Stratená temnota 13

Nákladná loď sa vzdialila od brehu a Lena si až vtedy vydýchla. Konečne odchádzajú z tohto pekla. Amar, stojac po jej boku, jej stisol dlaň a usmial sa. Uvoľnene sa oňho oprela.

Hoci si obaja chceli zopakovať noc, ktorá ich spojila, nedostali k tomu príležitosť. Hneď ráno ich zobudila Rashmi, že je hladná. Museli ísť na trh nakúpiť zásoby na cestu, zatiaľ čo Samir s Neelou zháňali krv. Kým Lena všetko zbalila, Amar bol s Rashmi uprostred vyučovania matematiky. Láskyplne ich pozorovala. Upír sa k malej začínal správať ako k vlastnej, neustále znepokojený či jej nie je zima, či dosť jedla, či sa dobre vyspala.

Večer s ňou čítali ošúchanú knihu rozprávok, až im zaspala na posteli. Nemali teda na výber, než sa skrčiť pri nej, dohovárať sa len pohľadmi a letmými dotykmi.

Neela vedľa nich zdvihla do vzduchu svoju šatku a veselo ňou vo vetre mávala. Samir ju spokojne sledoval. Aj jemu sa uľavilo, že sa viac nebudú musieť skrývať.

Podmienky na lodi pre nich neboli ideálne. Kapitán im dal jednu malú miestnosť v podpalubí, bez zariadenia, s kúpeľňou pre celú posádku na konci chodby. Napriek tomu sa nesťažovali. Už len pár dní a čaká ich nový život.

Večer sa uložili na prikrývkach pokrývajúcich tvrdú zem a v slabom svetle lampy sa pokúšali uspať deti.

„Ja chcem rozprávku!“ vyhlásila Rashmi, objímajúc svojho plyšáka. „Už dlho si mi ju nerozprávala.“

Amar nechápal, ale Lena vyzerala, že presne vie, čo Rashmi myslí. Blonďatá vlčica sa posadila medzi Neelu a Rashmi a premýšľala. „Tak kde sme skončili?“

„Práve pobozkal princeznú,“ súrila ju Rashmi.

„Ach, iste. Takže náš hrdina pobozkal princeznú. Okamžite na to ho vojaci odtiahli k diere, ale ona mu ešte stihla povedať: Ľúbim ťa. Pozrel na ňu a odvetil: Ja viem.“

Amar vyprskol do smiechu. Lena ho spražila pohľadom, rovnako ako dievčatko vedľa nej.

„Čo bolo potom, mami? Zachránil ho Luke? Tak zachránil?“

„Nie, miláčik. Han bol za Chewieho hlasného kriku zmrazený v karbóne a odvedený späť k Jabba Huttovi.“

Rashmi ani nedýchala. Lena dokončila “rozprávku“ opäť v tom najlepšom momente. „... a vtedy mu povedal: Nie, ja som tvoj otec. A zvyšok sa dozvieš inokedy.“

„Mami!“ fňukala Rashmi nespokojne.

„Len pekne spi.“ Pobozkala ju na čelo, prikryla a keď začala pravidelne odfukovať, potichu sa vytratila k čakajúcemu Amarovi, stále bojujúcemu so smiechom.

„Impérium vracia úder? To je tvoja predstava rozprávky na dobrú noc?“

Bojovne zdvihla bradu. „Pána prsteňov sme už prebrali a nič lepšie mi nenapadlo.“

To dievča ho nikdy neprestane prekvapovať. Spoločne sa vrátili na palubu plnú kontajnerov a našli si tichý kútik, kde ich posádka nevidela. Chvíľu len tak sedeli, Lena opretá o Amara, ruka v ruke, a pozorovali hviezdy.

„Chcem zostať s tebou, Lena,“ povedal po niekoľkých minútach ticha. „S tebou a Rashmi. Aj keď nebezpečenstvo pominie.“

Pritúlila sa k nemu ešte tesnejšie. „Nebude to veľký luxus. Rashmi je džin. Potrvá roky než bude schopná sama sa brániť.“

„Aj keby to malo byť milénium.“ Pobozkal ju na krk. „Naučím ju bojovať. Počítať s neznámymi. Hoci aj variť. Ale nedokážem si predstaviť, že by som ju nevidel.“

To ani ona. Privrela oči. V hlave sa jej objavila krásna predstava ich spoločného života, kde sa prebudia jeden vedľa druhého, odprevadia Rashmi do školy, večer sa stretnú pri jednom stole a cez víkendy pôjdu na výlety.

„Vezmi si ma,“ prenikli k nej jeho slová, až sa prekvapene otočila, aby mu videla do tváre.

„Prosím?“

„Vydaj sa za mňa, Lena.“ Zovrel obe jej dlane a priložil si ich k srdcu. „Ja viem že sa poznáme len pár mesiacov. Sme odlišní. Ale sme aj rodina. Spolu s Rashmi. A možno aj so Samirom a Neelou.“ Vážne jej pozrel do očí. „Nikdy ťa k ničomu nebudem nútiť, ani ako manželku, ani ako ženu. Ale chcem žiť s myšlienkou, že si skutočne moja. Že sme spojení.“

Klesla jej sánka. Mohol jej snáď čítať myšlienky? „Myslíš to vážne?“

Prikývol. „Ľúbim ťa. A je mi jedno, že svet nesmrteľných naše spojenie neschváli.“

Srdce jej takmer vyletelo z hrude. Z očí sa jej vykotúľali slzy šťastia. „Aj ja ťa ľúbim,“ zašepkala a objala ho. „Otrok alebo kráľ, bude mi cťou stať sa tvojou manželkou.“

Šťastne privrel oči a nadýchol sa jej jemnej vône. „Nič viac si nemôžem želať.“

Po vylodení v Thajsku Amar prišiel na to, že hovorí miestnou rečou. Samir, z nejakého dôvodu, do nej tiež plynulo prešiel. Lena začínala tušiť, s kým majú tú česť, ale nechcela sa ozvať, kým sa jej podozrenie nepotvrdí.

Keďže opäť nemali peniaze, Lena sa nechala “prepadnúť“ v tmavej uličke, kde s Amarovou pomocou obrali násilníkov o slušnú sumičku.

Slnečná krajina nebola najideálnejšia pre upírov, ktorých potreba krvi sa takmer zdvojnásobila, ale nemali na výber. Našli si malý domček na okraji dedinky pri pobreží, kam sa všetci piati nasťahovali. Neela a Rashmi mali spoločnú izbičku, Samir býval sám a Lena s Amarom zabrali tú s manželskou posteľou. Rashmi upravila Lenin výzor tak, aby vyzerala ako Thajka. Nechcela riskovať, že by ju niekto spoznal, hoci pre okolie vystupovali ako rodina s deťmi a nezadaným strýkom.

Keď sa Amar s Lenou ostatným zverili s túžbou vziať sa, narazili na zásadný problém – nemajú doklady. Nikto ich legálne neoddá a ani nemohli riskovať oficiálne cesty.

Samir teda navrhol pohanský rituál nesmrteľných, ktorý sa prestal používať okolo stredoveku. Nezväzuje totiž mená, ale telá a duše. Používal sa v časoch, keď sa dvojice brali bez povolenia svojich blízkych. Toto manželstvo totiž môžu zrušiť len tí, ktorí doňho vstúpili.

Najviac nadšené boli dievčatá. Nadskakovali radosťou a okamžite chceli zháňať šaty. Ubehli však celé dva týždne, než k obradu konečne došlo.

Keďže ich rozpočet bol stále obmedzený, Lena si obliekla jednoduché, voľné biele šaty, Amar mal namiesto obleku miestny odev, v ktorom sa mu nejakým zázrakom podarilo vyzerať mužne, a dievčatká si ušili rozkošné ružové šatičky.

Na ukrytom kúsku pláže sa zišli minútu po západe slnka. Namiesto hudby počúvali šum vĺn. Amara Lenin zjav ako vždy očaril. V bielej vyzerala stále nevinne, ako bohyňa, ktorej by sa mal pokloniť. V rozpustených vlasoch mala jediný kvet. Žiarivo sa naňho usmiala a zaujala miesto po jeho boku.

Samir prevzal rolu oddávajúceho. Po krátkej úvodnej reči v starovekom jazyku sa ich opýtal na súhlas so zväzkom. Len čo si povedali Áno, vlnky mora dosiahli až k nim a oni stáli v nízkej vode. Rashmi s Neelou zapálili silnú fakľu a za prítomnosti všetkých štyroch živlov si ostrou dýkou urobili malé ranky na perách. Pobozkali sa, než sa zahojili, a touto výmenou krvi spečatili svoj zväzok.

„Odteraz ste manželia,“ vyhlásil Samir slávnostne a dievčatá tlieskali.

Lena nadšene objala Amara. Ten ju pevne zovrel v náručí. Bol si istý, že nikdy v živote necítil také šťastie a taký pokoj v duši, ako v tento deň. „Nikdy sa ťa nevzdám,“ sľúbil jej. „Nikdy.“

„Ani ja teba.“

V dobrej nálade pokračovali do ich malého domčeka, kde mali pripravenú slávnostnú večeru. Rashmi po prvý raz v živote ochutnala skutočnú tortu a ten pohľad na jej tvári stál za všetky úskalia.

Aj toto čaro ale muselo vyprchať a vrátili sa povinnosti. Dievčatá sa unavili a kým ich Amar uložil, Lena vyšla pred dom. Samir stál opretý o strom na hranici pozemku, zamyslený.

„Ďakujem,“ povedala a on sa strhol.

„Za čo?“

„Za všetko. Za môj život, za pomoc a za tento obrad. Bez teba by sme tu neboli.“ Pobozkala ho na líce.

Skromnosťou zružovel. „Urobil som, čo bolo správne.“

„Napriek tomu si veľa riskoval. To ti nikdy nezabudnem. A ak budeš niekedy potrebovať pomoc... napríklad s bojom o dedičstvo, ktoré ti patrí, budem na tvojej strane.“

Nadvihol obočie a na chvíľu mu stúpol tlak. „Dedičstvo?“

„Už som si spomenula, čo mi je na tebe povedomé. Aj tvoj pach je známy. Pretože už som ho cítila. Si Samir Chaudhari. Alebo skôr Samir Indický. Skutočný následník indického upírskeho trónu. Tvoj brat ťa uväznil a vyhlásil za mŕtveho, aby sa ho zmocnil. Preto si sa musel ukrývať. Si preňho hrozba.“

Upír naprázdno preglgol. „Je to... komplikované.“

Prikývla. „Neviem čo urobil, aby získal moc ktorú má, ale čestné metódy to neboli. Príde čas, keď sa mu budeš musieť postaviť,“ predpovedala. „A nebudeš sám. Na to pamätaj.“ Priateľsky sa usmiala a zmizla späť v dome, aby si splnila manželskú povinnosť. S úsmevom vošla do spálne, kde ju už čakal polonahý, sexy upír.

Od ich prvej noci sa jeden druhého nedotkli. Radšej budovali napätie, odhodlaní počkať a na všetky skazenosti sa vrhnúť až po svadbe. A hoci Lena nemala chuť na nič iné než skočiť do postele a nechať ho zneuctiť ju na tisíc spôsobov, svedomie jej nedovolilo opomenúť poslednú vec, ktorú pred ním zatajila.

„Pripravená, drahá?“ lákal ju zvodne. Prešiel jej za chrbát a strhol z nej biele šaty. Pod nimi mala len jednoduché spodné prádlo. Majetnícky ju objal.

Zastonala. Ako sa môže pri tejto hore svalov sústrediť? A neboli to len svaly, ktoré si chcela ohmatať. Postrčila ho do postele a posadila sa mu na kolená. „Vydržíš ešte pár minút?“

„Prečo?“ Pohodlne sa s ňou usadil, opretý o záhlavie. Hladil ju po jemných vlasoch.

„Musím ti niečo povedať. Aby naše manželstvo nezačalo klamstvom. Je jedna vec... ktorú som zatajila. Tebe aj Rashmi. A malá sa to nesmie dozvedieť. Zatiaľ.“

Zamračil sa. Prestanú niekedy tieto tajnosti? „O čo ide?“

Zhlboka sa nadýchla. „Spomínaš si, ako som ti rozprávala o svojej rodine? Že je vplyvná?“

Prikývol. „Patríš k šľachte. A?“

Previnilo si zahryzla do pery. „Možno som trochu... zmiernila pravdu. Moje celé meno je Yelena Nikolaievna Volková. Som jedinou dcérou kráľovského páru vlkolakov. Najmladšie dieťa.“

Zabudol dýchať. Čiastočne čakal, že ho vysmeje a povie mu, že len žartuje. Lena sa však tvárila smrteľne vážne. Pristihol sa, že má ústa dokorán. „T-ty si... ty si princezná?“

Prikývla.

Vyskočil z postele a zúfalo sa začal popred ňu prechádzať. Nevedel, ako primerane reagovať. Občas sa zastavil, pozrel na ňu, chcel niečo povedať, ale slová mu zamrzli na perách a tak len pokračoval v chôdzi.

„Helio na to prišiel. Oslovil ma menom. Ale ak by niekomu povedal pravdu, odhalil by vlastnú existenciu,“ vyplnila nepríjemné ticho.

„Princezná,“ zopakoval Amar šokovane. Konečne sa zastavil a pozrel na ňu z opačného konca postele. „Ako si si ma mohla vziať?“

Zamrkala. „O čom to hovoríš?“

„Som otrok, Lena,“ rozhodil rukami. „Najpodradnejší z podradných. A ty... ty máš kráľovskú krv. Som hlboko po tvojou úrovňou.“

Zamračila sa. „Nevydala som sa za teba kvôli postaveniu, Amar. Celý svoj život som sa bála, že budem len politickým nástrojom a nikdy nezažijem lásku. Táto svadba bola to najsprávnejšie, čo sa mi kedy stalo.“

Čosi mu došlo. Zvedavo si ju premeral. „Chceli ťa vydať za jedného z upírskych veľkráľov, však?“

Zovrela pery. „Objavili sa aj také názory,“ pripustila. „Ale upíri aj moji rodičia odmietli. Nepoznám ich. Nikdy v živote som ich nevidela. Aj keby som do konca života mala robiť upratovačku v domoch a prepočítavať každú mincu, nevzdala by som sa nášho spojenia.“ Presunula sa k nemu a kľačiac na kolenách na mäkkej posteli ho pobozkala.

Zastonal. „Ale ja som oproti tebe nikto.“

Stiahla ho nad seba a rozkročila nohy. „Si môj manžel,“ povedala jednoducho.

Nesebeckosť tejto ženy nemala hraníc. Princezná. A vzala si jeho. Otroka. Ako ju mohol nemilovať? Tie úprimné modré očká ho odzbrojili. Pohladil ju po hebkom líci. „Ľúbim ťa, maličká.“

Žiarivo sa usmiala. „Môžeme už konečne prejsť k príjemnejšej časti našej prvej manželskej noci?“

Oči mu zaiskrili. Pomaly ju zbavil zvyškov oblečenia a doprial si čas, kým perami skúmal každý kúsok odhalenej pokožky. Prisahal si, že tentoraz na to pôjdu pomaly. Neporušil tú prísahu ani vtedy, keď jazykom našiel citlivý výbežok medzi Leninými stehnami a ona ho prosila v mene všetkých bohov, aby ju viac netrápil. A ako správny manžel ju poslúchol. Jeden orgazmus, potom druhý.

„Amar,“ vzdychala vysilene. Ten šialený upír sa stále nepohol spomedzi jej nôh a vyzeral takmer urazene, že ho vyrušila. „Potrebujem ťa.“

S nebezpečným úsmevom si vybozkával cestičku k jej napätým bradavkám, jeho erekcia dráždivo uložená len kúsok od miesta, kam patrí. „Máš slabú výdrž, šteniatko. S tým musíme niečo urobiť.“

Zahryzla sa mu do pleca, ale tým ho len viac vzrušila. Zabudla, s kým má tú česť. Upíri berú hryzenie ako predohru.

Amar sa z nej zdvihol a než stihla protestovať, pretočil ju na všetky štyri. Nežne jej vzal ruky a položil ich na záhlavie, takže sa viac vystrela a keď do nej zozadu prenikol, perami a zubami ju dráždil na citlivom chrbte.

Zasyčala spokojnosťou. Áno, poloha na psíka pochádza od vlkov. A následok? Vlčice majú extrémne citlivú hornú časť chrbta. V tej chvíli nedokázala ani len uvažovať. Pod týmto uhlom zasiahol všetky čarovné miestečka v jej vnútri a tretí orgazmus sa rýchlo blížil. Amar pomaly zrýchľoval tempo a teplými dlaňami nahmatal jej bradavky. Z úst jej vyšlo čosi nápadne podobné kňučaniu.

Zasmial sa. Pobozkal ju na pokožku pod uchom a zašepkal: „Do toho, šteniatko. Posledný orgazmus.“ A zahryzol jej do krku.

Nedal jej na výber. Prišiel výbuch pocitov a jej vnútro sa stiahlo. Amar ju po niekoľkých prírazoch nasledoval.

Zadýchaní sa zvalili na posteľ v tesnom objatí. Lene klipkali viečka. Tie legendy o výdrži upírov neklamali. Amar sa tváril, že by si dal ešte takých päť-šesť kôl. „Ráno pokračujeme, upír,“ sľúbila mu ospalo.

„O tom nepochybuj,“ zašepkal do tmy, než sa prepadla do ríše snov.