Temná prísaha 23

Než vyšli z izby na dlhšie, než pár minút, ubehlo niekoľko týždňov a blížili sa Vianoce. Kathrine sa so smiechom vymanila z Nerovej postele po trojhodinovom maratóne so slovami, že sľúbila Abby vyzdobiť miestnosti a stromček.

Polovica odtrhnutej časti nohy jej už dorástla a ona tak veľmi nekrívala. Pomaly sa v nej prebúdzal život, ktorý v nej predošlé zaobchádzanie takmer zabilo. Smiala sa a podpichovala Nerových bratov. Bavila sa s Mikkelom a keď musel občas odísť do Nórska, rozprávali sa cez počítač. Jej brat chcel byť stále nablízku a sviatky plánoval stráviť vo Verone.

Nero poslal manželke vzdušný bozk a začal sa obliekať. Kathrine sa stala nedeliteľnou súčasťou jeho života. Usmial sa. Jeho manželka je ako malé tornádo, keď konečne vyšla zo svojej ulity. Hádala sa s ním aj o najmenších maličkostiach, dokonca mu pred pár dňami vytkla, že nesklopil dosku na toalete. Zapálene naňho nadávala, zatiaľ čo on ju vyzliekal a hneď si ju aj udobril. Keď sa tak zamyslel, ich malé konflikty zbožňoval.

Jeho komnaty boli odrazu plná náznakov, že už v nich nežije sám. Občas sa na nábytku povaľovali podprsenky alebo čipkované prádlo. Uteráky mal vždy poukladané a voňali jej jedinečnou vôňou. Na poličkách stáli parfumy a kozmetika. Šatník prekypoval farbami a topánkami všetkých tvarov.

Uškŕňal sa vždy, keď sa na to pozeral. Kathrine je jeho. Neodíde. Usadila sa v paláci a stala sa členom rodiny. Navyše sa stala pre Abby veľkou oporou. Tie dve boli ako sestry.

Nero sa navliekol do džínsov a bielej košele a zašiel do pracovne, aby urobil aspoň nejakú prácu, než sa zase vráti do postele. Už teraz sa tešil.

Zapol počítač a odpovedal na niekoľko mailov od kráľov, s ktorými udržiava čulý kontakt. Veľkráli dbajú o dobré vzťahy medzi nimi a ich poddanými. Trpezlivo na všetky odpovedal a zasmial sa nad niektorými vianočnými želaniami. Odoslal rovnako humorné odpovede, keď mu zazvonil mobil. Pozrel na displej a zamrzol. Zdvihol si zariadenie k tvári a pozrel na krátke hlásenie. Okamžite vytočil Drewovo číslo. „Je to tu,“ povedal vážne.

„Poďme na to!“ zvolal jeho brat.

Nero vybehol von, aby pohľadal Kathrine. Práve s Abby vešala nad krb ozdobné ponožky. Zvážnela, keď uvidela jeho ustaraný výraz.

„Čo sa stalo?“

„Kathrine, mrzí ma to, ale potrebujem aby si... išla so mnou.“

Váhavo pozrela na Abby a šla za ním. „Povieš mi, o čo ide?“

Viedol ju nižšie a nižšie, až do podzemia, prešli popri celách s lovcami a zišli ešte nižšie. Kathrine stiahlo hrdlo. V priestore medzi celami boli mučiace nástroje. Španielska čižma. Škripec. Dereš. Judášova stolička. Garrota. Na stene viseli biče a palice.

Nero jej zovrel dlaň, keď chcela v panike utiecť. „Toto miesto sme celé storočia nepoužili,“ povedal a jeho hlas sa odrážal od šedých, vlhkých stien.

„Nero...“ hlas sa jej zlomil.

„Ja viem. Potrebujem... Kathrine, ja musím.“ Nedokázal na ňu pozrieť. Pripadal si ako najhoršie zviera. Nie, ako niečo ešte horšie.

Krútila hlavou. „Nemôžem byť znovu bezmocná. Nedokážem to.“

Do mučiarne dobehol Justin s balíčkom z McDonaldu. Vyjedal z neho hranolčeky. „Pripravený.“

Kathrine sa tisla k stene. „Prosím, bojím sa.“ Srdce jej v hrudi bilo na poplach.

„Nemáme na výber. Inak to nejde. Ty nie si hlúpa, však Kathrine? Vieš, prečo to robíme.“

Mala matnú predstavu. Dovolila Nerovi pritiahnuť ju ku škripcu, kde ju prinútil ľahnúť si. Justin odložil hranolčeky a pomohol mu pripútať jej ruky. Triasla sa ako osika.

Jej manžel následne privliekol ťažkú španielsku čižmu a s bratom ju otvorili.  Klince vnútri už zhrdzaveli, ale stále boli pevné a ostré.

„Pokojne, Kathrine,“ prosil ju Nero. „Môžeme.“ A čižma sklapla okolo jej nohy.

Bolo to ako návrat do rokov, keď ju takto trápili rodičia. Aj keď oni nikdy čižmu ani škripec nepoužili.

„Choď, o zvyšok sa postarám,“ posielal Justin brata preč. Tlačil do seba ďalšie hranolčeky.

„Vďaka.“ Nero ustarane pozrel na bledú Kathrine. S ťažkým srdcom ju nechal v rukách svojho brata.

Kathrine sa snažila zhlboka dýchať. Justin sa posadil k nej a zamával jej pred očami hranolčekom. „Dáš si?“

Zavrčala naňho.

„Dobre, dobre, len som chcel byť zdvorilý.“ Vytiahol balenie kečupu. „Poďme sa pobaviť.“

Nero sa vrátil do pracovne a zapol kameru v mučiarni. Sledoval Kathrine cez počítač.

Do jeho pracovne nabehol Mikkel. „O čo ti ide, ty šialenec?!“ oboril sa naňho.

„Sakra, vypadni!“ okríkol ho. „Postráž Abigail, nech ani za nič nejde do podzemia!“

„Nero...“

„Teraz nie, Mikkel! Padaj!“ Prosil ho pohľadom.

Mladý kráľ prikývol a zmizol. O krátku chvíľu sa vo dverách zjavil Dario s temným výrazom v tvári. „Nero, Harald Nórsky a Olga Nórska žiadajú o prijatie,“ oznámil mu stručne.

„Nech predstúpia.“ Vstal. „A nechajte nás samých.“

„Ako si želáš.“ Dario odstúpil a do miestnosti kráľovským krokom vošla nízka žena s dlhými blond vlasmi a o niečo vyšší muž so štíhlou postavou a rovnako svetlými vlasmi. Podľa etikety sa mu uklonili.

„Veľkráľ Raganhar, radi vás opäť vidíme,“ povedal úlisne Harald.

„Vitajte vo Verone. Dúfam, že ste mali príjemný let,“ odvetil vecne a ukázal na stoličky pred svojím stolom.

„Áno, ďakujeme. Let bol príjemný.“ Posadili sa a Nero si len teraz začínal všímať tú zlobu, ktorá im išla z očí. Skutočne zošaleli. Prestali vnímať tento svet a chceli ho pretvoriť podľa seba.

„Čo vás privádza až sem na juh?“ Pokojne sa lakťami oprel o stôl.

Olga sa pomrvila v kresle a zaklipkala naňho svojimi falošnými očami. Nemala v nich Kathrininu nevinnosť, ktorú tak zbožňoval. „Doniesli sa k nám isté... klebety. Dúfali sme, že nám ich objasníte, Veličenstvo.“

Uškrnul sa a vytvoril z dlaní striešku. „Ach, tak. Nuž, akiste ste sa dopočuli, že som konečne našiel vašu dcéru.“

Napli sa. „Takže je to pravda? Kathrine je na dvore?“ zalapala po dychu Olga.

„Nuž, je. Ospravedlňte ma, že tu s nami nie je, ale... nemám potrebu zahadzovať sa s ňou aj tu. Každý si myslí, že uzavrieme nejaké prímerie, akoby ma nepoznali. Iba čo by mi otravovala život.“

Manželia na seba pozreli. „Čo ste s ňou urobili, môj pane? Chcete odriecť manželský sľub?“ obával sa Harald.

Pokrútil hlavou. „Nie, čo sa manželských povinností týka, je... prijateľná. Ja si vybavím, čo potrebujem a nikomu nevadí, že ju so sebou všade nevláčim.“

„Kde je teraz?“ zaujímalo Olgu. „Viete, chceli sme ju vidieť.“

Uvoľnene vypol šetrič obrazovky. „Je tam, kde nikomu neprekáža.“ Ukázal im záznam z kamery. Justin nebol v dohľade a Kathrine ležala na škripci s nasadenou španielskou čižmou. Zápästia mala kvôli okovám krvavé a nedokázala sa poriadne hýbať.

„Hádam správne, že to je jej trest za korunovanie záchodovej misy?“ opýtala sa Olga nevzrušene.

„A čo som mal robiť? Som najvyšší kráľ a takéto správanie si vyprosím. Neviem, ako ste ju rozmaznávali, ale mňa bude poslúchať.“ Pokojne sa pohrával s perom.

Harald si odkašľal. „Môj pane, od Kathrine sa očakáva, že bude vládnuť s vami. Nebude vašim poddaným po čase podozrivé, že nikdy nie je s vami na verejnosti?“

Rozhorčene rozhodil rukami a pero odletelo k stene. „A čo mám robiť? Musím ju nejako zlomiť, podmaniť si jej myseľ. Inak bude mať hlúpe nápady ako prispievanie na ľudskú charitu, alebo zachraňovanie veľrýb. Uznajte, že my upíri máme istú úroveň.“

Harald bez mrknutia pozoroval dcéru trpiacu v mučiarni. „Viete, pane, pokúšali sme sa ju zlomiť dlhých devätnásť rokov. Myslíme, že neuspejete.“

Nadvihol obočie. „Neuspejem?“

Pokrútil hlavou. „Toto tu,“ ukázal na obrazovku, „je považované za týranie. A ak nedovolíte Kathrine vládnuť spolu s vami, je to porušenie medzinárodných dohôd a Deklarácie.“

Pokúšal sa nezavrčať. „O čom to hovoríte, Harald?“

Kráľ sa uškrnul. „Obaja vieme, že Kathrine nie je schopná vládnuť tomuto impériu. Ale poddaní to očakávajú.“

„Poddaní mi nebudú diktovať, ako mám vládnuť!“

Olga sa už uškŕňala tiež. „Povedzme si to úprimne, Raganhar,“ drzo ho oslovila menom. „Nechcete tu Kathrine a my vieme, že by vaše vládnutie len ohrozovala.“

„No a?“

„Ak nám ju dáte, vezmeme ju späť do Nórska. Môže tam žiť dajme tomu za trest. A ako jej zástupcovia a rodičia môžeme v jej mene na vašom dvore spoluvládnuť my.“

Vyvalil oči. „Zbláznili ste sa? Ak na to niekto príde, obviní ma z porušovania Deklarácie!“

Harald sa zasmial. „Čo oči nevidia, to srdce nebolí. Každý vie, ako vás Kathrine urazila. Je to len taká malá otrava. Prevychováme ju a jedného dňa, keď bude konečne zlomená, môže sa sem vrátiť, aby si plnila manželské povinnosti a, prirodzene, dala vám potomka.“

„A vy budete na dvore vládnuť v jej mene...“

„Presne tak.“

„Dobre, tak obídeme Deklaráciu. Ale ako chcete zariadiť, aby nikto nezistil, že sme Kathrine odstavili z cesty? Určite sa bude brániť.“

Olga sa žensky zasmiala. „Ach, Raganhar, devätnásť rokov nikto nezistil, že sme Deklaráciu... nepočúvli. Kathrine nie je vhodná k vládnutiu. Pokúšali sme sa ju prinútiť k poslušnosti.“

„Ako?“

Mykla plecami. „Podobne ako vy. Aj keď my uprednostňujeme biče – sú praktickejšie a nie je po nich žiadna stopa. Už ani nespočítam, koľkokrát sme ho na ňu použili. Ale zistili sme, že najposlušnejšia je, keď jej do rán nasypete soľ. Úprimne – Kathrine sa rýchlo podriadi, keď pritlačíte. Bolesť nezvláda najlepšie.“

Prehrabol si vlasy. „Devätnásť rokov ste sa z nej pokúšali vymlátiť tú odpornú vzdorovitosť?“

„Už chápete, prečo sme museli porušiť Deklaráciu? Bola príliš liberálna, do pekla! Čo sa to s dnešným svetom deje? Ženy v prvom rade nemajú vládnuť a kto to kedy videl, aby jedna odporovala mužovi?“ pýšil sa Harald svojimi názormi. „Za našej vlády nikto nesmel prekročiť hranice a my sme mali byť vzorom. Len Kathrine sa búrila.“

„Uhm, rozumiem. Niet divu, že ste ju bili. Čo s ňou urobíte, keď ju pošlem do Nórska?“ uvažoval nad ich návrhom.

„Naučíme ju neodporovať,“ odpovedal Harald nadšene. „Za predpokladu, že sa môžeme podieľať na vláde z najvyššieho dvora, ak mi rozumiete.“

Nero sa spokojne usmial. „Ach, tak. Zbavíte ma Kathrine výmenou za možnosť... vládnuť.“

Olga si na prst namotávala prameň svetlých vlasov. „Je to jednoduché. Všetci budú v tom, že Kathrine vládne spolu s vami, pretože to budeme robiť v jej mene.“

„A ona bude bezpečne uväznená v Nórsku,“ upresňoval ich dohodu.

„Budeme sa striedavo starať o jej... výcvik.“

„To je porušenie Deklarácie.“

Mykla plecami. „No a? Je hlúpa a nikdy sme ju nedodržiavali. A vy, ako pozerám, tiež nie ste jej zástancom. Spoločne ju dokážeme obísť.“

„Iste, iste. Aby sme si to zhrnuli – porušenie deklarácie, týranie dieťaťa, to všetko proste... zmizne výmenou za malý kúsok moci na dvore.“

Bývalí vládcovia Nórska mali zatemnený rozum z radosti, že budú vládnuť a Nero ich v tom ešte podporí. „Vysvetlili ste to správne, môj pane,“ pochválil ho Harald. „Dohodneme sa?“

Nero zavrčal a zlomil druhé pero. „Nuž, mne to stačilo.“ Oprel sa v kresle. „A vám?“ povedal hlasnejšie.

Odrazu sa stena za ním rozsvietila a v malých štvorčekoch sa na obrazovke objavovali zachmúrení králi a vojvodovia jednotlivých krajín. Nikto nevedel, že Vasily do Verony namontoval prototyp tejto hračky. Stena – televízor. Nero tú vec zbožňoval.

Dvojica zbledla a zalapala po dychu. Nero sa odsunul. Nenápadná kamera na obrazovke počítača všetko po celý čas snímala. Prešiel poza dvojicu, aby ho videli.

„Týmto obviňujem Haralda Nórskeho a Olgu Nórsku z týrania detí, porušovania základných práv stanovených v Deklarácii a sprisahania,“ povedal víťazne. „Má niekto niečo proti?“

Králi, kráľovné, vojvodovia a vojvodkyne znechutene krútili hlavami. Niektorí utrúsili aj šťavnaté nadávky.

„On predsa sám porušil Deklaráciu!“ vykríkol Harald a ukázal na obrazovku počítača. Ale Kathrine bola preč. „Čo?“

Dnu vtrhli bratia, všetci okrem Justina. Zhrabli dvojicu a nasadili im putá. Bránili sa.

„Mal Kathrine pripútanú o škripec!“ jačala Olga.

Kathrine v tej chvíli vošla do pracovne a zo zápästí si zotierala kečup, ktorý jej tam Justin naniesol. Po celý čas počúvala, čo sa dialo tu hore. Teraz, keď videla aj kráľov na obrazovke, pochopila. Nero práve ochránil jej česť bez použitia videí. Cítila eufóriu. Konečne je slobodná. Nerov plán bol dokonalý a na chvíľu oblafol aj ju. Museli to s bratmi plánovať celé dni. Justin jej všetko vysvetlil, kým čakali.

„Mala na sebe španielsku čižmu!“ obvinil ho Harald.

„Ach, áno. Ako iste viete,“ vysvetlil Nero kráľom, „Kathrine počas záchrannej akcie prišla o nohu, keď pomohla mojim bratom uniknúť z vybuchujúcej budovy. Španielsku čižmu mala na protéze.“

Kathrine hravo prešla k Nerovi a objala ho. Keď králi uvideli, že je zdravá a slobodná, zamávali jej.

„Kathrine ušla v domnení, že jej týranie bude pokračovať a týmto je jej vina zmazaná,“ pokračoval Nero. „Vinníci budú potrestaní.“ Po prvý raz na nich nenávistne pozrel. „Odsudzujem vás na vyhnanstvo vo väzení na Bornholme. Vaše dcéry od vás budú oddelené a máte povolenie sa s nimi stýkať raz týždenne a to pod dozorom.“

„Nie!“ protestovala Olga. „To nemôžete!“

„Môžem. Dúfam, že dievčatá sa časom vymania z vášho vplyvu a budú viesť normálny život.“ Objal manželku a pobozkal ju do vlasov. „Dovtedy budete strážení a nikomu viac neublížite.“

Ako posledný prišiel Mikkel. Odfrkol si pri pohľade na rodičov.

„Mikkel, synček, urob niečo!“ prosil ho otec.

Jeho oči sa zablýskali hnevom. „Nástroje, ktorými ubližovali Kathrine sú stále v podzemí v Nórsku. Môžu byť použité ako dôkazy, je na nich jej krv.“

Obaja naňho nadávali.

„Rozlúčte sa s dcérou,“ povedal Nero. „Vidíte ju naposledy.“ Kývol bratom. „Zavrite ich do cely, než budú prevezení na Bornholm.“

Drew, Dario a Alec vyviedli brániacu sa dvojicu von. Nero s Kathrine čelili obrazovke.

„Ďakujem za videokonferenciu,“ poďakoval kráľom. „Dúfam, že tento dôkaz bol postačujúci a nikto neočakáva, že Kathrine potrestám.“

Zazneli samé záporné odpovede a aj niekoľko ľútostivých slov.

„To je všetko, dámy a páni. Môžete ísť. Dovidenia a prajem príjemné sviatky. Tie moje určite budú.“ A šťastne Kathrine pred všetkými pobozkal.

Evie sa vo svojom byte v Londýne usmiala a Carys tiež. Rada videla šťastné konce. „Dokázali ste to,“ pochválila dvojicu. „Kathrine zostáva na dvore.“ Potom sa zamračila. „Ale ešte nie je dobojované. Justin bratov zradí.“

Lukas sa zachmúril. „Áno, všimli sme si. Nezabránime mu v tom.“

Carys sa hodila do kresla. „Uvedomujete si, že celé kráľovstvo teraz stojí na jeho rozhodnutí? Alebo padnú, alebo ich to ešte viac posilní.“

„Vedeli sme, že k tomu dôjde.“ Evie prešla k oknu. „Počkajme, ako sa situácia vyvinie.“

„Skutočne mu v tom dovolíte pokračovať?“

Evie na ňu pobavene mrkla. „Isteže. Práve teraz si určitá slečna balí kufre a pripravuje sa na cestu do Talianska. Tá si s ním poradí.“

„Keď myslíte... budem to sledovať.“

„Ako vždy. Prečo sa musíš správať, akoby si nosila o číslo menšie tangá?“ rypol si Lukas.

Carys prižmúrila oči. „Nemám záujem prežiť koniec sveta. Znovu.“