Prekliata temnota 18

Prvé dva dni strávila Rose medzi spánkom a bdením kvôli sedatívam, čo do nej Aislin napumpovala.

Zaznamenala, že ju vždy strážila buď sestra alebo Kamal a asi dvakrát sa na ňu prišla pozrieť Erin.

Na tretí deň sa konečne zobudila s čistou hlavou. Našla sa v hosťovskej izbe Kamalovho a Carolininho domu. Cez okná dnu presvitalo slnko a odrážalo sa od zrkadla na šatníku.

Pozrela na svoj odraz a zasyčala. Bola bledá, stále farebná od modrín a schudla na nezdravý výzor.

Dopriala si dlhú sprchu a natiahla na seba Linino oblečenie. Cítila sa v ňom nesvoja.

Zbehla po schodoch do kuchyne, kde na ňu jej sestra aj s manželom upreli ustarané pohľady.

„Rose, už si hore?“ Lina vystrelila zo stoličky a mocne ju objala. „Ako sa cítiš? Bolí ťa niečo? Mám zavolať Aislin?“

„Len som slabá,“ zaklamala skleslo. „A hladná.“

Kamal ako robot vstal a naložil jej na tanier ovsenú kašu a pár kúskov ovocia. Znechutene na ten pokrm zazrela.

„Poď, posaď sa.“ Carolina ju usadila za stôl ako školáčku a postavila pred ňu šálku slabého čaju. „Podľa Aislin by si mala jesť opatrne. Aby si žalúdok zvykol.“

Koľké obete ja musím priniesť, zastonala v duchu. Pustila sa do odpornej kaše a snívala o slanine a vajíčkach.

Priam cítila, ako ju obaja pozorujú. Hodnotia. Čakajú, kedy sa psychicky zrúti.

„Chcem vysvetlenie,“ zamrmlala so sklopeným pohľadom.

Lina smutne vzdychla. „Rose, nemyslím si, že je už čas-“

Zahrala slzy a zdvihla hlavu. „Prosím, Lina. Po tom, čím som si prešla... čo som videla... potrebujem to pochopiť.“

Citové vydieranie zabralo. Carolina jej striedavo s Kamalom začali vysvetľovať zákonitosti sveta nesmrteľných a Rose sa pod stolom pravidelne štípala do lakťa, aby sa jej v správny moment rozbúchalo srdce a Kamal ju nepodozrieval.

A tak celé dopoludnie vyvaľovala oči, kládla otázky, na ktoré už poznala odpoveď a vypočula si Ekremov príbeh s Kamalovho pohľadu. Ako predpokladala, nepadlo ani slovo o ich príbuzenstve.

Nakoniec požadovali, aby im povedala, čo sa jej stalo a ako skončila tisícky kilometrov od domova.

Uplakane koktala o tom, ako šla večer z práce a niekto ju omráčil a zobudila sa kdesi v Taliansku. Podarilo sa jej utiecť z hotelovej izby, kde ju držali a za eurá z nočného stolíka si kúpiť parochňu, pomocou ktorej sa ukrývala celý deň, ale nenašla spôsob ako niekoho kontaktovať a netušila, ako sa dostať na ambasádu.

Potom ju z ničoho nič obkľúčili ozbrojení chlapi a keď v panike utekala, postrelili ju.

Cari zamračene vyslovila domnienku, že Ekrem sa zrejme nabúral do databázy Interpolu, dal jej fotku na miesto nejakej zlodejky a tak ju našli.

Rose sa nehádala. „Ale čo bude teraz? Bojím sa vrátiť domov,“ povedala skľúčene.

„Zostaneš s nami,“ rozhodol Kamal. „Ochránime ťa. Nikto ti viac neublíži, Rose,“ sľúbil jej srdečne.

Presne to chcela dosiahnuť. „Nechcem vám byť na obtiaž.“

„Och, nič také.“ Cari ju pohladila po dlani. „Je v prvom rade naša vina, čo sa ti stalo. Ekrem sa nezastaví pred ničím. To najmenej, čo môžeme urobiť, je dohliadnuť na tvoje zotavenie.“ Smutne sa usmiala. „Bude to v poriadku, Rose.“

Prikývla. „Ja... dúfam, že ste mu nedali skutočnú tabuľku. Však nie?“

„Nie. Našťastie dokážeme vyrobiť takú vernú kópiu, že ju ani on nespozná.“

Predstierala úľavu. „A... kde je teda originál? Ak je taká dôležitá, dúfam, že ju máte v sejfe hlboko pod zemou.“

Obaja sa zasmiali. „Nemusíš sa báť. Je na mieste, kde by ju nikto nehľadal. Ekrem sa k nej nikdy nedostane.“

Zatla zuby. Kam ju mohli ukryť? „Je toho na mňa veľa,“ vzdychla a chytila sa za hlavu. „Idem si pospať. Mohla by som vás o niečo poprosiť? Teda ak vám naozaj nevadí, že ma tu budete mať.“

„Čokoľvek, Rose.“

„Nemám tu žiadne veci. Bol by problém zájsť ku mne do bytu a zbaliť mi kufor? Jeden mám v šatníku, taký zelený.“

„Postarám sa o to,“ ponúkol sa Kamal. „Vezmem so sebou Erin.“ Vstal a pobozkal Linu na hlavu. „O chvíľu som späť.“

Večer už nadšene vyhádzala z kufra svoje handry a otvorila falošné dno, kam džinom prikázala napchať jej vybavenie.

Potešene zapla tablet s plánmi od Briana. Jeho špión zistil len to, že tabuľka je stále v Kamalovom dome a pripojil plány všetkých miest s na jeho vkus extrémnym zabezpečením.

Pri troche šťastia bude v jednej zo siedmych skrýš, ktoré musí jednu po druhej prehľadať.

Na dvere sa ozvalo klopanie. „Rose? Ešte nespíš?“ šepkala Carolina.

Ukryla tablet do nočného stolíka a kufor kopla pod posteľ. Hodila sa medzi prikrývky. „Nie,“ odvetila. „Poď ďalej.“

Lina váhavo vošla. „Neruším?“

Skleslo pokrútila hlavou. Dovolila sestre posadiť sa k nej na posteľ.

„Chceš o tom hovoriť?“ nadhodila opatrne.

Sakra, len nie toto! Schúlila sa do klbka. „Nie. Ešte nie.“

„Tak dobre. Vieš, mama s otcom by ťa radi videli. Možno by ti prospelo...“

„Nie!“ vykríkla. „Nechcem, aby ma takto videli!“ Roztriasla sa. „Prosím, Lina. Nie som pripravená.“

Cari sa lámalo srdce, keď videla svoju veselú sestru takto zničenú. A vinila samu seba. Keby ju len varovala, keby jej povedala o nesmrteľných...

„Sme tu pre teba,“ zašepkala. „Kedykoľvek. A máš toľko času, koľko potrebuješ.“ Objala ju, ale cítila, že je to Rose nepríjemné.

Smutne odišla a šla sa vyplakať Kamalovi na rameno.

Rose zapla na svojom mobile niekoľkohodinový klasický koncert, nechala ho vyhrávať a nad ránom vycupitala z izby. Ak aj Kamal počúva, okrem hudby jeho citlivé uši nezaznamenajú nič.

Podarilo sa jej prehľadať Kamalovu pracovňu. Už vedela, že vitrína je slepá ulička a po chvíľke námahy sa nasúkala pod stôl, kde za falošnou zadnou doskou našla ďalší kus.

Baterkou svietila na okraje, ale tiež zhodnotila, že to nie je originál.

Nakoniec za obrovským obrazom našla sejf. Chcela sa pustiť do dlhého procesu otvárania, ale všimla si pár zvláštností. Sejf bol do steny vsadený bez opory a aj cvičená opica by ho odtiaľ vytiahla. A jeho priemer bol menší než priemer okna.

Ak by bola zlodej, vyrvala by ho zo steny, oknom vyniesla von a otváralo ho až mimo nebezpečenstva.

Kamal s Linou určite nie sú takí hlúpi, aby zanedbali dva základné nedostatky.

Vrátila sa teda do postele.

Ďalší deň padli dva úkryty a Rose začínala dostávať zo svojich príbuzných migrénu. Strážili ju na každom kroku, dokonca sa uisťovali, či je v poriadku aj keď bola dlhšie na toalete.

Celé jedno dopoludnie ju prinútili posedieť si s Erin, ktorá trvala na tom, že chce zmierniť jej psychický otras.

Možno to s tým predstieraním obete prehnala.

Ak ju nestrážila Lina, Kamal si vzal v práci voľno a robil jej tieň.

Na hľadanie mala len noci a dochádzali jej možnosti. Je možné, že ani Brianov superšpión nedokázal skutočnú tabuľku lokalizovať?

Prepadala zúfalstvu. Chýbal jej Ekrem. Chcela sa stratiť v jeho objatí. Stačila spomienka na neho a srdce sa jej rozbúchalo.

Vybral si ju. Nie Lei, ale ju. Smrteľného človeka.

Tá myšlienka ju poháňala vpred.

Takmer týždeň po jej návrate konečne nastala tá blažená situácia, keď Carolina musela urýchlene odísť do múzea a Kamal mal dôležité jednanie v práci.

„To je v poriadku,“ uisťovala ich, keď jej to nespokojne oznámili. „Zvládnem to sama.“

„Nie, to nepripustíme,“ schladila ju Cari starostlivo. „Nebudeš sama.“

Keby som mala zbraň, zastrelím ju! „Ako to myslíš?“

Cari sa sklonila k Rose sediacej v kresle v obývačke a ako malému dieťaťu jej povedala: „Príde ťa postrážiť Nikias, čo ty na to? Pamätáš si na Nika?“

Áno, blonďatý krásavec s telom boha. Ako by naňho mohla zabudnúť? „A-asi áno. To on vtedy na ošetrovni...“

„Áno, presne on. Veľmi ho trápi, čo sa ti stalo.“ Lina ju hladila po vlasoch ako nejaké šteňa. „Nebudeš sa ho báť? Ja viem, že ho veľmi nepoznáš, ale-“

„Ja to zvládnem, Lina!“ zvolala podráždene. Ešte pár dní a všetko jej vykričí. Strácala silu predstierať.

Cari nevyzerala presvedčene, ale nakoniec ju nechala v Nikovej starostlivosti.

Vysoký upír zo začiatku nevedel, čo robiť. Rose sa krčila v kresle a čítala knihu o egyptológii. Nie práve sebavedome ho pozdravila a sotva ho vnímala, keď si prisadol a zapol športový kanál.

Na obed naňho nesmelo pozrela a odložila knihu. „Ehm, nie som si celkom istá, či vy upíri jete aj normálne jedlo, ale chystám sa objednať si pizzu. Dáš si?“

Trochu sa uvoľnil. „Rád. A áno, jeme aj bežné pokrmy.“

Zhodli sa na jednoduchej syrovej a kým čakali, Nik ju dokonca presvedčil, aby si zahrali šach.

Rose však nemala šancu proti viac ako tisícročnému upírovi a tak dostala dvakrát mat, než dorazila pizza.

„Takže, Nikias nie je celkom anglické meno,“ konverzovala nezáväzne, kým jedli pred televízorom.

Usmial sa, ale zuby neodhalil. „Narodil som sa v Grécku, ale už veľmi dlho žijem v Británii,“ prezradil jej.

„Prečo?“

Mykol plecami. „Časom sa ti jednotvárnosť omrzí. V Grécku som strávil toľko rokov, že som ho znenávidel. Možno o pár storočí nebudem môcť Britániu ani cítiť.“

Nikdy ju nenapadli takéto dôsledky dlhovekosti. Niet divu, že džinovia kúpili Ekremovi nehnuteľnosti po celom svete. „Je vás tu veľa? Myslím z iných krajín.“

„Mnohí. Ani náš kráľ nie je práve miestny, je to Riman. Ale my národnosť nechápeme ako ľudia. Snažíme sa o diverzitu. Je pre nás ľahšie byť medzi cudzincami. Vymieňame si tak zvyky, názory, postoje a učíme sa novým veciam,“ pokúsil sa jej vysvetliť.

„Takže sa... nebijete len preto, že jeden je biely, iný tmavý, kresťan či moslim, Američan alebo Rus...“

Zasmial sa. „To sme už dávno prekonali. Ľudské rasové a národnostné škriepky sa nás netýkajú. A upíri neveria v bohov tak, ako ich chápu ľudia. Úprimne, najhoršia hádka aká medzi nami vzniká, je o druh jedla, ktoré bude na večeru – indické, balkánske, čína...“

Tentoraz vyprskla do smiechu Rose.

Nika jej smiech úprimne potešil a nechcel, aby sa hneď uzavrela do seba. „Hej, chceš vedieť ešte niečo vtipnejšie?“

S úsmevom prikývla. „Čo?“

Žmurkol na ňu. „Viem, kde Kamal a Carolina ukrývajú skutočnú tabuľku.“

Takmer nadšením nadskočila. Nútila sa k uvoľnenému úsmevu a letmému záujmu. „Naozaj? Ani mne to nechceli prezradiť.“

„Ja viem. Sú trochu paranoidní. Poď, ukážem ti to.“ Odložil nedojedenú pizzu a vykročil ku schodom.

Rose ho bleskovo nasledovala.

„Keby si bola zlodejom, teda skôr mocou posadnutým maniakom, kde by si určite nehľadala?“

„Ja ani neviem, kde by som hľadala,“ hrala sa na hlúpu.

„Tak toto ťa dostane.“ Otvoril dvere do kúpeľne na chodbe.

Rose pochybovačne nadvihla obočie. „Robíš si srandu?“

„Och, tá ešte len príde.“ Vošiel.

Luxusná kúpeľňa bola viac dlhá ako široká. Na jednom okraji bolo umývadlo s veľkým zrkadlom a poličkami, na druhom masívna vírivá vaňa.

Modré kachličky sa leskli čistotou. Rose začala vážne pochybovať o Nikovom zdravom rozume, keď si to namieril priamo k toalete oproti dverám.

„Nechceš mi povedať, že majú tisícky rokov starú tabuľku v záchode, však nie?“ žartovala.

„Ale áno.“ A k jej šoku odklopil veko nádržky. „Pozri sa dnu.“

Vyvalila oči na balík usadený v nádržke plnej vody. Tabuľka bola zabalená vo viacerých vrstvách nepremokavých materiálov so vzduchotesným uzáverom.

„Tak čo, hľadal by niekto tabuľku obrovskej dôležitosti na takomto “podradnom“ mieste?“

Ústa mala dokorán. Ktorá mentálne zdravá osoba ukryje staroveký artefakt do záchoda? Historička v nej bola zhrozená. Zlodejka uznanlivo prikyvovala.

„To je šialené.“ Chcela balík vytiahnuť, ale zastavil ju.

„Nerob to. Tabuľka je obmotaná vláknom napojeným na poplašné zariadenie. Ak sa vlákno pohne o viac ako tri centimetre, celé mesto bude hore nohami,“ varoval ju.

Ruku stiahla. Som tak blízko... Konečne sa jej vrátila nádej. „Dobre, priznávam, že to musí byť najdokonalejšia skrýša na svete.“ Nahodila pobavený úsmev a odtrhla pohľad od tabuľky.

Nikias vrátil nádržku do pôvodného stavu. „Ale bude to naše malé tajomstvo, dobre? Kamal by ma zabil, keby vedel že som ti to povedal.“

„Spoľahni sa,“ sľúbila mu.

Zvyšok dňa hrala rolu obete vychádzajúcej zo svojej ulity a priateľsky sa s Nikom bavila. V hlave už spriadala plán na krádež.

Carolina bola milo prekvapená Roseinou dobrou náladou, keď sa vrátila, a ďakovala Nikovi za čokoľvek, čím ju rozveselil.

Rose Nika dokonca objala keď sa lúčili. Nechala svoju sestru v domnienke, že sa už cíti lepšie a pozrela si s ňou film, než sa vrátil Kamal.

Nakoniec zívla a oznámila, že ide spať.

Hlboko v noci s pohárom na stene počúvala, kedy si to jej sestra s manželom konečne prestanú rozdávať. Až hodinu po tom, čo utíchli posledné vzdychy zapla nový mobil na jedno použitie a poslala Ekremovi krátku esemesku: O hodinu budem mať tabuľku. Čakaj na mňa.

Mobil hneď rozobrala, zničila kartu a celé zariadenie hodila do koša.

Je čas konečne sa vrátiť k tomu, čím naozaj je.

Zlodejka.