Temné puto 22

Erin bola výsostne sklamaná. Dnes chcela Juliusa zabiť. Dostane niekedy podobnú dokonalú možnosť? Cerila zuby na miesto, kde zmizol.

Prebral ju až opatrný dotyk na pleci. Prudko sa otočila.

Salvator sa nad ňou týčil, zranený, špinavý od krvi a trávy, ale živý.

Hnev sa okamžite vytratil. Desivá moc ustúpila do úzadia a za niekoľko sekúnd to bola opäť stará Erin. Hodila sa Salvatorovi okolo krku. Okamžite sa rozplakala.

Pevne ju objal. „Už je po všetkom,“ tíšil ju. „Sme nažive. Vďaka tebe.“

V prvom rade boli ohrození vďaka nej. Nikdy si to neodpustí. „Ľúbim ťa,“ vzlykla. „Tak veľmi. Keď som ťa videla v plameňoch...“ nedokázala pokračovať. Boli to najhoršie sekundy jej života.

„Tvoja krv nás zachránila. Zanechala vo mne dosť sily uzdraviť Zoe na diaľku. A odolať plameňom.“

Odtiahla sa len natoľko, aby ho mohla pobozkať. „Mučil ma. Chcel ma proti vám poštvať. Nepodarilo sa mu to.“

Prehrabol jej ohnivé vlasy. „To vidím.“ Usmial sa. „Takže si spomínaš?“

Prikývla. „Na každý nemožný moment s tebou.“ Šťastne sa usmiala.

Od radosti mu po líci stiekla slza. „Ty malá potvora, tak si ma vydesila.“

„Urobila som strašnú chybu,“ priznala. „Ale myslela som, že ak sa dohodnem s Juliusom, nechá teba a tvoje kráľovstvo na pokoji.“ Smrkla. „Nezniesla by som pomyslenie, že ja som dôvodom jeho pádu.“

Zatriasol ňou, aby sa spamätala. „A myslíš, že bez teba by moje kráľovstvo bolo ako predtým? Si jedna z nás.“ Pritiahol si ju bližšie a nikdy viac ju nechcel pustiť. „A dostaneš za svoje činy na zadok!“

Zachvela sa. „Je mi to jedno.“ Oprela sa oňho. „Kým si so mnou, všetko je ako má byť.“

Opäť jeho silná, papuľnatá Erin. Konečne si dovolil začať vnímať okolie a zistil, že sú obstúpení všetkými zúčastnenými upírmi. Takmer neveriacky pozorovali, ako sa k nemu Erin tisne po tom, čo riskovala všetko, aby ho zachránila.

„Moja kráľovná,“ zašepkal nežne. Upíri na toto vyhlásenie okamžite zareagovali.

Cez slzy sa zasmiala, stále opretá o jeho hruď. „Od tej mám na míle ďaleko.“

„Tak sa pozri.“ Opatrne ju od seba odlepil a otočil k davu nemŕtvych.

Zalapala po dychu.

Všetci do jedného pokľakli, dokonca aj veľkráli. Muži a ženy, ktorí ju nenávideli, obviňovali za Salvatorovu mizériu a tolerovali jej prítomnosť len kvôli nemu mali sklonené hlavy v úctivej poklone.

Dojalo ju to k ďalším slzám. „Prosím, vstaňte.“ Proste to nebolo správne, aby sa pred ňou klaňali.

Conor prvý zdvihol pohľad a priateľsky sa na ňu usmial. Vyzeral, akoby sa mu nesmierne uľavilo.

Tichú chvíľu narušil zvuk približujúcej sa helikoptéry. Vynorila sa z lesa a mierila priamo k nim. Erin sa takmer zastavilo srdce. Ešte to nie je koniec?

Neoznačená helikoptéra zakrúžila nad palácom a pristála na vyznačenej ploche. Vysilení upíri sa chopili zbraní, pripravení chrániť svoj domov pred kýmkoľvek, kto sa vynorí.

Len Erin mala zlé tušenie, že tento boj nie je ich.

Predrala sa cez dav dopredu so Salvatorom v závese. Po jej boku sa verne objavil Conor, Will, Zoe a Oliver.

Vrtuľník sa ustálil a posuvné dvere sa otvorili. Vyskočil z nich veľkráľ Nero nasledovaný Justinom. Za nimi sa vynorili veľkráľovné Kathrine a Mina.

„Čo sa deje?“ zneistel Salvator.

Z temnoty helikoptéry vyšli ďalšie postavy. Kristina, Gavin, Noah a Emery.

„Všetci ustúpte!“ spanikárila Erin a v sekunde obranne rozprestrela krídla pred poddanými. Salvatora zatlačila dozadu. „Nedovolím vám zabiť ho!“ sykla. „Nikoho z nich.“

Kristina sa hrdo vystrela. „Povedala som vám, že je zapálená pre vec.“

Veľkráľovská rodina sa snažila predstierať, že ich Erinin zjav nedesí.

„To je v poriadku, Erin,“ upokojoval ju Noah. „Neprišli sme nikomu ublížiť. Chceme uzavrieť mier medzi našimi druhmi.“

„Takmer ste zabili Salvatora!“ obvinila ich. „A teraz hovoríte o mieri?“

„Nikdy by sme ho nezabili,“ povedala Kristina. „Salvator nám všetko o vás dvoch povedal. Mysleli sme si, že ak na tvoje podvedomie zatlačíme, spomenieš si rýchlejšie.“

„Čo?“

„Keď nám Salvator povedal, že upíri vedia o existencii našej línie a nespanikárili a nedali sa na vyhladzovanie predkov, poslala som Gavina do Verony,“ vysvetlila. „Aby vyjednal s veľkráľmi mier. A aby si ty mohla žiť medzi svojimi.“

„Hovorí ti pravdu, Erin,“ pridal sa Nero. „Kedysi sme sa báli predkov, pretože mali nad nami moc. Aj teraz máš nárok na absolútnu vládu nad upírmi. Ty a tvoja rodina. Spôsobilo by to chaos.“

„Ja upírom vládnuť nechcem!“

„Ani my!“ Zatlieskala Kristina. „Preto sme sa šli dohodnúť. Budeme žiť medzi upírmi a dodržiavať ich pravidlá. Ako radoví jedinci. Zostane nám náš ostrov a krvou sme prisahali na našu smrť, že nikdy nezneužijeme našu silu proti upírom v snahe vládnuť.“

„Tak prečo ste takmer zabili Salvatora?“

„Erin, my sme chceli, aby si mu pomohla utiecť. Pod tlakom si si spomenula, však? Dohliadali sme na vás! Nezabila by som muža, ktorý tak veľmi ľúbi moju malú sestričku.“ Podišla k Salvatorovi pripravenému na boj. „Len sme vám dali šancu nájsť stratené.“

Kráľ pochybovačne pozrel na Erin. Očami sa pýtal Myslíš, že je mentálne zdravá?

„Ako vám mám veriť?“ vyštekla.

Kristina sa otočila k veľkráľom. Nero prikývol a zo sedadla vzal skrútený list hrubého papiera. Podal ho Erin.

Znetvorenými prstami ho nedokázala otvoriť, tak jej prišiel na pomoc Salvator. Rozprestrel zvitok a zavetril. Písmená boli napísané krvou.

„Je to dohoda,“ potvrdil. „O neutralite rodu predkov voči upírom.“ Zdvihol pohľad. „Podpísaná veľkráľmi a tvojou rodinou. Chýbajú len podpisy Daria, Aleca a tvoj.“

Menovaní veľkráli sa konečne predrali dopredu a krátko kývli bratom.

Erin neveriacky pozrela na súrodencov. „Vy ste to na nás hrali?“

„Pre tvoje dobro, maličká,“ ospravedlňovala sa Kristina. „Čo ako ťa túžime mať pre seba, tvoj život je niekde inde. Tu. Po Salvatorovom boku. Nie ako Pramatka, ale ako jeho kráľovná.“

Dario a Alec rýchlo dočítali dohodu a súhlasne zamrmlali.

„Pero!“ nariadil Dario.

Noah im podal staro vyzerajúce brko s ostrým hrotom.

Veľkráli si pichli do prsta a načmárali svoje mená na vyznačené riadky. V očakávaní pozreli na Erin.

Tá stále neveriacky skákala očami zo súrodencov na veľkráľov a ostatných upírov. Ak to nepodpíše, naveky budú žiť v strachu, že ich kráľovná sa jedného dňa môže beztrestne zmeniť na ovládajúcu mrchu.

Vrátila sa do pôvodnej podoby a vytrhla Alecovi pierko z ruky. Drsne si pichla do prsta a roztrasene sa podpísala.

Parkoviskom sa prehnal silný závan mágie, keď bola dohoda nadobro spečatená. Jej porušenie by znamenalo smrť jednej zo zúčastnených strán.

Nerove pery sa zvlnili v úsmeve, keď zvinul dohodu a previazal ju stuhou. „Tak, môže mi niekto vysvetliť, prečo všetci vyzeráte ako keby vás zvalcovalo desať rán egyptských?“

Upíri vypili všetky zásoby krvi, kým sa dali do poriadku. Našťastie žiadne obete neboli, len zlomeniny a ľahké zranenia. Noah, Emery, Gavin a Kristina boli dosť silní na to, aby najhoršie stavy vyliečili, ale sami sa obrali o silu a nakoniec tiež skončili so sáčkami krvi.

Dario a Alec vysvetlili bratom čo sa stalo a Will opäť povolal spiacich agentov, aby zabezpečili Londýn.

Len čo mala Erin dosť síl, dokrivkala do sprchy zmyla zo seba špinu a krv. Hneď sa cítila lepšie.

Keď zabalená v uteráku vyšla z kúpeľne, už ju čakal Salvator. A netváril sa vôbec radostne. Naprázdno preglgla. „Problém?“

Chytil ju za lakeť a oprel o stenu. Vlasy mal strapaté a vyzeral ako divoch. Kedysi sa tejto jeho stránky bála, neverila jej. Dnes si už bola istá, že akokoľvek je nazlostený, ona ho zvládne.

„Konala si poza môj chrbát, moja pekná,“ zašepkal. „Také niečo ti nebudem tolerovať.“

Bojovne zdvihla bradu. „Neľutujem to.“

„Zlá odpoveď.“ Zdvihol ju a skončila prehodená cez jeho plece ako vrece zemiakov.

„Pusti ma, barbar!“

„Až keď ťa zoznámim s miestnosťou, ktorú som pred tebou trinásť rokov starostlivo ukrýval,“ odsekol a niesol ju cez dom až do podzemia.

Obišiel prázdne cely a kopancom otvoril vŕzgajúce dvere mučiarne.

„Vitaj v temnom stredoveku,“ povedal jej, keď ju zložil a dvere za nimi zamkol.

Erin sa krútila hlava, ale okamžite vytriezvela keď uvidela všetky tie odporné prístroje. „Tu si chcel mučiť Casey?“

„Och, toto je len na okrasu, cukríček.“ Proti jej vôli ju viedol k ďalším, menším dverám, za ktorými bol bývalý sklad.

Druhá miestnosť bola o niečo menej hrozivá. Pokrýval ju biely koberec, zo stropu viseli ozdobné lustre a z mučiacich nástrojov tu stáli škripec, kríž  svätého Andrewa, niekoľko lavíc s okovami a rôznych miestach a celá jedna stena bola pokrytá palicami, bičmi a inými desivými hračkami.

Salvator jej nedovolil poriadne spracovať, čo vidí a položil ju na lavicu s okovami na nohy a ruky. Ľahko prekonal jej snahu o oslobodenie a o chvíľu už ležala spútaná s nahnevaným upírom nad sebou.

„Čo konkrétne si chceš dokázať týmto?“ prskla a nepohodlne sa pomrvila.

Oprel sa o lavicu vedľa jej hlavy. „Je mi jedno, že si Pramatka. Si v prvom rade moja budúca manželka a kráľovná a pred mojimi mužmi si svojhlavo riešila problémy, ktoré sa týkajú aj mňa!“ kričal na ňu.

„Julius šiel po mne, nie po tebe!“

Obišiel lavicu. „Myslíš, že útokom na moje kráľovstvo, môj palác, nevyhlásil vojnu celej krajine? A keby šiel po mne tak čo? Otočíš sa chrbtom a necháš ma bojovať samého? To si čakala odo mňa?“

Otáčala hlavu podľa toho, kadiaľ prechádzal. „Nie, ja len...“

„Len čo, Erin?“ Udrel do pevnej dosky. „Čo ťa k tomu prinútilo?“

Z očí sa jej vykotúľali dve slzy. „Nevidela som dôvod, prečo by si po trinástich príšerných rokoch mal bojovať za mňa!“ dostala zo seba konečne. „Odkedy som sa objavila, spôsobovala som ti len utrpenie!“ kričala rovnako nahlas ako on. „Kvôli mne si nemal krv, silu, hrozila ti smrť a vybuchol ti palác! Chcela som, aby naše puto zmizlo! Chcela som urobiť jedinú správnu vec vo svojom živote!“

„Tým, že ma tu necháš samého? Že mi vezmeš ten jediný kúsok šťastia, ktorý som v živote mal?“

Nahlas potiahla nosom. „Bol si so mnou, lebo si musel. Keby sme neboli spútaní... ani sa za mnou neotočíš. Myslíš, že si mi vzal možnosť voľby? Aj ty si o ňu prišiel.“

Salvator si prisahal, že ak niekedy pochopí ženskú logiku, prejde sa v opätkoch pred Buckinghamským palácom a bude kričať do sveta, že je upír.

„Ľúbim ťa, Erin. Myslel som si, že to vieš. Že tomu veríš.“ Odišiel z jej zorného uhla a niečím rachotil.

„Verím,“ vzlykla.

„Nie. Neveríš. Neverila si, že budem stáť po tvojom boku. Že moji verní ťa ochránia. Neverila si v nás a hlavne si neverila mne. Veríš mi teraz?“ Vrátil sa s desivou dýkou v ruke. Nemala normálnu čepeľ, ale skrútenú do špirály. Hrot sa vo svetle zaleskol.

Nedokázala odpovedať. Keď má zbraň, ocenila by keby aspoň nebola spútaná. Záblesk paniky v jej očiach bol dostatočnou odpoveďou.

Sklamane pokrútil hlavou. „Len čo upíri prídu na to, že mi neveríš, budeš to mať miliónkrát horšie než predtým. Potrebujú vidieť pevný zväzok. Potrebujú vidieť, že si schopná podriadiť sa bez strachu, že ti niekto ublíži.“

„Prečo by som sa ti mala podriadiť?“ Trhla putami. „Neprosila som sa o korunu!“

„Ja a koruna sme jedno, Erin. Dnes si si naklonila stovky upírov a získala obrovský vplyv.“ Strhol z nej uterák. „No ja ťa odtiaľto nepustím, kým si nebudem istý, že mi dôveruješ. Bez dôvery nemá cenu za čokoľvek medzi nami bojovať.“

Z očí jej prúdili ďalšie slzy. „Salvator, nie... ľúbim ťa.“

„Naozaj?“ Priložil hrot dýky na jej pokožku pod hrudným košom, približne kde sa nachádzal žalúdok.

Zvrieskla a celá sa roztriasla.

„Ako ma môžeš ľúbiť, keď si myslíš že by som ti po tom všetkom čím sme si prešli akokoľvek ublížil?“

Rozplakala sa. Cítila sa príliš slabá, príliš zraniteľná a nenávidela pocit, že Salvator má v rukách jej život. „Mrzí ma to,“ vyhabkala zlomene. Má pravdu. Čo za akú mocnú sa považuje, ešte v sebe nenašla silu zveriť svoju existenciu niekomu inému.

Čepeľ sa presunula pozdĺž jej rebier k srdcu a naspäť a slabo poškriabala belasú pokožku.

Erin bola bez seba strachom. Zabije ju. On ju vážne zabije, stačí len aby sa mu zatriasla ruka a tá stočená čepeľ jej vytrhne mäso aj orgány.

Ako jej to môže robiť, keď jej práve vyznal lásku? Čo za sadistu sa to ukrýva pod jeho kráľovským zovňajškom?

Cez slzy mu pozrela do tých temných očí a hľadala v nich Salvatora, ktorý ju v noci objímal, chránil pred vlastným ľudom a ktorý si po ňu prišiel v ten upršaný deň pred trinástimi rokmi.

Opätoval jej pohľad. Pevne zvieral dýku. Čakal. Na to, či pochopí.

Sípavo sa nadýchla a vydýchla. Ani jediný raz jej nechcel ublížiť. Prečo to robí teraz? Za trest? Nikdy nikoho fyzicky netrestal. Nie naozaj.

„V mojom dome nič také nezažiješ,“ sľúbil jej kedysi.

„Si len moja. Uvedomuješ si to?“

„Upíri len nechcú manipulovateľnú slečinku, ktorá predo mnou pokľakne kvôli postaveniu a moci.“

„Nechcem, aby si mala pocit že ťa do niečoho tlačím.“

Všetky jeho reči, sľuby a slová. Bol ochotný nechať sa vyhlásiť za zradcu, ak ona odmietne trón.

Pomedzi plač sa v nej niečo zlomilo.

Nie, on by to neurobil. Nikdy by jej neublížil. Ani len v hneve.

Pomaly sa jej vracal zdravý rozum. Chce dôkaz, že mu verí? Tak mu ho, pri všetkých bohoch, ochotne dá. Pretože neexistuje šanca, že by takýmto spôsobom riskoval jej život.

Uvoľnila sa a triaška ustala. „Do toho,“ vyzvala ho pokojne. „Pritlač.“

Mierne naklonil hlavu. „Prosím?“

Nadvihla jeden kútik pier. „Pritlač. Zabodni do mňa tú dýku.“

Ani sa nepohol.

Sebavedomie sa jej vrátilo. Prešla skúškou. „Čokoľvek urobíš, neublížiš mi. Tak mi predveď, čoho si schopný. Zatlač. Tú. Dýku.“

Pevnejšie zovrel rukoväť. „Urobím to.“

„Prosím. Rada sa presvedčím.“

„Myslíš, že to nedokážem?“

„Och, naopak. Myslím, že áno. Toto nie je mučiareň, Salvator. Je to nejaký úchylný sexuálny sen tvojich upírov a tí by tu nemali skutočné zbrane.“ Na to ich už dostatočne poznala.

Salvator napol rameno a pritlačil. Rukoväť sa stretla s jej pokožkou, ale ona ani nemrkla. Bolesť sa nedostavila. Čepeľ sa neškodne zasunula do rukoväte, ako predpokladala.

Víťazne vycerila zuby. „Dôverujem ti. Nesklam ma.“

Odhodil falošnú zbraň a vášnivo ju pobozkal. Uľavilo sa mu ako nikdy v živote. Erin je konečne celá jeho. So spomienkami a hlavne novou vierou v to, čo medzi nimi naozaj je.

Ako vždy, pustila sa do boja s jeho jazykom a vzrušujúco mu dráždila tesáky.

„Nikdy viac ma takto nedes,“ prosil ju pomedzi bozky.

„Sľubujem. Ďakujem, že vi vo mňa veril. V nás.“

Pohladil ju po uslzenom líci. „Ty si v nás verila trinásť rokov.“

„Som rada, že si ma uhryzol. Svojím spôsobom si mi dal slobodu. Len som ju nevidela.“

Škrabol ju zubami na krku. „Ty si mi dala viac. Chuť žiť. Hoci len pre to, aby som ťa mohol podpichovať a počúvať tvoje ironické poznámky.“

Telo sa jej otriaslo tichým smiechom. „My budeme mať talianske manželstvo, čo?“

Nadšene prikývol a vstal. „A užijeme si každú chvíľu z neho.“ Zdvihol dýku, vrátil ju na miesto a našiel kľúč k putám.

Erin sa pomrvila. „Ty, Salvator?“

„Hm?“

„Keď už som tak... príhodne nastavená,“ začala nezaujato, „neužijeme si?“

Neveriacky zažmurkal nad jej nevinne podaným návrhom. Jeho penis ale rozhodne súhlasil. Koľkokrát sníval o tom mať Erin spútanú a vydanú na milosť jeho zvrhlým nápadom?

„Čisto z praktických dôvodov, chápeš,“ dodala, mierne ružová v tvári. Aj ju to vzrušovalo. Cítil to.

Skazene sa usmial. „Praktické dôvody, jasné.“ Rýchlymi krokmi prešiel ku skrini, z ktorej vybral jemné pávie pierko a otočil sa k svojej spútanej upírke.

„Ehm, a s tým mieniš robiť čo?“

Mučivo pomaly si to k nej namieril. „Prinútiť ťa prosiť o milosť.“ Pohladil ju pierkom po brušku. Jej vzrušenie len zosilnelo. „A chceš poznať tajomstvo?“ sklonil sa k jej uchu a vzal do zubov citlivý lalôčik.

Zastonala. „Uhm...“

„Na mňa prosby neplatia.“ A nasledujúcich pár hodín jej to veľmi názorne dokazoval.