Temné prebudenie 1

Egypt, súčasnosť...

„Už mi to letí,“ oznámila Cari a obrátila sa na svojho šéfa. „Vrátim sa, len čo nazbieram dostatok materiálu pre ďalšie vykopávky.“

Jej šéf, vysoký čiernovlasý muž, vždy chodiaci v bielom, sa priateľsky usmial a podal jej ruku. „O tom nepochybujem, doktorka. Počkám tu na teba.“

„Postráž mi vykopávky,“ doberala si ho Cari.

„Sľubujem. Tak už choď, nech nezmeškáš.“

„Zatiaľ ahoj, Brian.“ Zamávala mu, vzala si kabelku a utekala k lietadlu.

Dobehla v poslednej chvíli. Hodila sa na sedadlo a kým vzlietli, ani sa nepohla. Letušky ich oboznámili s bezpečnosťou a až potom sa konečne začala venovať potrebným úpravám. Mala na sebe maskáčové nohavice a prepotené biele tričko. Husté čierne vlasy stiahnuté v neforemnom chvoste sa odmietali podriadiť a niekoľko prameňov sa jej vyvlieklo. Otvorila si zrkadielko a na kolená rozložila kozmetický kufrík.

„Ach nie, to slnko je nemožné.“ Nespokojne si prezerala svoju opálenú tvár. Vzala mejkap a púder a usilovne sa snažila zosvetliť ju o niekoľko odtieňov. Postarší muž sediaci vedľa nej ju zvedavo pozoroval. Otočila k nemu hlavu. „No čo, nemôžem domov prísť ako nejaká divoška z plání.“ Naniesla si ešte jednu vrstvu, potom venovala pozornosť očiam. Aby odviedla pozornosť od opálenej pokožky, dala si tmavšie tiene a orámovala si viečka čiernou farbou. Nakoniec si zväčšila riasy a obtiahla obočie. Pomaly sa začínala podobať na človeka. Ešte pery a... tvár by bola.

Rozpustila si vlasy. Niekoľkými ťahmi hrebeňom ich ako-tak skrotila, zviazala ich do seriózneho uzla. Potom si odskočila na toaletu. Keď z nej vyšla, po maskáčoch nebolo ani stopy. Obliekla si sivý sukňový kostýmček a ťažké topánky vymenila za lodičky s vysokým opätkom.

Pripravená na návrat do civilizácie.

Lietadlo pristálo na letisku Heathrow o jedenástej miestneho času. Cari si vzala kufor a taxíkom sa odviezla do svojho malého bytíka v centre Londýna. Polovica jej vecí bola stále nevybalená, hoci žije sama už viac ako rok. Čo však z toho, keď stále niekam lieta? Len čo sa po nasťahovaní začala vybaľovať, musela ísť na Götland, kde sa konali dôležité výskumy. Odtiaľ ju poslali do Maroka, neskôr do Indie, a posledné mesiace strávila v Egypte. Jednému by z toho preskočilo.

Vzala všetky snímky, ktoré potrebovala preskúmať a niekoľko artefaktov a vybrala sa do inštitútu, ktorý ju zamestnáva. &nenápadná budova sídli vedľa múzea, s ktorým spolupracuje na vástavách. Oficiálne sa sústredia na Egypt a okolie, ale niekoľko výskumníkov pracuje aj na severských vykopávkach. Cari si po takmer dvoch mesiacoch odvykla od chladného Londýnskeho počasia a triasla sa od zimy celou cestou.

„Vitajte doma, doktorka Greyová,“ privítal ju postarší vrátnik.

„Ďakujem,“ usmiala sa.

Nedostala sa ani do svojej kancelárie, keď ju zastavila mladá asistentka Sophie s niekoľkými knihami v rukách. „Doktorka, konečne,“ vydýchla si. „Máme tu problémy.“ Odložila knihy na stôl.

„Problémy? Aké?“

„S vaším výskumom,“ šepla Sophie potichu. „Ten pán... už niekoľko dní sa po vás zháňa. Práve prišiel a čaká v kancelárii.“

Cari pozrela na zatvorené dvere. „Kto ho pustil dnu?“

„Nikto. On si tam jednoducho vošiel, oháňal sa nejakými titulmi a paragrafmi. Nik nemal odvahu poslať ho preč.“

„Čo chce?“

„Nevieme. Povedal len, že ide o vaše vykopávky v Egypte.“

To sa Cari vôbec nepáčilo. „Vravíš, že je v kancelárii?“

Sophie prikývla. „Je... je...“ nevedela ho správne vystihnúť. „Zvláštny.“

„Pokiaľ to nie je múmia omotaná pásmi páchnucimi po balzamovacom oleji, je ešte v norme. Idem naňho.“ Napravila si sukňu a uhladila vlasy.

Cari sebavedome otvorila dvere a hľadala votrelca. Zrak jej padol na vysokého muža stojaceho chrbtom k nej. Obzeral si jednu zo zreštaurovaných váz, ktorú si priniesla z Indie.

Och, to je ale kus chlapa... a to pozadie... preblesklo jej hlavou. Votrelec napasovaný v kožených nohaviciach sa vystrel a otočil. Beriem späť, predok je ešte lepší, povedali Carine hormóny. S rozšírenými očami pozrela do tej najsexy tváre, akú kedy videla. Pevná široká sánka, mužné pery, rovný nos a... zakolísala sa. Tie oči! Šedé ako obloha pred búrkou a také divoké, akoby patrili šelme vrhajúcej sa na svoju obeť. V Cari vyvolali nával adrenalínu. Divoch, napadlo jej. A ešte k tomu mal tie oči ešte zvýraznené kohlom ako starí Egypťania. Avšak, než aby ho to zoženšťovalo, dodávalo mu to exotický výzor. Bol celý opálený a keby ju zovrel tými mocnými ramenami...

Kamal ako prvé pocítil krvnú skupinu nula a potom obrovský nárast adrenalínu. Otočil sa a zamrzol. Nikto mu neoznámil, že Dr. Grey je vlastne žena. Žena s vysokou postavou, plnými perami a prenikavými modrými očami. V úzkom kostýme dokonale vynikli jej oblé boky a výstrih odhaľoval zmyselný dekolt. Nadýchol sa. Dvadsaťšesť rokov, štyri mesiace. Na deň presne. Ako by asi vyzerala nahá v mojej posteli? napadlo mu okamžite. Predsavzal si, že to zistí.

„Zdravím,“ povedala Cari škrobene a podala mu ruku, hoci v nej vrela krv. „Som doktorka Greyová a vy ste neoprávnene vstúpili do mojej pracovne. Čo chcete?“

Krátko jej stisol ruku. „Ospravedlňujem sa za nedovolený vstup,“ prehovoril hlbokým, vibrujúcim hlasom, na ktorý reagovala každá bunka v jej tele. „Volám sa Kamal a prišiel som si pohovoriť o vašich vykopávkach v Egypte.“

Zúžila oči a pokynula mu, aby si sadol k stolu, na ktorom mala počítač a niekoľko kníh. Sama sa posadila oproti nemu, do pohodlného otočného kresla. „Aký na to máte dôvod? Ste z Egyptských úradov?“

„Tak nejako.“

„Tak nejako? Ani ste sa mi nepredstavili priezviskom a tvrdíte, že ste tu v mene úradu nejakého štátu?“

„Moje priezvisko nie je dôležité,“ zamrmlal. Niežeby nejaké mal. V priebehu rokov sa jeho meno menilo a priezvisko úplne zaniklo. Má síce niekoľko dokladov s rôznymi priezviskami, ale ani raz si nedal námahu zapamätať si ich. „Prišiel som vám povedať, že musíte okamžite ukončiť vykopávky v Egypte.“

Cari sa veselo zasmiala. „Ste zábavný. Plánujete mi povedať aj dôvod, alebo ste už svoju zásobu vtipov vyčerpali?“

„Ja hovorím vážne, slečna Greyová,“ pozrel jej do očí a do nosa sa mu predrala vôňa jej krvi, keď sa jej rozbúchalo srdce.

Cari jeho divoký pohľad nezvládala. Išlo z neho čosi živočíšne a surové. Otriasla sa. „A ja sa vám vysmievam. Na vykopávky mám povolenie od egyptských úradov a všetko prebieha v medziach zákona.“ A ani to nie sú jej vykopávky, len ju najali, aby ich viedla.

„Nuž, tak vám to počnúc dneškom zakazujem. Zastavte práce a odvolajte tímy a ja vám nenarobím problémy. Dohodneme sa?“

Zamračila sa. „Vyhrážate sa mi?“

„Nazvime to varovaním. Vy zastavíte výskum a nikomu sa nič nestane.“ Kamal očakával nával strachu a zvýšený srdečný tep. Nič také sa nestalo. Doktorka Greyová si ho bez strachu premeriavala a mračila sa.

„Opustite moju kanceláriu, inak zavolám ochranku!“ vyzvala ho pevným hlasom. Nechápal, ako je možné že sa nebojí.

„Doktorka, asi nechápete vážnosť situácie. Tie vykopávky nemôžu pokračovať.“ Nasadil nebezpečný tón. „Za žiadnych okolností.“

„Áno? Prečo?“ nadvihla obočie. „Je tam snáď niečo, čo by sme nemali nájsť? Alebo niečo, čo chcete vy? Prípadne nejaká časť histórie, ktorá nezapadá do súčasného sveta? Ste nejaký náboženský fanatik?“

Odfrkol si. „Verte, alebo nie, ide mi len o vaše dobro. Poslúchnite, doktorka, inak zvolím iné metódy.“

Cari sa zaťala. „Do toho! Mám za sebou dostatok sponzorov a odborníkov. Vykopávky nestopnem. Dovidenia, Kamal. Nevracajte sa.“

Upír nazúrene vstal a oprel sa oboma rukami o stôl. Stále ju nedesil. „Ešte sme spolu neskončili.“

Cari tlačidlom privolala ochranku. Veľavýznamne ho vykázala z dverí a prskala hnevom. „Nafúkanec,“ zavrčala, keď za sebou zavrel dvere.

Hneď vytočila Briana a ten to po treťom zazvonení zdvihol. „Áno, Cari?“

Vzdychla. „Brian, niečo sa deje. Navštívil ma akýsi podozrivý chlap a chcel, aby som prestala s vykopávkami.“

„Aký chlap? Ako vyzeral?“ vyzvedal jej šéf a najväčší sponzor vykopávok okamžite.

„Vysoký, tmavovlasý, šedé oči. Tvár mal dosť strnulú, ani raz sa poriadne neusmial. Volá sa Kamal, ale priezvisko mi neprezradil.“

Na druhom konci zaznel smiech, ktorý jej na chvíľu pripomenul zloducha z nejakého sci-fi. „Toho sa báť nemusíš, Cari. Cerí zuby, ale je neškodný.“

„Poznáš ho?“

„Viac-menej. Nemáme sa v láske. Vieš, je to Egypťan a nemá rád, keď sa hrabeme v jeho krajine. S ním si poradím. Zavolaj mi, ak sa o niečo pokúsi a neboj sa. O všetko sa tu postarám. Mimochodom, čo si mu povedala?“

„Slušne som ho poslala kade ľahšie. Si si istý, že nič nevyvedie? Vyzerá dosť divoko.“

„Stopercentne istý. Práve teraz zrejme balí nejakú mladú asistentku, ktorá ho na chvíľu zabaví. Ten chlap je posadnutý len jedinou vecou. Ak bude príliš dotieravý, len ho kopni do slabín.“

Zasmiala sa. „Tak dobre. Maj sa.“

„Ahoj.“

Zložila a nahlas vzdychla. „Aspoň jeden pokojný deň, prosím...“

„Odmieta poslúchať. Komu to kedy napadlo, zrovnoprávniť ženy? Má sedieť doma, vychovávať deti a zahrievať manželovi posteľ,“ frflal Kamal.

Nikias sa zasmial jeho zastaralým názorom a odpil si z presladenej kávy. „Nerád to hovorím, ale v dnešných dobách mnohé ženy volia radšej kariéru.“

„Niekto by im mal pripomenúť ich miesto.“

Will vedľa nich krútil hlavou. „Zmier sa s tým. Je ich viac a sú silné ako my. Obzvlášť také ako tvoja nová kamarátka. Nemôžeš ísť na ňu ako veľký mačo, budeš jej len na smiech.“

Kamal do seba kopol Whisky a nesúhlasne sa mračil na Willa.

Traja upíri sedeli v rohu nenápadnej kaviarne neďaleko inštitútu, kde Cari pracuje. Egypťan pochopil, že sám to tu nezvládne, a tak si na pomoc zavolal o niekoľko storočí mladšieho Nikiasa, gréckeho bojovníka s blond vlasmi, a Willahelma, takisto vzorného blonďáka, čiastočne Vikinga.

„A čo mám robiť? Nabehnúť do inštitútu s guľometom a prikázať jej splniť moje podmienky?“

„Kamal,“ začal Nik učiteľským tónom. „Už ti niekedy vôbec napadlo povedať, ja neviem, napríklad pravdu?“

Kamal sa rozosmial, až sa chytal za brucho. Keď bol znovu schopný hovoriť, pobavene si premeral spoločníkov. „Žartuješ, však? Povedať jej celú pravdu? Pobeží do Egypta a už ju nezastaví ani desať rán egyptských.“

„Tomu neverím,“ nesúhlasil Will. „Ak bola dosť racionálna na to, aby sa nenechala zastrašiť, bude aj dosť racionálna, aby si uvedomila hroziace nebezpečenstvo.“

„Áno, na mojom rozprávaní bude všetko také racionálne, od priznania, že som upír, až po krásnu rozprávku o nebezpečnej múmii túžiacej po moci. Kde som to len videl?“ zamyslel sa.

„Nepreháňaj. Ukážeš jej tesáky, nejaký ten hókus-pókus a ona cúvne.“

„Ona? Osobne si myslím, že by sa aj múmii postavila čelom a dorazila ju svojimi ostrými očami.“

„Je pekná?“ rypol si Will.

„Poviem ti, keď ju uvidím bez toho príšerného kostýmu.“

„Už zase myslíš len na jediné?“ ozvala sa spoza neho Isobel a prešla k Willovi, čo najďalej od Kamala, a tam si sadla. Conor zaujal miesto vedľa nej.

„Chceš mi tým niečo naznačiť, kráska?“ opýtal sa zvodne. „Konečne si pochopila, že Conor nie je až taký dobrý?“

Isobel zagúľala očami. „Vieš, Kamal, na rozdiel od teba je Conor pozorný, verný, úprimný a cítim sa s ním dobre. Čiže na rozdiel od teba je to skutočný muž.“

„To bolelo,“ chytil sa za srdce s falošnou ľútosťou v očiach.

Vyplazila naňho jazyk ako malá. „Odpusť. Chcela som ťa rozplakať, ale nevyšlo to. Možno nabudúce.“

„Mimochodom, čo tu robíš? A to platí aj pre teba, Conor.“

Oslovený upír sa usmial. „Will s Nikom nás informovali.“

„Baby klebetné,“ zasyčal Kamal.

„Upokoj sa, aj tak by som sa to dozvedela,“ mávla rukou Isobel. „Doktorka Greyová ma kontaktovala už dávnejšie, aby som jej preložila niektoré texty. Dnes sa so mnou chcela stretnúť.“

„Dúfam, že si odmietla.“

„Iste. Vyhovorila som sa na prepracovanosť a pobyt v zahraničí. Ale ak chceš, môžem to prijať a dať jej falošnú stopu. Preto sme tu.“

Kamal sa zamyslel. „Nepodozrievala by ťa?“

„Určite nie. Len mi povedz, čo mám robiť a kam ju naviesť.“

„Najprv mi urob kópiu textov, ktoré potrebuje preložiť, a pošli mi ich.“

„Ako povieš. Dnes za ňou skočím.“

„Dobre.“ Kývol upírom na pozdrav a odišiel.

Isobel vyvrátila oči. „Niekto by ho mal naučiť používať slová prosím a ďakujem.“

„Daj mu čas. Však ho už niekto skrotí,“ uistil ju Nik s úsmevom.