Temné prebudenie 6

Na ďalší deň ráno bol chrám osvetlený a praktikanti aj s doktorkou ho prezerali centimeter po centimetri. Robotníci dostali voľno. Nikto si nevšimol päticu upírov, ktorá všetko z diaľky pozorovala.

Kamal penil ako besný pes. Doktorka požiadala o ďalšiu dodávku výbušnín. Nepochybne našla ďalšiu zavalenú chodbu, ktorá vedie do hrobky. Nemôže dopustiť, aby sa tam dostala. 

„A čo ak aj?“ vyzvedal Will. „Na prebudenie potrebujú nejaké zaklínadlo, nie?“

Kamal pokrútil hlavou. „Žiadne zaklínadlo. Prebudí ho len nevinná panenská krv. Mysleli sme si, že práve táto možnosť je najnepravdepodobnejšia. Ženy v našej dobe nemali žiadne práva a nemali dôvod sa rezať v hrobke.“

Conor zasyčal. „Hlúpa emancipácia.“

„Tiež si myslím.“ Kamal ďalekohľadom sledoval tábor. „Sú tam tri ženy, vrátane Caroliny.“ Pozrel na upírov. „Dve mladé praktikantky. Musíme sa uistiť, že už nie sú panny.“

Damian nadvihol obočie. „A čo Cari?“

Ironicky sa zaškeril. „Vieš, po tom, čo mala v ruke môj penis, na ktorý následne v tme precízne nasadila štipec, mám mierne pochybnosti o jej nevinnosti.“

Upíri sa zasmiali. „Dobre. Takže dve praktikantky,“ zhrnul Will. „Kto sa hlási?“

Conor a Damian mu len zamávali prstami, ktoré hlásili, že sú ženatí.

„Asi je to na nás, páni,“ usmial sa Nik. „Will?“

Upír sa zháčil a uhol pohľadom. Pred očami mal jasný obraz krásky, ktorá trápi jeho sny. „Ja...“ nedokázal pokračovať.

Nikias naklonil hlavu. „Takže je to pravda,“ vydýchol prekvapene. „Brian neklamal.“ Narážal na to, keď sa im Brian vyhrážal a nepriamo naznačil, že je ohrozená aj žena, ktorá je blízka Willovi. Čo bolo divné, keďže o žiadnu nejavil záujem.

„Pozri, Nik, nechodíme spolu. Viem, že ona je človek a ja upír, ale nemôžem... nedokážem...“ Zovrel pery. Neskrotený upír nie je schopný podviesť ženu, s ktorou ešte nič nemal.

„Kto je to?“ Opýtal sa Damian. „Ktorá by dokázala dostať na kolená teba?“

Conor si odfrkol. „Nie je to jasné? Predsa Jasmine.“

Všetci, okrem Kamala, ktorý ju nepoznal, zalapali po dychu.

„Tá potvora, ktorá sa tvári ako tvoja sekretárka? Tá, ktorú poslal sám diabol? Vážne?“ zhrozil sa Nik.

„Nechaj to tak, Nik,“ zahriakol ho Will. „Je to moja starosť.“

Upír bezradne krútil hlavou. „Ako chceš. Takže sme zostali my dvaja, Kamal. Ktorú chceš? Blondínu, či brunetu?“

„A ako sa k nim dostaneme? Stále trčia tu.“

„Každých päť dní vraj dostanú voľno a idú do neďalekého mesta,“ informoval ich Conor. „Zajtra.“

„Tak teda zajtra.“ Pozrel na tábor. „Potom uvidíme, čo ďalej.“

Dostať sa k mladým študentkám nebolo vôbec ťažké. Sedeli pri bare v jedinom slušnom podniku v meste a tvárili sa ako samice na love.

Nikias sa posadil k blondíne a objednal jej miešaný drink, aby ju trochu opil. O polhodinu už mierili do temného kúta baru a na scénu prišiel Kamal. Zopakoval Nikov scenár a tiež mierne pripil svoju obeť. O chvíľu sa už smiala ako pojašená a nevedela, čo hovorí.

„Vieš,“ chichotala sa a takmer spadla zo stoličky, „pripomínaš mi nejakého sultána. Vážne tak vyzeráš. Prezraď, máš niekde hárem?“

Zvodne sa usmieval. „Áno, a unášam doň krásky, ako si ty.“

Naklonila sa k nemu, až sa takmer bozkávali. Z úst jej tiahol alkohol. „Naozaj? A vezmeš ma tam?“

Usmial sa. „Neviem. Vieš, ja chcem len nevinné panny.“

Zavrčala a odtiahla sa. Exla pohárik tvrdého alkoholu a objednala si ďalší. „Smola, krásavec. Ja už dávno nie som panna.“

Vydýchol si. Misia splnená. Ak sa niektorá v hrobke aj poreže, žiadnu mŕtvolu neprebudí. Kývol upírom pri stole a hľadal Nikiasa. Ten po piatich minútach vyšiel z toaliet a zapínal si nohavice. Očividne už tiež zistil, že jeho partnerka nie je panna.

Odišli späť ku vykopávkam, aby mohli dokončiť čo začali a konečne sa vrátiť do ich upršaného, milovaného Londýna.

Cari sa prebudila uprostred noci. Bolo jej teplo, ako vždy. Ale tentoraz ju prepadol aj neznámy pocit. Akoby tu nebola sama. Ibaže by mala byť. Študentov poslala do mesta a pred východom slnka sa určite nevrátia.

Vstala a obula si vysoké topánky. Zo stanu vyšla len v tenkom pyžamku a s poloautomatom v ruke. Brianova práca. Povedal jej, že môžu nastať problémy, prípadne prídu vykrádači a chce, aby bola ozbrojená. Miestne úrady nekladú veľký dôraz na kontrolu zbraní.

Rozhliadla sa. Ticho. Desivé ticho. Šla skontrolovať novootvorenú šachtu. Mala pocit, že zazrela kužeľ svetla. Zostúpila dolu a nehlučne našľapovala. Zabudla si baterku, tak sa orientovala len podľa hmatu. Kráčala v ústrety tme. Som paranoidná. Kto by už uprostred noci lozil do práve vykopaného chrámu? Aj tak v ňom nič cenné nenašli. Počkať, čo to počula? Hlasy?

„Niečo počujem...“ zaznela tlmená angličtina.

Zastala a pritisla si ruku pred ústa. Srdce jej bilo ako zvon.

„To je piesok. Často mätie naše zmysly,“ odpovedal druhý hlas.

Vydýchla si. Potichu kráčala vpred. Kto je to? Koľko ich je a prečo sa sem vkradli? Držala sa pri stene. Dúfala, že zbraň ich odplaší. Sú to Angličania? Alebo Američania?

Prišla až na koniec chodby a musela zastať. Neznámi mali silné baterky. A rozhodne neboli len dvaja.

„Kamal, ja vážne niečo počujem,“ ponosoval sa ktosi. Nepoznala ten hlas, ale meno, ktoré vyslovil, jej nahnalo adrenalín do žíl. Takže prišiel. A chce sabotovať jej vykopávky!

Odlepila sa od steny, nabila zbraň a namierila ju pred seba.

Pri stene, za ktorou tušili hrobku, stálo päť mužov a pri nich bola debna plná dynamitu. Nebolo pochýb, o čo sa pokúšajú. „Ale, ale,“ povedala prekvapene. „Už vieš chodiť?“ Namierila naňho zbraň.

Päť mužov civelo na divošku pred nimi. Mala na sebe biele šortky, ktoré jej zakrývali skutočne len to najnutnejšie, a top na ramienka – bez podprsenky. Vlasy jej odstávali všetkými smermi, akoby strčila ruku do zástrčky.

Cari sa trochu vydesila. Všetci sú vysokí, svalnatí a desiví. Napriek tomu sa so zbraňou cítila istejšie.

Kamal by po nej hneď skočil, keby nemala v ruke odistený poloautomat. Zavrčal ako zviera a takmer odhalil zuby. „Carolina, tak si nás našla. Pekná hračka. Vieš ju aj používať?“ Kývol k zbrani. Niežeby ho mohla zraniť. Ale nebude jej vysvetľovať, prečo sa jeho rany zázračne hoja.

„Chceš ma vyskúšať?“ Prst mala na spúšti.

„Kamal,“ Nik ho varovne odtiahol z rany. „Pokojne,“ povedal Cari. „Nikomu nechceme ublížiť.“

Zazrela naňho. „Ale chcete sabotovať moje vykopávky.“

„Cari, buď rozumná a odíď odtiaľto,“ prehováral ju Kamal. „Sme silnejší a je nás viac.“

Uškrnula sa. „Ale ja som ozbrojená. Takže odstúpte od toho dynamitu. Pomaly a pokojne.“ Ukazovala viac sebavedomia, než v skutočnosti mala. Jasne si uvedomovala, že sú v presile a čoskoro ju premôžu. Len dúfala, že budí dosť hrôzy.

Kamal veľavýznamne pozrel na Conora. Upír zvesil plecia. „Kamal, nie,“ prosil ho.

„Ale áno. Hneď.“

Cari sa rozbúchalo srdce. Niečo plánujú a nebude sa jej to páčiť.

Svetlovlasý upír vzdychol. „Ale ty jej to budeš vysvetľovať.“

„Proste to urob!“

Cari začala ustupovať, keď na ňu ten muž pozrel a akoby sa pohľadom ospravedlňoval. Čo to robí? Jeho ústa sa začali pohybovať, ale slová nepoznala. Pripomínali jej nejaký egyptský dialekt. Čosi sa začalo diať. Zbraň v jej ruke sa zatriasla. Bola stále ťažšia a ťažšia. Ohromene pozrela na mužov. Čo to? Zovrela rukoväť pevnejšie, ale svaly ju boleli. Zbraň jej vypadla z ruky a odletela na druhý koniec kruhového chrámu. Zalapala po dychu. Muži teraz okolo nej utvorili kruh a tajomne sa usmievali. Preľakla sa.

„Spútaj ju,“ zavrčal Kamal.

Cari chcela utiecť, ale... nemohla sa pohnúť z miesta. A ten muž zase čosi odriekal! V hrôze sa otočila. Ruky jej klesli k telu a odmietali sa zdvihnúť. Akoby sa okolo nej ovinulo neviditeľné lano. Vykríkla. „Čo ste mi to urobili?!“

Kamal k nej s víťazným úsmevom podišiel. „Už konečne máte strach, doktorka?“

Mykala sa a snažila sa prekonať neviditeľné putá. „Čo ste zač? Prečo nechcete, aby sme kopali ďalej?“

„Proste preto.“ Kamal vybral dynamit a podával ho spoločníkom.

Cari zúrila. „Za toto zaplatíte! Počujete?!“

Len na seba pozreli a pokračovali v práci. Ukladali dynamit do škár v poškodenej stene a potichu sa pri tom rozprávali.

Cari mohla len bezmocne stáť, keď uvidela tieň v chodbe, ktorou prišla. Prižmúrila oči. Áno, čosi sa tam hýbe! Prestala sa mykať a čakala. Posily? Priateľ? Nepriateľ?

Nejaká postava vystúpila vpred, ale tak, aby ju nebolo vidieť. Kráčala potichu ako myška. Bola celá v čiernom, dokonca mala aj čiernu kuklu. Pozerali na ňu len múdre hnedé oči, ktoré by spoznala kdekoľvek. Brian? naznačila ústami. Pritisol si prst na pery, aby bola ticho. Prikývla.

Brian sa vrátil do tmy a chvíľu sa nič nedialo. Potom pocítila, ako sa neviditeľné popruhy uvoľňujú a ona sa môže hýbať. Neurobila ani krok, aby si to nevšimli. Čakala na svojho šéfa, ktorému dôveruje. Ten sa zase objavil v chodbe aj s niekoľkými ďalšími kukláčmi. Čosi si rukami ukazovali.

Cari skontrolovala votrelcov. Už umiestnili väčšinu dynamitu. Zavalia celý chrám a nikdy sa k hrobke nedostane! No tak, Brian, pohni! Vyhľadala ho očami. Niečo mal v ruke. Zalesklo sa to. Dýka. Naznačil, že hádže. Natiahla ruku a bez problémov ju chytila. Trochu si vydýchla. Aspoň nejaká zbraň. Zovrela ju a čakala.

Kukláči začali vychádzať spoza steny. Potichu. Traja sa postavili obranne pred ňu, zvyšní sa pritisli k stenám. Brian jej stisol ruku. Vydýchla si. Prehodil cez ňu čiernu bundu a ospravedlňujúco jej pozrel do očí.

Potom sa strhlo peklo. Kukláči vytiahli zbrane a začali strieľať. Zazneli výkriky a zvláštne vrčanie. Cari si zapchala uši. Brian ju pevne objal a chránil ju pred hrozným výjavom.

„Ty vrah!“ kričala, keď streľba ustala. Odtiahla sa od neho. „Odporný zabijak, nedotýkaj sa ma!“

Brian rýchlo pohľadom vydal príkazy svojim kumpánom a násilím ju ťahal von.

„Pusti ma!“ revala. „Mňa nezabiješ ako ich!“ Adrenalín sa jej valil žilami.

Brian ju odtiahol z dosluchu svojich nepriateľov, až ku skalám. Cari sa stále metala a bránila. „Upokoj sa!“ povedal konečne a stiahol si kuklu.

„Zabil si nevinných ľudí!“

Zagúľal očami. „Nezabil a nie ľudí. Cari, len ma počúvaj, dobre?“

Stále sa triasla, ale aspoň ustrnula na mieste.

Brian si prehrabol čierne vlasy a nadvihol zbraň. „Tí muži nie sú mŕtvi. Nie sú ani zranení.“

„To určite!“

Zavrčal a pošúchal si oči. „Ach, Carolina, nechcel som, aby si to zistila, určite nie takto.“ Začal sa popred ňu prechádzať. „Oni nie sú ľudia.“

„A čo? Mimozemšťania?“ rozhodila rukami.

„Nie. Upíri.“

Na chvíľu mala pocit, že je len v zlom sne. Upíri? To Brianovi nenapadlo nič originálnejšie? „Ty si blázon!“ došlo jej. „Absolútny blázon a vrah!“

„Na toto nemám čas.“ Brian sa otočil a mávol jednému zo svojich mužov.

Cari sa pokúsila ujsť, ale začula nejaké latinské slovo a odrazu ju obostrela temnota.

Kamala zraneného a krvácajúceho zviazali Brianovi kumpáni a spolu s Nikom, Willom, Conorom a Damianom ho odvliekli von. Kopal a metal sa. Z úst mu vyšli všetky nadávky, ktoré poznal.

Všetkých hodili do hlavného stanu, kam víťazne naklusal Brian s úsmevom na tvári. „Zdravím, páni,“ povedal veselo.

Päť upírov sa krútilo na zemi. Boli prislabí, aby sa dostali z pút a metrov lana, ktorým boli zviazaní. „Brian, máš ty vôbec nejaké hranice?“ prskol Conor.

„Počkaj, zamyslím sa... nie.“ Posadil sa na prenosnú stoličku. „Ako sa majú moje malé zlatíčka Isobel a Annie?“

Conor a Damian zavrčali. „Ani na ne nepomysli,“ povedal Damian. „Annie sa dodnes budí s krikom a to len kvôli tebe!“

Uškrnul sa. „Áno, viem. Mimochodom, blahoželám k svadbe. Moju pozvánku asi stratila pošta.“

Conor sa zamračil. Je Salvatorovým zástupcom a roky ho naučili všímať si detaily. „Odkiaľ to vieš? O Annie. Svadbách.“

Brian sa vystrel a ponaťahoval si ruky. „Hádam si si nemyslel, že si nedohliadam na svoje kráľovstvo.“

„Je to Salvatorovo kráľovstvo, ty bastard!“

Mávol rukou. „Šedá alebo sivá. Viem o všetkom, čo sa u vás odohrá.“ Vyžíval sa v ich zhrození.

„Blafuje,“ sykol Nikias. „Neverte mu.“

„Ako myslíš, Nik. V tom prípade, opravte ma, ak sa mýlim, ale nemala Annie na svadbe rozkošné šatičky s kvietkovaným lemom a vo vlasoch farebné sponky?“

Damian porazene zreval. „Nemáš právo ani len vysloviť jej meno!“

Conor ho umlčal pohľadom. „Ty máš medzi nami špióna?!“ Už síce mali podozrenie na votrelca, ale nikdy sa im to nepotvrdilo.

„Isteže mám,“ povedal, akoby to bola tá najbežnejšia vec na svete. „A už pekne dlho, podotýkam.“

To im zasadilo poriadnu ranu. Conor zhlboka dýchal. „Hovoríš nám to, pretože sa domov už nevrátime?“

„Nebuď melodramatický. Isobel ťa potrebuje a chcem, aby bola šťastná. Vytrpela si toho veľa.“ Uhol pohľadom, aby mu v očiach nevideli nehu, ktorú prechováva k odvážnej žene. Isobel bola dlhé roky súčasťou jeho života, aj keď ju v podstate využíval.

„Iste, odkedy máš srdce? Alebo si si len nejaké ukradol?“ podpichol ho Conor.

Brian zovrel pery. „Nevieš ani polovicu z toho, čomu ja čelím denne, Conor.“

„Napríklad tej diere v hrudi? Výčitkám?“

Brian vstal. „Toto nemusím počúvať. Uvidíme, či vás nedostatok krvi trochu upokojí.“ Pozrel na najhoršie zraneného Kamala. Ten do rána neprežije.

Vyšiel zo stanu a zrazil sa s upírom, ktorý niesol zviazanú Cari dnu. Dal mu inštrukcie, aby ju uložil na jej lôžko mimo upírov. Nechcel riskovať, že by sa od nej napili.

Ako tak myslel na to, že by od nej pili, zastavil a otočil sa. V stane sa črtali postavy jeho zajatcov. Ústa sa mu roztiahli do spokojného úsmevu. A možno by mohol zabiť dve muchy jednou ranou...