Temné puto 23

O dva dni neskôr, keď konečne upratali príjazdovú cestu a obnovili bezpečnosť, ich navštívila Carys.

Erin si už spomenula na ich ťaživý rozhovor a videla anjela v novom svetle. Priateľsky ju objala.

„Mám pre vás dobrú a zlú správu,“ začala, keď sa usadila v Salvatorovej pracovni.

Kráľ sa vyrovnane oprel v kresle a Erin sa oprela o stenu pri ňom.

„Zlá je, že Julius sa zo zranení dostal a je pri plnej sile.“

Erin potichu zanadávala.

„A tá dobrá?“ opýtal sa Salvator.

„Prišiel o moc meniť podobu, takže vám z tejto strany nič nehrozí. Spoločne ste ho oslabili natoľko, že pôvodne moc od anjelov, ktorú k sebe pripútal násilím, sa vrátila späť do neba. Musím priznať, že ho to slušne naštvalo.“ Spokojne sa na nich usmiala.

„Čo plánuje robiť?“ nenechal sa Salvator upokojiť týmto kúskom víťazstva.

Mykla plecami. „Chvíľu si bude lízať rany a spriadať nový plán. Nie je hlúpy. Vie, že Erin je preňho stratená, teraz keď o nej vie celý nadprirodzený svet. Príde s niečím novým.“

Erin si so Salvatorom vymenila obozretný pohľad. Boj ešte neskončil.

„Prosím, neznepokojujte sa. Som na vašej strane, aj keď to tak nevyzerá. Nájdeme spôsob, ako ho nadobro poraziť. Chce to len čas.“

„Ale čo ty?“ obávala sa Erin. „Ako dlho ešte vydržíš-“

„Tak dlho, ako musím,“ prerušila ju a vstala. „Ja som si svoju cestu vybrala. Pôjdem po nej. Ty nasleduj vlastný osud.“ Mrkla na Salvatora. „Budem v kontakte.“ A zmizla.

Erin sa posadila budúcemu manželovi na kolená. V tvári mala vpísanú obavu.

„Carys sa o seba postará,“ uistil ju. „Nemôžeš zachrániť každého na svete.“

„Ja viem,“ vzdychla. „Len chcem, aby bola šťastná. Nech je ich vzťah akokoľvek zvrátený... myslím, že jej na ňom záleží. Že v ňom stále hľadá dobro.“

Kráľ sa smutne usmial. „Len potrebuje čas, aby zistila, že on sa ho vzdal dobrovoľne.“

„Snáď to bude čoskoro.“

Nechala Salvatora, aby sa venoval práci a vydala sa čeliť ďalšiemu neľahkému problému – Zoe.

Zaklopala na dvere jej bytu v paláci a vošla.

Zoe sedela za stolom v malej obývačke a miešala v skúmavkach podivné zmesi. Pozrela na Erin a upokojujúco mávla. „Neboj sa, tieto sú pre Aislin. Pri výbuchu prišla o všetky upírske anestetiká, tak jej pripravujem nové. Pri toľkých bojoch ich potrebujeme.“

Vydýchla si. „Aha.“

„Len tak zo zvedavosti – naozaj si si spomenula na všetko? Do detailov?“

Erin sa posadila na operadlo kresla oproti blonďatej upírke. „Áno, Zoe, stále viem že si Brianova špiónka,“ odpovedala na nevypovedanú otázku.

„Za pokus to stálo,“ usmiala sa Zoe. „Keďže nesedím v cele, predpokladám že Salvatorovi si sa s touto maličkosťou nezverila.“ Zatriasla skúmavkou a odložila ju na stojan.

„Možno mám pocit, že na slobode nám budeš užitočnejšia,“ zľahčovala situáciu Erin.

„Som poctená.“ Stiahla si jednorázové rukavice a odložila anestetiká. „Tak prečo si tu?“

Erin vedela, že sa pohybuje na tenkom ľade. Keby mala rozum, udá Zoe a bude pokojne spávať. Na druhej strane, táto upírka chráni Salvatora vlastným životom a niekoľkokrát takmer umrela. Čokoľvek si nahovára o svojej vernosti Brianovi, je rovnako oddaná aj Salvatorovi. Len sa ešte nerozhodla, na ktorú stranu sa prikloní.

Chcela jej dať možnosť rozhodnúť sa.

„Budem na teba dávať pozor,“ varovala ju. „Jediný podozrivý čin a si v base. Neviem akú hru Brian hrá. Neviem, kde leží tvoja vernosť. Ale viem, že bez tvojich pohotových reakcií by nás v Aylesbury nezachránil. Bez neho by Salvator nevedel, čo sa so mnou stalo. A mám pocit, že bez neho by Británia už dávno čelila oveľa horším útokom.“

Zoe jej do očí nepozrela. Keby len Erin vedela, ako blízko je pravde. „Brianove plány nikto nepochopí. Neposlal ma zabíjať.“

„Chápem. Preto namiesto vydierania mám pre teba len dve otázky a chcem na ne pravdivú odpoveď,“ naliehala.

Zoe sa nepohodlne pomrvila. „Mám na výber?“

„Nie.“ Erin si prekrížila ruky na hrudi. Ešte nevedela, ako má Zoe vnímať. Predtým ju zbožňovala. Je to vtipná, zapálená a schopná upírka. Teraz... priateľstvo nahradilo podozrenie.

„Tak sa pýtaj,“ vzdychla porazene, pripravená na najhoršie.

„Prečo si tak slepo verná Brianovi?“

Zoeine oči sa akoby stratili v minulosti a objavila sa v nich hrôza. „Zachránil ma z obrovskej agónie. Sotva som žila, ale on sa nevzdával. Celé mesiace ma dával do poriadku, riskoval odhalenie. Nedovolil mi zabiť sa, keď som si povedala, že takýto život nestojí za námahu. Dal mi život, Erin.“ Prehrabla si vlasy. „Nie som mu verná preto, lebo mi to pripomína. Nikdy nepožadoval kompenzáciu. Som na jeho strane, lebo chcem.“

Erin ju nesúdila. Zoe kedysi prežila obrovskú traumu, ktorú si nechávala pre seba. Upíri len nedávno zistili, že bola zrejme hromadne znásilnená – opakovane. A potom sa stalo niečo horšie. Čo, to nikdy neprezradila. „Dobre. druhá otázka. Prečo poslal práve teba? Obe vieme, že schopný špión by sa sem votrel bez problémov. Tak prečo ty?“

Tentoraz Zoe vstala a prešla k oku, aby nemusela čeliť psychologickej analýze svojej budúcej kráľovnej. Ako jej má vysvetliť, že stále vnútri trpí niečím, čo sa stratilo v dejinách? „Pretože tu, v Británii, sú démoni, ktorým sa musím postaviť. Upadala som do depresie, prestala som žiť. Brian mi povedal, že je čas vyriešiť si svoje veci a ísť ďalej. Svojím spôsobom mal pravdu.“

Erin mala čoraz odlišnejšiu mienku o Brianovi. Poslal ju sem, aby pochopila kam patrí? Musel rátať s tým, že keď konečne vyjde zo svojej ulity, nevráti sa k nemu. Vie to Zoe?

„Pomohlo to?“ opýtala sa so záujmom.

Drobná upírka si odfrkla. „Ja neviem. Myslela som si, že keď zabijem... svojich démonov, prestane to. Že výmena život za život pomôže.“

„Zoe? Otoč sa ku mne, prosím.“

Neochotne poslúchla.

Erin súcitne naklonila hlavu. „Ak potrebuješ psychologickú pomoc... som tu. Stačí povedať.“

Len smutne pokrútila hlavou. „Si tá posledná, ktorú chcem namočiť do svojej depky. Poradím si. A prisahám, že sa nikdy nepokúsim v Brianovom mene ublížiť kráľovstvu.“

„V to dúfam. Nechceš poznať hnev Pramatky, ver mi.“ Erinine oči na chvíľu sčervenali, aby dodali jej slovám patričný efekt.

Zoe cúvla a len prikývla. Rozhodne nechce nahnevať Pramatku. Na to si svoj život cení dostatočne.

Erinini súrodenci sa ešte v ten večer rozhodli odísť do Verony s veľkráľmi. Erin sa s nimi neochotne lúčila.

„Čoskoro sa vrátime,“ sľúbil jej Gavin, keď ju objímal. „Ale celý svet je zvedavý a bude lepšie, ak  nás spoznajú hneď. Do Verony vo veľkom prúdia králi zo všetkých kontinentov.“

„Sotva som vás stihla spoznať,“ smrkla.

Rozstrapatil jej vlasy. „Máme celú večnosť, sestrička. Každý mesiac prídeme na návštevu a zostaneme v kontakte.“

Zotrela si slzy. „Aj ja som Pramatka. Mala by som ísť s vami.“

Kristina naložila posledný kufor do helikoptéry a nahradila Gavina v objímaní. „Tvoje miesto je na tomto tróne. Čo ako ťa ľúbime, máš svoje poslanie a život v Británii. Pobila si sa s osudom. Získala si si rešpekt. Nás táto cesta ešte len čaká.“

„Budete mi chýbať.“

Kristinu vymenil Noah. „Aj ty nám, maličká. Najbližšie prinesieme fotky rodičov. Veľmi sa na nich podobáš.“

Zachvela sa jej pera. Objala aj usmiateho Emeryho.

„Nezúfaj, sestrička. O pár týždňov sme späť. Ešte ti budeme liezť na nervy.“

Veľkráli už nastúpili do pristavenej helikoptéry mieriacej na letisko a odleteli. Druhý pilot čakal na povel.

Salvator nežne odtiahol Erin od súrodencov a všetkým podal ruku. „V mojom dome budete vždy vítaní.“

„Och, aj ty v Dánsku. Sľubujem, že už dostaneš izbu a nie celu,“ podpichol ho Noah.

Zasmial sa a nechal ich naskladať sa do helikoptéry. S Erin im mávali, kým sa nestratili za obzorom.

„Čoskoro sa vrátia,“ uistil ju.

„Ja viem.“ Usmiala sa naňho.

Preplietol im prsty na rukách a viedol ju cez rozkvitnutý sad späť k palácu.

Vrátili sa práve včas na večeru, kde sa konečne necítila ako vyvrheľ. Upíri ju veselo zdravili a spokojne sledovali nenápadné dotyky a pohľady, ktoré si so Salvatorom vymieňali.

K preplnenému stolu si prisadla aj konečne zotavená Aislin a upíri pozvali Jordanu, vlčicu, ako ospravedlnenie za nepohodlie, ktoré si kvôli nim vytrpela.

Bosorky sa tiež rozhodli poctiť ich návštevou. Za valkýry sa dostavila Juniper, Jasminina adoptívna matka.

Všetky kedysi nezlúčiteľné rasy sa hlučne bavili a priateľsky sa urážali. Či už išlo o obyčajnú večeru alebo boj na život a na smrť, stáli pri sebe.

Salvatorovo kráľovstvo sa opäť rozrástlo o nových spojencov. Tentoraz vďaka Erin. Hrdo sa usmiala.

Zachytila Salvatorov horúci pohľad, ktorého význam rýchlo pochopila. Nahádzala do seba zvyšky dezertu a spoločne sa vytratili do kráľovských komnát.

Sotva sa za nimi zavreli dvere, Salvator z nej strhol oblečenie a postrčil ju na obrovskú posteľ s nebesiami.

O celé hodiny neskôr ležali v tme pritúlení k sebe a užívali si ticho noci.

Erin sa pretočila na brucho a ukázala Salvatorovi výhľad na svoje oblé pozadie.

„Pokúšaš sa ma prinútiť k ďalšiemu kolu?“ zachrčal.

Zvodne si zahryzla do pery. „Možno. Vypila som toľko krvi, že sa mi nechce spať.“

„Hmm.“ Naklonil sa k nej a vtisol jej na pery vzrušujúci bozk. „Vy mladí, nikdy sa neunavíte. A čo my starci?“

Vyprskla do smiechu. „Tak starec? Pripomeň mi, kto trval na tom, aby sme to robili v každej izbe nového krídla? Pretože pokiaľ si spomínam, to ja som mala problémy s chodením.“

„Dodávam, že nám stále zostáva polovica miestností,“ pripomenul jej.

Vyplazila naňho jazyk.

„Och, schovaj tú vec, než pre ňu nájdem lepšie využitie!“

„Sľubuješ?“ dráždila ho.

Nadvihol ju a pretočil na chrbát. Vkliesnil sa medzi jej stehná. „Asi budem musieť priniesť nejaké putá aj sem hore. Potrebuješ trochu disciplíny.“

„Akoby sa ti to nepáčilo,“ vyhlásila sebavedome. „Ale len tak zo zaujímavosti, máš nejaké?“ nadhodila.

Zahryzol jej do krku. „Stvoril som monštrum.“

„Roztomilé, zlatučké monštrum.“

„A hlavne moje monštrum.“ Pobozkal ju na pootvorené pery. „Moje papuľnaté, drzé, neprispôsobivé a tvrdohlavé monštrum.“

Nežne ho objala. Bol to príjemný pocit, cítiť ho tak blízko a vedieť, že je s ňou z vlastnej vôle a nie kvôli nejakému putu.

„Čo keby sme urobili niečo šialené?“ zašepkal jej do ucha.

„Šialené?“

„Uhm.“

Zachvela sa. „Veľmi šialené alebo trošku šialené?“

Bozkami jej zasypal hruď. „Uisťujem ťa, že je to niečo, čo si ešte nikdy nerobila.“

„Určite?“

„Ó áno.“ Nadvihol sa na lakťoch.

„A bude sa mi to páčiť?“

„V to dúfam.“

Niečo v jeho tmavom pohľade ju znepokojilo. „Salvator? Čo sa zvrátenosť máš v pláne?“

Odkotúľal sa z nej a spod postele vytiahol dve lopaty. „Musíme vykopať tvoje kráľovské šperky,“ oznámil s ľadovým pokojom.

O desať minút už stáli pri osamelom hrobe a odhadzovali hlinu.

„Ty a tvoje debilné nápady,“ fučala Erin.

„Povedal som ti, že je to niečo, čo si ešte nikdy nerobila,“ obhajoval sa veselo.

Plesla ho po hlave lopatou. „Potrebuješ cvokára a ja to nebudem.“

„Som úplne mentálne zdravý, ďakujem. Teraz sklapni a kop svoj hrob, než vyjde slnko. Chcem si s tebou ešte užiť.“

Dostali sa až k rakve, ktorú spoločne vyložili na trávnik a zadýchane ju otvorili. Salvator zhrabol šperky a korunovačné klenoty a opatrne ich uložil do pripravených truhlíc.

Erin len pobavene sedela na zemi. „Ty si vážne blázon,“ smiala sa.

„Tvoj blázon, na to nezabúdaj.“ Zavrel ozdobné truhlice a pomohol jej na nohy. „Ešte posledná vec.“ Vytrhol pomník zo zeme a začal ho kúzlami drviť na prach. „Nikdy viac ho nechcem vidieť.“

Dojato ho pozorovala a keď skončil, vzala truhlice a spoločne ich odniesli k zvyšku kráľovských šperkov. Dali si dlhú sprchu a krátko pred východom slnka sa vrátili do postele.

Salvator si Erininu ľavú ruku pritiahol k perám. Pohodlne sa mu uvelebila na hrudi. Zbožňujúci pohľad, ktorý mu venovala, ho zasiahol na mnohých úrovniach.

„Nikdy som ťa oficiálne nepožiadal o ruku,“ povedal vážne. „Rád by som to napravil.“

Prekvapene sa nadvihla. „Salvator, nezáleží mi na-“

„Ale mne áno. Je rozdiel mezi tým byť kráľovnou a byť manželkou. Ja chcem oboje.“ Ukázal jej nechutne drahý kráľovský prsteň. „Vezmeš si ma? Aj so všetkými tými šialencami, ktorým kraľujem?“

Do očí jej vystúpili slzy. „Už dávno som tvoja.“ Nechala ho navliecť jej diamantový šperk.

Pritiahol si ju k bozku a uväznil ju vo svojom náručí. „Mrzí ma, ako som sa k tebe za tých trinásť rokov správal. Potreboval som odstup. Chcel som ťa nenávidieť. Ale vždy keď som sa o to pokúsil, videl som tvoje nevinné očká a chcel som ťa dostať do tejto postele,“ priznal pravdu, ktorá ho ťažila vyše jednej dekády. „Trestal som ťa za vlastné myšlienky.“

„Niežeby tie moje boli práve neutrálne,“ zamrmlala. „Aj mňa mrzí, že som odmietala vnímať upírov ako niečo iné než parazity. A že som ti nedôverovala ani len s endorfínmi.“

Pohladil ju po vlasoch. „Ľúbim ťa. Už veľmi, veľmi dlho.“

„Pamätaj na to, keď ti začnem kecať do kraľovania,“ pohrozila mu a pustila sa do objavovania jeho tela.