Zlomená temnota 17

Ray sa krátkej záverečnej porady so zachránenými nezúčastnil. Abby so Zoe vymysleli príbeh, v ktorom dostatočne zdôvodnia ich oslobodenie a vynechajú princeznú z celého diania. Zoe sa s ňou rozlúčila objatím a vetou, aby bola silná. Potom Garda zmizla za stromami lesa, aby sa dostali k pristaveným helikoptéram tri kilometre odtiaľ.

Ray bol mĺkvy a držal sa od všetkých ďalej. Abby sa rozhodla dopriať mu trochu priestoru, pretože ona síce má vlastných démonov, tí jeho však len teraz vystrkujú hlavy a ukazujú mu pokrytectvo, ktorému bol vystavený.

Ktorému boli všetci vystavení.

Späť v Dubrovníku Ray konečne našiel spôsob, ako zo seba dostať nahromadené zúfalstvo, a to tvrdým tréningom s bratom. Noel sa náramne bavil a obaja sa celé hodiny mlátili na malom nádvorí, odkiaľ ich princezná smutne pozorovala. Doteraz bola vždy zamestnaná vlastnou traumou, ale nikdy sa nezamyslela, čo muselo s Rayom urobiť zistenie, že celý jeho život bola lož a inkvizítori na ňom spáchali ohavné zločiny.

V ten večer zaspala hlbokým spánkom, ale cítila prázdnotu, keď sa zobudila sama. Tvár sa jej rozžiarila až keď prišla do jedálne na raňajky a uvidela tam Raya s Noelom pri jednom stole. Okamžite sa k nim pridala, sotva vnímajúc čo si berie na podnos.

Ray sa na ňu usmial a pod stolom jej zovrel dlaň. „Ako si spala?“ opýtal sa.

„Ako zabitá,“ odvetila, vediac, že sa pýta na nočné mory. „A čo ty?“

Ľahostajne mávol rukou. „Nič, čo by som nezvládol.“

Takže ho to zasiahlo. Tušila to. Nevedela však ako mu pomôcť, keď nedokáže pomôcť ani sama sebe. Popoludní si dali krátky tréning, ten však prerušil Nasir, ktorý s Rayom potreboval prebrať nové zistenia. Leah zatiaľ vzala Abby do mesta, kde jej obstarala nové zásoby krvi.

Bola takmer polnoc, keď upírka vyšla zo sprchy a prehrabla si vlhké vlasy. Prekvapene sa zastavila, keď začula klopanie na dvere. Opatrne otvorila a našla za nimi Raya s akýmsi balíkom v ruke.

„Ray,“ povedala s úsmevom, nadšená že ho vidí.

Bývalý inkvizítor sa usmial a opatrne ju pohladil po líci. Naklonila sa k jeho ruke ako spokojné mača. „Smiem ďalej?“

Len nemo prikývla a zavrela za ním dvere. V izbe bolo šero, svietila len jedna nočná lampička. Ray sa len obzrel a jeho pohľad pristál na obrovskej posteli. „Pripravená na trochu odlišný tréning?“ prekvapil ju otázkou.

„Aký tréning?“ Tu? Nie na cvičisku?

Ray bez slova rozbalil neznámy predmet a zamával ním vo vzduchu ako v nepodarenej paródii na Harryho Pottera. Vec, ktorú držal v ruke, bola ružová, podlhovastá, s guľatou hlavičkou. Ani za všetkých bohov nedokázala princezná pochopiť jej účel.

„Nemyslím, že je to práve útočný predmet,“ povedala mierne zmätene.

Ray sa zasmial. „To skutočne nie je.“ Akási perverzná časť v ňom sa tešila z toho, že jeho princezná je absolútne nevinná. „Je to erotická hračka.“

Abbyno obočie vyletelo do výšin, ale strach sa pri tom návale zvedavosti a nepochopenia nestihol dostaviť. „Prosím?“

Úplne pokojne sa posadil na posteľ. „Už si sa naučila zniesť nohavice, dotyky na odhalenej pokožke a je načase naučiť tvoje telo a myseľ, aké pocity sa majú odohrávať na mieste, ktorému bolo ublížené najviac.“ Pri posledných slovách sa mu v očiach blyslo čosi neskutočne smutné, ľútostivé.

Upírka zneistela a na chvíľu zvažovala útek, než aby musela čeliť čo i len rozhovoru o... tých veciach. Prečo ju nemôže nechať takú aká je? Zlomenú? Neúplnú?

Sklopila pohľad, aby nevidel jej slzy. „Č-čo ak toho nie som schopná?“ šepla čosi, čo ju desí už roky. Čo ak je jej telo nenapraviteľne pokazené?

Ray zostal sedieť, aby ju jeho výška nedesila, a len k nej natiahol ruku. „Poď sem, princezná,“ povedal jemne.

Neisto ho poslúchla. Len čo sa ich dlane dotkli, zalialo ju teplo. Ray si ju pritiahol k sebe, nohy rozkročené. Zaklonil hlavu, aby si videli do očí. Zistila, že nie je jediná, ktorú trápia slzy.

„Naozaj si to myslíš?“ šepol. „Že nikdy nepocítiš vášeň?“

Smrkla. „Párkrát som... to skúšala. Dotknúť sa tam... ale nezniesla som ani vlastný dotyk, Ray.“

Srdce sa mu lámalo. Povedala toto niekedy psychiatrovi? Mal pocit, že je prvý, pri ktorom pripustila tento strach. „A chceš to? Vedieť, aké to je?“ Jednou rukou ju objal a pritisol k sebe, ich pery len kúsok od seba.

Trvalo to, ale po chvíli váhavo prikývla. Nie je to celkom tak, že chce vedieť aké to je, ale chce, aby sa jej dotkol Ray. Nikto iný. Je jedno, či niečo pocíti fyzicky, pretože jej postačí len myšlienka, že je to on, jeho ruky a pery. Tie by jej nikdy neublížili.

Zvodne sa usmial a potiahol za lem jej košieľky. Zružovela, ale nezdalo sa, že by ju to desilo. „Nahota?“

Mykla plecami. „S tou nemám problém. Ibaže okrem doktorov a mojej rodiny keď som bola malá...“

Tentoraz to bol nanajvýš spokojný mužský úsmev. „... ťa nikto nahú nevidel,“ doplnil.

Zružovela. Keď ju znásilnili, stále na sebe mala šaty. Roztrhali jej ich, ale nevyzliekli. Počas lekárskeho tréningu a neskôr práce na palácovej ošetrovni sa akosi naučila nebrať to tragicky. Keďže jej vadilo oblečenie, často bola vo vlastných komnatách nahá. Napriek tomu sa cítila zahanbene, keď z nej stiahol košieľku. Niežeby už všetko nevidel – prezliekal ju predsa, keď bola v bezvedomí.

„Myslím, že som rád, že si tieto krivky ukrývala pod tými otrasnými šatami,“ zamyslel sa Ray nahlas. Rozhodne by jej bratia museli odháňať slobodných upírskych šľachticov násilím.

Zružovela ešte viac. Za tie roky zabudla, že už nie je dieťa, ale dospelá žena. Dnes jej to bolo pripomenuté v Rayovom pohľade.

„Zvládneš to na posteľ?“ ukázal do záplavy vankúšov pri záhlaví.

Trochu nemotorne sa vyštverala na matrac a posadila sa doprostred, schúlená do klbka.

Ray sa vôbec nezdal byť netrpezlivý. Zdvihli sa mu kútiky. Preplazil sa k nej a posadil sa oproti, tá podivná vec stále v rukách.  Odložil ju vedľa seba a natiahol sa po jej lýtku. Nebránila sa, ale v pohľade mala ostražitosť. Rayov dotyk bol však pokojný a nie násilný, dával jej možnosť cúvnuť.  Srdce sa jej rozbúchalo. Keby jej niekto pred toľkými rokmi povedal, že muž ktorému pašovala jedlo do cely ju bude takto hladiť, definitívne by ju to položilo. Dnes jej to prišlo ako prirodzená vec.

Bez odporu sa nechala zatlačiť medzi vankúše a odmenou jej bol sladký bozk. Sotva si všimla, kedy Rayova všetečná ruka pristála na jej hrudi a začal sa pohrávať s pevnou bradavkou. Privrela oči.

Ray ju zľahka pobozkal na krku a zistil, že Abby je na ňom krásne citlivá. Jeho mozog (ten medzi nohami) mu navrhoval tisíce scenárov, ktoré môžu nastať, ale prinútil sa neposlúchnuť ho. Princezná je odvážna, že zašla až sem, no sám cítil, že sa sama premáha. Chce niečo, v čo ani nedúfala a to rozhodne ešte nie je celonočný maratón kamasutry.

Odtiahol sa a zapol vibrujúcu hračku.

Jej krásne očká sa okamžite otvorili.

„Nedotknem sa ťa priamo, Abby,“ povedal vážne. „Len týmto.“

Zahryzla si do pery a prikývla, jej zúbky sa zaleskli. Vyzerala niekedy  roztomilejšie?

Dostal sa medzi jej kolená a usadil sa pohodlnejšie. Tak ako všetky upírky, aj Abby bola hladká ako po depilácii. Ako však predpokladal, nebola vlhká. Stavil by sa, že je vnútri celá stiahnutá.

Priložil vibrujúcu hlavu k jej pohlaviu a Abby sa okamžite strhla nad neznámym pocitom. Doprial jej čas na spamätanie.

Abby zovrela vankúš. Niečo... pocítila. Netušila čo, ale jej predošlá teória, že je tam dole všetko umŕtvené rýchlo padla. „P-pokračuj,“ šepla.

Ray teda znovu priložil hračku na predošlé miesto, kúsok od klitorisu, ktorý zostával bezpečne ukrytý. Tentoraz už zaznamenal lepšiu reakciu. Abby potichu zastonala a mierne pohla panvou, aby našla lepší uhol. Chúďa drobné ešte nevie, že ju šetrí.

„Príjemné?“ opýtal sa.

„Uhm.“ Rozhodne príjemné. Podivne uvoľňujúce.

Chvíľu ju nechal zvyknúť si na vibrácie, než pohol hračkou a začal dráždiť klitoris. Abby vykríkla, ale nepokúsila sa uhnúť. V jej podbrušku sa rozlial doteraz neznámy pocit, ktorý nedokázala definovať, ale rozhodne sa ho nechcela vzdať. Cítila, ako jej vnútro sebou šklblo. Príjemne šklblo. Akoby na niečo čakalo.

„Dokonalé, princezná,“ mrmlal Ray povzbudivo. „Si vlhká. Reaguješ nádherne.“

Opäť pohla panvou v snahe dospieť k niečomu, čo ešte celkom nepochopila. „Ray,“ zastonala.

„Ja viem.“ S toľkými rokmi na suchu sa k vyvrcholeniu dostane rýchlo, pokiaľ dokáže zostať uvoľnená a dôverovať mu. „Bude to intenzívne, Abby,“ varoval ju.

Pootvorila pery, ako sa jej zrýchlil dych. Rayove slová len zhoršili ten neznesiteľný tlak medzi jej stehnami. „A-ako intenzívne? Čo urobíš?“ Potrebovala ho počuť. Potrebovala vedieť, ako dokáže s jej telom urobiť zázraky, len on a nikto iný.

Ray škrípal zubami, ako odolával pokušeniu odhodiť hračku a ukázať jej skutočné potešenie. Neustále si musel opakovať, že je stále traumatizovaná a teraz aj zraniteľná. „Veľmi intenzívne. Tvoje svaly sa napnú a uvoľnia. Bude to prekvapujúce, ale ja neprestanem, Abby.“ Počkal si na jej reakciu.

Vzlykla a prehla sa ako luk, stále odhodlaná dospieť k vyvrcholeniu.

„Len čo to príde, budem tu na celú jazdu, princezná. Táto hračka neopustí toto miesto, kým nebude po všetkom. A ty mi nebudeš brániť.“

Paradoxne, tie slová ju dostali cez okraj. Nie to, že sa nebude brániť, ale že Ray dokáže ovládnuť jej telo a dať jej to, čo potrebuje, keď ona tápa v temnotách. Ako predpovedal, jej svaly priam tancovali a vnútro sa sťahovalo a uvoľňovalo. Aj keď sebou začala hádzať, vibrujúca katastrofa zostala pevne pritlačená o neskutočne citlivé miesto a samotná Abby cítila vlhkosť, ktorá sa hromadila okolo jej otvoru.

Z očí jej vytryskli slzy a trvalo snáď minútu, než si uvedomila, že vibrácie sú preč a ona sama pridržiava už tichú hračku pri svojom tele. Šokovane ju pustila, stehná stále roztrasené.

„Ray,“ bolo jej prvé slovo.

A odrazu bol pri nej. Nie na nej, aby ju nevydesil, ale pritiahol si ju do náručia a otočil na bok, aby ju mohol pobozkať.

„Ray,“ zopakovala a nos mu zaborila do hrude.

Opatrne ju hladil po vlasoch.

Princeznin dych sa pomaly upokojil a mozog začal pracovať na plné obrátky.

Ona práve vyvrcholila! Nedostala panický záchvat, nezrútila sa! A Ray... Stiahlo jej srdce. Ray to urobil pre ňu, ale nič z toho nemal.

Ani sa jej nedotkol.

A rozhodne nie je taká nevedomá, aby si nedomyslela, že ten stan pod prikrývkou asi nebude jeho zbraň.

Opatrne k tej veci zamierila dlaňou, ale na polceste ju zastavil.

Prekvapene mu pozrela do očí.

„Na to ešte neprišiel čas,“ povedal vyrovnane.

„Ale ty si...“

„Ja viem. Nezomriem z toho, nemusíš sa báť,“ uistil ju pobavene.

„Po tom všetkom, čo si pre mňa urobil, chcem ti dať niečo na oplátku,“ argumentovala.

Pobozkal ju. „Och, to urobíš, ale nie dnes.“ Zabalil ju do prikrývky ako také burrito, aby jej ruky nemierili do nebezpečných partií, ktoré sa chceli vykašľať na citlivú situáciu a nájsť vlastné uspokojenie. „Keď zvládneš môj dotyk a nie hračku,“ zašepkal jej na pery, „budeš si môcť obchytkať čokoľvek sa ti zachce.“

Očervenela, ale na tvári sa jej objavil nebezpečný úsmev. „Sľubuješ?“

Srdce mu poskočilo. Jej bratia ešte nevedia, čo za dračicu to mali na dvore. Toto dievčatko jedného dňa povedie armády.

„Som len tvoj, princezná.“ Naklonil sa k jej uchu, akoby jej chcel vyzradiť nebezpečné tajomstvo. „A keď príde čas, chcem vedieť, aké je tvoje uhryznutie,“ šepkal. „Skutočné uhryznutie, nie keď si v bezvedomí.“ Mal totiž pocit, že si ho obaja užijú rovnako.

Abby šokovane zistila, že opäť pri tých slovách zvlhla a podivné mravčenie medzi stehnami sa vrátilo. Čo ju ešte s týmto nebezpečným inkvizítorom čaká?