Vykúpenie z temnoty 35

 

 

Jewel bola prekvapená náhlym prejavom emócií, ale neodtiahla sa. Chvíľu bola strnulá, keďže jej celkom nebolo jasné, prečo jej na pleci plače neznáma žena, ale tento pocit sa rýchlo vytratil. Opatrne ju objala a pohladila po chrbte. Akýsi inštinkt jej napovedal, že chce túto úbohú bytosť zobrať do domu, zabaliť do prikrývky a prečítať jej veselé rozprávky, len aby nebola tak zničená.

„To nič, to je dobré,“ mrmlala upokojujúce slová. „Len sa vyplač. Som tu s tebou.“

Plač sa len zhoršil. Čo sa tu deje?

„Bolí ťa niečo? Si hladná? Smädná? Môžem ti nejako pomôcť? Prosím, povedz mi prečo trpíš?“

Len viac sĺz a vzlykania.

Jewel nebolo v tom teple práve najlepšie a po chvíli sa zakolísala. Neznáma žena ju hneď zachytila, v červených očiach strach.

„To tá horúčava,“ ospravedlnila sa.

Carys nedokázala prehovoriť. Len pozrela na dom a postrčila Jewel smerom k nemu.

Jej matka pochopila, ale než odišla, naposledy na ňu pozrela. „Zajtra ti tiež donesiem niečo dobré. Budeš tu?“

Nemala by. Nemá tu byť. Toto nie je jej matka a to dieťa... nie je ona. Nemá nárok sa jej pliesť do života. Napriek tomu nedokázala povedať nie. Preto len prikývla a utiekla späť do stanu.

 

 

 

 

Nasledujúci deň ráno ju Jewel našla na tom istom mieste. Radostne sa usmiala a podala jej kelímok s polievkou a dózu špagiet, ktoré pre ňu pripravila. Posadila sa k nej na zem a oprela sa o strom. Pohyb v tomto štádiu tehotenstva nebol jednoduchý.

Carys sa hladne vrhla na teplé jedlo. Doteraz mala len konzervy a energetické tyčinky od Lucifera, čo ju rozhodne nezasýtilo a o chuti sa ani len nedalo hovoriť.

Jewel bola nadšená, že tejto neznámej žene chutí jej varenie. Prejavujú sa snáď u nej predčasné materské inštinkty? „Ako sa voláš?“ pokúsila sa o jednoduchý rozhovor.

Červenovláska vzhliadla od jedla a vyzerala ako pred skúšobnou komisiou v škole. Bola to snáď taká náročná otázka?

„Ja som Jewel,“ predstavila sa, keď nedostala odpoveď. „Pochádzam z Británie.“

Ticho.

„Ehm... bolo mi povedané, že vy nesmrteľní rozumiete jazykom a väčšina hovorí anglicky. Rozumieš mi?“

Prikývnutie.

Jewel si vydýchla. „To je dobre. Mimochodom, máš absolútne dokonalé vlasy. Sú prirodzené? Teda, medzi ľuďmi takáto farba neexistuje, ale príde mi, že u teba nie sú zafarbené. Aj obočie máš do červena.“

Žena sa dotkla svojich kučier a zostala ticho. Ďalej jedla.

Fajn, meno a ani vlasy nie sú dobrá téma. „Ešte nikdy som nebola v Thajsku. Vlastne som nikdy neopustila rodnú krajinu. Odmalička som snívala o cestovaní. Hľadala som si na internete obrázky. Nikdy som si však neurobila zoznam, ani si nič nezapísala. Bála som sa, že ma to bude strašiť. Však vieš, zoznam niečoho, čo som nebola schopná naplniť.“

Červené oči sa zdvihli od jedla.

Jewel zovrela pery. To bol skutočne depresívny monológ. „Možno keď porodím a malé podrastie, mohla by som ho brávať na výlety okolo sveta.“

Slzy. Ale nie, čo zlé povedala? Zmĺkla. Možno by nemala hovoriť.

Carys odložila prázdne nádoby a prisunula sa k životom pulzujúcej matke. Takúto ju nepoznala. Posvätne ju pohladila po líci. Jej predrahá mama...

„Máš niekoho, o koho by si sa mohla oprieť?“ šepla Jewel smutne.

Pokrútila hlavou.

To je tak smutné! Chytila neznámu ženu za ruku. „Som tu pre teba. Aj keď nerozumiem, čo presne sa deje, sme tu spolu. Ani ja na tom nie som najlepšie. Odišla som od otca môjho bábätka a nechala ho myslieť si, že sme obaja umreli.“

Takže tak to bolo! Drake ani len nevie, že Jewel je nažive a... ona naňho zaútočila zbytočne. Teda... nie úplne zbytočne. Nemal ju vôbec stretnúť, ale jej agresia rozhodne dosiahla v tú noc maxima.

Carys naprázdno preglgla. „Mám syna,“ povedala potichučky.

Jewel sa nadšene usmiala. „Ako sa volá? Kde je? Prišiel s tebou?“

Neodpovedala. Netušila, kde je Kaden. Normálne by začala šalieť, ale aj keď momentálne nesmrteľných nenávidí, s istotou vie, že by neublížili dieťaťu pre jeho pôvod a starajú sa oňho. Obzvlášť keď ju uväznili tu.

Nastalo bolestivé ticho, keď si Jewel domyslela, že sa jedná o ďalší smutný príbeh.

„Som si istá, že sa všetko zlepší. Pre nás všetkých.“ Povzbudivo jej zovrela rameno. „Môžem ti doniesť aj večeru? Vyzeráš, že by ti pár kalórií navyše neuškodilo. Urobím čokoládový koláč!“

Carys sa musela usmiať. Niet lepšieho úplatku, než je čokoládový koláč. „Dozerá na teba niekto?“

Jej starosť Jewel dojala. „Ale áno. Abby s Gardou ma pravidelne kontrolujú. Plus mám v dome jeden podarený rozhádaný párik. Sú roztomilí.“

Carys spozornela. „Kto je s tebou v dome?“ Vedela, že Lucifer sem dotiahol Drakea aj Juliusa, ale aby boli párik?

„Volajú sa Helio a Diana. Upír a... nie som si istá, čo je ona, ale rozhodne si prešla niečím trpkým. Poznáš ich?“

Helia pozná, ale meno Diana ju znepokojilo. Aj ona sa totiž volá Diana. Carys Diana Jeffriesová. A ak na niečo neverí, sú to náhody. „Diana? Ako vyzerá?“

Jewel sa zasmiala. „To je náročná otázka. Pôvodne bola priesvitná, ale už je hmotná. Nižšia svetlovláska, oči do zelena. Má britský prízvuk. Poznáš ju?“

Nie, čo nie je vôbec dobré. Prečo je tu a kto to je? Aký má súvis s jej rodinou? A s Heliom? Prečo je tu on?

Odrazu ju prepadol pocit, že musí chrániť svoju matku. A ak v dome nie je ani Julius a ani Drake, malo by byť bezpečné prísť na krátku návštevu. „Môžem ich pozdraviť?“

Jewel bola znovu nadšená. „Samozrejme! Máme aj voľné izby, keby si chcela. A Netflix! A klimatizáciu!“ Vyštverala sa na nohy. „Poď!“

Carys obozretne prešla tých pár metrov k vile a len čo vošla, privítal ju chladný vzduch s vôňou jazmínu. Vila bola zvnútra rovnako moderná ako zvonka. Miestnosti boli priestranné a svetlé, zariadené béžovým nábytkom a prízemie malo minimum stien. Z kuchyne sa dalo prejsť do jedálne aj obývačky.

Jewel sa rozpačito nadýchla. Nechcela byť nezdvorilá, ale okrem sprchy nevedela, čo neznámej žene ponúknuť. Tiež jej nechcela vnucovať čisté oblečenie alebo viac jedla.

„Ehm, máme tu nového hosťa!“ zakričala od schodov.

Pár sekúnd na to sa v predsieni zjavil Helio a jeho pohľad sa zastavil na neupravenej, špinavej Carys. „Vitaj v blázinci,“ povedal znudene.

„Prečo si tu?“ nechápala.

Uškrnul sa. „Dlhý príbeh a nechcem ti pokaziť prekvapenie.“ Niečo v jeho úsmeve ju desilo až do špiku kostí. „Och miláčik!“ zakričal na poschodie. „Prišiel nový hosť! Poď ho patrične privítať!“ A úsmev sa len rozšíril.

Carys si ho podozrievavo premerala. V Heliovi sa niečo zmenilo a nedokázala určiť čo. Zdal sa byť... sebavedomejší. Akoby vedel niečo, čo ona nie.

Buchli dvere a po schodoch dobehla rozospatá žena v nočnej košieľke, hoci bolo dávno po desiatej. Zívla a len čo zazrela Carys, zbledla ako stena a zastavila sa uprostred pohybu. „A sakra!“

Carys vedela, že nevyzerá najestetickejšie, ale rozhodne nie dosť na to, aby v niekom vzbudila takúto hrôzu. Svetlovláska na schodoch sa tvárila, akoby videla ducha.

Potom ju spoznala.

To je predsa Opal! Tá ženská čo prišla za Juliusom, keď ešte bola priesvitná! Heliova neviditeľná kamarátka! Prečo si Jewel myslí, že sa volá Diana?

Tak moment!

Dych sa jej zasekol v krku.

Opal Diana. Opal po prababke a Diana, pretože Drake to meno vždy zbožňoval? Až také náhody sa nestávajú.

Pritisla si ruku na ústa, aby nevykríkla. Teraz v jej tvári jasne videla známe črty.

Helio spoznal presnú sekundu, kedy sa Carys dovtípila celú pravdu a rýchlo zareagoval. „Poď, Jewel. Slečny si musia vysvetliť pár vecí.“ Vzal ju za ruku a odtiahol ju do kuchyne.

Opal splašene bilo srdce. Od svojej sestry neočakávala žiadne radostné zvítanie. Je predsa výsledkom jej nevydarenej snahy zabrániť stretnutiu ich rodičov. Vidieť ju však bolelo. Aj keď v budúcnosti spolu nevychádzali, v potrebných chvíľach stáli pri sebe. Aspoň v začiatkoch.

„Ako je to možné?“ pípla Carys. „Ja, Julius a teraz aj ty?“

Opal prešla o dva schody nižšie. „Aj Helio,“ dodala. „On je z mojej časovej línie.“

Carys k nej podišla a celá sa triasla. „Prečo?

„Pre teba,“ odpovedala Opal úprimne. „Aj keď to znamenalo, že prídem o... o niečo veľmi cenné. Carys, nesmieš ma nenávidieť, prosím. Nenávidela si ma celý môj život len pre to, že som sa narodila, ale ja som sa na tento svet neprosila.“ Snažila sa neplakať, ale hlas jej preskakoval. „Opustila som svoju budúcnosť, aby som tejto nenávisti predišla.“

Carys prišla o slová. Na aké monštrum sa zmenila, že znenávidela svoju sestru? Prišlo jej špatne. Oprela sa o zábradlie a pomaly sa zosunula na schody, kde sa posadila. Pred očami videla svoj život. Večný útek, ktorý vyústil do boja proti vlastnému otcovi. Aj keď jeho mala plné právo nenávidieť, nakoniec mu odpustila. Odpustila mu a spojila s ním sily, pretože sa rozhodol pomôcť ľudstvu a nesmrteľným. Vtedy to pre ňu nebola až taká dilema. Správne rozhodnutie je správne rozhodnutie. Ale odkedy prišla sem... čoraz viac a viac sa od všetkého odosobnila.

Mohla to skutočne dotiahnuť až do bodu, ktorý popisuje Opal?

Skutočne je tak veľmi plná nenávisti?

Ukryla si tvár do dlaní. „Toto už prestávam zvládať,“ zamrmlala unavene.

Opal si k nej váhavo prisadla. „Nemôžeš byť tá silná naveky, Carys.“

Ale kto bude? Kto za ňu bude silný, keď sa ona zloží? Prišla do minulosti s váhou celého sveta na pleciach. „Vie Jewel o... čo vlastne vie?“ zmenila tému.

Opal smutne privrela oči. „Nič. Nemala som to srdce jej povedať...“ nedokončila.

Carys len prikývla. „Budem chcieť počuť celý príbeh, ale nie dnes. Dnes potrebujem... sprchu a dvanásťhodinový spánok.“

To bolo pochopiteľné. Opal jej ukázala voľnú izbu a nechala ju osamote.

 

 

 

Julius, ukrytý v kríkoch, sledoval vilu. Najskôr si myslel, že Carys dovnútra nedostane ani pár volov, ale nakoniec vošla a ani o celý deň neodišla, čo môže znamenať, že už prišla do kontaktu s Opal a zvedavosť jej nedovolila vrátiť sa do divočiny. Navyše je konečne pri matke, ktorej sa vždy vyhýbala. Carys Jewel zbožňovala, to vedel. Mama pre ňu bola všetkým a ničilo ju, že za ňou nemôže len tak prísť.

Už zostáva len Drake. Ten je najmenej informovaný a stále v hlbokej depresii. Ako najvyšší anjel nepotrebuje jesť a ani vykonávať základné potreby, takže ho to do vily až tak neťahá. Našiel si zdroj čistej vody, pri ktorej kempuje a sotva vylieza zo stanu.

Odplazil sa z dohľadu a keď si bol istý, že ho nikto neuvidí, zavolal na syna: „Kaden?“

Usmiaty chlapec sa okamžite zjavil vedľa neho. „Wau, fungovalo to! Teta Opal je v učení premiestňovania geniálna!“

Spražil ho pohľadom.

Kaden sa nevinne zazubil. „Dobre vieš, že sme to museli urobiť. Potrebuješ si to vyriešiť s mamou.“

„Napadlo ti jednoducho nás dostať do jednej miestnosti?“

Zagúľal očami. „Vás dvoch. Iste. Jednoduchšie je pohnúť horou.“ Obzrel sa a našiel vhodnú skalu, na ktorú sa posadil. „Nemusíš sa báť, o nebo sa staráme s Angelicou a Luciferom a zvládame to.“

„Preto som ťa sem nezavolal. Mohol by si prosím kontaktovať Erin? Potrebujem poradiť ako postupovať s Drakeom.“

Kaden nadvihol obočie. „Je ti jasné, že si tu rovnako ako on, však? Nedali sme ťa sem ako vonkajšieho pozorovateľa.“

Julius si prehrabol vlasy. „Musím im pomôcť, Kaden.“

Dieťa si prekrížilo ruky na hrudi. „Nie si za všetkých zodpovedný! Aj ty potrebuješ pomoc.“

„Kaden,“ prosil ho Julius.

„Fajn, fajn, zájdem za Erin. Keby si zašiel do domu, môžeš jej zavolať – je ti to jasné?“

Julius zaškrípal zubami.

„Mame sa nevyhneš,“ predpovedal Kaden. „Snáď sa jej nebojíš?“

Len mentálne narušený chlap by sa jej nebál. Videl, ako doriadila Drakea a to bola len čiastočne vytočená. „Neublížil som jej už dosť?“ zašepkal zničene.

Kaden sa naňho zahľadel očami anjela. „To si myslíš? Že už nie si... hodný?“

Sklopil pohľad.

Kaden k nemu podišiel a objal ho. „Prečo je pre teba také ťažké uveriť, že tvoj život a tvoje šťastie má hodnotu?“

„Pretože som urobil strašné veci.“

„Ktoré si odčinil,“ pripomenul mu. „A nejde len o to. Celý život ti všetci hovorili, aký si bezcenný, ale tak ako aj my, máš dušu, otec. Už si trpel dosť.“

Ach, tá detská nevinnosť... Julius sa smutne usmial a pohladil svoju minikópiu po vlasoch. „Tak veľmi ma mrzí, že som pri tebe nemohol byť.“

Kaden to vedel. Preto mu to nemal za zlé. „Ale už môžeš. Prosím, bojuj.“ Odtiahol sa. „Idem za Erin.“ Zamával mu a zmizol.