Temné prebudenie 5

Cari prespala u rodičov. Chystala sa odletieť. Čakala len na výsledky prekladu od Isobel Wallisovej a donášku dvoch vzácnych kníh z Oxfordskej knižnice. Škola jej takisto poslala pozvánku, aby urobila sériu prednášok budúci semester. Ešte sa nerozhodla, či ju prijme. Mohli by ju odhaliť. Nechcela, aby jej rodičia zistili pravdu. Pokúsili by sa ju zastaviť. V tomto sú ako maniaci. 

Vo svojej starej detskej izbe sedela pred počítačom a prepisovala si dôležité informácie z prekladov do zápisníka. Na jej vykopávkach je niečo zvláštne. Okrem podradného pochovávania našla aj správy plné zloby a najhorších prianí. Takisto symboly ochrany pred zlom. Zrejme sa chystá vykopať zlého chlapca. Sama pre seba sa usmiala. Čo asi robí jej živý zlý chlapec? Asi si prikladá ľad na svojho zraneného kamaráta. Tak mu treba! Nemal sa jej vyhrážať. Aké je vôbec jeho prepojenie s vykopávkami? Dobre, je Egypťan a čo? Vie niečo, čo ona nie? Och, samozrejme, že vie. A nechce, aby to zistila.

Vzdychla. Prišiel jej mail priamo od Isobel Wallisovej. Zvedavo ho otvorila. Preklad tabuliek. Chybný! Isobel prekrútila hlavné informácie a zahmlila dôležité body. Potvora jedna! Naozaj spolupracuje s Kamalom!

Cari prskala zlosťou. Zdá sa, že si musí poradiť sama. Nenápadne vyšla z izby a načúvala za dverami rodičov. Spali.

Po špičkách prešla dolu, do ich pracovne. Mala prísne zakázané do nej chodiť. Ako malá tento zákaz rešpektovala zo strachu. Dnes? Vošla bez výčitiek.

Pracovňa bola plná máp, nákresov a egyptských artefaktov. Uprostred stál neveľký stôl so starým počítačom a rozheganá stolička. Celú jednu stenu zaberali knihy. Rozsvietila. Jej rodičia vlastnia knihy obrovskej ceny. Niektoré sú staré viac ako sto rokov. Dokonca majú exponát napísaný počas Napoleonovej výpravy do Egypta.

Hľadala však konkrétnu knihu. Tenký výtlačok – prepis denníka francúzskeho bádateľa, ktorý bol za svoje výskumy odstránený vládou. Čítala o ňom na internete a uvedomila si, že podobnú knihu videla doma. Nemýlila sa. Denník bol zastrčený v kúte knižnice. Vzala ho a upravila knihy tak, aby nebolo vidno, že jedna chýba. Určite si nevšimnú, že si ho “požičala“. Navyše, keď sa najbližšie vráti, dá ho na miesto.

Vrátila sa do izby a začala baliť. Zajtra odlieta. Čím skôr, tým lepšie. Kamal je určite zúrivý ako beštia.

Najviac ju mrzelo, že si nikam nezašli s Rose. Sestra jej chýbala. Aj keď sa podvolila rodičom, stále je to jej bláznivá Rose, s ktorou pašovali alkohol na tajné párty a kryli jedna druhú, keď to s ním prehnali. Nevadí. Nabudúce. Dokončí vykopávky, vráti sa do Londýna a prijme ponuku z Oxfordu. Áno, to urobí.

Nahádzala zopár vecí do kufra, ktorý si priniesla z bytu, a poslala Brianovi esemesku, že zajtra priletí. Letenku už mala zarezervovanú.

S nepríjemným pocitom, že Kamal sa ešte ukáže, zaspala.

V Káhire bolo teplo. Opäť bola vo svojich maskáčoch a bielom tope. V ruke zvierala kufor a na chrbte mala vak. Brian ju už čakal vo svojom tereňáku. Nastúpila.

„Všetko v poriadku?“ opýtal sa, keď si v klimatizovanom aute vydýchla. Čierne vlasy mala v neforemnom drdole a vyzerala unavená.

„Mám z toho zvláštny pocit, Brian,“ priznala čiernovlasému mužovi. Zase bol odetý v bielom, ako anjel. Nebyť diabolských iskričiek v jeho očiach, uverila by tomu. „Asi som pozerala Múmiu príliš veľa krát.“

Nenápadne sa usmial. „Nenechaj sa Kamalom vydesiť. Čo ti povedal?“

Mykla plecami. „Len kládol dôraz na mŕtvolu. A už sa nemôžeme spoliehať na Isobel Wallisovú. Pracuje s ním.“

„To som očakával,“ priznal nahnevane.

Zvedavo naňho pozrela. „Poznáš ju?“

„Kedysi pre mňa pracovala. Potom prišla na to, že som podvodnícky bastard a pridala sa na opačnú stranu.“

Cari sa zarazila nad toľkou sebakritikou. „Takže sa tvoria dva tábory?“

„Nielen dva, ale ja a takí ako Kamal máme pár nevyriešených účtov. Pôjdu proti mne, čoskoro.“

„Dobre, Brian, do čoho som sa to namočila? Von s pravdou!“ Otočila sa k nemu.

Brian hľadel na cestu a dumal nad odpoveďou. „Chcem odkryť hrobku, aby som vedel, prečo tú mŕtvolu tak nenávideli. Príbehy miestnych hovoria, že viedol vojnu s nejakým... klanom, alebo skupinou neznámych ľudí. Údajne povraždil celé mestá a zanechal za sebou krvavý kúpeľ.“

Cari perami naznačila zhnusenie. „A prečo by som takého človeka mala vykopať?“

„Pretože v jeho hrobke budú odpovede. Nechápeš to? Bojoval so skupinou, národom, ktorý oficiálne neexistoval. Nie sú žiadne záznamy o krvavej bitke.“

To jej stačilo. Rada dopĺňala históriu, hlavne jej čierne miesta. „Myslíš, že v hrobke nájdeme odpovede?“

Mykol plecami. „V hrobke, alebo v chráme.“

„A prečo by Kamal nechcel, aby som na to prišla? Veď je to len jedna múmia.“

Brian zišiel z frekventovanej cesty a auto sa začalo trmácať po neupravenej, prašnej ceste smerom k vykopávkam. „Chceš tajomnú verziu, alebo cynickú verziu?“

„Skrátka hovor.“

„Vraj má za sebou armádu nemŕtvych bojovníkov, ktorí poslúchnu každý jeho rozkaz, len čo bude mať dosť síl, aby povstal. Tá normálnejšia verzia je, že má pri sebe záznamy o nepeknej histórii, ktorú mnohé záujmové skupiny nechcú odhaliť. Poškodila by viacerých veľkých vládcov.“

Cari si masírovala spánky. „Prečo si mi to nepovedal skôr? Sakra, Brian, takmer som sa vyspala s chlapom, ktorý nosí mejkap!“

Jednou rukou jej zovrel dlaň. „Prepáč, Cari. Už traja archeológovia mi zdrhli. A ty si mi konečne pripadala vhodná, nechcel som ťa vydesiť.“

Krútila hlavou. „Odteraz žiadne klamstvá, Brian. Vykopávky dokončím, toho sa báť nemusíš.“

Vydýchol si. „Platí.“

Vykopávky boli uprostred ničoho v púšti. Rozsah bol veľký asi ako futbalové ihrisko a pracovalo na nich päťdesiat miestnych robotníkov a sedem praktikantov z troch univerzít. Okolo boli rozostavané biele stany.

„Zavolaj, keby boli problémy,“ povedal jej Brian a rozlúčil sa. Zvyšok je na nej.

Kamal sedel v Salvatorovom sídle a medzi nohami mal sáčok s ľadom. Conor, Damian, Will, Nik a Salvator sedeli okolo neho a chichúňali sa ako baby.

Po Cariinom zákernom “útoku“ sa celú noc nevedel spamätať z bolesti. Nad ránom dokázal vytočiť Nikovo číslo a zrevať, aby poňho prišiel aj niečím chladným.

Upír sa rozrehotal v momente, keď uvidel zvíjajúceho sa Kamala, štipec, a zacítil ženskú vôňu. Hneď zavolal Salvatorovi, no predtým si ho odfotil zo všetkých možných uhlov, čo odôvodnil ako “dôkazový materiál“.

Celý deň strávil s ľadovým vreckom na penise a nadával ako pohan. Keď tú malú potvoru dostane do rúk...

„Kto by to bol povedal, že taký nevinný človiečik nám takto skolí nášho hrdinu,“ zašvitoril Conor.

Kamal ho takmer zabil pohľadom. „Nevinný? Nevinný? Je to obyčajná kurva! A buď si istý, že len čo ju nájdem, dokončím našu malú akciu!“

Chlapi sa zasmiali. „Mám pre teba zlú správu, kamarát.“ Conor ho pobúchal po pleci. „Dnes ráno odletela do Káhiry. Opäť je pri svojich vykopávkach.“

Kamal zanadával. „Musím ísť za ňou!“ Vstal, ale pred očami uvidel hviezdičky a zviezol sa späť na stoličku. „Potvora!“

„Pokoj, chlape.“ Nik vstal. „Idem nám zarezervovať letenky.“

„Ako nám? Hádam mne?“

„Robíš si srandu? Ženu, ktorá sa odvážila upírovi zmrzačiť penis, musím vidieť. Kto ide so mnou?“

Conor, Damian a Will okamžite zdvihli ruky. Kamal vyvrátil oči. Načo sem vôbec chodil?

V konečnom dôsledku to nebola len pätica upírov, ktorá nasadla do lietadla do Káhiry. Ani nie hodinu po tom, ako vzlietli z Heathrowa, skupina neznámych mužov očami nasadla do lietadla do Alexandrie a odleteli z Gatwicku. Všvediacky hľadeli na zem pod nimi, každý uzavretý vo svojich temných myšlienkach. Ich čas nadišiel. Po dlhom čakaní a rokoch trýzne ich životy nadobudli zmysel. Aktivovali sieť. Desiatky takých, ako oni, si balia veci vo všetkých kútoch sveta a mierili do hlavného stanu v Londýne...

Cari mala na ústach šatku, aby jej ostrý piesok nepoškodil dýchacie cesty. Stála na konci zavalenej šachty, ktorú našli len prednedávnom. Podarilo sa im odkryť sedem metrov, keď ich zastavili napadané skaly. Šachta sa zrútila pod ťarchou piesku. Bolo nemožné ťažké balvany odvaliť. Vzdychla. Nerada používa trhavinu. Môže to len zhoršiť.

„Ethan!“ zakričala na mladého praktikanta z Cambridgeu.

„Áno, doktorka?“ Skočil priamo k nej, ako skutočný Indiana Jones.

Ukázala na balvany. „Povedz, koľko rokov si bol na matfyze, než si prešiel na archeológiu?“

Zhodnotil situáciu. „Dva.“

„Výborne.“ Zložila si šatku, na perách úsmev. „Máme tu zabarikádovaný priechod a kopu TNT. Do zajtra chcem vypočítať, koľko musíme použiť, aby sme šachtu nepoškodili.“

Ethan sa usmial ako malé dieťa pod stromčekom. „Ako poviete, doktorka!“ A hneď sa pustil do merania.

Cari vyšla zo šachty. Slnko pomaly zapadalo. Praktikanti triedili nájdené artefakty a prekladali útržky písma. Robotníkov poslala domov. Do zajtra sa nikam nepohnú. Nahnevane vošla do svojho stanu a zapla počítač. Neustále musela myslieť na Kamala. Vie, že odišla? Pôjde po nej? Alebo horšie – povie jej rodine pravdu?

Nedokázala sa sústrediť na prácu. Ľahla si na nepohodlné lôžko a keď zaspala, trápili ju sny o divokých šedých očiach.

Ráno si dala tri šálky kávy, aby sa prebrala. Pred stanom ju už čakal Ethan s výpočtami a debnou dynamitu. „Vyspali ste sa dobre, doktorka?“ zazubil sa.

Zavrčala naňho a kráčala k šachte. Praktikanti sa už naučili, že ráno je ako hladný pitbul, a schválne ju dráždili.

Zvyšní študenti ju už čakali, aby umiestnili nálože. Ethan ich zhora riadil a Cari podávala dynamit. Potom natiahli zápalnú šnúru dostatočne ďaleko. Robotníci ešte neprišli, nechcela ich ohroziť. „Dobre, všetci preč!“ zavelila. Zostala posledná aj so šnúrou v ruke a pomaly ju ťahala do úkrytu za kopou skál. Cestou si nasadila šatku na nos a ústa. Zvírený piesok bude chvíľu nebezpečný. „Nikto nevyjde, kým nepoviem!“

„Áno, doktorka.“

Cari naposledy skontrolovala okolie a zapálila šnúru.

„Posraté slnko!“ nadával Conor a v aute už dopíjal štvrtý sáčok krvi. Ostatní upíri na tom boli rovnako. Slnko upírom všeobecne nerobí dobre, preto ak sú dlhšie vystavení jeho účinkom, musia zvýšiť príjem krvi.

„Ako si tu mohol žiť?“ nechápal Will zo zadného sedadla.

Kamal sa usmial a pokojne šoféroval. „Kedysi nebolo také prudké, ako dnes. Ľudia zničili atmosféru. Plus som si zvykol.“

Upíri naďalej nadávali celou cestou. Kamal po čase zišiel z cesty smerom k vykopávkam. Klimatizácia v aute išla na plné obrátky a keď z neho raz vylezú, bude to pre nich ako výbuch granátu. „Hej, čo je to?“ Zamračil sa, keď uvidel výstražné barikády s nápisom NEVSTUPOVAŤ v štyroch jazykoch. Prudko dupol na brzdu.

Upíri takmer šli k zemi, keď vystúpili, aby preskúmali nápis. Nik sa obzrel. „Kde sú robotníci? Nemalo by sa to tu nimi hemžiť?“

Áno, dobrý postreh. Kamal prekročil barikádu. „Nikde nevidím pohyb. Žeby to naozaj vzdali?“

V tej chvíli sa zem otriasla a zvírilo sa veľké množstvo piesku. Upíri sa preľakli. Rozbehli sa k miestu výbuchu, ale piesok im prenikol do pľúc a začali kašľať. Keďže sú nesmrteľní, neublížilo im to, ale poriadne to bolelo.

Kamal ako prvý prekonal bolesť, nasadil si okuliare a šiel vpred. Cez piesok nič nevidel, ale domyslel si, že bol práve použitý dynamit. Počul vzdialené hlasy:

„... robotníci prídu o hodinu.“

„... piesok sa neusadí. Budú musieť mať masky.“

A vtom dostal nápad, ako sabotovať vykopávky. Rozbehol sa k priateľom a odviedol ich preč, než ich niekto spozoruje.

S okuliarmi a šatkou sa Cari prechádzala pomedzi robotníkov, ktorí vynášali skaly a nánosy piesku zo šachty. Ani im nevidela do tváre. Kde-tu zachytila, ako sa medzi sebou rozprávajú, ale po arabsky sa naučila len pár slov. Ako tlmočníčku mala Annu, študentku z Turecka, ale tá triedi exponáty.

Aby sa zamestnala, nasadila si rukavice a pustila sa do skál ako robotníci. Teraz potrebujú každú pomocnú ruku.

Bolo už neskoré popoludnie, keď odstránili následky výbuchu a konečne uvoľnili šachtu.

„Dobre, idem tam,“ povedala, keď si nasadzovala na hlavu prilbu so svietidlom. „Na dnes pošlite robotníkov domov.“

Štvornožky liezla v ústrety tme a nevšimla si, ako päť statných robotníkov, ktorí robotníkmi vôbec nie sú, civí na jej zadok. Kamalove oči pod maskou svietili hnevom a skazenosťou. Ten zadok zbije, až bude červený!

„Musíme sa  ukryť,“ šepol mu Nik, keď praktikanti posielali všetkých domov.

Zašli teda za kopu skál, zhodili nenápadné oblečenie a navliekli sa do čierneho. Kamal začal vydávať príkazy. „Conor, choď s Nikiasom preveriť úrady a pokús sa nájsť sponzorov. Damian s Willom zaistia okolie.“

„A ty?“

„Ja skontrolujem, aká škoda bola napáchaná.“ Nasadil si čiernu kuklu.

Keď sa rozišli, Kamal zostal za skalami a počúval. Študenti v tichu čakali na Cari a podpichovali sa medzi sebou.

Prebehol teda cez areál  a vošiel do jej stanu. Počítač mala zapnutý, ale nie je taký idiot, aby ho začal prezerať. Jednoducho skopíroval celý jej disk a medzitým prehľadával stan. Okrem oblečenia a pár sladkostí nenašiel nič. Cari chodieva na výlety naľahko.

Vzal disk a zmizol. Zo šachty práve vychádzala zašpinená, usmiata Cari. Vyzerala nádherne. Musel sa zastaviť a sledovať ju. Carolina nie je typom ženy, ktoré preferoval. Nenosí veľa mejkapu, nemá implantáty, ani botox. IQ má určite vyššie, ako priemerná opica a rozhodne by mu hneď nepodľahla. O to viac ju chcel dostať do postele. Sám nechápal prečo. Jednoducho musí.

„Je tam chrám, ako sme očakávali,“ povedala nadšene. „Môžete sa ísť pozrieť, je to bezpečné. Ale vzduch je trochu nedýchateľný, nevetralo sa tam približne dvetisíc rokov.“

Študenti sa zasmiali a jeden po druhom sa vybrali do šachty. Kamal si vydýchol. K hrobke sa ešte nedostali.

Cari si zložila rukavice a mierila k stanu. Ukryl sa do tieňov. Vošla a ako prvé si očistila tvár. Dovolil si nahliadnuť. Líca mala zružovené a oči živé. Pripomínala mu zlého škriatka. Potom sa na jeho prekvapenie začala vyzliekať. Zhodila zo seba prepotený top a aj podprsenku.

Okamžite stvrdol. Prsia mala drobné, ale plné, s ružovými vrcholkami, ktoré túžil vziať do úst. Potlačil zavrčanie. Bude ju mať. Bude!

Cari si vyzliekla aj maskáče a potom sa zabalila do osušky a zabránila tak lákavému výhľadu. Radšej odišiel. Ešte chvíľu a ležala by na zemi s roztiahnutými nohami.