Na druhý deň Cari sedela vo svojej
pracovni a prekladala niekoľko textov. Krv jej stále vrela hnevom. Čo
Kamal urobí, keď sa mu nepodarí zastaviť vykopávky? Kam až zájde? Bola si istá,
že sa jej to nebude páčiť.
Unavene sa oprela v kresle
a vzdychla. Čierne vlasy jej odstávali na všetky strany. Mala by sa čo
najskôr vrátiť do Egypta. Tam ju snáď nebude ohrozovať. Prečo vôbec nechce, aby
pokračovala? Podľa nájdených dôkazov nejde o nič iné, než nejaký chrám,
zrejme s hrobkou. Takéto objavy sú celkom bežné. Snažila sa sústrediť na
text, ale nešlo jej to. Preložila sotva polovicu. Pozrela na poznámky
a čítala:
Telo sme
umŕtvili a ošetrili. Jeho zloba bude naveky ukrytá vo vlnách piesku. Ľud
sa pomaly spamätáva z ničenia. Strážcovia odchádzajú. Už tu nemajú čo
robiť...
Určite sa pomýlila. Ako mohli telo
umŕtviť? Snáď už mŕtve bolo, tabuľka je o pohrebných zvykoch. Pochopila,
že pochovávali niekoho zlého, ale to bolo bežné. Zvláštne je, že tak o ňom
píšu aj po smrti. Obvykle sa o mŕtvych hovorí len v dobrom.
A potom tí strážcovia. Nechápala akí. Palácová stráž? Ale prečo by
odchádzala?
Prehrabla si vlasy, keď niekto zaklopal
na dvere.
„Ďalej,“ povedala nahlas a oprela
sa v kresle.
Vošiel mladý muž. Vyvalila oči. Dobre,
vošiel takmer dvojmetrový chlap so širokými plecami a tajomnou, opálenou
tvárou, ktorej dominovali indigové oči. Čierne vlasy mal stiahnuté do gumičky
a nevidela, aké sú dlhé. „Doktorka Greyová?“ opýtal sa hlbokým,
hypnotickým hlasom, z ktorého sálal chlad.
Vstala, len aby sa necítila taká
maličká. Prečo za ňou chodia samí svalnatí chlapi? Obzrela si ho. Mal na sebe
bielu košeľu a čierne nohavice. Ani to však nezakrylo jeho divošský výzor.
„Áno, to som ja. Môžem vám nejako pomôcť?“
Podišiel k stolu a natiahol
k nej ruku. „Volám sa Levent Tiryaki, sledujem vašu prácu.“
Ďalší Arab. Je snáď nejakým magnetom?
„To oceňujem.“
Muž si ju premeral a niečo
v jeho očiach ju zdesilo. Pustila
mu dlaň. „Prišiel som sa opýtať, ako pokračujú vaše vykopávky. Sponzorujem ich
už od začiatku.“
„Ach,“ spomenula si, že podobné meno
videla na viacerých dokumentoch. „To som nevedela. Posaďte sa.“ Ukázala na kreslo
oproti stolu. „Vykopávky idú skvele. Do Londýna som sa vrátila len na pár dní,
kvôli prekladom a materiálu.“
„To rád počujem.“ Spojil si ruky
bruškami prstov a pozorne jej hľadel do očí. Akoby čosi očakával.
Preglgla. „Spolupracujete s niekým?“
Prečo má pocit, že na jeho otázku je
lepšie odpovedať nie? „Poprosila som
o pomoc Isobel Wallisovú, je dobrá s prekladmi a opravovaním
poškodených artefaktov,“ prinútila sa priznať.
Mužovi sa blyslo v očiach.
„Poradím vám, slečna Greyová – neverte Isobel Wallisovej,“ povedal vyrovnane.
„Bude vám klamať.“
Cari sebou trhla. S Isobel nie sú
vyslovene priateľky, ale často pomáha inštitútu. „Prečo, ak sa smiem opýtať?“
Muž sa pomrvil. „Pretože spolupracuje
s mužom menom Kamal. Viem, že ho poznáte. Vyhrážal sa vám, je tak?“
Zbledla. „A-áno,“ priznala. „Odkiaľ to
viete?“
Mykol plecami. „Už som s ním mal
tú česť. Preto som prišiel. Veľmi mi záleží na vašej práci a chcem, aby
ste ju dokončili. Ale Isobel Wallisová a Kamal vám budú hádzať polená pod
nohy.“ Naklonil sa k nej a stíšil hlas. „Poviem vám pravdu. V Londýne
sa sformovala silná aliancia proti vykopávkam. Kým budete tu, nedajú vám pokoj.
Čím skôr sa vráťte do Egypta.“
Zovrela pery. „Poznáte Kamala? Mohol by
niekomu ublížiť?“
Levent sa oprel. „Vašu rodinu neohrozí,
ak vás to trápi. Kamal ich osobne pozná a váži si ich. Pôjde len proti
vám.“
To ju upokojilo. Jedného namysleného
Araba snáď ešte zvládne. Aj tak čoskoro odcestuje. Ale to, že by mohol
zmanipulovať Isobel, sa jej nepáčilo. „Poradím si. Brian, môj šéf, mi už
ozrejmil, že nie je nebezpečný.“
„Nebezpečný rozhodne je, ale nie pre
vás. Ten chlap je závislý od svojho libida. Ak bude príliš otravný, skočte
s ním do postele a on na chvíľu stíchne.“
Vyvalila oči. Srdce sa jej rozbúchalo.
Niežeby sa jej predstava divokej jazdy nepáčila, ale... Navrhuje jej to chlap,
ktorého vidí prvý raz v živote! „Dúfam, že ide o vtip.“
Muž pred ňou sa tajomne usmial. „Keď
vravíte... Len hovorím, že Kamal myslí svojím penisom.“
Prikývol a vstal. „Prajem veľa
šťastia, doktorka. Výsledky vašej práce sú pre mňa nadmieru dôležité.“ Podal
jej ruku a ona mu ju krátko stisla. „Dovidenia.“
„Dovidenia.“ Sledovala, ako ležérnym
krokom odchádza. Aj tak ju desí. Je na ňom niečo nebezpečné. Niečo...
neprirodzené.
Posadila sa späť za stôl. Takže
preklady od Isobel Wallisovej sú nedôveryhodné. Zdvihla telefón. Musí si to
overiť. „Pošlite pani Wallisovej tabuľky sedem a dvadsať,“ povedala. „Áno,
ja viem, že sú už preložené. Urobte to. Výsledky mi ihneď pošlite.“ Zložila.
Niečo sa deje. A len Kamal vie, čo konkrétne. Musí sa s ním
pozhovárať.
„Za toto pôjdem do pekla,“ zamrmlala,
keď vytáčala otcovo číslo.
Kamal sa práve pomocou internetu snažil
vypátrať sponzorov neželaných vykopávok, keď mu zazvonil mobil. „Prosím?“
zdvihol znudene. Prekvapene nadskočil, keď začul hlas Caroliny Bloomovej.
„Dobrý deň, pán Kamal,“ pozdravila ho
sladko. „Ako sa máte?“
Spokojne sa usmial. Hneď sa odtrhol od
počítača. „Výborne, slečna Bloomová. A vy?“
„Tak isto.“
„Odkiaľ máš moje číslo?“
„Poprosila som otca, aby mi ho dal.
Povedala som mu, že potrebujem poradiť s nejakými symbolmi starovekého
Egypta,“ priznala jemným hláskom, ktorým s ním očividne flirtuje. Priam ju
videl, ako si namotáva prameň vlasov na
prst.
„Šikovné dievča. Tak prečo voláš skutočne?“
Cari si na druhej strane vzdychla.
„Pozri, možno sme nezačali najlepšie. Bola som k tebe nepríjemná. Mohli by
sme sa pozhovárať?“
Usmial sa ako malé dieťa pod
stromčekom. Áno, môžu sa pozhovárať. Môžu robiť čokoľvek, na čo si doktorka
spomenie. „Iste. Smiem ťa pozvať na večeru?“
„Áno,“ odpovedala dychtivo. „Kedy
a kde?“
„Dnes večer. Prídem po teba pred
inštitút. O šiestej.“
„Budem sa tešiť,“ povedala vzrušene.
„Dovidenia, Kamal,“ zapriadla zvodne.
„Tak dnes večer, Cari,“ povedal
a zložil. Úsmev mu neschádzal z tváre. Áno, ešte stále to so ženami
vie. Aj Carolina mu čoskoro bude zobať z ruky a na vykopávky zabudne.
Spokojne vstal a zišiel dolu, aby
si dal zaslúženú dávku krvi. V kuchyni sedel Salvator s jedným
z členov svojej elitnej ochranky – Oliverom, a napchával sa
lievancami. Jeho ochranka pokojne sedela vedľa neho a Kamal vedel, že je
pripravený do akcie v tejto minúte. Nie nadarmo bol vybraný spomedzi
mnohých. Oliver je so svojimi blond vlasmi a zelenými očami zlatučký ako
anjel a smrtiaci ako démon. „Ako pokračuješ?“ opýtal sa ho kráľ.
Kamal vylial sáčok krvi do pohára
a pomaly sa napil. „Dnes s ňou mám rande. Nebude ťažké ju spracovať,
je ako každá iná žena.“
Salvator nadvihol obočie. Dúfal, že
Kamal bude mať o svojráznej doktorke lepšiu mienku. „Dávaj si pozor. Možno
má nejaké esá v rukáve.“
„Môže ich mať, keď jej ten rukáv
vyzlečiem,“ odpovedal veselo, exol krv a odišiel.
Oliver pozrel na svojho kráľa.
„Pretiahne ju?“
„Určite áno,“ Salvator odpovedal bez
váhania. „Ale osobne si myslím, že najprv dostane poriadnu príučku.“
„Prečo si to myslíš?“
Salvator sa usmial. „Pretože Carolina
Bloomová je malá vynaliezavá beštia.“
Cari sedela v byte svojej mladšej
sestry Rosemary a plánovala svoje rande. Musí z Kamala nejako vypáčiť
odpovede a je ochotná použiť aj drastické metódy.
Rose býva v malom byte južne od
Londýna. Našla si v malom vydavateľstve, kde spolupracuje na vydávaní kníh
o stredoveku. Na rozdiel od Cari sa nechala zmanipulovať a archeológie
sa vzdala. Teraz má síce menší príjem, ale žije pokojným životom. Cari by to
nedokázala.
Rose sa hrabala v šatníku. „Takže
aký je plán?“ opýtala sa, hlas mala tlmený šatami.
„Dostať ho do takého stavu, aby mi
všetko vyklopil a nespoznal, že ide o lesť.“
„Čiže chceš vyzerať ako luxusná šľapka,
ktorá si namiesto predohry rada pokecá.“ Rose sa vynorila
s krvavočervenými šatami a víťazne sa usmiala. Vždy bola od sestry
veľmi odlišná. Kým Cari pôsobí ako divoška a silná osobnosť, Rose dostala
do vienka všetok ženský pôvab a jemnocit. Blond vlasy po plecia sa jej
nádherne vlnili a hnedé oči vyžarovali pokoj. Jej krehká postava pôsobí
zraniteľne a vyvoláva dojem, že potrebuje byť ochraňovaná. Ona by nikdy
nemohla žiť divokým životom ako Cari.
Usmiala sa. „Presne tak.“ Vzala si
šaty. „Musím mu omámiť zmysly. Odpútať jeho pozornosť.“ Začala sa prezliekať.
„Daj si dole podprsenku,“ poradila jej
Rose. „A vypni hruď, aby ti bolo vidno bradavky.“
Cari sa striasla. Nemá problém hrať sa.
Často dosť riskovala, keď chcela dosiahnuť svoje, ale predvádzať svoje telo ako
nejakú lacnú nafukovaciu pannu... Bude to chcieť veľa premáhania. „Máš nejaké
sexi nohavičky?“
Hneď k nej doleteli červené tangá,
ešte v obale. „Vezmi si ich. Ja aj tak v blízkej budúcnosti nebudem
mať sex,“ povedala Rose sklamane.
Cari sa uškrnula. O živote svojej
sestry toho za posledné roky veľa nevie. Vlastne ani netuší, či niekedy mala
priateľa. Mohla len hádať. „Čo šperky? Lacná bižutéria, alebo niečo drahšie?“
Rozpustila si vlasy.
„Nedaj si žiadne. Mám niečo lepšie.“
Podala jej fľaštičku.
„Čo to je?“ Zvedavo si pričuchla.
„Feromóny. Jeden nádych a všetka
jeho krv sa preleje z hlavy do rozkroku.“
Cari zazrela na sestru. „Načo to máš?“
Rose očervenela. „Občas to potrebujem.“
Zmizla v druhej izbe a priniesla ozdobu do vlasov v tvare
bieleho kvetu. Nevinnosť sama. „Toto odláka jeho pozornosť, ak nebudeš vedieť
klamať očami.“
Odhrnula si bočné pramene z tváre
a nastokla kvet. Naliala na seba feromóny, dala si výrazný mejkap
a nakoniec si dala sexy podväzky a lodičky s takým opätkom, že
sotva chodila. „Ako vyzerám?“ Zatočila sa.
Rose sa spokojne usmievala. „Ako
luxusná prostitútka,“ potvrdila. „Choď na to, sestrička!“ Pobozkala ju na líce
a vyprevadila ju von.
Cari čakala pred inštitútom presne
o šiestej. Obliekla si hrubý kabát a naliala na seba drahý parfum.
Misia začína.
Kamal prišiel na luxusnom BMW
s dymovými sklami. Vystúpil a jej sa zastavilo srdce. Bol okúzľujúci.
Hnedé vlasy sa vo svite mesiaca leskli a padali mu do očí spôsobom, ktorý
by mal byť zakázaný. Zatúžila mu ich odhrnúť. Mal na sebe čierne nohavice
a bielu košeľu, pod ktorou sa rysovali jeho kamenné svaly. Začala slintať.
Chce ho! Sakra, nechce sa s ním len hrať, chce s ním mať normálny,
živočíšny sex. Prinútila sa nahodiť zvodný úsmev.
Kamal bol tvrdý v momente, keď
Carolinu uvidel. Červené šaty odhaľovali jej dlhé nohy, ktoré chcel mať omotané
okolo pása. Tvárila sa ako bohyňa a jej oči prezrádzali, že si je toho
vedomá. Ich modrá farba by ho mohla pohltiť. Áno, dnes ju bude mať
v posteli. Usmial sa. „Doktorka Bloomová,“ povedal a podal jej ruku.
„Cari,“ opravila ho a jemne sa ho
dotkla končekmi prstov. Obaja tlmili ston nad energiou, ktorá medzi nimi
prešla.
„Cari,“ zopakoval, odviedol ju
k autu a zavrel za ňou dvere. Nastúpil a vydali sa na cestu.
dakujem za kapitolku
OdpovědětVymazatMoc děkuji :-)
OdpovědětVymazatmoc děkuji
OdpovědětVymazatMoc děkuji za další super kapitolu.
OdpovědětVymazatĎakujem za ďalšiu úžasnú kapitolu
OdpovědětVymazatTak to začíná být pěkně žhavé, jsem zvědavá kdo prohraje. Děkuji za další kapitolu.
OdpovědětVymazatĎakujem za kapitolu :-)
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazat🌼
OdpovědětVymazatĎakujem.Zuzana
OdpovědětVymazat😍
OdpovědětVymazatDěkuji ☺️
OdpovědětVymazat