Vykúpenie z temnoty 15

 

Aj keď to vyznie neuveriteľne, Opal mala svojho času relatívne bezstarostný život. Napríklad keď oslavovala dvadsiate narodeniny. Vtedy ju banda kamarátok vytiahla do nočného klubu, čo na jej zozname pôžitkov bolo niekde medzi bojovaním s aligátorom a prednáške o včeličkách a nechcenom tehotenstve od jej rodičov.

Napriek všetkému sa navliekla do obtiahnutých červených šiat, obula si podpätky a s bandou sotva plnoletých dievčat sa nahrnula k baru ako veľká voda. Po dvoch mojitách cítila prvotný účinok alkoholu. Nesmrteľní majú vysokú toleranciu, ale tá prichádza s vekom a ona ešte stále žije svoj ľudský život – časť dospievania, kedy telo ešte len nadobúda odolnosť. Preto to stopla a posadila sa k dievčatám, ktoré sa obzerali po pár sexy exemplároch okolo nich. Opal sa obzerala po toaletách. Alkohol vždy potrápil jej mechúr.

Predrala sa medzi masy ľudí a na nenávidených podpätkoch sa dopotácala k toaletám. Čím to je, že dámske majú vždy tak dlhý rad? Vážne, aj ona je žena, ale niekedy príslušníčkam svojho pohlavia nerozumie. Pokrútila hlavou a po očku mrkla na dvere pánskych záchodov.

Ako veľmi ju môžu traumatizovať? Puberta v kombinácii s internetom sa postarali, že videla mnohé. Bola si istá, že ovláda viac sexuálnych pozícií, než by jej matka vôbec vedela vymenovať. Zopár drobných žížaliek ju neohromí. A brániť sa vie dostatočne, aby si bola istá, že ak ju niekto napadne, záchranka príde pre agresorov a nie pre ňu.

Prestúpila z nohy na nohu. Nie, tento rad je pridlhý a jej mechúr primalý. Keď sa nikto nepozeral, vkĺzla do susedných dverí a sladko sa usmiala na podguráženého chlapíka pri pisoároch, ktorý rozhodne nie je žiadny strelec, pretože netriafal na cieľ.

Zavrela sa v kabínke, ignorujúc zvuky netriafania na cieľ od pisoárov a dávenia odvedľa. Keď si šla umyť ruky, kašľanie z kabínky sa zhoršilo a začala sa báť o človeka, ktorý tak silno zvracia. Prvý ročník medicíny ju síce nenaučil, ako zachrániť život, ale necítila sa dobre pri pomyslení, že toho úbožiaka aspoň neskontroluje a nezavolá mu pomoc.

Otočila sa od umývadla a snažila sa čo najmenej dýchať nosom. „Haló? Si v poriadku?“ zvolala.

Odpoveďou bolo len ďalšie dávenie.

Potlačila nevoľnosť. Niekto tu rozhodne bude potrebovať záchranku. Strčila do dverí na kabínke a zistila, že nie sú zamknuté. Chlapík za nimi kľačal na zemi pred misou a mal s ňou veľmi intenzívny rozhovor. Dlhšie svetlé vlasy mu padali do bledej tváre a aj takto skrčený sa zdal byť vysoký a mohutný. Cez závoj vlasov sa na ňu upreli teplé hnedé oči podliate krvou.

Napriek nepeknému výjavu k nemu podišla a dotkla sa jeho ramena. „Vzal si si niečo? Je to len alkohol?“ zisťovala.

Vytrhol sa jej, teda mal snahu. Bol príliš intoxikovaný. „Daj mi pokoj!“ jazyk sa mu plietol, sotva mu rozumela.

Klesla k nemu. „Chlape, sotva sa držíš vzpriamene!“ pokarhala ho. „Tak čo si si vzal? Extázu? Kokaín? Metamfetamíny?“

Znovu ho naplo a vrátil sa k mise. Opal pokrčila nosom. Vytiahla mobil, aby mu zavolala záchranku. Než však stihla vytočiť číslo, muž sa znovu odtiahol od misy a zhlboka dýchal, čo odhalilo jeho upírske tesáky.

Ustrnula. Vedela, že tento klub vlastnia a frekventujú nesmrteľní, ale dnes okrem barmana žiadneho nevidela.

Rozhodne mu však nemôže zavolať záchranku. S povzdychom odložila mobil a nadvihla mu hlavu. Bohovia, bol bledý ako stena. Zdal sa byť dostatočne starý, aby už nežil svoj ľudský život. To znamená, že buď vyslopal aspoň sedem litrov tvrdého alkoholu, alebo si dal šialené množstvo drog. O upíroch sa ale naučila, že drogy nie sú ich obľúbeným zlom. Preferujú alkohol.

Tento blbec je len pod obraz.

„Tak fajn, dostaň to von,“ povedala a naklonila ho späť nad misu. „Si tu s niekým?“

Neodpovedal.

To je zase nadelenie! Nemôže ho tu nechať. Je tak mimo, že jej odhalil tesáky, hoci nevie, že aj ona je nesmrteľná. Teda bude, ak majú byť presní. Keď jedného krásneho dňa prestane starnúť. Porazene vzdychla a poslala kamarátkam správu, že ide domov a nemajú sa po nej zháňať. Potom zašla k baru a požiadala o pohár vody, ktorý mu priniesla a prinútila ho vypiť. Ideálne by bolo zohnať mu krv, ale k tej nemá prístup a svoju mu dať nemôže, pretože je stále panna a panenské uhryznutie robí neplechu. Preto len trpezlivo čakala, kým si vyprázdni žalúdok. Ku koncu bol taký slabý, že sa len oprel o stenu a zavrel oči.

„Nie nie, pijavička, žiadne také!“ Zatriasla ním. „Musíš vstať. Tu to nie je bezpečné.“

Urobil hlavou pohyb zo strany na stranu, čo ho fyzicky zabolelo.

Opal vyvrátila oči k nebu. „Vstávaj, no tak! Pomôžem ti.“ Podoprela ho a ťahala na nohy. Bol ťažký ako slon a extrémne nemotorný. Viečka mu klipkali. „Hej, nespi! Sama ťa neodvlečiem!“

S trhnutím sa prebral a nechal sa vyviesť von z klubu. Tam ho oprela o stenu a zavolala taxík. Neustále doňho hučala, aby jej povedal svoju adresu, ale jeho brblaniu absolútne nerozumela. Nemal pri sebe ani len mobil, ktorým by zavolala jeho blízkym, a doklady mal falošné.

Zdá sa, že nemá na výber. Vzala ho k sebe na vysokoškolský internát. Zadným vchodom, od ktorého mala (nie práve legálnou cestou) kľúče, ho prepašovala dovnútra a do svojej skromnej izbičky pre jedného. Tam ho spustila na zem, lebo viac nevládala. „Čím ťa kŕmia?“ lapala po dychu.

Upír konečne vyzeral o niečo triezvejšie. „Kde to som?“ mrmlal.

Prešla do kúpeľne a zamkla dvere vedúce do susednej izby, s ktorej obyvateľmi sa o ňu delila. „V bezpečí od ľudí, ktorých by si mohol vycucnúť a spôsobiť škandál,“ odvetila a pustila sprchu. Aj v oblečení ho do nej napchala a zmyla z neho všetok hnus, ktorý sa na ňom zachytil. Protestoval, ale bol slabý ako novonarodené mačiatko. Vyzliekla ho, zabalila do svojho ružového uteráka a šmarila do postele. Celá spotená a mokrá z boja v sprche klesla na stoličku pri stole. Má narodeniny a vláči sa so spitým upírom, ktorý si ani nepamätá vlastnú adresu.

To zas dopadla!

Unavene sa vyzliekla zo šiat, dala si sprchu a oblečená v pyžamku s kačičkami si uvedomila, že nemá kde spať, keďže upír zaberá jej miniatúrnu posteľ a len-len že sa do nej zmestí.

Tento večer mu ešte vráti! Vytiahla zo skrine náhradnú deku a ustlala si na zemi. Ráno mu rozhodne všetko spočíta!

 

 

 

Opal nemohla ísť na prednášky, pretože tá hora svalov a alkoholu sa odmietala zobudiť! Keď jej konečne došli nervy, jednoducho napustila pohár ľadovou vodou a chrstla mu ju do tváre.

Blonďatá pijavica zasyčala, spozornela a skočila na Opal. Tá bola taká prekvapená, že sa nestihla brániť a ocitla sa na zemi, priľahnutá poltonovým upírom.

„Ukľudni sa, tesáčik,“ povedala rázne. „Keby som ti chcela ublížiť, urobím to v spánku. Teraz zo mňa láskavo zlez.“

Konečne sa spamätal, prezrel si ju, nadýchol sa a vyskočil na nohy. Hlava ho hneď rozbolela a musel sa posadiť, aby na tej zemi neskončil sám.

Opal sa dôstojne dostala na nohy. „Krásne ráno aj tebe. Nemáš za čo, vážne. Takmer si sa zadusil vlastnými zvratkami. Takže stálo to za to? Spiť sa pod obraz?“ Ruky si prekrížila na hrudi.

Upír na ňu vyceril zuby.

Ani to ňou nehlo. Vyrástla v tomto svete. A s horšími stvoreniami, než jeden ozubený chlapík. „Môžeš vrčať koľko chceš, ale faktom je, že si sa ožral, nezvládol svoj alkohol, nemal pri sebe zodpovednú osobu a nebol si ani schopný povedať vlastnú adresu!“ okríkla ho ako matka svoje pubertálne dieťa, ktoré má za sebou svoju prvú párty bez dospelých.

„Kam si ma to vzala, ženská?!“ mal tú drzosť znieť ako obeť.

Opal stúpal tlak. „Kam? Nie, to nie je správna otázka. Mal by si sa pýtať – kde všade som mohol skončiť? Tušíš, aké máš šťastie, že som ťa našla?! Mohli na teba naraziť ľudia! Nechráneného a neschopného sa brániť, a to ti hovorím ako šesťdesiatkilová žienka, ktorá bola na podpätkoch a odvliekla ťa preč! Uvedomuješ si, akému riziku si sa vystavil?! Si normálny?! Nemáme už dosť problémov?!“

Upír si trel spánky a zdalo sa, že uvažuje o tom, ako ju zahrdúsi.

Skúsiť to môže. Bude to on, čiu krv bude drhnúť z koberca.

„A to ani nehovorím o tej absolútnej stupidite ožrať sa na verejnosti do bodu, keď si sa nemohol odtrhnúť od hajzla! Koľko máš rokov?! Nie si pubertiak, tak sa skús správať trochu zodpovednejšie!“

Upírovi trhlo sánkou.

Keby Opal mala trochu rozumu, asi začne pomýšľať nad útekom. Problém je, že ten kúsok pudu sebazáchovy sa stratil, keď musela celú noc stráviť na tvrdej zemi. A slovný útok pokračoval. „Nemôžem uveriť, že ti vo svojom veku robím prednášku ja! Upírovi! Neviem, čo za problémy máš v živote, ale už si niekedy počul o tom, že by chlast vyriešil čokoľvek? Vážne, zlepšilo sa niečo, hm? Lebo z môjho pohľadu ti len pribudla kocovina, slušný zmätok v hlave a tvoje vnútornosti kričia o zmilovanie!“

„Sakra, sklapni!“ okríkol ju, keď sa ten tlak v spánkoch nedal vydržať.

„Inak čo? Pôjdeš sa spiť znovu?“ Odfrkla si. „Nie som tvoja opatrovateľka. Prosím, pokračuj v deštrukcii.“ Otvorila mu dvere. „Len si zapamätaj, že som ti pomohla, lebo ja ešte rozoznám, čo je správne a čo nie.“ Kývla hlavou smerom ku kúpeľni. „Tvoje handry sú na umývadle.“

Upír napriek silnej bolesti v hlave a pravdepodobne aj v žalúdku vstal, obliekol sa a bez jediného Ďakujem sa stratil z jej izby.