, ktorý údajne stvoril život (na základe rozprávkovej knihy).

 

Najčastejší argument, ktorý počúvam je, že patriarchát je prirodzený, pretože muži sú prirodzení vodcovia a sú silnejší.

Nič v zlom, ale keby bol prirodzený, nepotrebovali by násilie a opresívne zákony na jeho udržanie. A prosím pozrime sa naokolo, kam nás po tisíckach rokov vodcovstvo mužov dostalo.

 

Znamená to, že sú menej než my? Isteže nie. Krvácajú rovnakou farbou. Problém je, že táto spoločnosť nevychováva mužov k tomu, aby boli jej plnohodnotnými členmi, ale jej užívateľmi. Vedia len to, že ak budú pracovať a prinesú peniaze, dostanú partnerku, ktorá sa o všetko ostatné v ich živote postará, a deti ktoré budú len jeho.

Matriarchát tento status nepotrebuje. Ženy v ňom nie sú „tie lepšie“, ženy sú tie ktoré budujú komunity a podmienky pre potomstvo všetkých. Všetky dodnes známe matriarchálne spoločnosti žijú vo väčšej harmónii a každý sa podieľa na ich budovaní. Hodnota žien nie je v ich plodnosti, ale v ich schopnostiach smerovať k bezkonfliktnej situácii. Pretože len tá ochráni deti.

 

A viem, že práve teraz si väčšina z vás povedala „No ja poznám teda veľmi nebezpečné ženy, ktoré by išli aj cez mŕtvoly.“

Verte mi, ja tiež. Patriarchát nás k tomu viedol. Že medzi sebou musíme súperiť o naše miesto vo svete. O pozornosť opačného pohlavia, aby si nás vybrali. Alebo aby nám neublížili. Sme schopné sa navzájom ponižovať, mrzačiť sa, posielať sa do väzenia. Sme ochotné hrať hru mužov. Pretože či sa nám to páči alebo nie, stále sme ľudia. Ak chcú bohatí a mocní detské otrokyne na tajnom ostrove, nuž tak im zoženieme a doručíme detské otrokyne na tajný ostrov, pretože z toho dostaneme ocenenie, finančnú odmenu a často aj prestíž. Nájdeme v sebe nenávisť voči našim sestrám, namiesto toho aby sme sa zjednotili. Vysmejeme sa iným ženám za to, že ich niekto znásilnil, a poukážeme na ich správanie/obliekanie/výzor/postavu, namiesto toho aby sme v nich videli obeť. Snažíme sa nájsť chybu v nej namiesto toho, aby sme identifikovali doslovného predátora, ktorý vedome vykonal násilný čin.

 

A určite netvrdím, že problém je biologický. Že muži sú z Marsu a ženy z Venuše a podobné klišé. Ide len o to, ako sú momentálne socializované obe pohlavia. Ak sú muži „ochranári“, prečo každá štvrtá žena na svete čelí sexuálnemu násiliu? Prečo 230 000 000 žien naďalej trpí obriezkou? To je akoby si ňou prešla každá žena v Európe. Prečo sa stále diskutuje naša telesná autonómia? Prečo vôbec musia existovať zákony určujúce minimálny vek pre sexuálnu interakciu? A prečo nikdy, ani jediný raz, neprotestujú proti jeho zníženiu, alebo za jeho zvýšenie?

Nechcem počuť jediný argument typu „Ale to je také a onaké náboženstvo, taký a onaký národ...“

Holky zlaté, mnohé praktiky musia byť zákonom zakázané aj v moderných štátoch, len aby sa nediali. V momente keď sa uvoľnia, monštrá vystrčia svoje rohy. A ak k týmto praktikám nemajú prístup, ochotne cestujú do krajín, kde ho mať môžu.

Moja otázka ale znela inak: ak nás chránia, prečo nás nechránia všetky? Mladé, staré, plodné, neplodné, s postihnutím, bez postihnutia, tučné, chudé, choré zdravé? Nie je divné, že muž chráni len tú, ktorá je momentálne jeho partnerkou (a aj to s prihliadnutím na vlastný komfort) namiesto každej ženy, aby žiadna nemusela trpieť? Ona a akékoľvek dieťa ktoré sa na tomto svete ocitlo?

A ako, pre všetko na svete, nemôžu byť zhrození našou vyššou úmrtnosťou, prehliadaním v medicíne, barbarskými gynekologickým technikami, sexuálnym otroctvom, a to ani nebudem začínať o tom, čo sa ženám deje vo vojnách, v armáde, vo väzniciach, alebo počas hladomorov.

 

Nejde teda o to, že patriarchát – zlý, matriarchát – dobrý. To by naznačovalo muži – zlí, ženy – dobré. A niečo také biologicky nie je možné. Je to len o tom, že polovica ľudstva je v presvedčení, že oblečenie (alebo jeho nedostatok) je dostatočným odôvodnením znásilnenia a nevidí v tomto argumente problém. A mnohé iné, samozrejme.

 

Len tak mimochodom, v modernej dobe sa muži neustále sťažujú, ako sa boja že budú krivo obvinení zo znásilnenia, lebo dnes je údajne všetko označované za obťažovanie (čo naozaj nie je, my len nechceme aby na nás niekto sahal bez povolenia). Štatisticky je však väčšia šanca, že budú znásilnení iným mužom, než krivo obvinení zo znásilnenia inou ženou.

 

Matriarchát nie je opak patriarchátu, stojí nad ním. Dáva možnosť rozvíjať sa a ísť vlastnou cestou. Muži nie sú vysmievaní za to, že plačú alebo prejavia akúkoľvek inú emóciu okrem zúrivosti. Sú začlenení do budovania komunity, čo za posledných niekoľko tisíc rokov nikdy nemuseli robiť. Sú aktívni vo výchove a ochrane detí. Sú naučení vidieť utrpenie a naprávať ho, nie odôvodňovať. Poznajú hodnotu každého človeka. Svet nie je budovaný pre nich, ale s nimi. Pre tých, čo prídu po nás.

 

Aby som vopred adresovala ďalšie typické hlášky, tu je zopár poznámok:

 

„Ale kto by potom šiel bojovať vo vojne?“

 

Nikto. Vojna je tá najstupídnejšia vec na svete. Ak nie si schopný diskusie a kompromisu pre dobro svojho ľudu a budúcnosť všetkých detí, nemáš čo robiť v politike alebo na vodcovskej funkcii.

 

„A kto bude riskovať životy pri nebezpečných prácach?“

 

Nikto. Nikto nemá robiť nebezpečné práce, preto uprednostníme výskum a vývoj technológií k tomu, aby nikto nemusel riskovať svoj život.

 

„A čo ak nám iný štát nebude chcieť dať zdroje, ktoré potrebujeme?“

 

Tak si ich nechajú. Ak nám niekto nebude chcieť predať ropu, odbremeníme sa od nej a vynájdeme pohon bez nutnosti fosílnych palív.

 

„A kto bude robiť ženské práce?“

 

Neexistujú ženské práce. Alebo mužské práce. Existujú povinnosti, na ktorých sa musíme všetci podieľať, aby sme zlepšili svoj život.

 

„A kto vybudoval civilizáciu doteraz? Muži!“

 

Však to tak aj vyzerá. Každopádne, kto ich porodil? Kto ich kojil? Kto ich kŕmil? Kto udržiaval domácnosti čisté? Kto šil oblečenie? Kto ich naučil používať lyžičku? Kto im menil plienky? Kto im vytvoril možnosti vôbec žiť? Tie, ktorým nedovolili mať ani len práva.

Problém, drahé holky, je v tom, že ženy sa za posledné dve generácie zbavili svojej závislosti na mužoch (ktorá vždy bola len systematická), ale opačne sa tak ešte nestalo. Násilie na ženách prudko stúpa, až museli niektoré krajiny vyhlásiť stav núdze. A to hovorím o Austrálii a Spojenom kráľovstve, nie nejakej zapadnutej krajine kde sa žije v chatrčiach s latrínami.

Všade na svete sa momentálne rieši „epidémia mužskej osamelosti“, pretože ženy si radšej volia slobodný a bezdetný život. Vedú sa však diskusie len o tom, čo musíme urobiť, aby muži opäť mali prístup k sexu a k ženám.

Prečo?

Nemôžu byť plnohodnotnými členmi spoločnosti bez toho, aby sme im viseli na ramene? Je ich osamelosť liečiteľná len prístupom k sexuálnej partnerke?

Mužská osamelosť je riešená viac než rastúce násilie na ženách.

Je to podľa vás normálne?

Patriarchát socializoval mužov k tomu, že ak sú fyzicky väčší a silnejší, dáva im to právo prakticky na všetko, čo by chceli pre pohodlný život. Spoločnosť ich dodnes učí len to, ako nebyť ženami – napr. neplakať, neľutovať iných, neobliekať sa „žensky“, nebyť „citlivkami“ a pod. My sme, na druhej strane, airbag medzi nimi. Tie, ktoré ich majú ukľudniť, tie ktoré majú počúvať pravidlá. Tie, ktoré pohltia ich emočnú nestabilitu, aby oni mohli pokračovať v bezproblémovej existencii. A opäť viem, že si mnohé z vás povedia: Môj manžel taký nie je. Poznám veľa mužov, ktorí sú dobrí a pracovití a urobia pre svoje rodiny všetko.

Okej. Čo keby sa dozvedeli, že už nikdy s nimi žena nebude mať sex? Že odteraz si budú musieť variť a upratovať?

My samy sme socializované k tomu, že potrebujeme napĺňať potreby mužov, inak nás nebudú chcieť, a teda nebudeme plnohodnotnými ženami. Aj vy ste si určite povedali, že samozrejme že niečo také muži vo vašom okolí nebudú tolerovať od svojich partneriek.

Prečo?

Sex nemá byť podmienečný alebo transakčný. Je to voliteľná aktivita, dámy. Nie nástroj na udržanie mužských jedincov na uzde. To isté platí pre našu prácu v domácnosti. Ak je s nami partner len pre to, čo pre nich robíme a nie pre to, že v nás vidí osobu, človeka, sebe rovnú s ktorou chce stráviť život bez ohľadu na „dodatočné služby“, tak nemá zmysel tento systém udržiavať. A to, drahé holky, je patriarchát. A sním sú nevyhnutne spojené ďalšie javy, ktoré tu rozpisovať nebudem, inak by z toho bola celá nová séria poviedok, ale uvediem príklady: ideály krásy meniace sa pre ženy rok čo rok, pôrody v neprirodzenej pozícii, šestonedelie (bolo stanovené pre mužov, nie pre nás), porno a celé odvetvie okolo neho, kvalita oblečenia (skúste si niekedy ísť kúpiť tričká alebo džínsy do mužskej sekcie), hodnota umeleckých diel vytvorených ženami je zlomková bez ohľadu na kvalitu, žena preberajúca priezvisko manžela, dieťa s priezviskom otca, aj keď všetku ťažkú prácu urobila matka, klitoris nie je z medicínskeho hľadiska považovaný za dôležitý alebo potrebný a teda nie je zahrnutý do vzdelávania inak než ako zaujímavosť, homofóbia, transfóbia...

Plus samozrejme, najčastejšia poznámka – muži musia do vojny, aby ženy mohli byť doma.

Muži idú do vojny, lebo sú pod patriarchátom postrádateľní. Ženy sú držané ako ťažko obnoviteľný zdroj – aby rodili náhrady za padlých vojakov. Nie je to preto, že sme hodne ochrany pred vojnou. Nezabúdajte, že sme to prvé, po čom útočiace vojsko pôjde. Skrz celú históriu bez ohľadu na národ, farbu pokožky, náboženstvo, storočie alebo vek.

Takže samozrejme, v matriarcháte očividne budú aj muži na vodcovských pozíciách. Na to však musia naučiť ako byť vodcami. Ale zároveň nebude spoločnosť vedená k tomu, aby ich znevažovala keď prejavia svoju citlivú stránku, oblečú si démonizovanú ružovú, použijú mejkap, odmietnu bojové pozície alebo výcvik a podobne. Stále však musia byť plnohodnotnými členmi spoločnosti a nie centrom, okolo ktorého sa jej aktivity točia.

Posledná drobnosť na záver – samotná príroda naznačuje matrilineárne systémy. My vždy vieme, že dieťa je naše :D

Snáď som lepšie priblížila svoju víziu z poviedok po páde civilizácie. Nikdy som netvrdila a nebudem tvrdiť, že muži sú menej, alebo ženy sú viac. Ja len chcem systém, kde je každý človekom a nemá priradenú rolu a privilégiá na základe pohlavných orgánov, s ktorými sa narodí. Systém, kde tie, ktoré privádzajú na svet život, sú vnímané s ocenením, ktoré im patrí a ktoré majú možnosť o ochrane tohto života rozhodovať ako o priorite. Nie ako o vedľajšej aktivite, ktorá nesmie zasahovať do pohodlia inej skupiny spoločnosti.

 

Ak ste sa prelúskali až nakoniec, ďakujem za pozornosť a prajem vám krásny víkend :-)