Temný vzdor - Prológ

Pred niekoľkými rokmi, kdesi v Indickom oceáne...

Rybárska loď sa kolísala v búrke, ale v kajute bolo príjemne sucho a teplo. Kapitán sedel za stolom a pozoroval vysokého Európana, ako hladká po hlave vyškerenú opicu. Nepripadal mu ako pustovník, aj keď tvrdil, že na ostrove, kde museli núdzovo zakotviť a kde ho našli, strávil celú dekádu.

„Musíte mať skutočne zlých nepriateľov, keď vás len tak nechali na tom mieste,“ podotkol. „Ako ste prežili?“

Muž sa strnulo usmial, ukrývajúc upírske tesáky. „Na živočíchoch,“ odpovedal neurčito.

„Práve mierime na západ k pobrežiu Indie. Máme vás vysadiť niekde inde?“

„Nie, pane, nechcem vás zaťažovať,“ odvetil slušne napriek svojmu stavu podvýživy a nahromadenej zlosti. Už teraz spriadal plány na pomstu. „India postačí.“ Aspoň tak skoro nezistia, že ušiel.

„Ako ste vraveli, že sa voláte?“ opýtal sa starý morský vlk. Justin si prisahal, že len čo to bude možné, pošle jeho rodine a spolupracovníkom dosť peňazí, aby už nemuseli otročiť na mori.

„Justus, pane.“

„A kto vás, preboha, vyložil na takom mieste?“

Upír zovrel päste a mal chuť všetko rozmlátiť. Takmer prišiel o život, než sa naučil prežiť. Toto im nikdy nezabudne. Pozrel na muža pred sebou a chladne odpovedal: „Moji bratia.“