Vykúpenie z temnoty 16

 

Ninja čakal na Carys pri dverách jej bytu po tom, čo odviezla Kadena do školy. Mohol sa premiestniť aj priamo dovnútra, ale zatiaľ ešte nemá samovražedné sklony. Veľmi dobre vedel, že v ňom má toľko ochranných kúziel a pascí, že by to položilo menšiu armádu. Preto trpezlivo čakal, opretý o stenu. Snažil sa netváriť, že má postranné plány.

„Ale ale, tak skoro pripravený na druhé kolo súboja myslí?“ posmievala sa mu, ale z nejakého dôvodu jej poskočilo srdce, že napriek ich poslednému stretnutiu sa nezľakol. Odomkla a vpustila ho dnu.

„Čo ti poviem, si moja jediná zábava v živote.“

Ironicky naňho pozrela. „Máš veľmi smutný život.“

Keby len tušila... „Čo teda robíš celé dni, keď neplánuješ vraždy a manipulácie osudov?“

Carys sa vyzula a obaja zostali stáť v obývačke oproti sebe. „Mohla by som sa opýtať to isté.“

Potlačil panický smiech. Vládnem v nebi a je tam bordel! To by ju asi nepotešilo. „Bežné veci. Štrikujem. Hrám golf.“

Pousmiala sa. „Niečo plánuješ, Ninja. Vidím ti to na očiach.“

„Nehľaď mi do očí,“ zamrmlal zvodne a naklonil sa nad ňu. „Nevieš, čo sa hovorí? Je to miesto, kde sa schovávajú moji démoni.“

Carys zaklonila hlavu. „Ja sa démonov nebojím,“ vyhlásila, ale opak bol pravdou.

Ninja jej dýchol na pery. „Mala by si sa.“ Do pekla, mala by pred nimi utekať! Pred ním. Pretože jeho kontrola visí na vlásku. Carys bola vždy jeho siréna. Divoká, mocná a absolútne nádherná so svojimi červenými vlasmi a očami. A nielen to. Je jediná, ktorá by kedy odolala jeho vlastným silám, ale to jej nikdy, nikdy nesmie povedať.

Carys ho zdrapla za golier a pritiahla si ho k tvári. Začala sa dvíhať, v tvári výraz absolútnej dominancie, a oči jej sčerveneli. Oblečenie sa jej zmenilo na šarlátovú anjelskú rovnošatu a z chrbta sa jej začali vysúvať krídla.

„Som nefilim so silou najvyšších anjelov,“ povedala pomaly, hlbokým hlasom. „Som cestovateľka v čase a tá, ktorá zabila dva monštrá schopné zničiť svet.“

Vzduch medzi nimi zapraskal. Carys pootvorila pery. Nebude ju zastrašovať nejaký podradný démon! Má po krk jeho hier a narážok.

Ninjom prešiel silný záblesk vzrušenia. Carysine červené krídla zabrali celú obývačku a odrazu si všimol, že nábytok, dekorácie a svetlá sú rozmiestnené tak, že aj keby nimi mávla, nič nezrúti a ani nepoškodí. Zareagoval okamžite. Urobil krok vpred a keď cúvla, zatlačil ju až k stene, ktorá sa pri ich náraze otriasla.

„A ja som monštrum, ktoré si poraziť nedokázala,“ zašepkal rovnako nebezpečne.

„Zatiaľ,“ povedala odvážne.

Pobozkal ju. V tejto chvíli mu nič originálnejšie nenapadlo.

Carys pootvorila pery a vyšiel z nej tlmený ston. Ninja rozhodne vie, ako zaobchádzať s jazykom. A s rukami. A to, čo ju tlačí na boku, tentoraz rozhodne nie je ukrytá dýka. Dlaňami mu zovrela plecia, ale silu odstrčiť ho v sebe nenašla. Pokožka jej horela a začala byť citlivá, obzvlášť keď tie diabolské pery skĺzli na krk. Celá sa zachvela.

Ninja ju jemne uhryzol a vsal citlivé tkanivo do úst s neskrývaným úmyslom urobiť jej cucflek. Keď neprotestovala, zamieril nižšie, až k lemu šarlátového kabátca na Carysinej plnej hrudi. To sa už aktívne prehýbala v snahe dostať sa k nemu bližšie, oči s pôžitkom privreté.

Roztrhol ten nevkusný kus látky, pod ktorým mala predpotopnú podprsenku (ďalšia vec, ktorú v nebi zmení, je anjelský šatník!). Vzhliadol k nej. Potom ju pobozkal na mäkké bruško.

Carysine nervové zakončenia explodovali. Ninja sa ani nesnažil a ona už cítila dráždivé pulzovanie medzi stehnami. Vytiahla ho naspäť hore. Búrili sa v nej emócie a hnev z toho, že ho nemá pod kontrolou. Odkedy prišla, o všetkom vedela, všetko predpokladala.

Ninja je neznáma a nemá ani len snahu hrať podľa jej pravidiel.

Roztrhla mu košeľu, ale rýchlo sa zahalil, aby ho nevidela. Zahliadla len slušné množstvo jaziev.

Ninja spanikáril. Nechcel, aby ho videla. Nechcel, aby z neho videla viac, než doteraz. Zvrtol ju a pritlačil tvárou k stene. Jej krídla zaviali vzduchom, ale zvládol to bez ujmy.

Carys sa chcela brániť, ale s hrôzou zistila, že Ninja je silnejší. Nielen fyzicky. Celým telom sa k nej privinul a jeho dych cítila na krku. Cerila zuby, akoby ho to malo zastrašiť.

„Neuvidíš ma, Carys,“ šepkal jej do ucha, zatiaľ čo rukami ju hladil na bruchu.

„V tom prípade ani ty mňa,“ rozhodla a stiahla krídla. Chvíľu sa dávala dokopy a vrátila sa do pôvodnej podoby. Vykrútila sa Ninjovi a akoby nič precupitala do kuchyne.

Ninja sa čelom oprel o stenu. Ako sa len dostal do tejto nekonečnej pavučiny poloprávd a skrytých cieľov?

Carys si musela dať pohár studenej vody, aby sa schladila. Nevlezie predsa do postele s niekým, komu ešte ani nevidela tvár. „Čo tu vlastne chceš?“ zakričala naňho.

Ninja náhlivo prehľadával knižnicu vstavanú v stene v nádeji, že Carys ukryla zložku v nej. „Ehm, vlastne nič. Nudil som sa a tak mi napadlo, že sa prídem pohádať. To mi vždy vylepší deň.“

Carys mykla plecami. „Fajn. Dáš si k tej hádke biele alebo červené?“

Ninja sa prehrabával Kadenovými kresbami, ktoré boli na jeho vek príliš dokonalé. „Alkohol pred obedom?“ podpichol Carys.

Cinkli poháre. „Úprimne, sú dni keď ho pijem k raňajkám,“ priznala.

Potichu otvoril skrinku pod knižnicou, ale našiel len staré detské hračky. Pichlo ho pri srdci, keď si predstavil Kadena s malými hrkálkami a šuštiacimi plyšákmi. Aké bol dieťa? Kedy sa prejavila jeho moc?

„Biele!“ zakričal, keď bolo ticho pridlhé, a rýchlo sa hodil na pohovku, aby nevzbudil pozornosť.

Carys sa vrátila s dvoma plnými pohármi. „Prečo Rebecca a Lucifer môžu vidieť tvoju tvár a ja nie?“ sťažovala sa, keď si k nemu prisadla.

„Lucifer by mi inak nepomohol a Rebecca na moju identitu prišla sama. Tá ženská má priveľa moci.“

Odfrkla si. „Bojíš sa snáď jednej roztomilej žienky?“

Striaslo ho. „Rozhodne by som sa jej neotočil chrbtom.“ Ani čelom. Vlastne je rád, keď ich delia hranice niekoľkých štátov. Nezabila ho len preto, že jej to Lucifer zakázal.

„Rebecca nie je násilná,“ uistila ho Carys s úsmevom. „Ak aj proti tebe niečo má, neuchýli sa k bitke.“

Ale áno. Uchýlila by sa aj ku kamikadze misii. „Povedz mi viac o Kadenovi,“ zmenil tému. „Kedy si prišla na to, že je príliš chytrý?“

Carysine oči hneď zaiskrili láskou. „Tušenie som mala už od jeho narodenia. Bol príliš vnímavý a rýchlo chápal súvislosti. Nechcela som mu zobrať detstvo tým, že ho hneď vrhnem na učenie, ale občas som mu priniesla odborné knihy, alebo mu zapla dokument, aby som si overila ako bude reagovať. Neskôr začal sám požadovať nové informácie. Keď mal nastúpiť na základnú školu, preskočil niekoľko ročníkov. Preto je teraz na strednej a týmto tempom bude v štrnástich na vysokej.“

Ninja trpezlivo počúval Carysine príbehy o jej malom zlatíčku. Keď dopili víno, pomohol jej s upratovaním a neustále hľadal Jewelinu zložku. Vycítil niekoľko mágiou chránených miest v byte. Prvým bola Kadenova izba, samozrejme. Ďalším tajné únikové dvere, ktoré musela sama inštalovať, a dve skrinky obsahujúce niekoľko magických predmetov.

Nakoniec ju našiel v trezore za obrazom v predsieni. Carys si odskočila do kúpeľne a on mal len pár minút. Trezor bol na kľúč a číselné heslo. Nemal čas sa s ním babrať. Povolal anjelské sily, ktoré sa naňho po zasadnutí na trón nalepili, a otvoril ho.

S úľavou si vydýchol. Vzal tučný obal s množstvom papierov a skontroloval poslednú stránku.

Dych sa mu zasekol v hrdle.

Posledný záznam z Jewelinho žvota, ktorý má reprezentovať súčasnosť, hlásil, že je slobodná a pracuje ako počítačová analytička. Nič o jej manželstve, novom bydlisku a tehotenstve.

Carys má falošný záznam!

 

 

 

Kaden strávil pár hodín po vyučovaní s kamarátmi, aby trénovali na súťaž. Vrátil sa až na večeru. Carys mu naservírovala ďalší zo svojich pokusov o varenie a konečne nič nepripálila. Veselo jej zreferoval čo zažil v škole a upresnil detaily súťaže. Dostal niekoľko formulárov na podpis a upozornenie na to, aby si pripravil pas. Carys mala preňho pripravených niekoľko falošných a jeden mu dala. Nakoniec si zahrali vedomostnú hru a pobral sa do izby, aby si napísal úlohy.

Len čo sa za ním zavreli dvere, v rohu miestnosti sa zjavil Ninja.

Kadenove reflexy zareagovali okamžite. Zdvihol ruky, dlaňami urobil niekoľko pohybov a vytvoril pred sebou energetický štít, pripravený na útok.

Ninja uznanlivo prikývol. Mnoho dospelých takýto kúsok nezvláda. Počkal, kým sa Kaden spamätá a stiahne magickú ochranu.

Dieťa vyvalilo oči, ale hneď sklonilo dlane. „Takto ma nedes!“ zašepkal náhlivo a neisto pozrel na dvere. Mal by varovať mamu?

„Prepáč. Je ťažké ťa zastihnúť osamote, Kaden.“ Ninja si vzdychol a posadil sa na posteľ. „Pohovoríme si?“

Chlapec si prisunul stoličku od stola a klesol na ňu. „O čo ide?“

Ninja si ho chvíľu premeriaval. Ešte stále nevedel, ako ku Kadenovi pristupovať. Nie po ich poslednom rozhovore. „O tvoj podarený kúsok s anjelskou zložkou,“ povedal nakoniec, aby nechodil okolo horúcej kaše. „Nahradil si Jeweline záznamy falošnými, však?“

Kaden pootvoril pery, ale nenamáhal sa s predstieraním, že nevie o čo ide. Aj keď by sa Ninja stavil, že mu Carys nikdy nepovedala celú pravdu.

Chlapec prešiel k dverám, vyslal k nim slabé kúzlo, aby cez ne nebolo počuť ich rozhovor, a s povzdychom dospelého človeka sa vrátil do kresla a vševediacimi očami pozrel na maskovaného muža. „Ak ti poviem prečo som to urobil, vysvetlíš mi ako si na to prišiel?“ vyjednával.

Ninja súhlasil.

Kaden si prehrabol uhľovočierne vlasy. „Mama sa narodila najvyššiemu anjelovi a zdedila časť jeho moci. Potom od neho prebrala prakticky všetku moc, aby mohla cestovať v čase. Rozumieš tej matematike?“

Takže mu povedala pravdu... „Má viac moci než akýkoľvek najvyšší anjel,“ pochopil.

„A ja som dostal časť z jej schopností. Sám neviem v akom rozsahu, ale rozhodne vnímam nebo, jeho záznamy a osudy ostatných.“ Otočil sa k stolu, otvoril šuflík a spod falošného dna vytiahol zväzok papierov. „Na svete sa odohrávajú udalosti, ktoré sú vytesané do kameňa. Odohrajú sa, aj keby sme vyzabíjali polovicu populácie.“

Áno, Ninja sa o tom dozvedel len nedávno. Zdá sa, že planéta má predpísané určité míľniky, niečo ako skúšky, ktorými musí prejsť. „Rozoznáš ich?“

Kaden prikývol. „Nielen to. Dokážem odhadnúť viaceré časové línie. Pred pár mesiacmi sa jedna rozpadla.“ Hnedočervené oči prepálili Ninju. „A nie tá, z ktorej prišla mama.“

Ninjovi stiahlo hrdlo. Zničil celú časovú líniu, to nemôže povedať každý. Začínal však chápať, kam chlapec mieri. „Drakeov vzťah s Jewel sa odohrá v každej z nich, je to tak?“

„Bez výnimky. V maminej verzii budúcnosti sa Drake príliš neskoro dozvedel o dcére a od hnevu sa postavil proti svetu a anjelom. V inej verzii s Jewel zostal, ale oni aj dieťaťom umreli do niekoľkých rokov. Potom je tu možnosť, že Jewel Drakea odhalí, ale nikdy mu neodpustí. Všetko má ale jedného menovateľa. Jednu premennú, ktorej zásah je nežiaduci.“

Toto dieťa je nebezpečnejšie než celá armáda Juliusov! Vidí varianty. Drahé nebesia, ak sa on niekedy obráti na zlú stranu... Ninja si od neho vzal papiere, na ktorých bol rozpísaný Jewelin osud. Momentálne je stále v útočisku pre ženy, ale zvažuje odchod. „Carys. Carys je tá premenná.“

Kaden zovrel pery. „Ja viem že si prešla peklom, aj keď mi stále mnohé tají. Ale bojuje na nesprávnom fronte. Drake a Jewel sa vždy nájdu. Vytlačil som falošné záznamy, aby som im dal šancu. A doprial mame pokoj duše. Už raz svojho otca zabila. Druhý raz to nezvládne.“

Ninja si ho spýtavo premeral. Neexistuje, aby Carys povedala desaťročnému chlapcovi, že mu zabila dedka.

Kaden zagúľal očami. „Ešte si viem spojiť súvislosti.“

Áno, to je ten problém. Ninja bol v koncoch. Čo len robiť? Nakoniec sa rozhodol pre pravdu. „Drake po Jewel pátra. Jewel sa len nedávno dozvedela pravdu. Je tehotná a zmätená. Preto som potreboval jej zložku, aby ju nenašiel.“

Kaden si vydýchol. „To je dobre. Jewel nesmie byť pritlačená k múru.“

Vládca nebies prepaľoval Kadena pohľadom. Nastalo nepríjemné ticho. „Cítiš toho viac, však? Vieš, čo sa deje.“

Dieťa uhlo pohľadom. Neprítomne sa pohrával s ceruzkou. „Čiastočne.“

„Lož.“ Ninjov hlas bol vyrovnaný. Nebude zastrašovať dieťa a nebude ho ani vydierať. Ibaže oni dvaja sú si, čo ako šialene to znie, seberovní. Kaden je anjel. Viac, než anjel. Rozhodne jedného dňa bude na vedúcej pozícii v nebi.

Kaden naňho pozrel, očká neisté. Pomaly vstal a dlane sa mu triasli. Prešiel k sediacemu Ninjovi a meral každý jeden krok. „Cítim tvoju prítomnosť už roky. Predtým to bolo len slabé chvenie, ale odrazu... odrazu bola tvoja existencia tak živá. Tak celistvá. Nerozumel som tomu. Stále nerozumiem. Toľko bolesti... toľko utrpenia.“ Drobná dlaň pristála na Ninjovom líci. Energia okolo nich doslova zapraskala.

Ninja bol ako obarený. Nedokázal Kadena zastaviť, keď mu z hlavy stiahol masku.