Temné prebudenie 7

Carolina otvorila oči a chvíľu nevedela prísť na to, prečo sa cíti tak mizerne. Potom sa jej vybavili udalosti poslednej noci a zhíkla. Pokúsila sa posadiť, ale zistila, že je zviazaná na vlastnom lôžku.

„Nie!“ Podarilo sa jej pretočiť na bok a naskytol sa jej hrôzostrašný pohľad. Na zemi kúsok od nej sedelo päť mužov vrátane Kamala, s krvavým oblečením. Boli bledí ako vápno a vyzerali, že majú smrť na jazyku. Hlavne Kamal. Triasol sa a na tele sa mu perlil pot.

Muži zareagovali na jej pohyb a bezmocne na ňu pozreli.

„On vás nezabil?“ boli jej prvé, šokované slová.

Zničene sa nadýchli a zastonali. Rany sa im možno zacelili, ale boli slabí a potrebovali krv.

„Pracuje na tom,“ odvetil ten, ktorý k nej bol najbližšie. „To slnko nás o pár dní dorazí.“

Nechápavo sa rozhliadla po stane. Priame slnečné lúče sem neprenikali. „Slnko?“ zopakovala.

Muž za zasmial. „On vám to nepovedal?“ Vyceril na ňu zuby.

Carolina sebou trhla až takmer zletela z lôžka. Srdce jej takmer prerazilo hrudník. „To nie je možné!“

„Uisťujem vás, že je to možné.“ Pomrvil sa. „Brian vás využil, aby sa dostal k moci.“ Unavene privrel oči, akoby týždeň nespal.

Carolina sa pokúsila vymaniť z pút, ale márne. „O čo tu, do pekla, ide?“

Jej hlas prebral aj Kamala, ktorý jej venoval jeden zo svojich smrtiacich pohľadov. „Ten muž pochovaný v hrobke... je čisté zlo.“ Jazyk sa mu plietol. „Ak ho Brian prebudí...“ zasyčal od bolesti. Schytal najviac rán a jeho telo už nevládalo. Jej krv cítil všade a keby nebol zviazaný, asi by neodolal.

Vyvalila oči. Nie, toto nie je pravda! Je to len zlý sen na motívy Múmie. Nič také ako upíri a nebezpečná egyptská mŕtvola neexistuje. Tak kedy sa konečne prebudí?!

„Brian!“ zvrieskla. „Brian, čo to má znamenať?!“

O pár minút do stanu vošiel jej zamestnávateľ. „Prajem dobré ráno, Cari. Určite ťa poteší, že sme sa konečne dostali do hrobky.“

Nesúhlasné mrmlanie bolo to jediné, čo zo seba ešte vedeli upíri dostať.

„Brian, čo to robíš?“ fňukla. Nemohla uveriť, že jej milý šéf sa zmenil na takého bezcitného cynika.

Sklonil sa k nej. „To by si nepochopila. Teba to nikdy nemalo zasiahnuť.“

Mykla sa. „Čo so mnou chceš urobiť? Zabiť ma?“

Zamračil sa. „Nie. To nebude potrebné.“

„A ich?“ Kývla hlavou smerom k upírom. „Neviem, čo sa s nimi deje, ale sú na tom zle.“

Vystrel sa. „Jasné, že sú. Nemajú prístup ku krvi a slnko im ubližuje,“ vysvetlil jej.

Cari naprázdno preglgla. Toto je jej vina! „Prosím, pusti ich.“

Pokrútil hlavou. „To nie. Sú moja poistka, že sem Salvator nepošle iných.“

„Kto?“ nechápala.

„Na tom nezáleží.“ Zhrabol ju a prehodil si ju cez plece. „Ty a ani oni nikam nejdete.“

Bezmocne sa nechala odniesť von zo stanu, kde ju Brian rozviazal len natoľko, aby si mohla vybaviť základné potreby. Potom ju odniesol späť a priviazal tak, aby sa mohla najesť a napiť.

„Im nedáš nič?“ prskla naňho.

„Nie. Ich telá nemajú rovnaké potreby ako tvoje,“ odsekol a zmizol.

Cari nechápavo pozrela na ešte horšie vyzerajúcich upírov. „Čo tým myslel?“

Ten blondiak otvoril oči. Boli červené od vyčerpania. „My dokážeme kontrolovať naše telesné potreby. Jedlo, pitie a návšteva toalety sú u nás druhoradé. Krv je to, čo potrebujeme.“

Pichla ju vina. Ako by im mohla pomôcť? Musia sa odtiaľto dostať! Kamal vyzeral ešte horšie a občas mala pocit, že ani nedýcha. Kvôli zachovaniu sily do seba natlačila nechutné jedlo a vypila fľašu vody.

Jej mozog rýchlo zhodnotil situáciu a stanovila si základné body svojho snaženia: nedopustiť, aby upíri upadli do bezvedomia, dostať sa z lán, ktoré ju zväzujú, a zmiznúť. Panický záchvat si môže dovoliť až potom.

„Takže ako sa voláte?“ začala s rozhovorom, aby mala spoluväzňov čulých.

Pozreli na ňu ako na blázna, potom ten blondiak pochopil. „Ja som Conor,“ predstavil sa. „Toto je Damianos, ale voláme ho Damian,“ kývol bradou k mužovi po jeho ľavici. „Vedľa neho je Nikias, alias Nik. Kamala už poznáš a tamten Viking je Willahelm, čiže Will.“

Kým ich vymenovával, využila voľnejšie viazanie lán a odhodila vankúš, na ktorom ležala. Pod ním našla len knihu z domu rodičov. Aj tú zhodila na zem. Spomedzi krehkých stránok vypadlo niekoľko starých fotiek.

„Čo to...“ Zabudla na svoju úlohu. Na fotke boli jej rodičia vo svojich mladých rokoch spolu s Kamalom. Usmievali sa a stáli... bohovia, stáli len kúsok od miesta, kde stoja vykopávky!

Conor pozrel na fotku, potom na ňu. „Odkiaľ to máš?“

Ignorovala ho. „Kamal?!“ zvrieskla, že by prebrala aj mŕtveho.

Upír sebou trhol a otvoril opuchnuté oči. „Č-čo je?“ Sotva vnímal.

„Ty si poznal mojich rodičov?! Oni o tomto po celý čas vedeli?!“

„Vedeli. Preto nechceli... aby si šla v ich stopách.“ Navlhčil si suché pery. Omdlieval. „Pracovali... so mnou.“

Hnev, ktorý pocítila, by skolil aj slona. „Vedeli o upíroch aj o nebezpečenstve tu v Egypte? A nič mi nepovedali?“ Triasla sa zlosťou. Tak oni ňou manipulovali namiesto toho, aby jej povedali pravdu? A kvôli tomu je teraz v tejto kaši?

Kamal len mykol plecami.

„Koľko máš vôbec rokov? V tom čase som ani nemohla byť na svete.“

Conor sa usmial. „Sme nesmrteľní, Carolina. Kamal má viac ako dvetisícsto rokov.“

Tak preto dokázal hovoriť o staroveku, akoby v tej dobe žil. Ten chlap je starší než Nový zákon! Prekonala prvotný šok. Je v stane s upírmi. Jej rodičia o nich vedeli.

Zabije ich! Minimálne ich priškrtí.

„Skvelé. Fakt skvelé.“ Nadvihla prikrývky. Občas pod nimi zvykla mávať vreckový nôž. „Koľko máte vy ostatní?“

„Od dvetisíc po deväťsto,“ odpovedal Nik, aby sa udržal pri vedomí. „Ty máš len dvadsaťšesť, však?“

„Takže ste si ma preklepli?“ Naslepo šmátrala, kam len dosiahla. Modlila sa, aby sa tu nikde neplazili škorpióny a iná háveď.

„Áno. Len čo sme zistili, o čo ide, museli sme zasiahnuť. Nešlo o nič osobné.“

„Dovtípila som sa.“ Rada by poznala všetky detaily, ale nateraz jej stačí aj tento nezmyselný rozhovor. Konečne nahmatala, čo chcela! Usmiala sa a vytiahla na svetlo malý nožík na otváranie listov.

Conor zalapal po dychu. „Vieš sa oslobodiť?“

Namiesto odpovede prerezala laná a pribehla k nim. „Zvládnete vstať?“ Oslobodila Conora a podala mu nôž, aby sa postaral o ostatných. Postavila sa k vstupu, aby zhodnotila ich možnosti.

Conor pomohol na nohy Nikovi a Damianovi, Will to zvládol sám. Kamal však nie. Museli ho podopierať.

„Brian tu má asi dva tucty pomocníkov. Nikde nevidím praktikantov,“ hlásila stav. „Ak sa dostaneme k Jeepom, máme vyhraté.“ Pozrela ponad plece. „Ehm... ako je to s vami a slnkom?“

„Ak máme dosť energie z krvi, neublíži nám,“ poučil ju Conor. „My by sme to zvládli, ale Kamal...“ znepokojene vzal do dlaní priateľovu tvár.

Cari sa vrátila do stanu. „Naznačujete, že mu mám dať krv?“ Striasla sa.

Nikias si ju premeral a pokrútil hlavou. „Len by mu uškodila.“

„Pardón?“

„Hej, nič proti, jasné? Ale krv daná nedobrovoľne alebo vzatá násilím nás oslabuje. A ty nie si v stave, aby si sa mu... podriadila.“ Začal stan prehľadávať kvôli zbraniam. Vzal všetko ostré.

„To je historická dýka Napoleonovej výpravy!“ zhrozila sa. Jeho pohľad ju zastavil. Jasné. Ide im o život. „Dobre, ber si to. Čo urobíme?“

Damian nenápadne vyzrel von. Slnko mu takmer spálilo oči. „Nerád to hovorím, ale musíme utiecť. Takíto slabí si len ublížime. Dúfajme, že dovtedy ho Brian neprebudí. Nevidím nijaké ženy.“

Cari tú poslednú poznámku nechápala, ale nechala to tak. „Nepočkáme do západu slnka?“ navrhla.

„Brian by mohol zistiť, že sme sa oslobodili.“ Conor zapol jej počítač. Našiel plány vykopávok a študoval terén. „Kde sú autá?“

Ukázala na odľahlé miesto východne od stanu. „Peši je to päť minút. Behom možno polovica.“

„Ale nemáme krytie.“

„Je to naša jediná šanca,“ uzavrel polemiku Will. „Zdrhneme, zavoláme posily a odpálime toto miesto aj s Brianom do vzduchu.“

Cari sa chcela hádať, ale asi by ju udupali, keby bránila svoj projekt. Najprv život, potom sa bude zaoberať ostatným.

Zo stanu vyšli na opačnej strane, než bol vchod, aby ich nikto nevidel. Nadvihli pevný materiál a preplazili sa von. V diaľke uvideli autá.

„Damian, dostaň odtiaľto hlavne doktorku a Kamala,“ prosil ho Conor. „My vás budeme kryť.“

Cari sa nepáčilo, že riskujú vlastné životy. „Počkajte, ja zabavím Briana. Je to predsa moja vina.“

Conor sa na ňu priateľsky usmial. „Nie je, Cari. Robila si svoju prácu. Nie si prvá, ktorú Brian využil. Utekaj. My sa o všetko postaráme.“

Nespokojne zakňučala, ale poslúchla jeho príkaz. Rýchlym krokom nasledovala Damiana a oňho opretého Kamala.

Boli asi v polovici cesty, keď začuli krik a dupot. Už to zistili!

„Neobzeraj sa!“ sykol Damian. „Kráčaj. Vlastne choď napred a priprav auto.“

Prebehla posledné metre, vzala kľúče spod skaly, kde ich ukrývali, a naštartovala najbližší Jeep. Damian jemne uložil Kamala na sedadlo spolujazdca a pripútal ho.

„Zamier do najbližšieho mesta. Stretneme sa tam,“ dával jej inštrukcie.

„Počkaj, a čo vy?“

Damian pozrel na svojich bojujúcich priateľov. „Ja sa musím postarať o nich. Veľa šťastia, Carolina.“ Zabuchol dvere.

Cari mala už vážne problémy sústrediť sa. Trasúcimi rukami naštartovala a dupla na plyn. V spätnom zrkadle videla, že ostatní upíri sú už v aute a idú za ňou. Horšie je, že v štyroch ďalších ich prenasledujú Brianovi kumpáni. Všade víril prach a ona musela zavrieť okná.

Znepokojene pozrela na Kamala. Ťažko dýchal a občas sebou nekontrolovateľne šklbol.

Šla najrýchlejšie ako vedela, ale dobiehali ju. Tri autá sa náhlili za ňou a zvyšné za upírmi, ktorí sa odklonili od ich smeru a už ich ani nevidela.

Naháňačka bola krátka. Z okna auta za nimi sa vyklonil ozbrojený chlap a prestrelil im pneumatiku. Auto poskočilo a motor sa vzdal.

Cari nahnevane udrela do volantu. „Nie, nie, nie!“

Kamal zamrmlal čosi nezrozumiteľné.

„Ja viem. Som nanič.“ Zdvihla ruky, keď sa otvorili dvere. „Neznášam toho chlapa!“

Kamal mal všetko zahmlené. Vedel, že sa pokúsili o útek a zlyhali. Potom ho zhrablo niekoľko rúk a hodili ho na prašnú zem kdesi v inom stane. Bol taký slabý, že ho už ani nemuseli priviazať. Sotva sa hýbal.

Zlepšilo sa to až po západe slnka, keď smrteľné lúče prestali trýzniť jeho telo a chladný vzduch mu prečistil hlavu.

Otvoril oči a zaostril. Všetko ho neznesiteľne bolelo. Ležal na tvrdej zemi, pod sebou mal len tenkú podložku. Vonku bola tma a pred stanom počul pohybujúce sa stráže.

„Co-conor?“ zachrčal.

„Ušiel im,“ odpovedal ženský hlas, ktorý ho dokázal rozzúriť aj v takomto stave. Carolina! „Boli v inom aute a chytili len nás,“ pokračovala. „Možno privedú pomoc.“

Pretočil sa na bok. Sedela opretá o podporný stĺp a priviazaná s rukami za chrbtom. Vlasy mala mierne strapaté a bola na nej badať únava. „Prečo, povedz mi, prečo si ma nemohla poslúchnuť?“ oboril sa na ňu.

Zamračila sa. „Tiež si mi nepovedal, že pod zemou je mŕtvola s komplexom menejcennosti, ktorá chce ovládnuť svet.“

Keby mohol, vykrúti jej krk! „Nechápem, ako tvoje pohlavie vôbec môže mať právo voliť.“

„No prepáč?!“ zvýšila hlas.

Zaškrípal zubami. „Máš byť doma pri platni a deťoch a nechať chlapskú prácu chlapom!“

Jeho pohŕdanie ju rozžeravilo dobiela. Otvárala ústa, aby sa začala hádať, ale prerušil ju príchod Briana.

„Previezla si sa, Cari?“ povedal zákerne.

„Keby si sa mi pozrel za chrbát, uvidel by si, ako ti ukazujem prostredník,“ pozdravila ho.

„Aj ja ťa mám rád.“ Obkročmo sa posadil na prenosnú stoličku oproti nim. „A čo ty, Kamal? Ešte žiješ?“

„Ako vidím, aj ty. Však my už raz zistíme ako ťa zabiť.“

„Prajem veľa šťastia. Podľa môjho odhadu ten tvoj život potrvá tak...“ pozrel na náramkové hodinky, „päťdesiat – sedemdesiat minút.“

Carolina vyvalila oči. „Brian, nemôžeš ho nechať umrieť! Prosím.“

„Och, aké krásne slovo, to prosím. Ty ho máš rád, čo Kamal? Hlavne z úst žien,“ posmieval sa mu Brian.

„Daj sa vypchať,“ zavrčal a prehol sa pod náporom bolesti.

„Pouvažujem nad tým.“ Vstal a prešiel ku Cari s putami v ruke. Odtiahla sa od neho, keď vytiahol dýku. „Pokojne, dievča. Len chcem prerezať povrazy.“ Uvoľnil ju.

„Čo s nami urobíš?“ Viac než smrti sa bála rovnakých múk aké prežíva Kamal. Bolelo ju srdce, že tak trpí. Keby mu len mohla pomôcť...

Brian jej okolo zápästia zaklapol putá a druhú časť, prekvapivo, pripútal o Kamalovu ruku. Cari bola nútená sedieť tesne pri ňom.

„Nuž, mám na výber niekoľko možností. Nesmierne rád by som videl Kamala umierať bolestivou a dlhou smrťou, ale myslím, že od toho upustím.“ Vrátil sa na stoličku. „Vy obaja potrebujete lekciu. Mne,“ ukázal na svoju hruď, „sa do cesty nikto stavať nebude.“

Jeho slová spôsobili, že sa striasla. Čokoľvek má pre nich pripravené, nebude sa jej to páčiť. „Prosím, daj mu krv.“

„Presne to mám v pláne, drahá Cari.“ Zazubil sa. „Kamal zúfalo potrebuje krv. Ale... hups. Žiadnu tu nemám.“ Vo svetle lampy sa zaleskla čepeľ jeho dýky.

Keď sa priblížil k nej, Cari vykríkla od ľaku. Snáď mu ju nechce predhodiť ako predjedlo? „Brian!“

Upír nedbal na jej protesty a pichol ju do prsta. Nabral kvapku krvi a potrel ňou Kamalove pery. Upír vyceril tesáky nad tou lahodnou vôňou.

„Máš tu len ju, Kamal,“ hovoril sugestívne. „Napiješ sa?“

„Nie!“ Cari sa chcela odtiahnuť, ale putá jej to nedovoľovali.

Kamal zastonal. „Ty odporný bastard!“

Brian sa veselo zasmial a vrátil sa na stoličku. „Nepopieram. Uvidíme, nakoľko si zúfalý. Tak čo, napiješ sa od sladkej Caroliny?“

Cari mala srdce až v krku. Nie, určite sa jej len sníva. Brian by toho nebol schopný... Ale Kamal... je na dne. Ona nechce skončiť takto. „Kamal, nie,“ fňukla.

Upír mal v očiach chlad, ktorý spečatil jej osud. On ju vôbec nebral ako seberovnú bytosť. Pomaly sa k nej posúval a ona nemala kam ujsť. „Pokojne, Carolina. Nepremení ťa to a budeš žiť.“

Iste, to jej vážne stačí. Chcela sa mu vytrhnúť, ale stiahol ju pod seba a priľahol ju.

„Nie!“ bránila sa. Chcela ho udrieť, ale ani to nepocítil. Jeho telo ju ničilo, sotva dýchala. „Kamal, nerob to!“ plakala. V jej mysli mal tento čin len kúsok k znásilneniu.

Upír však bol príliš zúfalý a chuť jej krvi na perách ho zbavila zdravého rozumu. Bol hladný a v bolestiach. A jej žila pulzovala tak lahodne...

Odhalil tesáky a v ušiach mu znel jej krik. Ten sa ešte zhoršil, keď sa zahryzol a bolesť ju úplne ochromila. Nemal dosť energie vpustiť jej do obehu endorfíny zmierňujúce nepohodlie.

Ako sa dalo očakávať, jej krv chutila odporne a horko – nebola daná dobrovoľne. Ale napriek tomu ho zachránila pred smrťou. Prinútil sa prehltnúť ju a pil, pokiaľ len mohol. Odhadol jej výšku a váhu a prestal pri najvyššej možnej hranici.

Cari upadla do šoku a bolesť ju poslala do sladkého bezvedomia. Ochabla pod ním a to, že žije, vedel len podľa jej dychu a tlčúceho srdca.

Oblizol jej rany, odvalil sa z nej a lapal po dychu, aby tú odpornú krv nevyzvracal. Už pochopil, ako sa cíti Salvator, keď musí piť od Erin. Nešťastnou náhodou sa mu podarilo uhryznúť ju, keď bola ešte panna a to vo svete upírov znamená puto na život a na smrť. Ani jeden z nich nemôže mať iného milenca alebo piť od inej osoby. Erin dokonca niekedy aj cíti jeho bolesť. Z trucu mu odmietla všetky práva a kráľ Británie je už dvanásť rokov v celibáte a pije slabú, odpornú, nedobrovoľne danú krv. Najhoršie na tom ale je, že mu veľkráli dali ultimátum – alebo ju premení a vyhlási za svoju kráľovnú, alebo... na tú druhú možnosť radšej myslieť nechcel. A Salvator ju odmieta premeniť proti jej vôli. Ukrýva pred ňou fakt, že jej krv je preňho slabá a že im dochádza čas.

Brian veselo zatlieskal a prerušil niť jeho myšlienok. „Výborne. Dnešok je úžasný deň.“

Vstal a zavolal svojich chlapov. „Zviažte ich a vyložte pred palácom miestneho kráľa upírov. Do zajtra budeme preč.“

Než sa Kamal mohol brániť, bol zviazaný a hodený do nepohodlného Jeepu s Carolinou po boku. Toto kolo prehral na celej čiare.

Brian po polnoci vyšiel zo stanu aj s ampulkou panenskej krvi v ruke. Zbožňoval vymoženosti modernej doby. Žiadne krvavé obety a vystrašené, škriekajúce ženy.

Keď nemal už pred sebou nikoho zo svojej minulosti, jeho tvár akoby zostarla. Nesie na pleciach obrovskú zodpovednosť. Prebudenie mocného bojovníka Ekrema by mu malo zabezpečiť dostatočnú moc, ale nie je si istý, či to vyjde. Ak urýchlene nezíska spojencov, mocných spojencov, povstane veľmi veľké zlo.

Jeho muži vyniesli sarkofág von z hrobky a postavili ho na vyvýšenú plošinu. Bol starý a zaprášený. Tí, ktorí Ekrema pochovali, si veľmi nedali záležať na estetike. Sarkofág bol relatívne tesný a bez ozdobných prvkov.

Na mieste, kde by sa malo nachádzať jeho srdce, bol vyrytý symbol slnka. Mŕtvolám obvykle tieto orgány vyberali, ale keďže on bol pochovaný zaživa... Brianom prešla triaška. Ten chlap bude nezvládnuteľný.

„Pripravte sa!“ prikázal chlapom. Odzátkoval ampulku a bez ceremónií vylial jej obsah na slnečný znak.

Sarkofág zasyčal a čosi v ňom zahrkotalo. Muži ustúpili.

Presne v tej istej chvíli zo svojich skrýš vybehli desiatky neznámych útočníkov a po päťsekundovom boji upírov spacifikovali a zviazali.

Brian bol v takom šoku, že ani nevedel, ako reagovať. Maskovaní muži sa pohybovali ako trénovaní vojaci a celé tváre okrem očí mali zahalené.

„Kto ste a čo si myslíte, že robíte?!“ okríkol ich. „Nemáte povolenie...“

Jeden z mužov sa otočil a stiahol si z tváre ochrannú látkovú masku farby piesku. Jeho indigové oči prevŕtali Briana až kamsi k chrbtici a vnútornostiam. Mal tmavšiu pokožku, čo naznačovalo, že pochádza z tejto oblasti. A Brian bol dosť chytrý na to, aby pochopil, že to nie je človek. „Mám to najvyššie povolenie, upír,“ prehovoril po anglicky. „Ty nášmu pánovi nesiahaš ani po kolená.“ Kopol ho do brucha. Keď bol zviazaný, nemohol sa brániť.

„Už sa prebúdza!“ zakričal ďalší muž.

„Otvorte sarkofág!“ prikázal modrooký. Sklonil sa k Brianovi. „Jeho moc nezískaš, bastard. Toto je náš muž.“ Dotkol sa mu čela a Brian na mieste odpadol, tak ako jeho pomocníci.

Levent Tiryaki, tajný sponzor vykopávok a oddaný služobník starovekého vojenského generála Ekrema, nadšene pristúpil k otvorenému sarkofágu.

Múmia v ňom mala aj napriek kilometrom obväzov v tvári výraz absolútnej agónie. A začala sa hýbať. Najprv pomaly, potom s narastajúcou istotou.

Levent vzal nôž a prerezal niekoľko pásov. O zvyšné sa postaral samotný Ekrem. Zvrieskol a ten rev trval celé minúty. Počas tejto krátkej chvíľky sa mocná mágia pôsobiaca na Zemi postarala, že sa mu do hlavy nahrali všetky informácie súčasného sveta, aby doň ihneď zapadol. Naučil sa čo je to auto, mikrovlnka, internet a iné vymoženosti. Zistil, aké sú zákony a ako sa rozdelili ríše.

Keď rev ustal, jeho jasné, belasé oči sa otvorili a po tisíckach rokov uvideli svet. Jeho pery vyslovili jediné: Sloboda.