Stratená temnota 14

Nerov mobil zazvonil krátko po polnoci. Kathrine mierumilovne spala schúlená po jeho boku, vyčerpaná z toľkých hodín, nuž, manželského vyvádzania.

„Čo je?!“ štekol, keď nahmatal tú pekelnú vec.

„Máme problém,“ oznámil mu Justin.

Prudko sa posadil. „Našli ste Drewa?“

„Nie. Ale na tvoju radu som prikázal Vasilymu Ruskému napichnúť komunikáciu indického dvora. Niečo sa chystá.“

Kathrine ospalo otvorila oči a len čo uvidela vážny výraz manželovej tváre, nehlučne vstala a priniesla balíky s krvou, aby im dodali energiu. Vďaka upírskemu sluchu počula celý rozhovor.

„Čo?“ opýtal sa Nero netrpezlivo.

„Práve prikázal bande podplatených žoldnierov, z ktorých každý jeden je na zozname hľadaných zločincov, aby nelegálne vstúpili do Thajska, zabili ľudskú ženu a uniesli jej dieťa.“

To porušuje asi tucet ich najprísnejších zákonov. Vzdychol. „Nechaj ma hádať. Ideme do Thajska.“

„O chvíľu sa k vám premiestni Angelica a vezme vás k nám. Nevieme kam majú žoldnieri namierené, ale zvládame sledovať ich pohyb.“

Zbohom, spánok. Kathrine už po ňom hodila oblečenie a začala sa baliť. „O pätnásť minút budeme pripravení. Ale prečo ľudskú ženu?“

„Neviem. Vasily zistil, že po niekom pátra už veľmi dlho, ale nič viac. Venoval tomu značné financie. Ten chlap je zločinec, Nero. Nech sa prepadnem, ak v mene upírov umrie nejaký nevinný človek. Obzvlášť matka.“

Zdá sa, že pátranie po ich bratovi sa odkladá. „Uvidíme sa v Thajsku.“

Lena sa nadýchla čerstvého vzduchu. Neela s Rashmi sa usadili k neveľkému stolu pred domom, kde mali pravidelne vyučovanie. Zatiaľ čo Samir a Amar cez deň pracovali, aby mali nejaký príjem, presvedčili ju aby zostala doma a dohliadala na dievčatá. Nemohli si dovoliť dať ich do školy, už len kvôli jazykovej bariére, preto ich každé dopoludnie učila ona. Aby neboli neustále zavreté vnútri, vyniesla pred dom tabuľu, nábytok a slnečník, ktorý ich chránil pred pražiacim slnkom.

„Dnes si preberieme krvný obeh,“ oznámila im. „Viete mi povedať, čoho všetkého sa bude týkať?“

„Srdca!“ vyhlásila Neela.

„Správne.“ Nakreslila ľudskú postavu a označila umiestnenie srdca. „Nachádza sa naľavo od stredu hrude, pri pľúcach.“

Dievčatká uprene počúvali jej výklad a písali si jednoduché poznámky. Neboli však ani uprostred výkladu, keď od dediny pribehol Amar a za ním Samir.

„Deje sa niečo?“ zarazila sa.

„Našli nás,“ povedal zadýchaný Amar a ukázal jej kus papiera, na ktorom bola jej stará indická podoba a čo je horšie, Rashmina fotografia. „Banda chlapov hľadá osoby na fotkách a viacerí dedinčania už spomenuli náš dom.“

Prešla ňou zúrivosť. Tie fotografie sú čerstvé. Podľa pozadia urobené na lodi. Ten slizký kapitán ich musel urobiť, keď nedávali pozor. Mala tušiť, že za peniaze by zradil aj vlastnú matku. Počas plavby z nich chcel vymámiť ešte viac, ale odmietli.

„Do pekla!“ zavrčala. Vedela, že indický kráľ kontroluje prístavy, ale nákladné lode? Je šialenejší než si myslela. „Rashmi, Neela, zbaľte si veci!“ zakričala na dievčatá.

„Prečo?“

„Nepýtajte sa a urobte to!“

Vydesené dievčatá ju poslúchli. Zmizli v dome práve vo chvíli, keď sa v diaľke objavili v čiernom odeté postavy. Lena roztrhala papier s ich podobizňami. Ju nespoznajú, ale Rashmi áno. A pôjdu cez mŕtvoly.

Upíri sa vydesene nadýchli.

„K malej sa nedostanú,“ vyhlásila vlčica a šla si do domu po zbrane. Vrátila sa s meter dlhou bojovou sekerou. Amar z kríkov vytiahol pripravený meč a Samir tasil dve dlhé dýky. Postavy ich zbadali a na chvíľu zaváhali. Tucet zabijakov v nich veľkú hrozbu nevidel. Ako sa len mýlia!

Neela s Rashmi vybehli z dverí s batohmi na pleciach. „Čo teraz, mami?“ píplo dievčatko.

„Ako sme trénovali.“ Lena nič nenechávala na náhodu. Naučila dievčatá ako reagovať na všetky možné situácie. V Thajsku boli len niečo vyše mesiaca, ale za ten čas stihli spoznať okolie a pripraviť si niekoľko plánov.

„Žena môže umrieť. Chander Indický chce len dieťa,“ počula jedného z nich mrmlať.

„Ktoré?“ prišla otázka.

Samir stuhol. Ak sa niekto priblíži k Neele...

„Obe. Nech si ich vytriedi on.“

„Lena!“ vykríkol Amar vydesene. „Obkľúčili nás!“

V panike sa obzrela. Žoldnieri sa vynorili aj z opačnej strany a ďalší prichádzali od lesa. Dievčatá nemajú ako utiecť!

„Čo teraz, mami?“ fňukla vydesená Rashmi.

Vlčica vycerila zubami. „Prebijeme sa cez nich,“ vyhlásila s absolútnou istotou. „Držte sa za nami. Bodnite každého, kto sa k vám priblíži.“ Podala im dve malé dýky.

Prvá skupinka sa k nim rozbehla. Lena divoko zrevala, zahnala sa sekerou a pustila sa do boja s troma trénovanými upírmi. Kopala, hrýzla, sekala a bodala. Amar okamžite skočil medzi nepriateľov a kryl jej chrbát. Samir na seba stiahol pozornosť ďalšej skupinky a odvádzal ich pozornosť od na smrť vystrašených detí.

Lena poslala k zemi dvoch statných upírov. Bojovala s túžbou premeniť sa na vlka, ale stále je šteňa a nemá potrebnú silu. Zostala teda človekom a spoliehala sa na ťažkú sekeru. Udrela ňou po hlave najbližšieho nepriateľa a kým sa dezorientovane potácal, kopancom ho zrazila na zem. Zlomila mu obe nohy a otočila sa práve včas, aby odsekla ruku ďalšiemu, ktorý sa pokúšal odtiahnuť Rashmi z bojiska. „Ani náhodou, maniaci!“ Postrčila malú za seba.

„Daj nám dieťa a nikto nemusí umrieť!“ vyjednával jeden z nich, zatiaľ čo traja sa pokúšali spacifikovať Amara a ďalší piati naháňali Samira s Neelou.

Namiesto odpovede sa zahnala sekerou. „Nikdy!“

Upír dal komusi znamenie a kým Lena pochopila čo sa deje, spoza domu sa vynorili posily. Dvaja upíri jej vykrútili lakte, ďalší odtiahli kričiacu Rashmi a ich vodca prebodol Lenu ostrým mečom.

Bruchom jej prešla pálčivá bolesť. Prekonala sa a kopla útočníka do kolena. Nedokázala sa však oslobodiť.

„Lena!“ Amar hodil jedného z mužov o stenu domu až praskla, a utekal jej na pomoc. Proti presile však nemal šancu. Zozadu ho zasiahlo niekoľko letiacich nožov a Lene bolo uštedrených ďalších šesť rán do brucha. Nezvládala ani kričať.

„Prestaňte!“ kričal Samir. Dobehol k Rashmi a vytrhol ju z pazúrov upíra. Dievčatko bodlo do stehna ďalšieho a s pomocou Neely ho dostali na zem, kde ho udreli kvetináčom po hlave.

Amar sa napriek bolesti prebojoval až k umierajúcej manželke. „Lena!“ Sekundu pred tým, než sa jej mohol dotknúť, ho štyria upíri odtiahli a doslova prehodili oknom ich domu. Jeho hlava narazila do steny, zanechala na nej krvavú škvrnu a zvnútra nezazneli žiadne ďalšie zvuky.

„Amar,“ fňukla, omámená bolesťou. Prišli ďalšie bodnutia – jedno pod rebrá, ďalšie do pleca. Ani jej zrýchlené hojenie nemohlo napraviť toľké zranenia. „Rashmi!“ Zalieval ju strach o milovaných. Kľačiac na kolenách, obklopená upírmi, nedokázala vidieť čo sa deje. Preto ju prekvapilo, keď ktosi všetkých útočníkov stiahol dozadu a jeden po druhom boli zmlátení do bezvedomia neznámymi mužmi a... ženami?

Dopadla na zem v kaluži krvi. Z posledných síl sa začala plaziť smerom, odkiaľ počula Rashmin plač. „Mami!“ kričalo dievčatko. „Mami!“

Od bolesti si už necítila nohy. Ruku mala v jednom ohni. Pred očami sa jej zahmlievalo. Zistila, že sa už neplazí, len bezmocne leží na polceste k svojmu dieťaťu.

Do jej zorného uhla skočila drobná žena v bielom oblečení a zabránila dvom upírom doraziť ju. Roztiahla belasé krídla a zaštítila ju, než si poradila s nepriateľmi. Potom sa k nej sklonila. „Táto je zranená!“ zakričala.

Anjel! Z Leny vyšlo zachrčanie, ktoré malo byť šťastným výkrikom. Ústa sa jej napĺňali krvou. Zdrapla anjela za ruku, ktorou ju chcela prehmatať. „D-dieťa,“ povedala šeptom, pretože jej odchádzal hlas. „Ochráň. Dieťa.“

Angelica sa obzrela k dvom dievčatkám, ktoré bez zaváhania bránili Nero, Kathrine a Alec. Jedno z nich malo tvár zmáčanú slzami a dookola opakovalo slovo mami. Uprostred boja Rashmi stratila koncentráciu a Lena sa vrátila do svojej skutočnej podoby.

„M-musíš. Chce... ju... zotročiť,“ dostala zo seba Lena aj so slušnou dávkou krvi.

„Potrebuješ pomoc,“ prerušila ju Angelica.

„Prosím. Dieťa,“ trvala na svojom vlčica. Anjelovi verila. Anjel by nikdy nezotročil a nezneužil dieťa. Je jej najlepšou šancou na prežitie. Anjeli určite ochránia posledného existujúceho džina.

„Nič sa jej nestane,“ sľúbila Angelica roztržito.

Lena vykašľala ďalšiu krv. Plakala, ale nie bolesťou. Ľutovala, že nemala viac času s Amarom. Chcela ho naposledy objať. Zašepkať mu, že ho ľúbi.

„Musím ju zobrať na ošetrovňu!“ vykríkla Angelica, keď mladá žena v jej náručí omdlela. „Umiera!“

Dario omráčil posledných žoldnierov. „Choď!“ prikázal jej.

Anjel sa pevne pritisol k zakrvavenej žene. Premiestňovanie je pre ňu stále ťažké. Túto schopnosť získala len nedávno. Ešte stále sa stávalo, že sa objavila uprostred oceánu alebo medzi oblakmi. „Prosím, nech to vyjde,“ zašepkala a pomyslela na nemocničné krídlo vo Verone.

O sekundu neskôr pristála v sterilnej operačnej miestnosti. Dve upírky vykríkli, keď uvideli krv, krv a zase ďalšiu krv.

„Dobodali ju,“ vysvetlila Angelica rýchlo, kým ju ukladali na lôžko a volali ostatných lekárov. „Prinesiem ich viac. Pripravte sa!“ A odmiestnila sa späť do Thajska.

„Mama! Kde je mama!“ kričalo dievčatko s tmavou pokožkou. Angelica okamžite vedela, že nie je človekom.

„Tvoju mamu som vzala k doktorom,“ povedala jej rýchlo, aby ju upokojila. „Zachránia ju.“

„Nie! Ona nesmie k doktorom! Nájdu ju!“

Prekvapene nadvihla obočie a vymenila si nechápavý pohľad s Minou, ktorá sa snažila obe deti upokojiť, zatiaľ čo chlapi zväzovali žoldnierov.

Mina nešťastne vytiahla injekčnú striekačku a uspala ňou uplakanú Rashmi. Neela sa preľakla, ale než stačila ujsť, Mina uspala druhou dávkou aj ju. „Takto to bude jednoduchšie.“

Z domu vyšiel Nero, v náručí ďalšia zakrvavená postava. „Neuveríte, koho som našiel.“

„Drahí bohovia, Drew!“ Angelicino srdce vynechalo jeden úder.

„Je nažive,“ upokojil ju. „Len dostal ranu do hlavy. Rovnako ako tamten,“ ukázal na Samira, ktorého bezvládne telo práve zdvíhal Alec.

„Nie je to Samir Indický?“ spomenula si Kathrine ohromene. „Má byť mŕtvy.“

„Je a má,“ pritakal Nero. „A už sa neviem dočkať až sa niekto z nich preberie a vysvetlí mi tento cirkus.“

V operačnej miestnosti sa zišla desiatka liečiteľov, ktorí celých päť hodín kriesili mladú vlčicu. Keď unavení odchádzali, v očiach mali podivné výrazy. Posledná vyšla Abby, sťahujúc si krvavé rukavice. „Kde ste ju, pre všetkých bohov, našli?“ vzdychla. „Viete vy vôbec do akého maléru nás jej existencia môže zase dostať?“

Veľkráli aj s manželkami si vymenili nervózne pohľady. „Prečo?“ nechápal Nero.

Princezná nadvihla obočie. „Ešte ste nevideli jej tvár, čo?“

Zaviedla ich do lôžkového krídla, kam ošetrovateľky uložili zničenú blondínku. Telo mala prikryté plachtou, pod ktorou sa stále hojili rany. Dýchala plytko ale pravidelne. Do ruky jej kvapkala infúzia.

„Minuli sme na ňu sedem balíkov krvi. Je zázrak, že prežila.“

Alec k nej podišiel a zalapal po dychu. „Yelena!“ Otočil sa k bratom. „To je princezná!“

„Čo?“ zaznelo zborovo a jej posteľ bola v momente obkľúčená. Kráľovné lovili v mysliach, až kým si nespomenuli. Ani jedna z nich mladú princeznú nestretla osobne.

„Yelena ako dcéra Lany a Nikolaia?“ uisťovala sa Mina skepticky. „Nevidela som náhodou v Dánsku jej hrob?“

„Zmizla takmer pred desiatimi rokmi,“ vysvetlil jej Justin. „Našli sa dôkazy o jej smrti. DNA, krvavé oblečenie. Takmer sa zdalo, že s nami vlci začnú vojnu, pretože sa to stalo v Indii, kde žijú len upíri. Mierové jednania trvali šesť mesiacov.“

Upírka sa k nej sklonila. „Mne sa zdá celkom živá.“

Kathrine pozrela na lôžka vedľa, kde spali dve deti, Samir a Drew. Veľkráľ mal v krku zasunutú hadičku napojenú na balík krvi. Dostal silný úder do hlavy a praskla mu lebka. Hojenie nebude jednoduché. Lekári sa zhodli, že ho radšej udržia v umelom spánku. „Myslím, že jej zmiznutie má niečo spoločné s ňou,“ ukázala na Rashmi. „Je to džinovské dieťa. Volala som ich vodcovi. O žiadnom nezvestnom dievčati svojho druhu nevedia.“