Vykúpenie z temnoty 34

Julius sa pol dňa pokúšal odmiestniť, ale ostrov bol skutočne obohnaný silnou mágiou. Nedostal sa nikam. Čo je horšie, tá istá mágia značne oslabila jeho schopnosti a nedokázal ani len rozprestrieť krídla. V batohu našiel potrebné vybavenie vrátane GPS, aby sa dostal do domu na pobreží. Ak to správne pochopil, hviezdicovo po celom ostrove skončili aj Drake, Opal a Carys, čo ho trochu znepokojovalo. Obzvlášť Drake a Carys. Tí dvaja by sa bez dohľadu skutočne nemali vidieť.

A Kaden? Rebecca mu sľúbila, že sa oňho postarajú a on sa ako jediný bude môcť dostať na aj z ostrova. Ten malý podrazák s týmto šialeným plánom súhlasil!

Je sa však čomu diviť? S Kadenovým genetickým vybavením?

„Toto nemôže dopadnúť dobre,“ zamrmlal si popod nos, keď zašlo slnko.

 

 

Jewel neskutočne frustrovalo, že absolútne netuší, čo sa okolo nej deje. Helio bol celé dni nabručaný a na všetko frflal. Aj keď k nej bol slušný, mala pocit, že sa niekedy premáha. Akoby ju kdesi v kútiku duše nenávidel. Netušila prečo. Vždy k nemu bola milá a nemala pocit, že by bola nepríjemná spoločníčka. Pokiaľ netrávila svoj čas v kuchyni (tehotenské chute prekročili všetky medze), sedávala na verande alebo v klimatizovanej obývačke, kde im ich “hostitelia“ aspoň zaplatili Netflix a pár lokálnych streamovacích služieb.

Na piaty deň, keď si dopriala kráľovské raňajky na balkóne druhého poschodia, uvidela v poraste okolo vily pohyb. Ihneď siahla po ďalekohľade a zaostrila. Od radosti vykríkla a začala mávať.

„Diana!“

Ušpinená svetlovláska sa vynorila z tieňov a vyzerala, že by najradšej niekoho zmlátila. Jewel sa za ňou okamžite rozbehla svojou nadsvetelnou rýchlosťou ženy vo vysokom štádiu tehotenstva, čo znamená že než sa dostala k dverám, Diana už bola na verande. Fučala ako býk, vlasy mala špinavé, kolená odreté a stekal z nej pot. „Kde. Je. Ten. Debil?“ boli jej prvé slová.

Jewel sa nervózne usmiala. „Ahoj. Nechcela by si... ja neviem... na začiatok sprchu?“

Vražedný pohľad. „Nie. Tá počká, keď zo seba budem potrebovať zmyť krv!“ Vyhrnula si rukávy, prešmykla sa popri Jewel a na celý dom skríkla: „Helio!“

Spomenutý upír sa zjavil vo vstupnej hale, pohľad drsný, postoj nahnevaný.

„Takže už si ochotná sa so mnou rozprávať? To je príjemné, vskutku. Začínam váhať, ako by vyzeralo naše manželstvo!“

Opal sa k nemu rozbehla, zdrapla ho za golier a stiahla bližšie k sebe. „Toto bol tvoj plán? Vážne?“

Nonšalantne si uhladil vlasy. „Nie, uväznili ma tu rovnako ako teba! Vážne myslíš, že chcem byť súčasťou tohto cirkusu?!“

„Očividne áno, keď si sa sem namáhal za mnou!“

Vytrhol sa jej. „Nenamáhal! Bol som sem poslaný, pretože náš svet sa začal rúcať v momente tvojho odchodu! Báli sme sa, že sa ti stalo niečo vážne!“

Urazene o krok ustúpila. „Aha, takže keďže som mladá, nie som schopná postarať sa o veci?“

Zamračil sa na ňu. „Tak za prvé, veľmi očividne nie si, inak by sme neboli v týchto sračkách! A za druhé, mne nejde o to, čo si urobila, ale že si ma opustila, riskovala náš vzťah a našu budúcnosť bez toho, aby si sa so mnou vôbec poradila!“ kričal na plné hrdlo. „V tom vzťahu sme boli dvaja, Op-... Diana,“ rýchlo sa opravil. „Nemala si právo ho zruinovať svojím odchodom.“

Opal do očí vyhŕkli slzy. Vedela, čo sa stane. Vedela to a napriek tomu kúzlo použila. Vedela, že ak sa niekedy do budúcnosti vráti, jej vzťah s Heliom nebude existovať, pretože začal len vďaka jej pokrivenej rodine.

Helio sklamane pokrútil hlavou, unavený. „Choď si dať sprchu. Hosťovské izby sú na druhom a treťom poschodí, vyber si nejakú.“

V tej chvíli Opal cítila tú obrovskú nerovnosť medzi nimi. Vekový rozdiel, ktorý sa nedal ignorovať. Helio prežil tisícky rokov. Musel robiť ťažké rozhodnutia, obetovať mnohé a predierať sa životom. Ona nič z toho nezažila. Nebola unavená životom. Jeho vzostupy a pády ju ešte neotupili, nevytrénovali. Stále je tá impulzívna dvadsaťpäťročná študentka medicíny, ktorá chcela pomáhať iným vo svete poznamenanom vojnami, epidémiami, hladom a vysokou úmrtnosťou.

Sklonila hlavu, prešla popri ňom a zavrela sa v prvej prázdnej izbe s kúpeľňou, ktorú našla.

Jewel s nepríjemným pocitom pozrela na Helia. Toto nebola hádka, ktorej mala byť svedkom, ale nešlo sa jej vyhnúť. „Mám ti dať nejakú zbytočnú radu založenú na nulovej skúsenosti, alebo sa budeme tváriť, že som tu nebola?“

Smutne sa na ňu pousmial. „Obávam sa, že toto bola jedna z tých krajších hádok, ktoré uvidíš,“ zamrmlal a šiel sa prevetrať do kvetinového sadu.

Opal sa po hodine intenzívneho drhnutia nahrnula do kuchyne, aby vyjedla chladničku. Tam narazila na Jewel, ktorá si krájala ovocie.

„Je milé vidieť ťa... hmotnú. Myslela som, že si mŕtva,“ poznamenala budúca mamička.

Opal zabuchla chladničku, v ústach sendvič. „Skôr ešte neživá,“ zhodnotila, keď dožula sústo a posadila sa oproti nej k pultu. „Ako sa má malé?“

„Je v poriadku. Späť k tebe. Čo sa tu deje, Diana? Nikto mi nechce povedať nič konkrétne.“

Opal uhla pohľadom a ukradla si kus ovocia. „Všetci, ktorí tu sme, až na teba a Drakea... sme prišli z rôznych verzií budúcnosti,“ povedala nakoniec čo najjednoduchšie.

Jewel klesla sánka. „Skutočne? Ako? Kedy? Prečo?“

„Každý z iného dôvodu a každý to nejakým spôsobom posral. Horšie je, že niektorí o sebe navzájom nevedia. A ja s Heliom... nemáme to srdce a ani právo im niektoré fakty vyzradiť, kým na ne nebudú pripravení,“ priblížila jej svoju pozíciu.

Jewel jej podala ďalší nakrájaný kus ovocia. Svet týchto bytostí ju fascinoval. „A máte právo pred nimi zamlčovať pravdu, ktorá sa ich týka?“ obrátila argument.

Opal na ňu ubolene pozrela. „Aj keď je krutá?“

Jewel sa zamyslela a vyjedala všetko, čo mali na stole. „Zober si to takto – si doktorka, ktorá vie, že jej pacient má nebezpečnú chorobu. Máš právo tomuto pacientovi zatajiť pravdu? Vieš, že mu to ublíži a že sa bude cítiť zle, ale s touto informáciou mu zároveň odkryješ možnosti. Keby o svojej chorobe nevedel, nevyhľadal by liečbu, nepostaral by sa o budúcnosť svojich blízkych, alebo by neurobil niečo, čo si prisahal že pred smrťou urobiť musí. Realitu nejde zamlčať, Diana, ale stále s ňou môžeme pracovať. Pre lepšie zajtrajšky. Nech už... vyzerali akokoľvek.“

Mladý nefilim odolával nutkaniu objať svoju matku. Takúto ju nikdy nevidela. Ešte ju neovládla trpkosť a nenávisť. „Ale čo ak tá pravda zhorší pacientove... príznaky?“

„Je na ňom, ako sa so všetkým vysporiada.“ Vzala Opalinu dlaň do svojej. „Nemôžeš žiť životy iných. Každý robíme stupídne rozhodnutia. Tak sme skončili na tomto ostrove,“ pripomenula jej napoly pobavene. Potom hneď zvážnela. „Moja budúcnosť nebola pekná, však?“ Nebude predstierať, že sa jej nič netýka, obzvlášť so všetkým, čo sa okolo nej deje.

Opal smrkla. „Môžeš byť šťastná, Jewel. Viem to.“

Pichlo ju pri srdci. „Prečo som nebola? V tvojej... budúcnosti?“

Nedokázala jej odpovedať. Nedokázala jej prezradiť diagnózu. „Budeš. Na ničom inom nezáleží.“

Jewel na ňu spýtavo pozrela. „Prišla si sem kvôli mne?“ Nie, to určite nie. Je predsa nikto.

Opal prikývla. „Aj kvôli tebe.“

To znelo... hrozivo. „Stal sa snáď zo mňa nejaký maniak? Dala som sa na politiku?“

Opal vyprskla do smiechu. „Od politiky máš tak ďaleko, ako len môžeš. Nie, ide o to... tá vec s Drakeom... ťa zlomila. Ale stala sa inak než teraz.“

Jewel si zahryzla do pery. Odrazu si nebola istá, či chce skutočne počuť pravdu. „Ublížil mi?“

„Nie. Len... jeho klamstvá. Ja viem, že sú neodpustiteľné, ale či si to priznáš alebo nie, to čo medzi vami bolo je čistá láska. Tá sa nikdy nestratí.“

Tehotná žena sa rozplakala. „Láska si vyžaduje dôveru. Ja som ju stratila.“

O tom sa hádať nemohla. „Aj dôvera sa dá získať späť. Otázka je – chceš sa o to pokúsiť? Chceš dať Drakeovi ešte šancu? Pretože na ostrove je tiež žena, ktorá ti povie, že si jediná, ktorá toho muža dokáže zlomiť. A on by pre teba postavil celý svet hore nohami.“ Alebo ho zničil.

Jewel musela zhlboka dýchať, aby ju nezadusili emócie. „Ja neviem, Diana. Neviem, či som ešte schopná... dúfať.“ Roztrasene vstala, ospravedlnila sa a vyšla do svojej izby.

 

 

 

Carys napaprčene sedela v stane, okolo nej lejak. Dom mala z malého vŕšku na dohľad a premýšľala, či sa k nemu priblížiť. Je v ňom Drake? A Julius?

Alebo Kaden?

Srdce sa jej lámalo vždy keď si naňho spomenula. Čo je to za matku? Ako mohla odísť od svojho syna?! Iste, bola si vedomá, že nebude sám a nesmrteľní sa oňho postarajú kým sa ona šla psychicky zrútiť, ale ako to mohla urobiť? Keby bola človek, úrady jej Kadena dávno vezmú a ona by šla pred súd.

Po lícach jej stiekli slzy.

Zlyhala.

Zlyhala ako matka.

Zlyhala v svojej snahe zastaviť Drakea aj Juliusa.

Nič neurobila správne.

Mala by na tomto ostrove zhniť! Toľká snaha a kam to dotiahla? Nie je schopná sa ani len postarať o dieťa, ktoré sa sama rozhodla mať! Mohla si vybrať inú cestu. Bolo to jej rozhodnutie porodiť Kadena. Zaslúži si však taký dokonalý chlapček matku ako ona? Ktorá ho nechala v rukách jeho šialeného otca?

Rozplakala sa ešte usedavejšie. Čo len urobí? Kam sa podeje? Aký zmysel vôbec má jej život? A chýbala by niekomu, keby ho ukončila?

Keď sa nasledujúce ráno zobudila z otupujúceho spánku, neprítomne začala kráčať k domu, aby si ho obzrela. Vyzeral moderne, klimatizovane a... útulne. Napriek tomu neopustila úkryt medzi stromami. Našla si suché miestečko pod hustým stromom a posadila sa. Po lícach jej ako obvykle stekali slzy, ale nemala síl si ich ani len zotrieť.

Krátko pred obedom, keď teplota stúpla kúsok pod milión stupňov Celzia, odrazu zapraskala vetvička naľavo od nej.

Carys hneď spozornela a siahla po zbrani, ktorú ale nemala. Lucifer jej všetko zobral. Prikrčila sa, pripravená na útok.

„Len pokojne, som tu v mieri,“ ozval sa jemný hlások, ktorý jej takmer spôsobil mdloby. Vyskočila na nohy práve vo chvíli, keď sa pri nej zjavila opatrne našľapujúca Jewel.

Jej matka.

Ktorá má byť mŕtva.

S tehotenským bruchom.

Jej mozog toľko informácií nedokázal spracovať. Preto len stála a civela.

Jewel si premerala neznámu ženu pred sebou, ktorej siluetu zazrela z okna. Mala neprirodzene červené vlasy a aj oči, vysokú postavu a príjemnú tvár. Pokúsila sa o úsmev. „Ja... videla som ťa z domu a myslela... že ak nechceš prísť... možno by som ti doniesla nejaké jedlo.“ Natiahla k nej ruku s umelohmotnou nádobou plnou pečiva, ovocia a zeleniny. Abby aj Helio ju varovali, že niektorí hostia môžu trucovať a odmietnu vojsť do domu. Aj keď nechcela nikoho nútiť, nevidela dôvod, prečo sa nepodeliť aspoň o jedlo, ktorého majú viac než dostatok a ktoré sa každé štyri dni zázračne zjavuje pred dverami.

Keď červenovláska neodpovedala, vlastne sa ani nepohla, opatrne uložila nádobu na zem. „Ehm... nechám to tu.“ Pobrala sa na odchod.

Carys jej v poslednej chvíli zachytila ruku, aby ju zastavila.

Jewel sa k nej spýtavo otočila. „Môžem ti ešte nejako pomôcť? Vyzeráš... že potrebuješ... objatie.“

Carys to viac nezvládla. Potrebuje viac, než len objatie, ale dotyk vlastnej matky pre ňu znamenal viac než celý svet. Pritiahla ju k sebe a vyplakala sa jej na ramene.