Temné lži 12

Rebecca opatrne otvorila oči, pripravená brániť sa, ak sa jej ten maniak pokúsi čo i len dotknúť! Nejakým spôsobom si na nej vynútil desať orgazmov a ešte ju aj prinútil prosiť, bastard jeden!

A teraz sa k nej túli ako nevinné šteniatko!

Mala by urobiť svetu láskavosť a zaškrtiť ho.

Posadila sa a jej stehná okamžite protestovali proti akémukoľvek pohybu. Kamasutra, ja ti dám takú kamasutru, ty jeden... Zovrela pery. Čo mala byť tá posledná poloha? Nikdy nepochopí, ako to dokázali a nezabili sa.

Napriek svalovke vstala a zase na seba hodila jeho košeľu.

Alec sa pri jej tichom pohybe zobudil a skazene sa na ňu zazubil. Vystavil na obdiv svoju vypracovanú hruď a Rebecca by sa najradšej prefackala za to, že ju len ten pohľad dokázal vzrušiť.

Nafučane naňho ukázala prstom a jeho úsmev sa len rozšíril. „Ty... ty potrebuješ psychiatra! A studenú sprchu!“ Aspoň podľa stanu, ktorý sa objavil pod prikrývkami.

Upír sa len ponaťahoval vo svetle vychádzajúceho slnka a oprel sa o záhlavie. „Priznaj si, páčilo sa ti to.“

Odvrátila sa. „Isteže nie. Robím to kvôli Abigail. Obetovala som sa.“

„Uhm. Chceš masáž na uvoľnenie?“

Strhla sa a urobila krok dozadu. „Ty sa ma tými rukami nedotkneš, aj keby som ich mala useknúť!“ Bohovia vedia, že aj jeho dlane sú smrtiaca zbraň.

„Och, chúďatko malé, ešte si nezažila skutočné pôžitky nesmrteľných,“ ľutoval ju okato.

Rozrazila balkónové dvere, vlasy strapaté, líca červené, na krku cucflek. „Nenávidím ťa,“ povedala, keďže nič originálnejšie jej nenapadlo. A znovu sa pustila do svojej tajnej cesty späť.

Na tradičnom mieste ju už čakala znudená Lydia a kriticky si ju premerala.

„Stále to nie je tak, ako to vyzerá,“ zašepkala Rebecca.

Upírka jej len podala tašku s novým spodným prádlom a ďalším rolákom. „Iste. Máš päť minút, než zapnem kamery. Och, a doporučujem sprchu. Je z teba cítiť Alec.“ Lydia statočne potláčala smiech.

Rebecca sa rýchlo zdekovala a najbližšiu hodinu strávila pod prúdom horúcej vody, ktorá aspoň trochu uvoľnila namohnuté svaly.

V ten deň sa opäť s ľahkosťou napojila na základné sily Zeme a dokázala nájsť stopy Abbynej energie. Dievča bolo chvíľu vo Švajčiarsku, potom okľukou mierilo na sever. Stále silná a očividne nezranená.

Čo ako sa však snažila, spomedzi priveľkej spleti energií ju nedokázala rozoznať v reálnom čase. Mohla okolo nej chodiť, vidieť jemné fluktuácie, dokonca aj záblesky strachu, ale nie skutočné umiestnenie princeznej.

Po viac ako štyroch hodinách snahy frustrovane zavrčala a ľahla si na koberec v Abbyných komnatách. „Vaša sestra je príliš... ako to nazvať... nenápadná. Miesi sa s ostatnými silami.“

Dario a Angelica, ktorí ju v ten deň strážili, si vymenili zničené pohľady.

„Ale je nažive?“ uisťoval sa anjel.

„Stopercentne. Nažive a v pohybe.“

A zase vlna nádeje. Kedy len tí upíri pochopia, že ona ich nespasí? Keby nemala sex s jedným z nich, nedostane sa ani len takto ďaleko.

Drahí bohovia, ako sa len do tejto situácie dostala?

Angelica jej pomohla vstať a podala jej pohár vody. „Je načase dať si pauzu. Abby žije a na tom záleží. Spoločne vymyslíme, čo ďalej.“

Rebecca sa len unavene hodila do kresla. „Kiež by som len poznala spôsob...“ V mozgu sa jej vytvorila nebezpečná myšlienka.

Zdrvujúca myšlienka.

Existuje ešte jedna možnosť.

Smrteľne nebezpečná možnosť.

Ale možnosť.

Ktorá ju môže stáť život.

Keď však pozrela Dariovi do tváre a videla len nekonečnú obavu o týranú sestru... Vohnalo jej to slzy do očí.

Kto by toľko riskoval pre ňu? Alec? Ten zdrhol pri prvom náznaku problémov. Ale Abby... Abby má rodinu, ktorá je pre ňu ochotná ísť hoci aj do ohňov pekelných.

„Potrebujem alkohol,“ vyhlásila nakoniec. Len ten jej pomôže rozhodnúť sa.

„Keď som povedala, že potrebujem alkohol, myslela som fľašu Vodky a možno balenie zmrzliny,“ ponosovala sa Rebecca, keď ju štyri šialené kráľovné dotiahli do luxusného baru vo Verone.

„Máš predsa svoju úroveň, dievča,“ karhala ju Kathrine oblečená v obtiahnutých šatách, ktoré jej manžel určite neschválil, pretože ak by sa zohla, všetci uvidia kráľovský poklad. Odtiahla nespokojnú Rebeccu k baru a objednala koktejly na rozohriatie.

Rebecca sa vyhupla na vysokú stoličku a cucla si z mojita. Ani jej šaty toho veľa nezakrývali a cítila sa viac odhalená, než keď bola priviazaná o Alecovu posteľ.

Pri pomyslení na toho nemožného upíra si objednala dvojitú dávku Whisky.

Nadšené kráľovné oblečené ako, ehm, štetky, ju obstúpili, každá s vlastnou zásobou alkoholu.

„Musíš sa trochu uvoľniť,“ povzbudila ju Mina s fľašou Absinthu v ruke. „Celé dni si zavretá v tom predpotopnom paláci. Máš predsa aj svoj život, nie?“

Rebecca exla whisky a zapila to mojitom. „Život? Ešte som sa ani nerozhodla, kde budem mať trvalú adresu,“ sťažovala sa. Okolo nej hrala akási rytmická hudba a rušila hluk ostatných návštevníkov baru.

„Potrebuješ chodiť viac do spoločnosti,“ zhodnotila Lena, napchávajúca sa orieškami a čipsami. Kde ich vzala?

Barman jej automaticky doplnil Whisky. „Ja som do spoločnosti chodila, kým sa zo mňa nestalo toto,“ ukázala na seba, akoby bola monštrum. „Ešte aj služobníctvo má strach pozrieť mi do očí.“ Na rozdiel od nemenovaného upíra, ktorý je schopný ju priviazať k posteli a ešte jej nariadiť, aby bola ticho.

O necelých tridsať minút mali kráľovné v sebe prvú fľašu alkoholu a Rebecca sa začínala uvoľňovať po dvoch mojitách a troch pohároch Whisky. „Takže chápete,“ hovorila mierne pripito, „zo študentky, po ktorej sa každý vozil, som zrazu vládkyňa jesene a môj život je v troskách. Vážne, budím až takú hrôzu?“

„Isteže nie,“ uistila ju Mina a otvorila si fľašu Tequilly. Odolnosť nesmrteľných zahŕňa aj alkohol. Chce to celé litre, aby sa aspoň trochu pripili. Len Rebecca si ešte nevybudovala žiadnu toleranciu. „Si roztomilá ako naša Lena vo svojej vlčej podobe.“

„Hej, som nebezpečný predátor!“ oborila sa na ňu vlčica.

„Iste, iste, šteniatko,“ upokojila ju Mina a pohladila ju po vlasoch, čo kráľovnú ešte viac vytočilo.

Rebecca nadšene siahla po šiestom? siedmom? pohári Whisky a zaštikútala. „Nevravím že chcem aby sa po mne zase všetci vozili,“ vysvetľovala ďalej. „Ale neprivodila som na svet sucho alebo kobylky len pre to, že ma vytáča ten nemožný, arogantný, sebestredný...“ Pohár jej v rukách praskol a hneď bol nahradený novým.

Kathrine vyprskla do pripitého smiechu a zmiešavala si Vodku s RedBullom. Priamo vo fľaši. „Nič si z neho nerob, taký je na každého. Keď sme pri tom, aj tebe by pomohlo trochu... posteľového ródea.“

Striaslo ju. Ešte jedno také ródeo a bude potrebovať mesačný pobyt v kúpeľoch. „Nie vďaka. Dosť že ma stále straší predošlý vzťah.“

Nemala by zmĺknuť? Hm, to mojito je tak dobré... Neprilial jej niekto do koktejlu aj Absinth?

Mykla plecami a ďalej pila.

„A práve pre to potrebuješ nového zajačika,“ lákala ju Lena sprisahanecky. „Môžeme ti nejakého zohnať, ak chceš.“

Aby ho Alec roztrhal na kusy? Mávla rukou a ukradla Kathrine fľašu. Po troch glgoch sa cítila ešte uvoľnenejšie. „Som naivná, keď túžim po láske a nie len po divokom sexe?“ zamyslela sa filozoficky.

„Och moja maličká.“ Mina ju súcitne objala. „Po tom sme túžili všetky. Som si istá, že sa nájde niekto, pri kom sa ti rozbúcha srdiečko.“

Zafučala a tentoraz si odpila z Tequilly. „Ja som už takého našla a bol to debil,“ odbila ju. „Urobil si zo mňa... hračku! Chápete to? Žil dvojitý život!“ Zamávala kráľovnám pred očami poloprázdnou fľašou.

„Chlapi,“ okomentovala Kathrine. „Dúfam, že si mu za to niečo zlomila.“

Rebecca našpúlila pery. „Kiež by som mohla. Odišiel odo mňa pár dní po tom, čo ma požiadal o ruku!“ sťažovala sa. „Nechal len list. List, pre všetko na svete!“

Okamžite začula spŕšku nadávok na každého jedinca s penisom medzi nohami.

„Máš jeho meno?“ prišla s nápadom Mina, ktorá už nevládala stáť celkom vzpriamene. Opierala sa o bar, oči lesklé. „Mohli by sme ho poctiť návštevou,“ navrhla úplne vážne. Ostatné kráľovné len súhlasne prikývli a na guráž si dali ďalšieho panáka.

Rebecca len zúfalo krútila hlavou a ožužlávala slamku z mojita. „To by nedopadlo dobre.“

„Prečo nie?“ nechápala Kathrine. „Zlomíme mu penis a naši manželia nám poskytnú alibi. Ľahké ako facka.“

Spitá vládkyňa počasia len smrkla a z očí sa jej vykotúľali slzy. O minútu už naplno plakala a Kathrine si ju privinula k hrudi. „Keď ja ho stále ľúbim,“ priznala tú strašnú pravdu. „Roky s ním boli najšťastnejším obdobím môjho života.“

„Ty moje chúďatko,“ ľutovala ju kráľovná. „To nič. Vyplač sa. Sme tu s tebou.“

Rebecca sa ešte viac rozrevala. Nikto ju ešte tak neprijal medzi seba. Nezištne. Aj sestry si od seba držia odstup. A tieto štyri šialené ženy sú schopné kvôli nej zmrzačiť neznámeho chlapa. „Ne-nebojoval o mňa. Keď prišli problémy, opustil ma. Prečo nebojoval? Vaši muži bojovali. A on... on mi ani nepriznal kto je.“

„No tak, napi sa. Len pokojne. Toto ti pomôže.“ Mina jej k perám priložila pohár s ginom a tonikom.

Poslušne ho exla a odtiahla sa, aby si zotrela slzy. „Chcete vedieť, čo je ešte patetickejšie?“ Spod šiat si vytiahla medailón na dlhej retiazke. „Stále so sebou nosím ten prekliaty prsteň!“ Otvorila lacný šperk a vytiahla na svetlo nádherný prsteň s diamantmi.

Kráľovné sa okolo neho obdivne zhŕkli a začali si ho podávať a prezerať. Rebecca medzitým siahla ďalšie mojito a začala vidieť dvojmo.

„Páni, Becky, toto nie je nijaká lacná bižutéria,“ pískla obdivne Lena. „Musí mať hodnotu minimálne dvojizbáku v Ríme.“

„Aj má. Ten blbec k nemu priložil účet, keď odchádzal.“

„Bastard!“ prišlo zo všetkých smerov.

„Vážne by sme mu mali zlomiť penis,“ vrátila sa k pôvodnému plánu Lena. „Viem ako to urobiť pomocou dvoch skrutkovačov a kladiva.“

„Nemyslíš, že píla by bola účinnejšia?“ teoretizovala Mina.

„Priveľa krvi,“ zamietla Kathrine.

„Zabudnite na to,“ pokazila ich nádeje Rebecca po ďalšom panáku. „Vaši muži vám to nikdy nedovolia.“

Lena si odfrkla. „Tí nám ešte pomôžu,“ uistila ju.

„Zmrzačiť vlastného brata?“ zasmiala sa. „To asi nie.“

Angelica sa plesla po čele, príliš opitá, aby sa vložila do rozhovoru, ktorý nebude mať šťastný koniec.

„Počkaj, počkaj,“ Lena sa vyhrabala na stoličku, hoci dvakrát minula. „Prečo by sme mrzačili niekoho z našich?“ nedochádzalo jej.

„Pretože ten idiot, ktorý mi zlomil srdce, je ten istý idiot, ktorého som prinútila štrádovať si to chodbami v ružových šatách,“ odvetila Rebecca neprítomne v snahe naliať si viac Vodky z prázdnej fľaše.

„Ha?!“ Mina ju otočila k sebe. „O čom to hovoríš?“

„O svojom debilnom ex, ktorý si nedal námahu informovať o tom, že je kráľ všetkých upírov a náš vzťah by nikdy nemohol fungovať!“ prskla vládkyňa jesene rozhorčene, keď pochopila že z tej fľaše už viac alkoholu nevytrasie.

Okamžite ju k sebe otočila aj Kathrine. Stoosemdesiatstupňová otočka na barovej stoličke Rebecce neurobila najlepšie, ale zapila to Tequillou. „Hej, čo sa deje?“

„Ako si mohla chodiť s Alecom? Kedy?“

Zagúľala očami. Pre toto ju odtrhli od alkoholu? „Päť rokov dozadu, plus mínus. Vydával sa za profesora. Viedol dokonca moju záverečnú prácu, verili by ste tomu?“ zasmiala sa. „Profesor, určite. Zmizol zo dňa na deň, bez rozlúčky. A čo sa stane o štyri roky neskôr?! Uvidím toho debila s korunou na hlave na summite, kde mi umrie matka! Ale nie, to nestačí. O ďalší rok sa konečne dozviem, že ma opustil kvôli nejakému sprostému proroctvu! A keďže som očividne masochistka, nanominujem sa do jeho paláca, lebo mi musel povedať o svojej znásilnenej sestre a ja ju nedokážem nechať v rukách ktovieakého maniaka.“ Ku koncu sa znovu rozplakala. Tentoraz ju objala Lena a zhrozene pozrela na svoje sestry v boji.

Ich pohľady hovorili za všetko.

Táto noc nedopadne dobre.

„Rebecca, musíš nám povedať všetko.“ Kathrine jej takticky podala novú fľašu. „A nevynechaj žiadny detail.“

A tak alkohol vyplavil na povrch dávno stratený príbeh...