Addie nedokázala zaspať. Nevedela ani koľko je hodín. Či je noc alebo deň. Prítomnosť stroja vedľa nej ju desila. Je dosť silný na to, aby jej poľahky zlomil väz. Dosť rýchly na to, aby to urobil skôr, než si to na kamerách niekto všimne a príde jej na pomoc.
Vážená slečna Brownová.
Moji kolegovia z nórskej pobočky na Vás spievali ódy v tom, ako rýchlo a efektívne ste implementovali náš nový systém. Rád by som Vám oficiálne poďakoval za pomoc a pracovné nasadenie, ktoré túto zmenu umožnilo v tak krátkom čase. Niekoľkokrát som sa Vás pokúšal zastihnúť v kancelárii, ale zdá sa, že sa už mesiac míňame. Prosím, zastavte sa u mňa behom budúceho týždňa. Rád by som sa s Vami osobne zoznámil.
S pozdravom a prianím príjemného dňa,
Matthew Dyer
Celá zničená sa dovalila do bytíka, ktorý sa stal jej domovom, a so zastonaním sa tvárou vpred hodila na gauč. Jackie, usadená pri rozheganom jedálenskom stole pred počítačom, ktorý mal najlepšie roky dávno za sebou, na ňu so záujmom pozrela. „Vyzeráš, akoby ťa prešiel vlak. Čo sa stalo, drahá?“
Lily na ňu obviňujúco pozrela. „Za všetko môžeš ty!“ prskla, ale v hlase nemala kúska nenávisti. Už sa naučila, že osud ju nenávidí, a ak by neprišla táto katastrofa, našla by si ju iná. Ako obvykle.
Stefan sa veľmi pohodlne uvelebil na stoličke, predstavil sa menom, ale nie titulom, vyložil si nohy na stôl a ani na chvíľu sa necítil ohrozený upírkou, ktorá naňho zazerala. „Mám tri deti, ktoré ako koníček vyhadzujú do vzduchu predmety a budovy a raz dokonca kanalizáciu. Tvoj pohľad ma nevydesí, dievča,“ uistil ju lenivo.
Winter uvoľnene sedela na stoličke a so zaujatím počúvala Cainov príbeh. „Takže nikto z vás nemôže umrieť?“
Cain si prehrabol vlasy a na chvíľu sa zatváril, akoby ho ten jednoduchý pohyb otravoval. „Sme vyňatí zo systému reinkarnácie. Anjeli s nami nechcú mať nič spoločné.“
