Temné puto - Epilóg

O pol roka neskôr...

Koruna jemne klesla na Erininu hlavu a zlaté retiazky vinúce sa zo zlatého rámu nežne pokryli ohnivé vlasy.

Vydýchla dlho zadržiavaný vzduch. Už niet cesty späť. Práve odriekla svoju prísahu ľudu a veľkráľom. Plecia jej zdobil plášť so Salvatorovým erbom.

„Vstaň, Erin Anglická,“ vyzval ju veľkráľ Raganhar, ktorý mal tú česť korunovať ju.

Prinútila svoje svaly k pohybu a narovnala sa. Nero stál o dva schody vyššie, slávnostne odetý s vlastnou korunou na hlave. Vedľa neho Kathrine držala prázdny vankúšik na korunu. Povzbudivo sa usmiala.

Erinin pohľad okamžite zablúdil k dvom trónom na vrchole schodiska. Jeden bol prázdny. V druhom vyrovnane sedel Salvator, tiež dôstojne oblečený v zvláštnej kombinácii moderných a stredovekých šiat. Vyzeral ako by sa pre ten trón narodil. S tajomným pohľadom ju pozoroval.

Obrovská stredoveká sieň podopretá antickými stĺpmi bola plná upírov a spojencov. Každý sa prišiel pozrieť na korunováciu Pramatky, bývalej lovkyne.

Bytostne vnímala každého zúčastneného. Ich pohľady ju ťažili, odkedy vstúpila na schody. Červeno-čierne šaty jej pripadali až príliš nápadné, ale Salvator sa neuspokojil s ničím iným než dokonalosťou. Aj teraz obdivne kĺzal temným pohľadom po zvýraznených krivkách. Mala podozrenie, že si celú ceremóniu užíva o kúsok viac, než je zdravé. A že ju vlastne očami vyzlieka.

Nero dal Erin rýchly bozk na čelo ako znak najvyššej úcty od upíra a odstúpil.

Salvator v tej chvíli vstal a pomaly k nej zišiel. Dôstojne k nej vystrel ruku.

S úľavou ju prijala a vložila do nej svoju menšiu dlaň v rukavičke.

Viedol ju nahor k pohodlným trónom a ich plášte ticho kĺzali po schodoch.

So stiahnutým hrdlom zastala pred svojím trónom. Stále nemohla uveriť, že je teraz jej.

Salvator ju upokojujúco pohladil po zápästí. Počkal, kým sa opatrne usadí a odhrnul jej plášť na stranu. Potom sa vrátil aj on na svoje právoplatné miesto.

Na spojených operadlách si preplietli prsty.

Erin sa krížili oči, keď videla toľko upírov pred sebou. Upokojili ju až úsmevy z prvých radov pod trónmi. Isobel, Annie, Cari, Jasmine žiarili spokojnosťou. Ich manželia tiež prišli o masky hnevu, ktoré jej ukazovali. Conor dokonca vyzeral, že sa mu uľavilo.

Nero chvíľu počkal, než nahlas prehovoril: „Dámy a páni, Jeho Veličenstvo kráľ Salvator Anglický a Jej Veličenstvo kráľovná Erin Anglická!“

Väčšina upírov ako jeden pokľakla. Králi iných krajín úctivo sklonili hlavy, spojenci si pritisli ruky na srdcia a veľkráli jediní zostali stáť.

Dojato pozrela na spokojného Salvatora. Bohovia, v tom oblečení a s rozpustenými vlasmi bol na zjedenie!

Vycítil smerovanie jej myšlienok a silnejšie jej zovrel ruku.

„Vstaňte,“ prikázal poddaným.

Okamžite zazneli fanfáry a sieň sa naplnila striebornými a zlatými konfetami. Vyzeralo to nadpozemsky.

Pomedzi ten hluk jej Salvator zašepkal: „Neviem sa dočkať, až ťa dostanem z tých šiat a zostaneš len v kráľovských šperkoch.“

Tých pár slov stačilo, aby sa jej vnútro zovrelo túžbou.

„Ale najskôr oslava.“ Pomohol jej vstať z trónu a spoločne sa rozbehli medzi svojich, kam obaja srdcom patria.