Prekliata temnota 6

Rose zabudla dýchať. Vlastný brat ho pochoval zaživa? A vraj krv nie je voda. Nemo otvárala a zatvárala ústa.

Potom si spomenula na niečo, čo jej nikdy nedávalo zmysel. A teraz pomaly začalo, keď si doplnila chýbajúce údaje.

Lina sa jej raz prišla vyplakať na čerstvo postrelené rameno. Že pokazila vykopávky. Kamal ju chcel zastaviť a ona urobila niečo zlé. Panebože! Evie mala pravdu.

Vstala a prešla poza pohovku, o ktorú sa oprela. „T-ten brat. Ako sa volá?“

„Kamal.“

Privrela oči, aby nevidel rezignáciu v nich. Jasné. „A jeho manželka je Carolina, nemám pravdu? Spojili sa proti tebe.“

„Poznáš ju?“

Z Rose akoby unikla životná sila. Lina jej to zatajila. „Počkaj, upíri sú teda nesmrteľní, áno? Premenil svoju ženu na upírku?“

„Nemusel. Prešla do nej jeho moc a stala sa nesmrteľnou. Z toho, čo viem, Carolinini rodičia o mne vedeli, tiež ma kedysi takmer vykopali. Kamal ich zastavil. A teraz sa oženil s ich dcérou.“

Časť Roseinho srdca odumrela. Lina je nesmrteľná. Kamal je upír. Jej rodičia všetko vedia. A ona je ako čierna ovca vytlačená mimo rodinného kruhu. Chcela plakať, ale nenachádzala slzy. „No, veľa vecí nadobúda nový rozmer.“

„Prosím?“

„Zistil si si niekedy ako sa volám celým menom, Ekrem?“

„Nie. Mal som?“

„Ale áno. Pretože, akokoľvek ironicky to znie, my dvaja sme rodina. Carolina Bloomová je moja staršia sestra.“

Ekremovou prvou myšlienkou bolo siahnuť po noži a urobiť niečo veľmi, veľmi zlé. Potom uvidel Roseine potlačované slzy. Jej strnulé telo. Ovládol sa.

Levent na ňu len neveriacky hľadel.

Rose cítila obrovskú zradu. Neuveriteľnú. Je príšerné, že jej klamala sestra, ale že si z nej celá rodina robila dobrý deň, že ju nezasvätili do všetkého... to nešlo odpustiť.

Už jej bolo jedno, že okradla políciu. Že ju Ekrem uniesol a možno zabije. Rodina sa jej vzdala. Vybrali si Kamala a jeho machinácie.

Prehrabla si vlhkosťou skučeravené vlasy. „Uisťujem ťa, že ma to šokovalo rovnako ako teba.“

„Ako ti... mohli nepovedať... o všetkom?“ rýpal do otvorenej rany.

Hystericky sa zasmiala. „Lebo nie som dosť dobrá!“ rozhodila rukami. „Ale Lina je hrdinka. Ja som len poslušná dcérenka, zmanipulovaná rodičmi!“

Ekrem taký výbuch emócií nečakal, ale nechal ju vybúriť sa.

Rose od zúrivosti povedala všetko, čo vedela. Ako ich rodičia odhovorili od štúdia archeológie. Čo urobila jej sestra a zakončila to presným popisom posledného rozhovoru s rodičmi a Conorom s jeho pochybnou manželkou.

Tá posledná informácia mala svoju váhu. Ekrem tiež vstal. „Conor je Salvatorova pravá ruka. A Kamal má jeho podporu.“

Rose pochopila ďalšiu súvislosť. „To Kamal má poslednú časť, však?“

Tvrdo na ňu pozrel. Prikývol. „Aby som nikdy nenadobudol plnú moc.“

Moc, ktorá mu patrí a ktorou nikdy nechcel ubližovať. Samozrejme, Kamal ostatným určite nakecal vlastnú verziu príbehu. Vždy vedela, že je to idiot!

Rozhodla sa. Ekrem ju musí nenávidieť a ona mu môže dať len istotu, že ho nezradí. Prešla k nemu. „Nechaj si ma tu. Ako rukojemníka, je mi to jedno. K svojej rodine sa aj tak nechcem vrátiť. Chápem že mi neveríš. Poskytnem ti akékoľvek informácie, aby si sa dostal k poslednej časti tabuľky. A v najhoršom ma môžeš za ňu vymeniť. Aj keď pochybujem, že pre Linu mám takú cenu.“

Ekrem si s Leventom vymenili obozretný pohľad. Rose bola vytočená, o tom niet pochýb. Skutočne nič nevedela.

„Levent, nechaj nás osamote,“ povedal nakoniec. „S Rose musím niečo prebrať.“

„Ako si želáš.“ Vyrovnane opustil teplú miestnosť.

Ekrem dlho hľadel na Rose. Bola nádherná a veľmi túžil zmazať jej z tváre ten výraz zrady. Objímala sa rukami. Plač zadržiavala len silou vôle.

„Posaď sa, Rose,“ prikázal jej a z krbovej rímsy vzal nevyhorenú ozdobnú sviečku. Pohrával sa s ňou v ruke.

Opatrne ho sledovala.

„Moja moc na ovládanie mysle je dosť obmedzená,“ začal. „A pamäť ti vymazať nemôžem. Vidím, ako ťa dnešné zistenia ranili. Obdivujem však tvoju predvídavosť a organizačné schopnosti.“ Svietnik na chvíľu zažiaril zelenou farbou. „Naozaj si ochotná mi pomôcť?“

Bez váhania prikývla. Chce vidieť Kamalovu tvár, keď Ekrem získa späť svoju moc.

„Začaroval som sviečku. Keď sa jej dotkneš, budeš môcť odpovedať len pravdivo. Si ochotná dať mi pár odpovedí?“

Trochu neisto pozrela na spomenutý predmet. „A keď na niečo nebudem chcieť odpovedať?“

„Nemusíš. Núti ťa to k pravdivosti, nie k samotnej odpovedi.“ Podal jej ju.

Rose ju zovrela v dlani, ale zmenu nepocítila. Odvážne pozrela na stále vytočeného Ekrema.

„Skutočne si nevedela, v čom bola tvoja rodina zapletená?“ začal s výsluchom.

„Vždy som pri Kamalovi mala nepríjemný pocit, ale nie. Nikdy by ma to ani nenapadlo.“ Odpoveď z nej vyšla prirodzene, nedusila sa slovami.

„Si nahnevaná?“

„Vytočená.“

„Chceš mi pomôcť?“

„Áno. Chcem pre teba získať tabuľku a sledovať Kamalov a Linin pohľad, keď získaš svoju moc.“ A že si to užije!

Ekrem sa k nej posadil na pohovku. „A pomôžeš mi?“

„Ak mi to dovolíš,“ šepla, lebo bol nebezpečne blízko a jej sa rozbúchalo srdce.

Usmial sa a naklonil sa k nej ešte bližšie. „Posledná otázka, Rose,“ šepol jej na pery. „Bol som v posteli dobrý?“

Aj ona sa naklonila. „Najlepší.“

Nevydržal to a pobozkal ju na pootvorené pery. Nemohol odolať a Rose sa nebránila. Pustila začarovanú sviečku a položila mu teplú dlaň na šiju. Pustila sa do boja s jeho jazykom. Potichučky stonala. Chutil ako stelesnená divokosť a jeho rozprávanie ju len viac vzrušilo.

V srdci pocítila ľútosť k jeho osudu a údelu. Tisícročia utrpenia za falošný zločin a on odmieta prelievať krv. Ktovie, koľko jej má na rukách Kamal.

Ekrem ju stiahol pod seba na mäkkú pohovku a vychutnával si jej jemný dotyk. Rose ho hladila po širokom chrbte. Bohovia, len pre túto chvíľu tie roky za to stáli.

„Tento svet sa mi páči,“ zašepkal jej na pery.

„Vážne? Prečo?“

Pohladil ju po líci. „Si v ňom ty,“ vysvetlil najjednoduchšie, ako vedel. „A môžeš sa sama rozhodovať. Nikomu nemusíš patriť.“

Rose vzdychla. Čudovala sa, že sa Ekrem tak rýchlo aklimatizoval. „Myslela som, že je pohodlnejšie mať ženy vo svojej moci aj pred zákonom.“

Pokrútil hlavou a ľahol si vedľa nej, aby ju nerozdrvil. „Bolo. Ale predstav si, že nebyť tvojich slobodných rozhodnutí, nemám tabuľku. Kedysi nám vyhovovalo mať vás za produkt na kúpu a predaj.“ Pri jej zasyčaní na citlivú tému jej prstom cvrnkol do malého nosíka. Roztomilo zaškúlila. „Nečakám, že sa s tým stotožníš. Svet sa tak vyvinul a to nikto z nás nezmení. Na dnešnej dobe ma teší, že moje politické postavenie nebude určovať počet otrokýň, hárem alebo počet mužských potomkov. Je to oslobodzujúce.“

Rose sa bradou oprela o jeho plece. „Mal si deti?“ napadlo ju.

„Nie. Očakávalo sa to odo mňa a hrozilo, že prídem o moc. Mal som niekoľko, ehm, žien, ale ich deti neboli moje.“

Zamrkala. „Ako?“

Pozrel do neznáma. „Nechcel som mať potomkov, kým si nevyriešim politické a vojenské záležitosti. Povolil som ženám splodiť potomka s ktorýmkoľvek mužom, ktorý bude súhlasiť. Sluhovia a vojaci. Nezaujímalo ma to.“

Aké absurdné. Kruté a láskavé zároveň. „Možno to bolo lepšie.“

Zovrel pery. „Možno,“ súhlasil.

Videla, že je to preňho bolestivá téma a radšej zvolila iný smer rozhovoru. „Povedz mi o upíroch. A ostatných rasách.“

Ihneď sa usmial. O tomto jej povie rád. „Takže, upíri sú všeobecne najrozšírenejšia rasa nesmrteľných,“ začal. „Pijú krv, balenú, ako som sa dozvedel. Slnko im ubližuje len keď sú nenajedení. Rany sa im hoja extrémnou rýchlosťou. Majú silné všetky zmysly a sú nesmierne rýchli. Upír má ostré tesáky a preto musia hovoriť tak, aby poriadne neotvárali ústa. Nikdy sa neusmievajú.“

To tiež dáva perspektívu mnohým veciam. Pohľadom ho vyzvala, aby pokračoval.

„Môžu sa buď narodiť upírskym rodičom alebo sú premenení. Žiadny nesmrteľný však so smrteľníkom za normálnych okolností dieťa nesplodí.“

„Oni sa môžu množiť?“ zhrozila sa Rose.

„Iste. Ako každý. Upírov nie je tak veľa, aby nedokázali kontrolovať svoje počty. Aj v tých najzaostalejších krajinách držia krok s dobou.“

Ekrem rozprával celé hodiny a Rose oduševnene počúvala. Vysvetlil jej zložitý systém moci kráľov a veľkráľov. Ich studenú vojnu s vlkolakmi. Nenávisť s anjelmi, bytosťami dobra žijúcimi v nebi, ktoré dohliadajú na všetko živé.

Spomenul démonov ako jednotný názov pre krížencov viacerých rás. Je ich najmenej, ale sú najnebezpečnejší. Ako príklad uviedol Treya, démonského vládcu, ktorý sa spojil s medzinárodne hľadaným upírom Brianom, bývalým kráľom Británie, a Juliusa z Pergamonu, nového nepriateľa snažiaceho sa získať bližšie neurčenú moc.

Dal jej niekoľko informácií o bosorkách, ktoré takmer vyhynuli a znovu sa objavili, valkýrach, donedávna zavretých vo Valhalle a harpyách, uzatvárajúcich malý ženský triumvirát.

Jedinečnými bytosťami boli štyri vládkyne počasia ročných období – Summer, Autumn, Winter a Spring, štyri ženy nestálej povahy. Mocné a obávané.

Napokon uviedol prirodzeného nepriateľa všetkých nadprirodzených – ľudí, ktorí sa o nich kedysi dozvedeli a začali ich loviť. Upíri ich nazývali lovcami a v podstate išlo o pozostatky inkvizície. Títo fanatici mali pokrivené morálne hodnoty a ešte pokrivenejšiu vieru. Boje skončili uzavretím oficiálneho mieru, ale niektoré skupinky to odmietli tolerovať a vraždili naďalej.

Pomedzi tieto komplikované vzťahy si Rose začala vytvárať obraz ich súperov. „Takže Salvator Anglický je vládcom Británie.“

„Anglicka, povedal by som,“ opravil ju Ekrem. „Časť moci prenechal vojvodom z Walesu, Írska a Škótska.“

„Tak Anglicka. Financie mu zabezpečuje jeho nadnárodná spoločnosť previazaná s inými upírskymi firmami po celom svete.“

„Tak nejako.“

„A Conor je jeho chlapec pre všetko.“

„Prvý muž.“

„A kráľ má vlastnú ochranku a špiónov. Vlastne má svoje chápadlá všade.“

„Približne tak.“ Ekrem čakal, kedy Rose vstane a pošle ho tam kde slnko nesvieti za jeho šialený nápad okradnúť Kamala. Salvator je najmocnejší upírsky kráľ na svete a takmer bez nepriateľov. „Plus aktívne spolupracuje s miestnou svorkou vlkolakov, spriatelil sa s viacerými anjelmi, na svojej strane má valkýry, bosorky a oddiel nemŕtvych Vikingov pod vedením samotného Ódina.“

Rose naňho nemo hľadela. Ako na blázna. Nemohol sa jej čudovať.

Po dlhej chvíli prikývla. „To pôjde. Už som okradla ministrov aj prezidentov. Chce to len plán.“

„A považuješ sa len tak mimochodom za mentálne normálnu?“

Vycerila naňho zuby. „Nie, ani nie.“ A to na tom bolo najlepšie.

„My dvaja si budeme rozumieť, Rose.“

V tú noc Ekrem Rose ubytoval v hosťovskej izbe jeho sídla a nechal ju, aby dnešný deň spracovala po svojom. Nikdy by jej to nepriznal, ale chvíľu stál pred dverami a počul ju niekoľkokrát vzlyknúť a vysloviť sestrino meno, prípadne nadávku na Kamalovu adresu.

Prinútil sa odísť skôr, než by tam vletel a začal ju utešovať. Tušil, že by ju to len viac rozrušilo. Rose je príliš silná a samostatná, než aby sa niekomu vyplakala na ramene.

A on má dosť vlastných ponižujúcich problémov. Zavrel sa vo svojej priestrannej spálni zariadenej v orientálnom štýle, zhodil zo seba oblečenie a nadšene sa postavil pod teplý prúd sprchy.

Zbožňoval modernú dobu. Nie je to dlho, čo sa v nej ocitol, ale už odhalil fungovanie spaľovacích motorov, pohonov a momentálne objavoval krásy striedavého a jednosmerného napätia. Na nočnom stolíku sa mu váľali hrubé knihy z univerzít a na diaľku sa zapísal na štúdium.

Je aj jeho brat tak nadšený všetkými vymoženosťami? Alebo ich berie za samozrejmosť, keď sledoval ich vznik a využívanie?

Pokrútil hlavou. Kamal nie je ako on. Rešpektoval to. Jeho brat mal úplne iný život. Ale nikdy mu neodpustí, čo mu spravil.

Ľudia hovoria, že krv nie je voda. Kamal dokázal opak. Ekrema z toho všetkého najviac mrzelo, že neuvidí svojich synovcov a netere. Určite budú rozkošní.

Zovrelo mu srdce. Vypol sprchu a osušil sa. Pred spaním sa ponoril do svojich kníh. Hltal stranu za stranou, občas si podčiarkol zaujímavé odseky.

Myseľ mu však stále zamestnávala žena spiaca len pár metrov od neho cez stenu.

Chce mu pomôcť.

Jemu. Ktorý ju uniesol, vlámal sa jej do bytu a nakoniec s ňou strávil noc.

Bohovia, tá noc! Dal by čokoľvek za to, aby si ju mohli zopakovať. Nevedel, či ho viac vzrušuje jej telo alebo tá neopakovateľná myseľ. S ňou by nikdy nemohol viesť nudný rozhovor.

Rose však nie je žena, ktorá by sa vyžívala v čisto sexuálnych vzťahoch. Vedel to napriek tomu, že sa s ním vyspala. Zdalo sa, že to v tej chvíli potrebovala, aby mohla opäť predstierať, že je normálna. Že zapadá do sveta.

A on jej nikdy nemôže dať viac. Nie, keď má na chrbte namaľovaný terč. A hlavne by sa prepadol od hanby, keby zistila, že má panické záchvaty vždy, keď sa ocitne v tme. Nehovoriac o jeho klaustrofóbii.

Aj tak nie je vhodný na vzťahy. Nedokázal ani udržať vlastnú rodinu pohromade. Otázne je, či sa Rose naozaj otočí chrbtom k tej svojej.