Temné prebudenie 2

Kamal neskoro popoludní stál pred dverami, ktoré naposledy videl pred mnohými rokmi, a zazvonil. Cítil sa trochu hlúpo. Sentimentálne.

Dvere sa otvorili a objavila sa v nich vysoká usmiata žena, ktorej ťahalo na päťdesiatku. Hnedé vlasy mala popretkávané šedými pramienkami a okolo inteligentných modrých očí vejáriky vrások.

„Kamal?“ zvolala neveriacky. „Si to ty?“ Vrhla sa mu okolo krku. Kamal ju vrúcne objal.

„Ako sa máš, Mary?“

„Veľmi dobre, ďakujem. Ale čo ty? Nevidela som ťa koľko? Sedem rokov? Poď ďalej.“ Vpustila ho dnu do príjemného rodinného domu. „Miláčik, pozri, kto prišiel!“

Maryin manžel Jack vykukol z kuchyne a zelené oči sa mu rozšírili prekvapením. Na hlave mal čoraz menej prešedivených vlasov. „Kamal, už som si myslel, že si mŕtvy!“ Podali si ruky.

„Som,“ opravil ho upír a nesnažil sa skrývať svoje zuby. S rodinou Bloomovcov sa pozná viac ako tridsať rokov a ako jedni z mála smrteľníkov poznajú jeho tajomstvo. Mary aj Jack sú archeológmi a výskumníkmi v oblasti Blízkeho východu. Spolupracoval s nimi na mnohých projektoch, aby odpútal ľudí od nebezpečných oblastí. Keď sa im však narodili deti, prestali cestovať a usadili sa. Kamal s nimi chvíľu udržiaval kontakt, ale vedel, že musí odísť skôr, než si ho ich deti zapamätajú. Raz za čas ich navštevoval. Nenápadne.

„Vieš ako som to myslel. Čo robíš v Londýne?“

„Riešim problémy zvedavých archeológov,“ odpovedal s povzdychom a nechal sa usadiť v neveľkej obývačke dýchajúcej rodinnou pohodou.

„Dáš si niečo?“

Pokrútil hlavou. „Nie ďakujem. Sú doma vaše deti?“

„Len jedno z nich. Neboj sa, nič nehrozí. Tak rozprávaj, čo sa stalo?“ vyzvedala Mary. Sedela vedľa Jacka a so zvedavosťou dieťaťa hľadela na Kamala.

„Jedna šialená archeologička sa chystá vykopať môjho kamaráta v Egypte,“ posťažoval sa.

„Robiš si srandu?“ neveril mu Jack. „Ako ho našli?“

„Nežartujem. Našli nejaké staré nápisy a začali kopať uprostred púšte. Majú povolenie od všetkých možných úradov a niekoľko sponzorov. Zatiaľ však odkryli len povrch a nedostali sa dnu.“

„Kto ich vedie?“

„Akási doktorka Greyová. Otravná, nevyspytateľná ženská.“

„Doktorka Greyová?“ Mary sa zamyslela. „Nikoho s takým menom nepoznám.“

„Nečudujem sa. Má dvadsaťšesť rokov, školu musela dokončiť len nedávno.“

„Čo budeš robiť? Snáď ju nenecháš dokončiť vykopávky?“

Kamal sa zasmial. „Isteže nie. Nechcem však hneď použiť radikálne metódy. Povedal som Isobel Wallisovej, aby ju zmiatla, možno to bude stačiť.“

Jack aj Mary Isobel poznajú, pracovala na mnohých ich projektoch čo sa týka reštaurovania diel aj prekladov. Súhlasne prikývli. „A ak to nezaberie?“

„Pokúsim sa podplatiť úrady a vypátrať sponzorov,“ rozvíjal svoj plán Kamal. „A ak ani to nebude fungovať, prejdem k starému dobrému vydieraniu.“

Jack si vzdychol. „Keby nešlo o niečo také dôležité, dal by som ti kázeň, ale prajem ti, aby to vyšlo. Hrobku nesmú objaviť.“

„Neobjavia. Keď sme pri tom, prišiel som vás poprosiť, aby ste náhodou nereagovali na žiadosti o spoluprácu, ak by prišli.“

Manželia prikývli. „Ak by si potreboval pomoc, stačí povedať.“

„Ďakujem. Ale dosť už o práci, ako ide život?“

Mary a Jack na seba šťastne pozreli. Majú všetko, čo si mohli želať. Plnohodnotný život, úžasné deti a zaujímavú prácu. „Veľmi dobre,“ pochválil sa Jack. „Nemôžeme sa na nič sťažovať. Ale čo ty? Už si si našiel partnerku? Nemáš deti?“

Kamal si odfrkol. „Prečo sa viazať na jednu ženu, keď ich môžem mať tisíce?“

„Kamal, Kamal,“ krútila hlavou Mary. „Mal by si si založiť rodinu.“

„Ani náhodou. Som spokojný s momentálnou pestrosťou života.“

„A pestrosťou žien v posteli, nemám pravdu?“ uchechtol sa Jack. Mary naňho nesúhlasne pozrela.

„Presne tak,“ súhlasil upír veselo. „Neviem si predstaviť každé ráno sa budiť po boku tej istej nudnej ženskej, ktorá by odo mňa chcela dieťa a potom aby som sa oň aj staral. Vážne, deti sú milučké len z diaľky.“

„Ako to môžeš povedať, keď si žiadne ešte nemal? Uvidíš, že zmeníš názor len čo prvý raz zovrieš v náručí ten malý uzlíček.“

„Už som držal dva a nič to so mnou neurobilo.“ Narážal na obe dcéry Bloomovcov.

„Lebo neboli tvoje. Je iné držať vlastnú krv, vlastné potomstvo.“

Upír sa len usmieval a nehádal sa s nimi. „Zostaňme pri tom, že mám ešte čas. A keď hovoríme o deťoch, ako sa majú tie vaše?“

„Obe dievčatá už vyleteli z hniezda,“ povedala smutne Mary. „Tá staršia – Lina, ak si spomínaš, pred rokom skončila vysokú a mladšia Rose len pred pár mesiacmi.“

„Čo študovali?“

„Lina sa dala na starovekú symboliku, hoci chcela ísť na archeológiu, čo sme jej vyhovorili. Nedovolíme, aby sa naše dievčatká vystavili nebezpečenstvu minulosti. No a Rose sme po dlhej hádke poslali na stredoveké dejiny. Tiež sa chcela pustiť do archeológie.“

„Jablko nepadá ďaleko od stromu, však?“ zaškeril sa Kamal. „Neboli nahnevané, že ich obmedzujete?“

Jack mávol rukou. „Mesiac sa s nami nerozprávali a potom zistili, že ich to baví. Dnes sú už obe titulované a majú pokojnú prácu tu v Londýne. Žiadne pobehovanie po nebezpečných miestach a stretnutia s inými bytosťami.“

„Nemáte pocit, že to preháňate?“

„Nemáme. My sme si tiež na začiatku mysleli, že vykopávať históriu bude úžasné, kým sme nezistili, že je úplne iná, ako si všetci myslia. Naše dcéry nemusia vedieť všetko. Aj nami otriasla skutočná pravda.“

Kamal obranne nadvihol ruky. „Nič som nepovedal. Asi máte pravdu. Je lepšie žiť v bezpečnom klamstve.“

V kuchyni čosi cinklo a Mary sa ospravedlnila, aby mohla vybrať koláč z rúry. Kamalovi do nosa udrela bohatá čokoládová chuť a začali sa mu zbierať slinky. Jack sa usmial a pozval ho na večeru.

„Mary bude rada, v poslednom čase sme na teba spomínali,“ snažil sa ho presvedčiť.

„Nemal by som ostávať, ak máte doma jednu z dcér. Mohla by ma uvidieť.“

Jack si odfrkol. „Držal si ju v náručí ako malé novorodeniatko, nemáš dôvod sa jej vyhýbať. Aj tak ťa zrejme už nikdy neuvidí a aj keby, povieš, že si svoj mladší brat alebo syn. Tak poď.“

Upír teda neisto súhlasil a obaja muži sa presunuli do jedálne, zatiaľ čo Mary zakričala na horné poschodie na dcéru.

„Lina, poď na večeru, máme hosťa!“

Odpoveďou jej bolo buchnutie dverí a kroky na drevenej dlážke.

„Nevraveli ste, že dcéry sú odsťahované?“ nadhodil Kamal, kým s Jackom prestierali stôl.

„Áno, sú. Lina sa zastavila len na večeru, lebo sme jej vyčítali, že sa nám vyše dvoch mesiacov neozvala.“

Na schodoch zaznel hromový dupot a do jedálne sa ako víchor nahrnula mladá žena v sprievode neopakovateľnej ženskej vône kombinovanej s jazmínom.

„Kamal, zoznám sa s našou dcérou Carolinou,“ predstavila ich Mary.

Cari zamrzol úsmev na tvári, keď v dome svojich rodičov uvidela toho istého arogantného chlapa, ktorý sa jej vyhrážal len pred pár hodinami. To snáď nie je možné! Ak teraz prezradí jej tajomstvo, na mieste ho vykuchá! Zúžila oči a s falošným úsmevom mu podala ruku. „Teší ma.“

„Rád ťa spoznávam, Carolina,“ odpovedal zvodne a zdvihol si jej ruku k perám, aby ju pobozkal. Pri jeho ohnivom dotyku sa zachvela. „Nevideli sme sa už?“ podpichol ju.

Vytrhla si ruku z jeho zovretia. „Som si istá, že nie. Vás by som si pamätala, pán... ako že sa to voláte?“

„Kamal. Na priezvisku nezáleží, nie je tak, slečna Bloomová?“

Zavrčala. „Ako poviete.“ Odtrhla od neho oči a posadila sa za stôl.

Kamal neveriacky civel na Cari Greyovú, alias Carolinu Bloomovú, ktorú pred rokmi držal v náručí ako malé, krehké dieťatko mávajúce miniatúrnymi ručičkami. Zdá sa, že dcérenka sa potajme vzbúrila a od štúdia symboliky má poradne ďaleko. Keďže jej rodičia stále pracujú v archeológii, múdro si zvolila pseudonym Cari Greyová. Šikovné dievča. Pred rodičmi hrala dokonalé divadlo, jej premena zaskočila aj jeho. Nemala žiadny kostýmček s opätkami, ale jednoduché tepláky a vyťahané tričko, pod ktorým ukrývala opálenie z Egypta. Na tvári mala hrubú vrstvu svetlého make-upu. S touto ženskou budú problémy...

Cari ho po celý čas prebodávala varovným pohľadom, aby držal jazyk za zubami, inak mu ho vyreže. Bavil sa na nej.

Mary im naservírovala výbornú večeru o troch chodoch, zatiaľ čo sa nenútene rozprávali o bežných témach ako počasie, politická situácia a podobne. Cari mĺkvo jedla a ani na chvíľu nespúšťala Kamala z očí. Ako to, že sa pozná s jej rodičmi? Nevnímala nezmyselný rozhovor, kým nezačula tému Egypt.

„...archeológovia si myslia, že niečo vykopú a bude to obrovský objav,“ hovoril Kamal temným hlasom. „Vôbec nedbajú na dôsledky a varovania.“ Pozrel na ňu sponad pohára.

Krv v žilách jej vrela. Stisla pery do tenkej linky a krútila hlavou.

„S tým súhlasím,“ prikývol Jack. „Mnoho objavov spôsobilo viac zla ako dobra. Asi sa treba zmieriť s tým, že Egypt ešte nemá odhaliť svoje tajomstvá.“

„Somarina,“ búrila sa Cari. „Zabudli sme na jednu z najúžasnejších a najvyspelejších civilizácií na svete, ich poznatky by nás posunuli dopredu o celé desaťročia. Prečo by nám niekto mal brať právo na poznanie? Je to aj moja minulosť.“

„Drahá Carolina,“ Kamal sa naklonil bližšie k nej a zvodne jej pozrel do očí. „Egypťania neboli len múdri, ale aj krvilační a krutí. Nastavovali pasce a do hrobiek ukladali vírusy, aby umrel každý, kto ich otvorí. Snažili sa ukryť históriu tak strašnú, že si to ani nevieš predstaviť, len aby ochránili nasledujúce generácie.“

Naklonila hlavu. „Odkiaľ to môžeš vedieť? Nežil si v tej dobe.“

Uškrnul sa a vymenil si s jej rodičmi vševediacky pohľad.

„Lina, Kamal je veľmi nadaný egyptológ a jeho názory si váži každý, s kým túto problematiku konzultoval,“ upozornil ju otec.

„Egyptológ?“ neveriacky si ho premerala. „Nehovorte. Taký mladý a už mudruje?“

„Lina!“ varovala ju mama. „Buď slušná!“

„Prepáč. Len mi nejde do hlavy, ako môže byť vážený egyptológ, keď je nanajvýš o päť rokov starší odo mňa. Publikoval už vôbec niečo?“

„Nenechaj sa oklamať výzorom, Lina.“

Mykla plecami a myslela si svoje.

„To je v poriadku, Mary. Carolina má pravdu, som naozaj dosť mladý, aby som poúčal o kultúre starej tisícky rokov,“ povedal zmierlivo Kamal.

Jack sa dusil smiechom.

„Je tu niečo na smiech, oci?“ vytkla mu Cari.

Krútil hlavou. „Nič, vôbec nič. Len si viem Kamala živo predstaviť ako starovekého Egypťana.“

Áno, to aj ona. V divokom oblečení, s divokým pohľadom a divokými pohybmi šelmy by rozhodne do primitívnych čias zapadol. Nepochybovala o tom, že by aj zabil. Striaslo ju. „Pochybujem, že by prežil bez pohodlného oblečenia, toalety a sprchy,“ zamrmlala, prehrabujúc sa v jedle.

„Oázy existovali aj v staroveku, Carolina. A boli oveľa osviežujúcejšie, než súčasné sprchy. Panenská príroda ešte nebola poškodená modernými výdobytkami a voda bola krištáľovo čistá a priezračná. Hladila pokožku ako páperie,“ vykreslil jej Kamal živý obraz.

Cari si predstavila, ako sa úplne nahý ponára do žiariacej vody, jeho svaly sa napínajú a uvoľňujú, ako pláva v priezračnej nádhere. Odrazu jej bolo teplo a srdce sa jej rozbúchalo. Len Kamal si to všimol.

„Iste. A všetci boli čistotní, preto si museli vyholiť hlavy, aby nemali vši,“ dodala.

„Každý bol iný. Tak ako dnes,“ odvetil ľahostajne.

„Skutočne? Podľa mňa boli až desivo rovnakí. Ukrývali sa pod maskami nadnesenosti, hoci v skutočnosti boli schopní zabiť otroka len preto, že sa potkol, a zbiť ženu preto, lebo im neporodila syna. Dnes ľudia robia to isté, len s inými zámienkami,“ zavrčala vážne.

„Podivný názor na druh, ktorého členom sama si.“

Prižmúrila oči. „Všetci sme ľudia, Kamal. Robíme všetko len pre seba. Nezáleží nám na blízkych. Sme ochotní ísť cez mŕtvoly.“

Zamyslene krúžil vínom v pohári a sledoval krvavočervenú tekutinu. „Aj ty, Carolina? Išla by si cez mŕtvoly, aby si dosiahla cieľ?“

Prudko nasala vzduch. Bola to výzva. „Áno,“ odpovedala bez zaváhania.

Uznanlivo prikývol. „To je dobre. Lebo aj ja.“ Varovne jej pozrel do očí.

Zrýchlil sa jej tep. „Ospravedlňte ma.“ Vstala. „Musím... niečo skontrolovať.“ Náhlivo vybehla po schodoch.

Kamal si odkašľal. „Zaujímavá osoba. Prepáčte,“ aj on vstal. „Príroda volá.“

„Prvé dvere vľavo,“ inštruovala Mary. „A Kamal – nepokúšaj sa zviesť našu dcéru, dobre?“

Anjelsky sa usmial a nasledoval Cari hore schodmi. Našiel ju na hornej chodbe, ako sa nervózne prechádza po mäkkom koberci. Fľochla po ňom vražedným pohľadom a zastala.

Spokojne sa usmial a oprel sa o stenu. Čakal, ako Dr. Greyová zareaguje.

„Mojich rodičov z toho vynechaj,“ šepla, aby ju dole nepočuli.

„Nemám v pláne ich do čohokoľvek zaťahovať, Carolina. Hoci by ich určite zaujímalo, prečo ich dcéra opustila bezpečné štúdium symboliky, aby sa hrabala v zemi a vykopávala všeličo možné,“ dráždil ju.

Pristúpila k nemu. „Toto nie je ich vec! Prečo si prišiel?“

„Uisťujem ťa, Cari,“ oslovil ju vymysleným menom, „že som nevedel o tvojom príbuzenstve s Jackom a Mary. Sme len známi a ja som po dlhom čase v Londýne, preto som ich navštívil.“

Neverila mu ani slovo. „Odíď z tohto domu a daj mi pokoj!“

Sebavedome sa usmial. „Lebo čo? Povieš rodičom, že chcem zastaviť tvoje archeologické vykopávky v Egypte?“

Sálal z nej adrenalín a hnev. Kamal počul, ako jej stúpa tlak. Vôňa jej lahodnej krvi sa o to rýchlejšie šírila okolím. „Nevzdám sa svojho objavu. Čosi o tebe viem a nebojím sa!“ bojovne vypla bradu. „Nie si nebezpečný.“

Nikdy nepočul horšiu urážku. Zamračil sa. „To si myslíš, Cari?“

Preglgla. Momentálne sa ho trochu bála. Na druhej strane ale verí Brianovi. Nevystavil by ju nebezpečenstvu. Snáď. „Myslím. Si len chlap s veľkým...“ prebehla po ňom očami. „Libidom. Och, a sebavedomím.“

Nadvihli sa mu kútiky úst. „Okrem toho som silnejší, väčší a dokážem ťa zabiť skôr, než si uvedomíš hrozbu a vykríkneš. Skutočne sa so mnou chceš prieť, Carolina?“

„Chcem, aby si mi dal pokoj!“ rozčúlila sa. „Je to naozaj také ťažké pochopiť?“

„A ja chcem, aby si ukončila vykopávky. Dohodneme sa?“

Prepálila ho nahnevaným pohľadom. „Nie. dokončím ich a ty ma nezastavíš. A ak sa opovážiš zatiahnuť do toho mojich rodičov, nahnevám sa. A ver mi, že nahnevanú ma nechceš zažiť.“

Nevedel prečo, ale súhlasil s ňou. Ocitli sa v bezvýchodiskovej situácii.