Prekliata temnota - Prológ

Pred niekoľkými mesiacmi...

Rose oduto sedela na stoličke v spoločenskej miestnosti hotela Ritz v Londýne a nepriateľsky pozerala na svoju sestru a jej čerstvého novomanžela Kamala.

Nešlo jej do hlavy, ako si ho Carolina mohla vziať. Ten chlap má priam staroveké názory, nikdy sa neusmieva a má podozrivých známych. Keď sa na jej sestru pozrel, vždy mal v očiach majetnícky výraz, ale nič viac. Žiadnu vrúcnosť, ani len náznak priateľského úsmevu.

Lina jej nikdy neprezradila, čo na ňom vidí. Ich zasnúbenie bolo rýchle a svadba prišla hneď na to. V tak krátkom čase predsa city ani nevzplanú. Ak Lina ide po peniazoch, možno by to pochopila. Kamal ich mal ako zrniečok piesku.

A rodičia? Boli euforickí. Kamala prijali do rodiny pri prvom stretnutí a neustále ospevovali Lininu odvahu, že išla na archeológiu. Z Rose sa stala tá nudná sestra. Odrazu bola Lina stredobodom pozornosti. Hrdinka. Rose nechápala prečo.

A teraz má jej sestra megalomanskú svadbu v hoteli Ritz, s chlapom, ktorý skôr pripomína masového vraha než milujúceho manžela, a neustále ospevuje svoj skvelý život. Pritom o ňom viac tají ako prezrádza.

Rose vzdychla, vstala a prešla k stolu so zákuskami, kde si nabrala šesť rôznych druhov a spražila pohľadom jedného z Kamalových hostí, ktorý bol vedľa nej. Ani on sa neusmial. Ani raz. Matne si spomínala, že sa volá Salvator alebo podobne. Zamračila sa naňho a prešla na druhú stranu stola. Od hnevu do seba hodila celú čokoládovú pusinku.

Odrazu k nej pristúpila známa postava a usmiala sa na ňu. „Krásny deň, Rose,“ pozdravil ju kurátor múzea, pre ktoré Carolina pracovala. A svojím spôsobom aj Rose.

„Ako komu,“ odsekla s plnými ústami.

Zachechtal sa. „Je smutné pozerať sa, ako jedna sestra vyšla z kukly a druhá tú svoju vláči so sebou,“ poznamenal.

Mykla plecami. „Ja nikdy nebudem tá super sestra. Som zlodejka.“

Kurátor na ňu priateľsky mrkol. „Si kto si, Rose, nenechaj si to zobrať. Carolina... si zvolila inú cestu ako ty.“

To teda áno. Tá potvora dokázala presmerovať platby za štúdium na archeológiu, zatiaľ čo Rose študovala, čo jej rodičia vybrali a zároveň pracovala, aby si zaplatila archeológiu. Tých pár rokov ju... unavilo. Necítila sa na svojich dvadsaťpäť.

„Takže...“ nadhodil kurátor, „kedy mi príde posledná zásielka?“

Uškrnula sa nad svojou obľúbenou témou. „Pozajtra odlietam. Do troch dní budem späť alebo v base v Čile.“

Prikývol. Plne jej veril. Vďaka Rose mohol otvoriť jedinečnú výstavu dávno stratených artefaktov. „Budem napäto čakať. Tvoja výplatná páska je už pripravená.“

Rose sa pery roztiahli do spokojného úsmevu. Áno, jej účet má oveľa viac cifier ako Carolinin. Byť zlodejkou je niekedy výnosné...