Utajená temnota 15

O dva týždne neskôr, Londýn

Jasmine zobudil krik rozliehajúci sa domom. Chvíľu sa zmätene obzerala, kým si uvedomila, že je v Salvatorovom sídle. Trávila v ňom väčšinu času odkedy sa vrátili z Francúzska.

Jej tety sa ešte nevrátili z Lausanne, ale aspoň boli v kontakte. Jasmine im povedala o svojom pláne a ony sa rozhodli nevrátiť sa, kým nebude Casey v bezpečí. A tá stále oxidovala u Briana.

Krik sa ozval znovu. Nie, nie krik.

Hádka.

Mužské aj ženské hlasy.

Chcela zobudiť Willa, ale jeho polovica postele bola prázdna. To sa často nestávalo.

Vstala a zasyčala nad príjemnou bolesťou v určitých partiách. Usmiala sa ako pobláznená tínedžerka. Willa jej bosorácka nátura vzrušovala. Bol schopný ju počas hádky oprieť o stenu a vyčerpať ju na najbližších päť hodín. A bolo jedno, či v práci, doma, alebo počas tréningu v posilke.

Hodila na seba voľné šaty s ukrytým vreckom na paličku a bosá sa vybrala preskúmať ten hurhaj.

„... mohol niečo také zatajiť?! Som tvoj kráľ a mal som v teba plnú dôveru!“ rozčuľoval sa Salvator.

„A práve preto som ťa nechcel ohroziť. Toto nie je tvoj boj, Salvator,“ odpovedal miernejším tónom Conor.

Ajaj. Conor sa vrátil. A kniha je preč. Nemal na výber, len to konečne priznať.

„Po celý čas sme si mysleli, že ide po Jasmine a on chcel len tú sprostú knihu! Keby si nám to povedal, mohli sme ju ukryť, do pekla!“ kričal naňho Will.

„Netušil som, že mu to došlo,“ bránil sa Conor.

„Aj my sme si mysleli, že chce Jasmine a pre istotu sme mali v pláne odniesť knihu,“ zapojila sa Isobel.

Jasmine sa zjavila na schodoch a všetci na ňu pozreli. Conor s Isobel stáli pred extrémne naštvaným a nevyspatým Salvatorom, Willom, o niečo pokojnejšou Zoe a Javierom, ktorý mal ako vždy tajomne neutrálny výraz.

„No to sa vám podarilo, doručili ste mu ju na zlatom podnose!“ rozhodil rukami Will.

„Uzavreli sme ju do sejfu vo Verone,“ hádal sa Conor. „Bol ešte modernejší než naše. Ktokoľvek ju odtiaľ vybral, musel byť sakra dobrý a ovládať silnú mágiu.“

Jasmine preglgla. Mala alibi. Bola s Willom. Jej tety zase trčali v Lausanne. Dopadne to dobre. Len čo sa Casey vráti, všetko bude ako má byť. Napriek tomu jej stiahlo žalúdok. Pohybovala sa po tenkom ľade.

Will natiahol ruku a ona k nemu okamžite pribehla, aby stála po jeho boku. Pripadalo jej to prirodzené.

„Najvyšší dvor už zaisťuje stopy,“ povedal Conor. „Zistíme, ako to urobil.“

„Brian to nemohol byť,“ ozval sa konečne Javier temne. „V čase, keď bola kniha ukradnutá, sme ho stopovali po Francúzsku. Neprekročil hranice.“

„Chceš povedať, že to nebol on?“ zarazila sa Zoe.

„Áno. Buď si niekoho najal, alebo tu máme ďalšieho hráča.“

Ten upír jej liezol maximálne na nervy. Neustále do niečoho strkal nos a vždy na ňu pozeral ako na utečenca z väznice.

Salvator si prehrabol svetlú hrivu. Vyzeral, že má chuť si pár prameňov vytrhnúť. „Kedy si zistil, že kniha chýba?“

„Pred týždňom. Odvtedy vedie najvyšší dvor vyšetrovanie.“

„Pokročili nejak?“

Conor si vzdychol. „Vedia len toľko, že bola použitá mágia. Neobvyklá.“

To im nepomohlo. Salvator chcel niekoho zmlátiť. „Chcem vedieť o všetkom, čo zistia. Každý deň dostanem správu a všetci okamžite začnú pátrať po Brianovi.“

Will vážne prikývol. „Postarám sa o to. Knihu nájdeme a získame späť.“

Jasmine nervózne prestúpila z nohy na nohu. Nesmú nájsť Briana. A hlavne nie knihu. Dúfala, že Casey ho presvedčila, aby sa zdekoval čo najďalej.

„My dvaja si to ešte vyjasníme.“ Salvator ukázal prstom na Conora a ťažkopádne sa zvrtol. Dlho sa nenakŕmil a spánok potreboval ako soľ.

Javier nepriateľsky zazrel na Jasmine, potom vyrovnane na Willa. „Možno mám stopu. Nechajte ma to preveriť a až potom spusti pátranie.“

„Nechceš pomoc?“

Pokrútil hlavou. „Na toto stačím sám. Nezabúdaj, že v kráľovstve je Brianov špión. Buď opatrný.“ Prehodil cez seba čierny kabát a vykročil do noci. O chvíľu zaznel motor odchádzajúceho auta.

„Ten chlap ma desí,“ povedala Jasmine narovinu.

Will sa zasmial. „A preto pre mňa pracuje.“ Pobozkal ju do vlasov.

Jasmine bola nervózna. Ešte to neskončilo. Tuší Javier, že to ona ich zradila? Mohol sa nejakým zázrakom dozvedieť o Casey? Nevedela, ktorý strach je väčší – ten o dcéru, alebo ten, že stratí Willa. Pevne mu stisla dlaň. Potrebovala ho. Okamžite. Každý deň môže byť ich posledný.

Upír spoznal výraz v jej tvári a v duchu sa usmial ako pubertiak. „Tak dobrú noc, páni. Ráno máme bojovú poradu.“ A hnal Jasmine hore schodmi.

Nedostali sa ani do jeho bytu a už sa po sebe vrhli. Will oprel Jasmine o stenu a pobozkal ju. Tesákami jej dráždil pery. Zastonala a objala ho nohami.

Naslepo šmátral po kľučke. Posteľ bola priďaleko. Vošiel dnu, zabuchol dvere a oprel ju o ne. Bola horúca, vlhká a pripravená. A tie zježené vlasy ho nabudili ako nikdy.

„Will,“ stonala prosebne. Trela sa oňho v snahe uhasiť ten oheň. Hlupáčik malý. Akoby nevedela, že to dokáže len on.

Zahryzol jej do krku. Prehla sa ako luk. „Chcela by si niečo, Jasmine?“ doberal si ju s úsmevom.

Hrdelne zavrčala. Boli spolu. Po toľkých rokoch odmietania a strachu nemusela nič skrývať ani predstierať. A Will si vždy našiel spôsob, ako jej bosorku skrotiť. „Prosím.“ Zaklonila hlavu.

Will jej vyhrnul šaty na pás a cez látku pohladil stuhnuté bradavky. Zahrotili sa jej nechty. Cítil, ako ho škrabú na koži, ale ani jediný raz mu neublížili. A vraj nebezpečná.

„Mám rád, keď prosíš,“ mrmlal a prstami prenikol do jej vnútra. Koľkokrát ju chcel mať takto prístupnú keď sa hádali? Presne takto si predstavoval, že umlčí tú malú potvoru, keď mu v kancelárii odvrávala. A jeho malej bosorke sa to ešte aj páčilo.

Nadvihol ju, rozopol si nohavice a opatrne ju posúval dolu na svoju erekciu. Jasmine po každom centimetri syčala a stonala. Pohladilo to jeho mužské ego.

Len čo boli spojení tak tesne, ako to len šlo, Jasmine vydýchla a objala ho okolo krku. Spolu. Spolu do zvládnu. Pochopí ju. Už predsa zvládol fakt, že je bosorka a nevadil mu ani jej výzor. Ak jej niekto dá šancu všetko vysvetliť, bude to Will.

„Moja malá,“ zašepkal jej do ucha. „Moja bosorka.“

Usmiala sa. „Tvoja. Len tvoja.“ Začala sa pohupovať a on jej vyšiel v ústrety. Ich tempo sa prudko zvyšovalo, až svet zmizol a zostali len oni dvaja.

Jasminin výkrik rozkoše umlčal vlastnými perami. Dýchali námahou, ale ten nadržaný upír v nej bol stále tvrdý.

„Posteľ?“ navrhla spokojne.

„Áno.“ Bez námahy ju držal nabodnutú na jeho pýche a odniesol ju do spálne. „Predohra za nami, môžeme pokračovať.“

Zastonala. Do rána sa určite nevyspia.

Will počúval poradu len na pol ucha. On, Zoe, Jason, Oliver, Conor, Isobel, Annie, Damian, Kamal, Carolina, Nik a Jasmine sedeli v Salvatorovej pracovni a preberali možný postup.

Javier sa ešte nevrátil a všetci boli zvedaví, čo zistil. Salvator sa len rozčuľoval. Bol deň kŕmenia, čo znamenalo, že je hladný a pri pomyslení, že zase bude musieť Erin ublížiť, sa mu chce ujsť kamsi ďaleko.

Will ho úprimne ľutoval. Erin bola mrcha. Nikdy nestála Salvatorovi po boku a upírov nenávidela. Myšlienky mu zablúdili k Jasmine.

Ona sa ocitla v úplne novom svete. Upíri, vlkolaci, démoni, to všetko prijala s kamennou tvárou. Chcela vedieť viac. Chcela všetko spoznať. Neodmietla jeho svet. Nesúdila ho za to, že pije krv.

Nenápadne na ňu pozrel. Uvoľnene sa chúlila na kresle po jeho pravici a počúvala Salvatora. Z očí jej išiel záujem a starosť.

Zovrelo mu srdce. Štyri roky sa s ňou len hádal. Chcel ju pre seba, ale bál sa, že ako človek sa ho bude báť. Ale ona nie. Zapadla. A teraz im pomáhala riešiť problémy, ktoré sa jej vôbec netýkajú.

Kvôli nemu. Ľúbi ho?

To bola nebezpečná myšlienka. On a láska sa k sebe veľmi nehodili. Odvrhla ho predsa vlastná rodina. Ujal sa ho Ódin, ale len preto, že z neho mal úžitok. Salvator si ho cenil ako šéfa ochranky. Jasmine... Jasmine z ich aférky nemala žiadny prospech. Bola s ním, lebo chcela. Aspoň v to veril.

Bosorka vycítila jeho pohľad a usmiala sa naňho. Ten úsmev by ho dostal do kolien, keby nesedel. Urobí čokoľvek, aby s ním zostala. Musí. Inak by jeho život stratil zmysel.

Willove úvahy prerušil zvuk buchnutia vchodových dverí a tlmený ženský hlas. Upíri sa ako jeden zamračili.

„Prestaň s tým, ženská, z tohto sa nevyvlečieš,“ oboril sa na niekoho Javier.

Salvator sa plesol po čele. „Čo ten grázel zase vyviedol?“

Vybehli z jeho pracovne a náhlili sa dolu.

Vo vstupnej hale prechádzajúcej do obývačky stál Javier, bledý a s kruhmi pod očami, na oblečení zaschnutá krv. Vedľa seba pridržiaval spútanú ženu, ktorá sa mu márne snažila vykrútiť zo zovretia. Aj ona bola špinavá od krvi a telo jej pokrývali modriny.

Jasmine stuhla krv v žilách.

Spútaná žena zdvihla uslzený pohľad. Modré oči prezrádzali beznádej. Casey.

Takmer sa v tej chvíli na Javiera vrhla. Takmer. Potom pochopila, že je v menšine. Rýchlo zhodnotila Caseyin výzor. Mala parochňu – červené pramienky vlasov nebolo vidieť. Džínsy mala roztrhané a potriesnené krvou zo zranení a biele tričko špinavé, akoby sa hodiny plazila po tráve a špine. Ruky mala spútané za chrbtom a spodnú peru rozbitú.

„Brianova nová hračka,“ oznámil všetkým miesto pozdravu a trhol putami, keď sa znovu rozhodla bojovať. Vzlykla a vzdala to. „Bola v dome, keď sme získali dýku. Ovláda mágiu.“

Do pekla, do pekla, do pekla! Jasmine mala oči ako dve loptičky. „Kde si ju našiel?“ vyzvedal Salvator.

„Mal som jej stopu už dlhšie. Brian ju využíva ako svoju predĺženú ruku. Som si istý, že to ona ukradla knihu. Dostihol som ju v Belgicku, tam kde sa Brian objavil naposledy.“

„Surovec!“ sykla Casey. Musel ju spútať a priviezť autom až sem. Dal jej aspoň vodu?

Javier jej podkopol nohy, takže spadla na kolená.

Jasmine svrbeli prsty, paličku mala na dosah. Toho chlapa zabije. Nikto nebude ubližovať jej malému dieťatku!

„Je to pravda?“ oslovil ju Salvator. „Ukradla si magickú knihu z Verony?“

Odvážne mu pozrela do očí. „A to si myslíš, že sa ti budem spovedať, ty neandertálec?“

Salvator jej vylepil facku. Jasmine vykríkla a chcela sa k nim rozbehnúť, ale Will ju zastavil. Vedel, že Salvator by žene vážne neublížil, ale je hladný a mrzutý a ona ho práve urazila. Facka nebola až taká zlá možnosť.

„Dievča, si trochu v nevýhode. Takže bude lepšie ak nám všetko vyklopíš a my ti možno neublížime. Akú mágiu si použila? Najal ťa Brian? Kde je kniha teraz?“

Jasmine mala slzy na krajíčku, keď videla Caseyinu predstieranú tvrdohlavosť. Bála sa. Bola na smrť vydesená a neprehovorila len z jediného dôvodu – nesplnila svoju úlohu a vedela, že ich môže počúvať Brianov špión.

Casey prižmúrila oči. „Choď do pekla, upír!“

Javier ju potiahol za vlasy a zaklonil jej hlavu. Zvrieskla bolesťou. „Trochu úcty k nášmu kráľovi,“ karhal ju. „Tvoju mŕtvolu hľadať nikto nebude.“

Ale bude. A Jasmine sa postará, aby tú jeho nenašli. „Prestaňte jej ubližovať!“ vykríkla konečne. „Je to len vydesené dievčatko!“

Salvator na ňu ospravedlňujúco mrkol, ale nepoľavil. Toto vypočúvanie bolo príliš dôležité. „Páni, myslím, že je čas zoznámiť nášho nového hosťa s mojou mučiarňou, čo poviete?“

Casey aj Jasmine klesli sánky. To nemyslí vážne!

„Salvator, stredovek skončil! Nemôžeš ju vystaviť tomu, čo reprezentujú lovci!“ okríkla ho. Ona vie aké to je. A ten pocit svojej dcére dopriať nemieni.

„Ale môžem,“ odsekol a kývol Javierovi. „Vieš, čo máš robiť.“

„Will!“ prosila ho Jasmine, ale jej milovaný upír sa zmenil na ľadovú sochu.

„Musíme, Jasmine. Prepáč.“ Nemohol jej prezradiť, že Salvator sa radšej sám zabije, než aby mučil akúkoľvek inú bytosť. Mučiareň mali len z dvoch dôvodov – ich kráľ mal divné chúťky a stále slúžila na zastrašovanie väzňov. Stačila malá ukážka a povedali aj to, čo nevedeli.

A presne to chceli docieliť s tou ženou. Teda dievčaťom. Will cítil jej mladý vek. Všetci to cítili. Nech je jej spojenie s Brianom akékoľvek, je primladá aby niečo vedela o svete.

„Will, nikto si nezaslúži mučenie!“ kričala naňho uslzená Jasmine cestou do temníc. „Ste lepší než inkvizítori!“

Trhalo mu srdce, že jej nemôže povedať pravdu, ale zaťal zuby a šiel ďalej. „Nemusíš sa pozerať. Počkaj hore a ja za tebou prídem,“ navrhol v nádeji, že ju toho ušetrí.

Casey sa v Javierovom zovretí bránila a otvorene plakala. Ale neprosila. Na to bola aj ona príliš hrdá.

Došli až do pochmúrnej podzemnej miestnosti, vlhkej a chladnej, s pripravenými mučiacimi nástrojmi. Jasmine sa celá chvela. Toto nemôže dovoliť.

Predrala sa pomedzi tichých upírov dopredu, aby videla, ako si to s jej dieťatkom mieria priamo ku Garrotte. Pre normálneho človeka to bola len stolička s kovovou konštrukciou podobnou prilbe na hlavu.

Avšak obe bosorky vedeli, že otvorom zozadu sa do hlavy zasúva silný drôt alebo skrutka. A mučený, pripevnený o stoličku reťazami, sa nemal ako brániť.

Casey celá zbledla. „Nie!“ vykríkla. „Zabije ma to!“

„To je účel,“ odvetil Salvator nezúčastnene. Avšak postrehol, že dievča presne vie, o čo ide. Väčšina mladých ľudí by bez návodu tú vec nespoznala.

„Will, nesmiete,“ prosila Jasmine so slzami v očiach.

„Pokiaľ by sa nám slečna chcela zveriť, má možnosť,“ povedal Javier, zatiaľ čo jej strkal hlavu do tej ohavnosti.

Casey zovrela pery. Chránila svoju matku. Ak by povedala pravdu, plán by nevyšiel, Brian by zdupkal a Jasmine by bola vinná. Namiesto toho je schopná nechať si ublížiť.

Jasmine prišlo zle od žalúdka.

Salvator nastavil hrubú, ostrú skrutku a pootočil ňou. Casey zasyčala, ale zatiaľ cítila len tlak.

Will prešiel ku stoličke. „Dievča, je to celkom prosté. Ešte dva centimetre a budeme niekde pri tvojej lebke. Tretí a si mŕtva. Vážne by bolo lepšie začať rozprávať.“

Týčili sa nad ňou traja upíri. Mala smrteľný strach.

Nepovolila. „Zhorte v pekle!“

Salvatorovi na čelo vystúpil pot. Odmietal pohnúť skrutkou ďalej. Hrozilo by, že poškodí jej lebku. Naozaj je odhodlaná pre Briana umrieť?

Jasmine to stačilo. Mala Willa za hrdinu. Teraz jej pripadal odporný.

Niečo v jej srdci umrelo a obalil ho ľad. Vytiahla paličku. Urobila niekoľko krokov vpred a namierila ju na troch upírov. „Will, odstúp od nej,“ povedala sebaisto.

Salvator, Will a Javier sa k nej otočili.

Casey vzlykla.

„Jasmine –“ začal Will.

„Čuš! Odstúpte od nej. Hneď!“

„Mami,“ zastonala Casey. „Prepáč.“

„Mami?“ zopakovali upíri jednohlasne. Will neveril posledným sekundám.

Jasmine prešla k dcére a jednou rukou ju oslobodila z reťazí. Druhou držala paličku. „Áno. Casey je moja dcéra.“ A bola na ňu neskonale hrdá.

Ako sa Casey vyslobodila z kovovej helmy, parochňa jej spadla a odhalila dva červené pramienky vlasov. Celá sa triasla úľavou. „Ďakujem,“ zašepkala.

Willovi sa varila krv. Keby pohľady vraždili, z Jasmine by nezostal ani mastný fľak. „Tvoja dcéra ukradla našu knihu?! A ešte si o tom aj vedela?!“

Jason si ju premeral. „Stavím sa, že to naplánovala. Ako bosorka musela hneď vedieť, že je nezničiteľná.“

Keď to nepoprela, akoby dostal ľadovú sprchu. Po celý čas mal skutočného zradcu pod nosom. V posteli. Zaliala ho nenávisť. „Prečo?“ opýtal sa bez citu.

Jasmine mala slzy na krajíčku. „Prosím, dovoľ mi vysvetliť ti to.“

Prekrížil si ruky na hrudi. „Počúvam.“

Jasmine o krok ustúpila. „Nie tu. Len tebe. Poviem to len tebe.“ Pochopí ju. Stále v to verila. Casey môže svoju úlohu dokončiť, ale nikto iný sa o nej nesmie dozvedieť.

Nenávistne prižmúril oči. V tej chvíli sa nenávidel. Ako to mohol prehliadnuť? „Sme jedno kráľovstvo. Ak máš niečo na srdci, povedz to všetkým.“

Jasmine zovrela pery. Nesmie. Špeh by mohol byť medzi nimi. „Will, prosím. Ver mi.“

Odfrkol si. „Naozaj? Po tom, čo si si ani nedala námahu oznámiť, že si matkou?“ Prudko sa nadýchol. Potom sa zarazil. „Ona nie je tvoja dcéra,“ vyhlásil.

Casey nadvihla obočie.

„Upíri vycítia DNA a príbuzenské vzťahy,“ vysvetlila jej Jasmine polohlasne.

„Aha.“ Jeho slová ju veľmi nevzrušili. „Čo urobíme?“

Jasmine nespúšťala prosebný pohľad z Willa. „Will, ja som ťa nezradila. Všetko môžem vysvetliť.“

„Áno? Tak začni. Kedy si začala pracovať pre Briana?“

Tá veta ju zabolela. „Ty si myslíš, že ja som ten špión?“ Myslela si, že jej aspoň trochu verí.

„Nie, moji zamestnanci bežne kradnú magické predmety aby ich dali nepriateľovi.“ Jeho pohľad mrazil. „Oklamala si nás pekne. Nikto ťa nepodozrieval.“ Znechutene sa odtiahol. „Mal som tušiť, že so mnou nevlezieš do postele len tak pre nič za nič.“

Smrkla. „Toto si o mne myslíš? Po štyroch rokoch? Will, aj ja som obeť! Prešla som si inkvizíciou.“

„Och, úbohá bosorka ktorú len mučili a týrali, myslíš že ti verím jediné slovo?!“ oboril sa na ňu.

Srdce sa jej rozpadlo na márne kúsky. Nebol v ňom ani kúsok dôvery. Nádeje. Odhodil ich vzťah len čo sa naskytla príležitosť. Nebojoval oň. Netúžil si ju ani len vypočuť.

Po líci sa jej skotúľala slza. „Nie si ten muž, za ktorého som ťa považovala, Will,“ povedala mu rovnako chladným tónom. Pretože jej Will sa s ňou hádal. Brával ju na večere a využil každú príležitosť, aby mohol byť s ňou. Aby si ukradli pár chvíľ osamote. Tento Will sa vzdal všetkého, čo mohlo byť. Radšej ju bral ako zradcu.

„Ani ty nie si žena, ktorú som chcel,“ vrátil jej to.

Tá bolesť sa nedala zniesť. Ruka s paličkou sa jej zatriasla. Tu už nemá čo robiť. „Casey.“

„Mami?“

„Vyjdi hore po schodoch. Omráč kohokoľvek, kto by ti bránil nájsť metly. Počkaj na mňa v obývačke.“

Jej dcéra na moment zaváhala. „A ty?“

„Dorazím o minútu.“

Casey odbehla po úzkych schodoch a Jasmine sa posúvala spolu s ňou, palička stále namierená na skupinu upírov. Boli dosť chytrí na to, aby proti bosorke nešli. Obzvlášť proti nahnevanej bosorke.

„Nájdem ťa,“ vyhrážal sa jej Will so zaťatými päsťami. „Nájdem ťa a odvlečiem do cely, kam patríš. Za svoje činy sa budeš zodpovedať.“

Ani to ňou nehlo. Pričasto bola na úteku. „Do toho,“ vyzvala ho. „Ale pamätaj, že proti tebe budem bojovať všetkým, čo mám. Stratil si moju dôveru, Will.“

„Akoby si si ty nejakú zaslúžila.“

Chlad sa jej rozlieval žilami. Chcela sa stočiť v rohu do klbka a vyplakať sa. „Ozval sa ten pravý.“ Pozrela na Salvatora. „Už ti tvoj drahý šéf ochranky oznámil, kto je jeho nadriadený? Pretože ti prezradím veľké tajomstvo – ty to nie si.“

Už aj tak vytočený Salvator pozrel na Willa. „O čom to hovorí?“

Will mal kúsok od vraždy. Chladnokrvnej. Uškrtil by ju. Pomaly. „Potvora.“

Mykla plecami. „Somno,“ povedala po latinsky a paličkou urobila vo vzduchu zložitý znak, aby kúzlo zasiahlo všetkých.

Upíri spadli na tvrdú podlahu. Spinkali ako bábätká.

Jasmine sa zvrtla a bez pohľadu späť vyšla hore. Tam ju už čakala Casey s dvoma metlami v rukách. Vzala si jednu a zamierila von z dverí. Tu už nemajú čo robiť.

„Hej, deje sa niečo?“ Po schodoch schádzala Erin a nemohla si nevšimnúť ticho v dome. Casey zrejme omráčila aj služobníctvo.

Jasmine vzdychla. „Omráčila som upírov. Na pár hodín si zdriemnu,“ oznámila jej. „My odchádzame.“

Lovkyňa zastala a pozrela na ne. „Čo sa stalo?“

Jasmine váhala, či aj ju omráčiť. Nakoniec to zavrhla. Erin trpí každým dňom a nie je hrozba. „Will ma obvinil zo zrady. Podľa neho som Brianov špeh.“

Erin sebou prekvapene trhla. „Ty? Myslela som si, že je chytrejší.“

Ona tiež. „Vieš, že to nie som ja?“

Erin žmurkla. „Mám svoje podozrenia, ale ty nie si ani v prvej stovke. Čo im to napadlo?“

Jasmine pokrútila hlavou. „Vysvetlia ti to. Nechcem ti ublížiť, Erin, ale my musíme odísť.“

Erin sa zamyslela. Prikývla. „Choďte. Nech sa stalo čokoľvek, ja som vás nevidela.“

„Ďakujem. Cením si to.“

„Tak už choďte.“

Jasmine s Casey otvorili dvere, nasadli na metly a okamžite sa vzniesli. Čoskoro obe bosorky pohltili husté oblaky.