Utajená temnota 16

Zoe nenávidela spánok. Prinášal nočné mory, ktorým nebola schopná čeliť. A bolesť. Živú, dávnu bolesť. Bola by radšej, keby ju Jasmine natiahla na škripec a nechala ju tam.

Zmietala sa na zemi, zatiaľ čo ako prvý vstal Will a pokúšal sa ju prebrať. Jemne ňou zatriasol.

„Nie, prosím! Tak veľmi to bolí!“ kričala a jej ruky v obrane zakryli jej ženské partie. Potom precitla a pozrela Willovi do šokovaných búrkových očí.

Upír sa zhrozil. „Zoe...“

„Nikto sa to nesmie dozvedieť,“ šepla prosebne. Posledné, čo potrebuje je, aby sa vŕtali v jej minulosti.

Prikývol. „Musíme prebrať ostatných.“

Trvalo im hodinu priviesť upírov k vedomiu. Najdlhšie to zabralo Salvatorovi, pretože bol najslabší.

Len čo otvoril oči a s námahou sa posadil, vyceril zuby. „Ty,“ pozrel na Willa. „Máš mi čo vysvetľovať.“

Jasmine sa nútila k letu, kým spolu s Casey nepreleteli cez more do Francúzska. Tam celá ubolená a skrehnutá pristála na vrchole výškovej budovy.

Casey sa so stonaním narovnala vedľa nej. „Takže takto sa cíti žena pochybných mravov po náročnej noci?“

Humor jej dcéry Jasmine nikdy neprestal udivovať. Ona bola minútu pred nervovým zrútením a aj tak sa musela pousmiať. „Tiež nechápem, prečo nemôžeme lietať napríklad na vysavačoch.“

Casey vyprskla do smiechu. Potom zvážnela. Obe boli na dne, slabé a vyčerpané. Slnko zapadlo a bola im zima. Hodila sa mame okolo krku. „Tak si mi chýbala.“

„Dievčatko moje, odpusť mi. Mala som zasiahnuť skôr.“

„Nie. Nemala. Urobila si, čo si musela. A ja tiež.“ Odtiahla sa a pohladila Jasmine po líci. „On po nás pôjde, čo?“

„Len po mne. O to sa dokážem postarať.“

„Ako?“

„To je jedno. Podstatné je, aby si bola v bezpečí. Choď za tetou Juniper do Valhally.“

Casey urobila krok dozadu. „Nemôžem, mami.“ Obzrela sa. „Neskončila som s Brianom.“

„Na tom nezáleží.“ Jasmine nedokázala prežiť, že ju stále vystavuje nebezpečenstvu. Už niet pre čo bojovať.

„Záleží,“ zaťala sa Casey, v očiach sa jej mihol temný tieň. „Brian je vrah a zločinec a ja ho dostanem do kolien.“

„Nie je to tvoja povinnosť,“ presviedčala ju.

„Je.“ Zamračila sa nad dávnou spomienkou. Brian ani len netuší, s kým má tú česť. „Je to osobné, mami. Vrátim sa k nemu.“

Jasmine sa srdce zlomilo znovu. Opäť sa s ňou musí rozlúčiť. Ale Casey už  nie je dieťa a ak sa tak rozhodla, musí ju nechať ísť. „Si si istá?“

Mladšia bosorka prikývla. Brian je len neďaleko, v Belgicku. Ale pozajtra odíde, pretože má nejaké záležitosti v Grécku a nikdy by ho nenašla. „Zvládneš to sama?“

Či to zvládne? Nie. Ale stiahne ju so sebou? Opäť nie. Poštvala proti sebe mocného Vikinga a zrejme aj celú jeho bandu. Ak má byť v nebezpečenstve, neohrozí nikoho iného. „Už som prežila horšie,“ odpovedala vyhýbavo. „Varuj tety. Upíri vedia, že sú v Lausanne.“

Casey prikývla. „Spojím sa s nimi.“

„Mňa nehľadajte. Preruším všetky kontakty a budem zahladzovať stopy. Neviem ako dlho to potrvá... ale nakoniec si vás nájdem. Prisahám.“

Casey sa do očí tisli slzy. „Nepovieš mu pravdu?“

„Nezaslúži si ju. Keď sa mu páči predstava, že som ho zradila, nech si ju hýčka.“ Ale vnútri ju to bolelo. Veľmi. Nechcela ho sklamať a ten jeho pohľad ju zničil.

„Buď opatrná. Prosím.“ Casey sa jej hodila okolo krku a dlho ju objímala. „Nemôžem o teba prísť. Ešte je skoro.“

Jasmine pevne zovrela dcéru v náručí. „Neprídeš. Si moje zlatíčko. Kdekoľvek budeš, nájdem si ťa. Neprejde deň, aby som na teba nemyslela.“ Vzala jej tvár do dlaní a pobozkala ju na čelo. „Opatruj sa.“

Mladšia bosorka si zotrela slzy. „Aj ty, mami. Nedovoľ tomu grázlovi vyhrať.“

To sa nestane. Ublížil jej a ona veľmi rada využije príležitosť, aby ublížila jemu. „Tak už choď. Šťastný let.“

„Podobne.“

Obe bosorky vysadli na nepohodlné metly a odleteli dvoma smermi – Casey do Belgicka za Brianom, Jasmine smerom na Nemecko.

Casey sa cítila mizerne. Doslova. Takto jej naposledy bolo, keď jej pred očami zabili najlepšiu kamarátku len pred pár mesiacmi. A teraz akoby prišla o mamu.

Počas letu sa vyplakala. Potrebovala to. Opatrne obkrúžila les, kde sa v starom dome ukrýval Brian, a začala zostupovať. Stráže ju zbadali a namierili na ňu kuše, ale nevystrelili.

Klesla na trávu a zdvihla ruky nad hlavu. Triasli sa jej kolená. Túžila po sprche a teplej posteli.

Z domu vybehla známa postava v bielom. „Casey!“ vykríkol Brian prekvapene. „Skloňte zbrane. Čo sa ti stalo?“ Podoprel ju, pretože strácala rovnováhu.

„Javier,“ povedala slabo. „Odchytil si ma, keď som bola v meste.“ Porozprávala mu, čo sa jej prihodilo v Británii.

Upír ju pomaly odviedol do súkromného salóna a dal jej priniesť jedlo. Zabalil ju do deky a nenávidela sa za to, ako príjemne jej bolo.

„Si zranená? Potrebuješ ošetriť?“

Pokrútila hlavou. „Len ma bolí hlava z tej Garrotty.“

Brian jej rozhrnul vlasy a skontroloval lebku. Nebola poškodená, ale bude mať modrinu a pár dní ju to bude bolieť. „Maniaci.“ Vedel, že Salvator by ju v skutočnosti nemučil. Určite ju chceli len zastrašiť a vtedy zasiahla Jasmine. Mohol jej to povedať. Ale neurobil to. Dievča má dôkaz, že sú to násilníci a o to viac sa pripúta k nemu. Starostlivo jej z tváre zmyl špinu a krv. „Pokojne. Tu ti nikto neublíži.“

„Ďakujem, Brian,“ povedala zasnene. „Neviem, kam by som šla.“

Opatrne ju objal. V duchu sa uškŕňal. Malá bosorka už bola napoly na jeho strane.

Will sa rozhodol rýchlo. Je jeho povinnosťou Jasmine dostať a to nie kvôli kráľovstvu, ale kvôli tomu, ako ho prekabátila.

So zvesenou hlavou vysvetlil Salvatorovi svoj pôvod a zložité vzťahy viažuce ho k Ódinovi. Kráľ trpezlivo počúval. Vyjadril svoj nesúhlas nad tým, že mu šéf jeho ochranky zatajil takúto dôležitú informáciu. Pol hodiny ho karhal, než mu dal možnosť ospravedlniť sa.

Hneď na to Will požiadal o prepustenie zo služby. Neuviedol dôvod, ale ten bol jasný – nájsť a privliecť Jasmine. Salvator nemal dôvod odmietnuť a na jeho miesto dočasne menoval Olivera.

Upír sa ešte v ten deň zbalil a aktivoval sieť svojich dávnych bratov v boji. Trvalo im necelý týždeň zjednotiť sa na základni v Štokholme.

Vysvetlil im situáciu a vydal rozkazy. Rozdelili sa na niekoľko menších skupín a lov začal.

O šesť týždňov neskôr...

Casey, psychicky naveky poznačená tým, čo prežila posledné týždne a zničená zo zmiznutia svojej matky, stála na príjazdovej ceste k sídlu upírov a nepriateľsky naň zazerala. Oblečená v čiernom korzete a bojových legínach – áno, aj také slovné spojenie existuje – si precvičovala stuhnuté svaly. Z topánok jej trčali dýky a na chrbte mala plochý batoh.

„Nervózna?“ opýtala sa Juniper, ktorá sa vynorila z tieňov. Valkýra bola po zuby ozbrojená a natešená, že mohla vyprázdniť Valhallu. Aspoň sčasti.

Pred pár dňami k nej dorazila zdevastovaná Casey, tichá a nervózna, a všetko jej povedala. Poprosila ju o pomoc pri nájdení jej matky a to sa im nepodarí, pokiaľ si nepohovoria s tými, ktorí ju vyhnali a prinútili k úteku.

Juniper sa nikdy nepodarilo zistiť, čo to dievča urobilo, aby to dotiahlo až sem, a bála sa to zisťovať. Bosorka mala v tvári vpísanú vinu a strach.

„Nahnevaná,“ opravila ju Casey. „Vzali mi mamu. Ani neviem, či je ešte nažive.“

Valkýra ju pohladila po pleci. „Jasmine je silná bojovníčka. Som presvedčená, že teraz si užíva niekde na Havaji a popíja piňakoládu.“

„Vzdala sa svojho ochranného kúzla,“ povedala Casey. „Aby sme nič nevedeli.“

Z temnej oblohy sa k nim zniesli štyri postavy na metlách. Tety Agnes, Skye, Laura a Ella boli rovnako vytočené ako Casey. Všetky štyri bosorky už hodinu zaklínali palác, kým uspali všetkých jeho obyvateľov bez trvalej ujmy. Teraz tam stáli ako bohyne pomsty, s metlami v rukách a v bojovom oblečení.

„Všetko je zariadené,“ oznámila im Ella, drobná bosorka so svetlými vlnkami. Niekto by si ju mohol pomýliť so škriatkom, pričom by netušil, že dokáže zložiť armádu jedinou vetou. Bola to malá psychopatka.

„Už ich len zviazať,“ dodala nadšene Laura. Ako bola Ella drobná a roztomilá, čiernovlasá domina budila hrôzu. Bola z nich najvyššia, pravidelne posilovala a bola trénerkou troch bojových umení.

„Valkýry, zoradiť sa!“ zavelila Juniper.

Desiatky ozbrojených žien v ľahkých chráničoch nastúpilo na príjazdovú cestu do zástupov po štyroch.

„Po vstupe sa neoddeľte od svojich spolubojovníčok. Držte sa pohromade a v prípade núdze máte povolenie brániť sa, nie zabíjať. Nehody sa ale... stávajú.“

Skupinou žien sa niesol pobavený smiech.

„Vpred!“

Valkýry vyrazili. Juniper s bosorkami počkala päť minút, než sa v celom sídle rozsvietili svetlá. Potom vyrazili.

Zviazaných upírov dotiahli do Salvatorovej pracovne, kde ich dodatočne priviazali o stoličky.

„Bohovia, čo to žerú, slony?“ sťažovala sa jedna z valkýr, keď s troma ďalšími kamarátkami tiahla Conora do miestnosti. Tak ako všetci bol v bezvedomí.

„Dolu je obrovská posilňovňa,“ vysvetlila jej druhá, ktorá zväzovala Olivera. „Veľká ako ihrisko. Stavím sa, že si tam kompenzujú svoju mužnosť.“

Ďalšia žena bez zaváhania rozopla Javierovi nohavice. „Hm, tento nie. Slušná výbava.“

Všetečné valkýry sa zhŕkli nad nevedomým upírom a obzerali si jeho pýchu.

Juniper sa plesla po čele. „Asi by som im mala povoliť vychádzky častejšie.“

Bosorky potlačili smiech.

Po dvoch hodinách námahy, fučania a nadávania boli upíri krásne zoradení vedľa seba na stoličkách. Casey sem dala priviesť Salvatora, Conora, Olivera, Javiera, Zoe a Jasona. Willa nikde nenašli, čo ju neprekvapilo. Zatiaľ si bude musieť vystačiť s týmto.

Ella mávla paličkou a šesť upírov sa razom prebudilo. Okamžite sa začali metať a ustrnuli, keď zazreli bandu ozbrojených žien.

Casey vystúpila vpred. „Znovu sa stretávame, Vaše Veličenstvo,“ povedala pohŕdavo.

„Casey. Prišla si nám ukradnúť ešte niečo?“

Potlačila nutkanie vraziť mu, tak ako on vrazil jej. K tomu sa nezníži. „Áno, toho nového Rolls Roycea, čo máš v garáži. Naozaj sa mi páči.“

Salvator zavrčal. „Ruky preč od môjho auta!“

„Lebo čo? Tentoraz dostanem Judášovu stoličku?“ Sklonila sa k nemu. „Moja mama si prešla peklom, aby ma ochránila pred akýmkoľvek náznakom mučenia. Obetovala by aj vlastný život.“

Salvator sebou trhol, ako sa pokúšal oslobodiť. „Ona nie je tvoja matka!“

Casey sa narovnala. „Jasmine ma našla ako trojročnú v Dánsku. Mojich rodičov zabili inkvizítori. Mňa chceli rituálne obetovať. Aby odohnali zlé sily. Jasmine ma zachránila a vychovala ako vlastnú. Pre mňa je matkou vo všetkých ohľadoch.“

Upírom klesli sánky. „Myslíš, že týmto príbehom zmažeš jej vinu?“ prskol Javier. „Nenechaj sa vysmiať.“

Spražila ho pohľadom. „Nie, nemyslím.“ Zložila si batoh a hodila ho o stôl. Zadunelo to. Poriadne. „Ale toto je dôvod, prečo moja mama radšej obetovala svoje dobré meno, než aby sa zachránila sama.“

„Čo je to?“

Casey z batoha vybrala magickú knihu. Upíri zhíkli, len Zoe zbledla. „Mama chcela, aby som ukradla Conorovu knihu a dala ju Brianovi pod podmienkou, že mi vráti dýku. Preto ste ju získali tak ľahko. Naplánovala to. Tiež som ho prinútila prisahať, že nikdy viac nevstúpi na územie Británie s úmyslom útoku.“

Salvator si ju neveriacky premeral. „On súhlasil?“

„Je dosť posadnutý tými knihami. Každú ukrýva na inom mieste. Mamin plán bol, aby som mu odniesla Conorovu, nechala ho myslieť si, že som hlúpa a verím jeho hodnotám a ukradnúť mu inú knihu. Toto nie je Conorova, tú si priveľmi stráži, ale výsledkom je, že stále nemá minimálne jednu knihu a teraz už ani nemôže zaútočiť.“

„A prečo nám to sakra nepovedala?!“ rozčúlil sa Javier.

„Pretože tu máte Brianovho špeha, kretén!“ okríkla ho. „Vie všetko a mama vedela, že ak plán prezradí, špeh ho pretlmočí Brianovi a ja sa ku knihe viac nedostanem. Už ste pochopili? Po celý ten čas vás chránila. Dokonca aj po tom, čo ste z nej urobili zločinca, pijavice nevďačné!“

Conor neveril vlastným očiam ani ušiam. Kniha bola rozhodne pravá – cítil z nej mágiu. A bosorka pred ním im ju priniesla po úspešnom pobyte u Briana bez toho, aby niečo odhalil. To dievča si zaslúži medailu a Oscara.

„Počkaj, ujasnime si to,“ prehovorila šokovaná Zoe. Brian bude zúriť. Poriadne. „Ty si za ním šla, aby si mu dala knihu. A zostala si uňho?“

Casey prikývla. „Neveril mi, ale ja som to ani nechcela. Myslel si, že som len zvedavá. A keď sa od svojho drahého špeha dozvedel, ako ste mi tu ublížili a ja som zahrala dámu v ohrození, šlo to celkom ľahko.“

„A Jasmine to celé naplánovala?“

„Krátko po tom, ako dostala Willa z Valhally. Prišla na to, že magické knihy sú nezničiteľné a keďže o mne nikomu nepovedala, bola som jediná, kto mohol urobiť špinavú prácu. A teraz je preč, na úteku pred Willom a ja by som vážne ocenila, keby ste mu to vysvetlili.“

Upíri si vymenili skrúšené pohľady.

„Je nejaký problém?“ Casey nadvihla obočie.

Salvator si odkašľal. „No... Will tak trochu zmizol.“

Zatla päste? „Tak trochu zmizol? Ako môže niekto tak trochu zmiznúť?“

„Požiadal o uvoľnenie zo služby. Šiel si po Jasmine. Neexistuje zákon, ktorý by mu v tom bránil. Vôbec s nami nie je v kontakte,“ dodal Conor.

Casey škrípala zubami. „A nemôžete ho nejako vystopovať?“

„Snažíme sa,“ uistila ju Zoe. „Ale je chytrý. Príliš chytrý.“

„No celkom nie, keď nechal mamu odísť,“ zamrmlala. Otočila sa k Juniper. „Čo urobíme?“

Valkýra tvrdo pozrela na upírov. „Rozviaž ich. Svoje si urobila.“

Casey uvoľnila upírov z povrazov. „Uspali sme celý palác. Do rána to prejde,“ povedala neprítomne.

„Počkajte!“ zastavil ich Salvator, keď sa poberali na odchod.

Juniper s Casey sa k nemu otočili.

„Nechoďte preč. Než sa stalo, čo sa stalo, chcel som bosorky chrániť pred Brianom. Viem, že nemáte domov. Moje kráľovstvo je silné a svojich si nedáme. A viem, že päťsto rokov vo Valhalle tiež nebolo príjemných. Bol by som rád, keby ste sa k nám pridali.“

Juniper nadvihla obočie. „Ponúkaš nám spojenectvo, upír?“

Salvator si prehrabol vlasy. „V prvom rade vám ponúkam domov. V Británii žijú v mieri upíri s vlkmi aj anjelmi, v mojom paláci žije človek aj bývalá lovkyňa, mágovia a občas spolupracujeme s démonmi. Bol by som poctený, keby som mohol stretávať valkýry aj bosorky.“

Casey zaváhala. „A čo chceš od nás?“

„Dôveru. Keď nastane problém ako pred pár týždňami s Brianom, moji upíri varovali vlkolakov, aby sa stiahli ku mne. Niektorí nám na oplátku pomohli chrániť slabších. Nechcem od vás vojenskú pomoc. Nechcem ani, aby ste ma brali ako svojho kráľa. Ale neodvracajte sa od nás, keď príde k ťažkej situácii.“

Juniper sa zachmúrila ešte viac. Valkýry boli vždy sebestačné. Bojovali za seba a prebývali vo Valhalle. Dokázali by prežiť v bežnom svete? „Dajte nám čas na rozmyslenie.“

„Máte ho mať,“ prikývol Salvator.

Ženy odišli z jeho pracovne a Casey sa naklonila k svojej akože starej mame. „Nemáme veľmi na výber, čo?“