Vykúpenie z temnoty 14

 

Horskú chatu uprostred ničoho si dal postaviť ešte v osemnástom storočí s úmyslom absolútnej samoty. Terén naokolo bol prakticky neschodný pre smrteľníka a počasie trestalo túto časť hory väčšinu roka.

Ideálny odpočinok. Za tie roky ju, samozrejme, zmodernizoval, zaviedol do nej elektrinu a vodu a interiér vybavil luxusným nábytkom. Plus alkoholom. Množstvom alkoholu. Ten sa stal jeho jediným spoločníkom. Preto sa považoval za blázna, keď už desiatu fľašu vylieval do umývadla. Napriek tomu neprestal. Hádka so synmi mu stále vŕtala v hlave a nemal chuť na nič iné, než sa spiť pod obraz.

Skutočne mu preskakuje. Nedokáže si to inak vysvetliť.

Vyprázdnil poslednú fľašu a opretý o linku si vydýchol. Je na samotke a toto ho prinúti zostať triezvym. Teda pokiaľ si nepovie, že tá snehová búrka nie je prekážka v jeho ceste pod horu do obchodu s alkoholom.

Mobil mu pípol, aby ho upozornil na to, že senzory zachytili v okolí pohyb.

Spozornel. Aké zviera by v týchto podmienkach vyliezlo z úkrytu? Vonku bolo sotva vidieť na meter pred seba a blížila sa polnoc.

Zvedavo prešiel k presklenej stene obrátenej na juh a žmúril do tmy. Žeby jeden z jeho synov? Vedel, že odkedy sa objavil na verejnosti dali si ho preveriť, ale dúfal, že táto nehnuteľnosť ušla ich pozornosti.

V diaľke sa zablyslo svetlo silnej baterky.

Žiadne zviera.

Siahol po dýke a vypol svetlo, zostal len praskajúci krb.

Postava vo fujavici sa vyškrabala na skaly obkolesujúce jeho pozemok a chvíľu zostala na štyroch, aby lapila dych. Potom sa narovnala a mierila priamo k jeho chate.

Helio zovrel rukoväť. Jeden jediný votrelec? To je sotva na rozcvičku.

Dýka mu vypadla z ruky, keď jeho upírsky zrak zaznamenal výšku a pohyby postavy. „Drahé nebesia!“ Vybehol z dverí a na terase sa zrazil s uzimenou, vyčerpanou ženou pokrytou vločkami snehu.

„Opal!“

Dievča si stiahlo šál z nosa a odhodilo okuliare. Pokožku mala červenú od chladu a námahy a prudko dýchala. „Menej dostupné miesto už nebolo?“ sfúkla ho.

„Ako si ma našla?“ Odtiahol ju dovnútra, aby sa zahriala. Takmer násilím z nej stiahol batoh, tri vrstvy oblečenia a hrubú čiapku, pod ktorou väznila svoje husté vlasy.

„Nebeské záznamy,“ priznala, keď chytila dych a obzrela sa po nádhernom prostredí. Na drevených stenách tancovali tiene z horiaceho krbu, na mäkkom koberci stál pohodlný nábytok a vo vzduchu sa vznášala vôňa čokolády. „Páni,“ povedala ohromene.

Helio nevedel, ako s ňou jednať. Prečo za ním prišla? Uprostred noci? Sama?

Opalin pohľad pristál na prázdnych fľašiach. Na chvíľu sa zamyslela, akoby hodnotila ich existenciu. Potom pochopila, že keby ich Helio skutočne vypil, nestál by pred ňou na rovných nohách. Nádherné zelenomodré oči sa rozžiarili. Tie oči, ktoré dokázali vrhať blesky a utíšiť celú miestnosť.

„Opal?“ vážne ju otočil k sebe. „Prečo si tu?“

V tichu miestnosti sa jej tvár uvoľnila a bez varovania ho pobozkala. Musela sa postaviť na špičky a pritiahnuť si ho nižšie, ale dokázala to. Jej pery boli stále studené, no ochotne sa nechali zahriať Heliovými. Vychutnával si ich jemnosť. Nevinnosť. Opal nemala veľa skúseností ani len s bozkávaním, čo mu len viac rozprúdilo krv. Oprel ju o stenu za nimi a vzal jej tvár do dlaní. Ich bozk sa stal divokejším. Opaline dlane sa pritisli na jeho hruď, ale nepokúšali sa ho odtlačiť, naopak. Zovrela jeho polorozopnutú košeľu a nedovolila mu pohnúť sa od nej.

Keď im došiel dych, odtrhli sa od seba a hľadeli si do očí.

„Pohybuješ sa na tenkom ľade,“ upozornil ju.

„To aj ty,“ kývla hlavou k fľašiam. „Zachráň ma pred utopením a ja zachránim teba.“

Prudko sa nadýchol. „To je nebezpečný návrh.“

„My dvaja sme nikdy nehrali bezpečnú hru.“ Zaborila ruku do jeho svetlých vlasov. „Máš len dve možnosti, Helio. A jednou z nich je môj odchod do noci.“

Viac sa obával tej druhej. Nadvihol ju a obkročmo si ju posadil na boky, čo skutočne nepomohlo jeho mysleniu, hlavne keď ju musel držať opretú o stenu a cítil každý kúsok jej tela. „Nie som tvoj rytier v zlatej zbroji, Opal.“

Usmiala sa. „Nikoho takého nepotrebujem. Tak ako ty nepotrebuješ princezničku vo veži.“

Do pekla so zdravým rozumom! Prišla za ním. Prišla za ním napriek všetkému, čo o ňom vie, a nezľakla sa. Možno je šialená, ale je jeho! Pobozkal ju a odniesol ju na kožušiny pred krbom, aby sa konečne zahriala.

Ani sa len nenamáhali predstierať opatrnosť. Helio z nej strhol hrubý pulóver v momente, keď mal voľné ruky, a ona zatiaľ pracovala na gombíkoch jeho košele.

„Ženská, vážne? Športová podprsenka?“ rozčúlil sa, keď uvidel tú ohavnosť.

Opaline oči hneď zahoreli. „Trepala som sa horou vo fujavici!“

Pobozkal ju, aby sa viac nesťažovala, a podprsenku jej jednoducho roztrhol. Zasmiala sa a vyzliekla mu košeľu. Na svetlo sa dostala rozložitá hruď s vytrénovanými svalmi.

Helio sa rýchlo vyvliekol aj z nohavíc a keď boli obaja konečne nahí, dostal Opal na chrbát. Prsia doteraz stlačené v podprsenke prosili a pozornosť a ako gentleman im ju doprial. Zasypal ich bozkami a skúsenými prstami ich začal masírovať, čo z Opal vylúdilo spokojný ston a zasnený úsmev.

Pomalými bozkami si urobil cestičku nižšie, cez mäkké bruško až k stehnám. Zahryzol sa do hebkej pokožky, ale dával si pozor, aby tesákmi neprenikol pod ňu. Opal zareagovala a prehla sa ako luk. Do nosa mu udrela vôňa jej vzrušenia. Prstom zvedavo zablúdil do jej stredu a podľa očakávania ju našiel vlhkú. Chýbalo málo, aby sa na ňu bez predohry vrhol ako zviera, ale tých pár tisíc rokov života ho naučilo trpezlivosti (okrem iných vecí). Dýchol jej na rozhorúčené pohlavie a Opal sa celá napla a pokúsila sa od neho odtiahnuť, v očiach šok.

Napoly pobavene k nej zdvihol pohľad. Jeho malé neviniatko.

Bezradne krútila hlavou, akoby ju tento akt desil. Teda teraz, keď je triezva.

Upokojujúco jej položil dlaň medzi stehná, ale nedovolil jej vyhnúť sa mu. Rozhodol sa, že v tomto prípade zaberie len liečba šokom a kým sa spamätávala, jazykom našiel Opalin klitoris a pohral sa s ním.

Vykríkla a prestala sa brániť. Opretá na lakťoch priam neveriacky civela. Jej telo však rozhodne nebolo proti. Helio perami a jazykom preskúmal všetky záhyby a tajné miestečka. Odmenou mu bola len ďalšia vlhkosť a pulzovanie. Ako predpokladal, Opal nemala veľkú výdrž. Len čo pridal do boja jediný prst a ponoril ho do nej, vyvrcholila s jeho menom na perách. Klesla na kožušiny a stehná sa jej triasli.

Roztomilé.

Preplazil sa nad ňu, tvrdý ako skala od momentu, keď sa jej dotkol. Ich telá sa o seba horúco obtreli a chceli viac. Pobozkal ju na krk, ktorý mala extrémne citlivý. Zaklonila hlavu, stratená v návale pocitov, ktoré tak dlho považovala za zbytočné. Rukami ho hladila na chrbte a ramenách a ten obyčajný dotyk sa pre nich stal vzácnym. Lebo si ho odopierali.

Helio takmer vyletel z kože, keď pocítil tú drobnú dlaň v rozkroku. Penis sa mu ešte viac napol a reflexívne sa natlačil bližšie k zdroju rozkoše, ktorý sa mu naskytol. Opalin dotyk bol jemný, akoby sa bála, že mu ublíži. Keby len vedela, že ho to viac vydráždilo...

Vydržal to sotva minútu, než jej ruku od seba odtrhol, aby sa nestrápnil. Pozrel jej do očí v tichej otázke.

Prikývla, stále mierne neistá. Preto šiel pomaly. Centimeter po centimetri. Jej tesné vnútro ho spočiatku nechcelo vpustiť, ale sladké bozky na krku a všetečný prst nad jej otvorom ho prinútili zmeniť názor.

Opal zastonala, zaklonila hlavu a sama prekonala posledné centimetre, len aby ho mala v sebe. Pohybovali sa v nenútenom, dráždivom rytme, ktorý predlžoval sladkú agóniu. Opal šepkala jeho meno a objímala ho, akoby ho nikdy nechcela pustiť. Akoby sa mohol vypariť.

V poslednej chvíli z nej vykĺzol, pretočil ju na bok a prenikol do nej zozadu. Prekvapene k nemu natočila tvár a vykríkla nad novým pocitom. Privrela oči a do niekoľkých sekúnd ju pohltilo vyvrcholenie. Svaly sa jej stiahli a dostali na pokraj aj jeho. Z hrdla mu vyšlo primitívne zavrčanie a jeho orgazmus trval takmer celú minútu.

Dlho nič neprehovorili, ani sa len nepohli. Len námahou dýchali, telá prepletené.

„Od čoho potrebuješ zachrániť, Opal?“ šepol jej po chvíli do vlasov. Obaja vedia, čo ohrozuje jeho, ale ona? S jej dokonalým životom?

Otočila sa k nemu, konečne zahriata a nielen fyzicky. Z očí sa jej stratil chlad, ktorý v nich vždy vídaval. „Od svojej rodiny.“

 

 

Helio sa s trhnutím prebral, až časť vody vyšplechla na podlahu. Opal bola v nedohľadne a kúpeľ takmer ľadový, čo vôbec nevadilo jeho ako skala tvrdému penisu.

Áno, jeho myseľ si počas mučenia našla svoj spôsob, ako ho rozptýliť. Prečo to robí teraz, to netušil. Posledné, čo potrebuje, sú sexuálne halucinácie o príliš mladom duchovi, ktorý patrí inému.

Vstal, vypustil vaňu a dal si rýchlu sprchu.

Opal našiel sedieť v kresle pred televízorom, v tvári zvláštny výraz. „Stalo sa niečo?“ Posadil sa oproti nej.

Zdvihla k nemu pohľad. „Ja... asi to nič nie je, ale keď som bola vo vani, cítila som zmenu teploty.“

„A? To je zlé?“

„Nie. Nemalo by. Teda... neexistujem. Nie fyzicky. Nemala by som mať žiadne telesné procesy a doteraz som teploty vôbec necítila. Ale prednedávnom mi z očí vytiekli slzy a teraz tie teploty...“ Zvraštila obočie.

Helio sa až tak neobával, ale na druhej strane nerozumel jej existencii. „Možno si si to len neuvedomila. Zmeny teplôt sú bežné a pokiaľ nie sú extrémne, ignorujeme ich.“

„Asi máš pravdu,“ pripustila. Ale aj tak jej to vŕtalo v hlave.

„Necítiš ani len únavu?“

Pokrútila hlavou. „Fyzicky nie, ale môj mozog by niekedy ocenil menšie zdriemnutie.“

„Skúšala si to?“ navrhol jej.

Zamyslela sa. „Nie, vlastne nie.“ Bola v tom, že keď nemá telesné procesy, nezaspí. Nikdy však túto teóriu neotestovala.

Helio ukázal na posteľ. „Máš možnosť.“

Pootvorila pery. „Mám spať?“

„Ak je to možné, nikto ťa neukameňuje za malého šlofíka. Nemusíš sa báť, postrážim ťa.“

Ironicky sa pousmiala. „Helio? Je ti jasné, že nie som hmotná, však? Je málo vecí, pred ktorými ma treba strážiť.“

Upír ňou veselo prehodil mincu z vrecka. „Áno, všimol som si. Tak chceš spať, či nie?“

Rozhodne to stálo za pokus. Takmer posvätne prešla k posteli a ľahla si medzi záplavu vankúšov. Nemohla sa prikryť, ale nebude sa sťažovať. Privrela oči a v tichu miestnosti počúvala Heliov dych. A ako počítala nádychy a výdychy, pomaly odplávala do sveta snov...