Temné puto 21

Erin rozkopla spráchnivené dvere skladu.

Bol prázdny, až na zúfalstvo. Bolesť. Strach.

Kde sú?

Obzrela sa.

Nikde nič.

Mýlila sa snáď? Nechala sa oklamať novými schopnosťami?

Dupla nohou od zúrivosti a ozvalo sa to celou budovou. Spozornela. Ozvena predsa pevnými materiálmi necestuje.

Nadskočila. Pod nohami jej duto zadunelo. Podzemie!

Klesla na všetky štyri a hľadala vchod nadol. Po nekonečných metroch našla malé padacie dvierka sotva viditeľné pod vrstvou prachu. Uchopila ukrytú reťaz a potiahla. Bola taká rozrušená, že ich úplne vytrhla.

Nedbajúc na to odhodila kus nepotrebného kameňa. Prítomnosť upírov ju zaliala ako teplá voda.

Vnútri bola úplná tma, ale upíri vidia aj v takých podmienkach.

Skočila nadol. Privítalo ju šokované mrmlanie. Po celom obvode malej kobky boli k stene posediačky pripútaní upíri. Všetci mali zalepené ústa, zviazané nohy a krvavé zápästia od snahy oslobodiť sa.

Priskočila k prvej známej tvári a strhla mu pásku z úst. „Nikias!“

„Ty žiješ?“ boli jeho prvé slová.

„Je to vážne dlhý príbeh.“ Vytrhla reťaze a putá zo steny a oslobodila upíra.

„Bohovia, ty máš ale silu,“ zalapal po dychu.

„Musíš mi povedať, čo sa stalo.“

Postavil sa na neisté nohy. „Julius nás po jednom unášal a nejakým kúzlom preberal naše podoby. Ide po Salvatorovi!“

„Nie. Chce mňa.“ Podoprela ho. „Ako dlho ste nejedli?“

„Pár dní.“ Sklonil sa k Alecovi a spolu s Erin ho oslobodili.

„Vaše Veličenstvo,“ prekvapila sa. „Počkať, takže Julius nenahradil len teba?“

„Nie. V paláci má slušnú armádu.“

Zalapala po dychu. Týchto všetkých nahradil? Napočítala dvadsať obetí vrátane služobníctva, veľkráľov Aleca a Daria, Kamala s Carolinou a k jej šoku aj Jordany! „Sakra! Salvator sa vrátil do paláca, aby chytil zradcu. Ale mysleli sme si, že je len jeden!“ Urýchlene vytrhávala putá a oslobodzovala slabých upírov a sotva žijúcu vlčicu.

Všetci vyzerali byť viac v šoku z toho, že ju vidia. Keď sa k nim otočila, v rozpakoch na ňu hľadeli.

„Čo je?“

Alec zaškrípal zubami. „Vraj si Pramatka. Naša mitochondriálna predchodkyňa.“

To je vážne jej posledný problém! „No a? Salvator je v pasci a potrebuje pomoc.“

„Julius ťa mučil,“ povedal Dario. „Ako si mohla... ako tu môžeš byť?“

Podišla k veľkráľom. „Julius chce len moju moc. Radšej umriem, než by som sa mu podriadila. Ale Salvator bol pre mňa ochotný riskovať všetko. Nevzdal sa. Ja sa dnes odmietam vzdať jeho.“

„Zradila si ho,“ pripomenul jej Kamal držiaci v náručí Jordanu.

Pichlo ju pri srdci. Urobila by to znova, ak by ho tým zachránila. „Umrela by som preňho. A mala som k tomu sakra blízko. Takže teraz pohnite svojimi zadkami a pomôžte mi dostať sa do paláca, kým nie je neskoro!“

„A ako sa tam chceš dostať?“ váhal Kamal.

Nebadane sa uškrnula. „Myslím, že nablízku je slušná kopa čerstvo opustených motoriek.“

Salvator nasledoval Nika päť minút po jeho odchode a dobehol ho na parkovisku pred sídlom. Bola hlboká noc, ale pri renovácii sa dbalo na silné vonkajšie osvetlenie.

Pri dverách zhrabol poloautomat a namieril ho naňho. „Už ani krok, Julius.“

Zarazil sa uprostred pohybu a nechápavo sa otočil. „Prosím?“ V panike zdvihol ruky. „Salvator, čo je to s tebou?“

„Skutočný Nikias by sa nikdy nenapil Ouza. Viem, že si to ty,“ nenechal sa kráľ oklamať.

Nikias to ešte pár sekúnd hral, než sa jeho výraz zmenil a ruky mu klesli. „Si naozaj chytrý, Salvator,“ pochválil ho sarkasticky.

„Nie, len ty si príliš tupý. Mučil si moju kráľovnú. Ani netušíš, čo všetko ti za to urobím.“

„Och? Ty si myslíš, že ma dostaneš? Aké naivné.“ Prekrížil si ruky na hrudi. „Si len jedna korunovaná hlava.“

Z kríkov sa vyrojili ostreľovači a celá ochranka. Zo strechy sa spustili bosorky a postavili sa k Salvatorovi.

„Už sa ti počet hláv páči viac?“ podpichla ho po zuby ozbrojená Jasmine s paličkou mieriacou na jeho srdce.

Trochu spozornel, ale jeho postoj sa nezmenil. S polovičným úsmevom sa obzrel, nespúšťajúc Salvatora z očí. „Stále o krok pozadu, Veličenstvo.“ Luskol prstami a jeho maskovanie zmizlo. „Naozaj si myslíš, že by som do tohto domu prišiel bez posíl?“

V tej chvíli z okien vyskočili Alec a Dario, Jordana, Kamal, Carolina a niekoľko členov služobníctva. Obkľúčili ostreľovačov s mečmi a granátmi v rukách.

Julius opäť luskol prstami a známe tváre sa zmenili na jeho verných poskokov.

„Čo si urobil s mojimi upírmi? A Jordanou?“ okríkol ho Salvator nenávistne.

Démon zacmukal. „Nemyslím, že si v postavení klásť otázky. Tak, kde je tá tvoja vyvolená? Našiel si ju, však? Určite si ju priviedol do Londýna.“

Upír neodpovedal, len zatínal päste. Jeho ostreľovači a ochranka boli nútení vzdať sa zbraní a kľaknúť si na zem s rukami za hlavou.

„Môžeme to urobiť po dobrom alebo po zlom, Salvator.“ Julius sa pomaly prešiel popri zajatcoch. Zastavil sa pri mračiacej sa Zoe a nadvihol jej bradu. „Môžem sa ťa pýtať, zatiaľ čo budem svoj nôž zoznamovať s vnútornosťami tejto blondínky.“

Zoe zbledla a v panike pozrela na Salvatora. Pohľadom ho uistila, že mučenie zvládne. Nebude sa jej páčiť, ale zvládne.

„Si úbohá napodobenina chlapa,“ vytkol mu kráľ.

„Myslíš? Mne aspoň netrvalo trinásť rokov dostať ženskú do postele. Ale pre to tu nie sme. Erin mi unikla a veľmi rád by som ju mal späť.“

„Na to zabudni.“

„Zlá odpoveď.“ Bez zaváhania vytiahol z topánky dýku a zabodol ju Zoe do  brucha. Zavyla bolesťou a dopadla na zem v kaluži krvi.

Oliver sa pokúsil striasť svojich väzniteľov a pribehnúť k nej, ale vyslúžil si len slušnú dávku kopancov.

Salvator sa sotva udržal. Videl, že Zoe je otrasená, ale ako upírka má rýchle hojenie a neumrie. „Nepoviem ti, kde je Erin! A ak si aspoň trochu chlap, vyberieš si niekoho rovnocennejšieho na výsluch!“

Démon sa ironicky zamyslel. „Ale to by nebola taká zábava.“ Premiestnil sa k Annie. Tá bola o niečo krehkejšia, ale statočne sa držala. Damiana museli držať traja muži.

Salvator zhodnotil situáciu. Neexistuje šanca, že by predstavoval pre Juliusa hrozbu. Nie, keď ohrozuje jeho najlepších bojovníkov.

V hlave mu skrsol šialený nápad. Jeho úplne posledná, nepredstaviteľná nádej. Snáď Aislin pochopil správne, keď mu dávala základné lekcie biológie.

„A čo jej urobíš, keď ju dostaneš?“ upútal Juliusovu pozornosť a hľadal v sebe silu, o ktorej ovládaní ani nesníval. „Znova ju budeš mučiť?“ V dlani mu zamravčali výboje neznámej sily. Ukryl ju za stehno a vyslal ju smerom k zranenej Zoe stále ležiacej tvárou dole na zemi.

Julius znudene zívol. „Myslíš, že mučenie pomáha? Och, to je stará metóda. Štokholmský syndróm je účinnejší. A pokiaľ viem, aj tak nemá väčšinu spomienok.“

Zoe sa prekvapene striasla, keď  sa jej rana zacelila a niečo jej dodalo silu. Pootočila hlavu a spýtavo pozrela na Salvatora.

Prestúpil z nohy na nohu a prstom ukázal na lýtko. Pochopila. Vyšvihla sa na nohy, zobrala jednému z démonov nôž a zabodla ho Juliusovi do lýtka.

Démon od prekvapenia neudržal rovnováhu a spadol na zem.

Toto rozptýlenie stačilo, aby sa upíri spamätali a pustili sa do boja. Salvator svoju plnú pozornosť venoval Juliusovi.

Rana samu až priľahko zahojila a vôbec nevyzeral, že by prišiel o energiu.

Naokolo zaznievali stony a zvuky brutálneho boja. Bosorky vrhali kúzla a snažili sa zaštítiť upírov. Agenti vyrazili ako vždy v prvej línii.

„Nemáš ani tušenie ako veľmi ti chcem ublížiť,“ zašepkal Salvator hrozivo.

„Môžeš to skúsiť,“ vysmial ho Julius a rozbehol sa mu v ústrety.

Zrazili sa na polceste a pustili sa do brutálneho boja. Kopali, udierali a stačilo pár sekúnd aby tiekla krv. Julius mal stále dýku, ktorou vedel bravúrne narábať.

Salvator sa nechal niekoľkokrát porezať, len aby sa dostal dosť blízko. Ignoroval krv na spánkoch a na bruchu. Konečne zovrel Juliusovov zápästie a zabránil mu bodnúť ho do krku.

Démon napol ruku, snažil sa upíra premôcť.

Salvator ho kopol do brucha a úspešne mu vypáčil dýku. Okamžite ho bodol do pleca, ale démona to ani len nebolelo.

„Čo si ty zač?“ zamrmlal si upír pre seba.

„Bytosť mocnejšia ty,“ odpovedal mu Julius na básnickú otázku spolu s údermi do brucha a tváre.

„Hlavne úbohejšia.“ Salvator mu zlomil nos a pokúsil sa roztrieštiť mu aj jabĺčko v kolene, ibaže si nekryl bok a skončil na zemi.

Julius mu okamžite chytil hlavu v jasnom úmysle odtrhnúť mu ju od zvyšku tela. Salvator naslepo hmatal za seba a ukoristenou dýkou bodol nepriateľa do chodidla.

Démon sa zapotácal a už len vnímal, ako si ho upír prehadzuje cez plece a on je horeznačky na tvrdom asfalte. Odkotúľal sa zo smrteľnej rany v poslednej chvíli.

„Uvidíme, kto po dnešku dopadne úbohejšie,“ sľuboval mu Julius chrapľavo, keď sa naňho opäť vrhol.

Erin zoskočila z motorky, ktorú riadil Nikias a s hrôzou si prezrela bojisko, na ktoré sa zmenila celá príjazdová cesta Salvatorovho paláca. Desiatky upírov sa bili s démonmi a nie všetci vyhrávali.

Obalila ju zúrivosť. „Zabijem ho.“

„Erin, počkaj!“ pokúšal sa ju zastaviť Dareios, ale nepočúvala ho.

Ako kráčala k palácu, prestala sa podobať na človeka. Predĺžili sa jej prsty a nechty, zjavili sa na nej šaty a z chrbta jej vyskočili krídla. Vlasy si žili vlastným životom a oči sa zafarbili karmínom.

Banda zničených upírov za jej chrbtom len civela so sánkami na zemi.

„Rozhodne by som jej nechcel stáť v ceste,“ šepol Alec.

Erin dorazila k prvej skupinke bojujúcich. Zahnala sa a dvom démonom poškrabala chrbty až do krvi a na kosť. Zrevali a popadali na zem.

Vôňa čerstvej krvi jej dodala odvahu. Prechádzala pomedzi bojujúcich a likvidovala démonov s nadpozemskou ľahkosťou. Hádzala ich do vzduchu, škrabala ich pazúrmi alebo im jednoducho zlomila kosti.

Už v polovici cesty sa upíri dostali do výhody a postarali sa o zvyšných nepriateľov.

Ona videla len jedného – Juliusa. Mučil ju. A teraz ubližuje Salvatorovi. Skopol ho na zem, bodol dýkou do brucha a boku a s kolenom medzi kráľovými lopatkami ho chcel skrátiť o hlavu.

Rozbehla sa a zaškriekala.

Julius sa otočil práve vo chvíli, keď sa zahnala rukami a porezala mu tvár a krk. Krv mu okamžite stiekla v potôčikoch na golier.

Salvator sa kašľajúc odplazil z dosahu útoku. Neveriacky pozrel na Erin. Čo tu tá robí?

„Och, prišla si si dať druhé kolo?“ zasmial sa Julius. „Prečo si myslíš, že ma tentoraz porazíš?“

Cvakla ostrými zubami a mávla krídlami. Cítila sa silná ako nikdy. Tentoraz ho dorazí a ešte si to užije.

Julius si len prehodil dýku do druhej ruky a priblížil sa k nej. Udrela ho krídlom. Bodol do tenkej blany, ale to už prišlo druhé krídlo a odsotilo ho.

„Si obyčajný červ,“ syčala Erin. Namierila naňho dlaň a začala z neho vysávať život.

Julius sa chytil za srdce, z ktorého sa vytrácalo teplo. Odhadol uhol a podkopol Erin nohy.

Dopadla na zem s tupým zadunením. Nečakal na zázrak, našiel spadnutú dýku a zabodol ju Erin do stehna. Jej výkrik bolesti mu privolal úsmev na tvár.

Periférne uvidel, ako sa Salvator spamätáva a chladnokrvne ho začal bodať – do žalúdka, pľúc, srdca a pliec. Sadisticky si užíval smrteľné výkriky.

Erin sa však spamätávala rýchlo, rýchlejšie než bežný upír. Rana sa jej zacelila a keď uvidela, čo Julius robí láske jej života, kopla ho do chrbta a ako padal, schytila ho pod krk.

„Ani netušíš, ako bude tvoja smrť bolieť,“ sľubovala mu.

Len sa zasmial a urobil rukami zložitý pohyb. V dlaniach sa mu objavil oheň, ktorým spálil Pramatkinu pokožku na odhalenej hrudi a ramenách.

V bolestiach ho pustila. Chvíľu sa nedokázala sústrediť, čo démon využil na to, aby zapáli Salvatorovo oblečenie a celé telo.

„Nie!“ zvrieskla. Chcela sa k nemu dostať, ale v ceste jej stál Julius. Škaredo sa usmieval.

„Tvoj drahý nás už opustil. Aká škoda.“

V žilách jej kolovala číra nenávisť. Chcela smrť ako ešte nikdy. „Ty maniak! Vrah! Úbožiak!“ Bezhlavo sa naňho vrhla a udierala.

Julius čakal len na to. Potiahol ju za vlasy, dostal ju na kolená a bol pripravený odrezať jej hlavu. „Čoskoro sa k nemu pripojíš.“ Zarezal prvý raz, ale jej koža bola odolná a urobil len centimeter hlboký zárez.

Erin v agónii zavrela oči a čakala poslednú ranu.

Tá nikdy neprišla. Z Juliusovho brucha sa vynorila čepeľ krátkeho meča a on v šoku pozrel na krvavý kov.

Erin sa mu vytrhla a takmer neverila svojim očiam, keď za jeho chrbtom uvidela nezraneného Salvatora. V očiach mal hnev a kúsok sadistickej radosti. Vytiahol meč a natrénovaným kopancom zrazil démona na zem. Tam mu uštedril druhé bodnutie priamo do srdca. Ani to ho nezabilo, ale aspoň sa konečne netváril tak nadšene.

„A-ako,“ podarilo sa mu naznačiť perami neveriacky.

Salvator naňho vyceril zuby. „Trinásť rokov som chlastal krv Pramatky,“ zveril sa mu nadšene. „Koľko moci podľa teba prešlo na mňa?“

Erin sa spamätala z bolesti a len čo prestala krvácať, vyškrabala sa na nohy. „Zabi ho!“

„S potešením!“ Zdvihol meč v úmysle odseknúť mu hlavu. Julius slabo zdvihol zakrvavenú ruku. V nej zvieral nenápadný medailón.

Stačila sekunda, kým ho aktivoval a v záblesku svetla zmizol so všetkými démonmi.

„Nieee!“ vrieskala Erin. Salvator len nazúrene odhodil meč. Julius im zase prekĺzol pomedzi prsty.