Vykúpenie z temnoty 36

 

 

Má sestru! Má dospelú sestru, ktorá prišla z budúcnosti a nielen to. Má matku, ktorá je stále nažive. Carys bola zaplavená pocitmi a informáciami, ktoré jej mozog sotva dokázal spracovať.

Mala by panikáriť?

Mala by sa obávať, že história sa opakuje? A je to vôbec možné po všetkom, čo sa už odohralo? Nie je Opal dôkazom, že sa veci odohrajú inak?

Ale čo Julius?

Ten maniak vládne nebu z archanjelskeho trónu! Môže byť situácia ešte horšia?

Zamyslene vypla sprchu a vyžmýkala si vlasy. Bolo nádherné cítiť sa opäť čistá. Prehľadala šatník a našla v ňom samé letné šaty. Pokiaľ by si teda nechcela zvoliť nadrozmerné košele a nohavice pre pánske osadenstvo ostrova.

Hodila na seba ružovú kvietkovanú ohavnosť, obula si sandále a zbehla späť na prvé poschodie, kde v kuchyni stáli pri pulte s jedlom Helio, Opal a Jewel.

Carys zdrapla Opal za ruku a vytiahla ju na bočnú verandu, mimo dosluch matky. Potrebuje poznať pravdu. „Z akej budúcnosti si prišla? Čo sa v nej dialo?“ naliehala.

Opal sa jej opatrne vykrútila z takmer bolestivého zovretia. „Rozhodne nič, čo sa dialo v tej tvojej. Viac-menej.“

Carys na ňu prižmúrila oči.

Opal si vzdychla. „Chceš vedieť kto bude prezidentom Ameriky, ako dopadne Blízky Východ a či bude vynájdený liek na rakovinu? Alebo máš na mysli niečo konkrétnejšie?“ Priblížila sa k nej. „Pretože moja odpoveď sa ti nemusí páčiť. Otrasie tvojím presvedčením.“

Carys vyschlo v krku. Čo chce počuť? Že Julius zostavil ďalšiu armádu a spustošil Zem? Že Drake vyhladil väčšinu populácie? To všetko sú situácie, s ktorými je stotožnená. Očakávané scenáre. Scenáre, v ktorých nemusí meniť svoj postoj k dvom mužom, ktorí ovplyvnili jej celý doterajší život.

Opal si odfrkla a pozrela na trblietajúce sa more v zálive pár metrov od vily. „Máš dôkaz o Juliusovom vykúpení. O tom, že sa obrátil na dobro, ak to tak môžem nazvať. Ale uveríš tomu? Uveríš záznamu vyšších síl, ktoré ho napísali?“

Odpoveďou jej bolo ticho.

„To je budúcnosť, z ktorej som prišla,“ povedala Opal nakoniec. „Budúcnosť, v ktorej chceš akceptovať len svoju pravdu a svoj pohľad na vec, ktorá nie je pravdivá, Carys. To je prekliatie nás nefilim. Sme anjeli. Cítime a vnímame vyššie sféry, ale napriek tomu máme typicky ľudské zmýšľanie.“ Odvrátila sa od nej. „Aj Zem môže byť plochá, keď vytlačíš všetku súdnosť.“ A vrátila sa do domu.

 

 

Carys nemohla spať. Prehadzovala sa na smiešne veľkej posteli, ubíjaná myšlienkami na sestru, ktorá je k nej chladná, matku, ktorá o nej ani netuší, otca, ktorý stále nevie čo sa okolo neho deje a na... na milenca, ktorý nikdy neopustil jej myseľ. Ani keď umrel.

So zastonaním odhodila tenkú prikrývku a v bielej nočnej košieľke vyšla na balkón. Od mora k nej vial ľahký vánok, príjemná zmena po celodennej horúčave.

Jej anjelske zmysly zachytili prítomnosť živej bytosti na pláži. Tmavá postava sa ani nepokúšala ukrývať. Len tam stála a hľadela priamo na jej balkón.

Stavila by sa, že bol prvý pri dome a dobrovoľne sa rozhodol stať neviditeľným pozorovateľom. Typické pre Juliusa. Celé jeho ťaženie bolo založené na stáročiach pozorovania, odhadovania a plánovania.

Mala chuť ho pohľadom uškrtiť.

Keď zistila, že jej mágia bráni roztiahnuť krídla, vyšla z domu, prešla tých pár metrov na pláž a zatínala päste.

Povedala si, že toto stretnutie bude dôstojnejšie. Nemá pri sebe zbrane a pri troche šťastia mu ani nevyškriabe oči.

Julius zostal stáť na mieste a čakal. Jeho tvár osvetľovalo len svetlo mesiaca odrážajúce sa od vĺn.

Carys pomaly kráčala jeho smerom. Pre istotu zastala dva metre od neho. Ako ho môže považovať za príťažlivého ešte aj po tom všetkom? Jeho tvár bola rovnako záhadná a upokojujúca ako v časoch, keď boli spolu.

Juliusov pohľad pomaly, metodicky prešiel po celom jej tele a odrazu nadobudla pocit, že nočná košieľka nie je dostatočná ochrana.

„Dom pre teba nie je dosť luxusný?“ opýtala sa pohŕdavo.

Julius nebadane nadvihol jeden kútik pier, akoby pochopil, že si od neho potrebuje držať mentálny odstup urážkami. Jeho bojovná Carys. „Strážim Drakea,“ vysvetlil jej.

Zaškrípala zubami. „Ešte to nevie?“

„Nevie nič. Je na dne.“ Pozrel na vlny, postoj uvoľnený. „Možno by si mohla uľaviť jeho mysli.“

Sarkasticky sa zasmiala. „Ja?“

Julius pomalými krôčikmi prešiel k vode, až mu chodidlá zmáčalo more. Carys ho nasledovala, ale držala sa dva metre od neho. Stále si neverila.

„Mal o tebe veľmi vysokú mienku. Odkedy sa dozvedel, že to jeho sila ťa sem priviedla...“ pozrel na ňu, v očiach výzva. „Bola si preňho anjel, ktorému veril najviac.“

Pretože nepoznal celú pravdu.

„Keď si ho napadla, myslel si, že je to preto, lebo ho odsudzuješ za vzťah s človekom a splodenie nefilim,“ dodal Julius.

Carys si zahryzla do pery. Neodvážila sa ani predpokladať, k akému záveru po jej útoku môže Drake dôjsť, ale na toto nepomyslela.

„Ako je na tom Jewel?“ opýtal sa Julius jemne.

Okamžite ustrnula. Jej predrahá mama! „Vedel si o nej? Aj o Opal?“ vytkla mu.

„Iste. S Opal som sa vo svojej budúcnosti stretol. Viedla proti mne vojská.“

Nuž, asi to majú v génoch. Carys si rýchlo zotrela neposlušnú slzu.

Julius sa odvážil podísť k nej bližšie. „Nikdy ti nepovedala pravdu.“

Carys po ňom fľochla pohľadom.

„V mojej budúcnosti som o jej pôvode vedel len ja. Nenašla v sebe odvahu prísť za tebou. Svoje tajomstvo si odniesla do hrobu.“

Carys sa rozplakala. Aká krutá môže byť realita, že toľko duší v jej rodine nenašlo mier? Sú snáď prekliati? „Zabil si ju?“

Prikývol. Nemalo zmysel ďalej v čomkoľvek klamať.

„Vie o tom Opal?“

Znovu prikývnutie. „Myslím, že to tušila. Takmer som spadol z nôh, keď som ju prvýkrát uvidel v tejto realite.“

Nie je sám. Carys sa postavila vedľa Juliusa do vĺn. Spodný lem košieľky jej zmáčala voda, ale nedbala na to. „Odkedy Kaden... poznal pravdu?“

Julius sa pri jeho mene strhol. Ešte stále nevie, ako jednať s Carys ohľadom ich spoločného dieťaťa, ktoré pred ním, vďaka bohom, zatajila. „Sám neviem. To, že som jeho otec vycítil asi hneď. Pravdu som mu vysvetlil, keď som zistil, že ti ukradol Jewelin záznam.“

Carys potlačila smiech. To znie ako Kaden. „Vždy som tušila, že si domyslel viac súvislostí, než dáva najavo.“

Julius musel súhlasiť. „Je chytrý.“

„Má byť po kom,“ zašomrala a nemyslela seba.

Julius na ňu opatrne pozrel, akoby sa bál, že zvolí nesprávne slová. „Aké... aké to s ním bolo? Keď bol menší? Čo pôrod?“

Carys bola dlho ticho, len hľadela na tmavé more a bojovala sama so sebou, či mu povedať viac o Kadenovi. Ale môže to snáď zhoršiť? Už mu predsa povedala, že takmer šla s jeho dieťaťom na potrat, lebo ho nenávidela!

„Bola som tehotná sotva polovicu bežného obdobia,“ prekvapila ho nakoniec. Nevedela, prečo mu to hovorí, prečo chce, aby to vedel. Nedokázala sa však zastaviť. „Keďže som sa často pohybovala medzi démonmi, ktorí ma tak ako ty považovali za jedného z nich, mala som dosť kontaktov. Našla som démonku špecializujúcu sa na pôrody. Vedela, čo v prípade krížencov očakávať. Ako sme predpokladali, kvôli krídlam musel byť použitý cisársky rez. Kaden bol dobré dieťa. Už v prvých mesiacoch som pochopila, že sa vyvinie veľmi rýchlo. Nikdy som mu netajila jeho pôvod, len som opomenula... určité fakty nevhodné pre dieťa.“

Juliusa pri jej slovách bolelo srdce, že si tým všetkým musela prejsť sama, ale bol jej neskutočne vďačný, že vtedajšiemu Juliusovi nič nepovedala. „Nikdy som na tebe nespozoroval zmeny. Ani po pôrode.“

Zasmiala sa. „V prvom rade, si chlap. Pokiaľ takéto veci nevyhľadávaš, nevšimneš si ich. Za druhé, som nesmrteľná. Zotavila som sa do dvoch dní a kojiť prestala v troch mesiacoch. Všetko šlo krásne ututlať.“

Toto je jeden z najpodivnejších rozhovorov, aký Julius kedy viedol. „Si dobrá matka, Carys,“ povedal po chvíli ticha.

Carys vydala pridusený vzlyk. „Opustila som svoje dieťa uprostred konfliktu, pretože som sa zrútila. Nie som práve matka roka.“

Julius riskol ďalší krok jej smerom. „Veľmi dobre si vedela, že je obklopený spojencami, ktorí naňho dohliadnu. A že sa vie o seba postarať sám.“

To ju neospravedlňuje. „Nemala som to urobiť.“

„Carys, pozri sa okolo seba. Koľko nás je tu, ktorí sme nemali urobiť mnoho horších vecí?“

Hneď sa naňho zamračila. „Nenávidím ťa.“

„Ja viem. Ale už si ma raz zabila a položilo ťa to.“ Natiahol ruku, extrémne opatrne, čiastočne očakávajúc, že mu ju zlomí. Podľa jej pohľadu nad tým rozhodne uvažovala. Napriek tomu sa mu podarilo pohladiť ju po hebkom líci. „Tiež si bola nútená zabiť vlastného otca. Ničí ťa to, Carys. Cítim to.“

Odmietla sa nechať zatlačiť do pozície úbohej obete. Zdrapla ho za golier a pritiahla ho k sebe. Ich telá sa dotkli a oboch zalialo teplo. Carys sa však vševediacky usmiala a jednou rukou prešla Juliusovi po ramene až na chrbát. Čím nižšie postupovala, tým viac napínal svaly. Keď spolu spávali, obaja si nastavili určité pravidlá povolených dotykov a činov. Vtedy sa nad tým nezamýšľala. Až kým sa k nej nedostali informácie o mučení, ktoré podstúpil v rukách inkvizítorov.

Julius zniesol jej dotyk až po pás, potom vyhrala panika a on sám sa jej vytrhol, na čele studený pot.

„Zdá sa, že nie som jediná, ktorú ničí minulosť,“ povedala sebavedome, ale viac sa ho dotknúť nepokúšala.

Julius odohnal záblesky odporných spomienok, zhlboka dýchajúc. „Kedy ste sa to dozvedeli? O mučení?“

Znovu sa postavila vedľa neho a spoločne hľadeli do neznáma. „Keď ťa uvidel Ray počas záchrany Zoe. Zohnal nám, ehm, príručky, ktoré boli inkvizítormi napísané o... odolnosti nesmrteľných voči...“ táto veta sa vyslovovala ťažko, „fyzickému násiliu,“ dokončila.

Julius si prehrabol vetrom rozfúkané vlasy. „Bolo to náročných desať rokov.“

Náročných je veľký eufemizmus. Carys chcela nenávidieť Juliusa a tá nenávisť rozhodne bola prítomná, ale mučenie... mučenie je niečo, čo si zlosynovia zaslúžia až po usvedčení o zločinoch proti ľudskosti. Juliusa mučenie premenilo na monštrum, nie naopak.

Všetko v tomto svete je pokrivené.

Vrátane nich. Je snáď ona bez viny? Zabila si otca. A bola ochotná obetovať životy nesmrteľných, aby dosiahla svoj cieľ. Možno sa monštrami nerodíme, ale rozhodne ich v sebe máme a vyjdú na povrch vtedy, keď už myseľ nezvláda toľký nátlak. Ochránia ju, ale za akú cenu? Ľudia si myslia, že každý má byť spravodlivý, čestný a pomáhať iným. To je ich utopická predstava. Ale čo tí, ktorí nedostali šancu taký svet vôbec vidieť? Ktorí nezažili pokojný spánok? Ktorí videli len smrť a deštrukciu? Ako sa môže zrodiť dobro z krutosti?

„Ako dopadol Drake v tvojej budúcnosti?“ opýtala sa opatrne, obávajúc sa odpovede.

Julius starostlivo volil slová. „Umrel. Spolu s Jewel. Nemali najlepší vzťah, ale chránil ju do posledného dychu. Ju aj Opal.“

Nuž, lepšie než v jej verzii, kde položil svet na kolená. Malé víťazstvá. „Čo ak im nie je súdené byť spolu šťastní? Čo ak k sebe nepatria? Čo ak sa vždy našli len pre to, aby odštartovali rôzne udalosti?“ Prešla popred Juliusa, aby si videli do očí. Bohovia tie tragické oči, ktoré jej hľadeli priamo do duše...

Julius krútil hlavou. „Obaja vieme, že to nie je pravda. V každej verzii boli šťastní. Než došlo na klamstvá. A nikdy nenašli šťastie s nikým iným.“

Porazene zaklonila hlavu. „Drake je už teraz zničený. Ako ho asi zlomí, keď mu poviem, že to on zničil môj svet?“

„Keby si bola na jeho mieste, nechcela by si počuť pravdu?“ obrátil jej argument proti nej. „Je to tvoj otec. Aj keď si sa nenarodila, on je tvoja rodina. Spolu s Jewel a Kadenom. Nemôžeš žiť naveky s týmto tajomstvom.“

Odfrkla si. „Niekto je tu odrazu samá dobrá rada, hm?“

A zase sú pri tom. „Stále mi nedôveruješ, však?“

Nadvihla obočie. „Dvakrát si zničil svet,“ pripomenula mu. „Z pomsty. Šiel si cez mŕtvoly, Julius. Doslova.“

„Nemysli si, že ma to teší. Už nie.“

Odmietala pripustiť, že sa Julius zázračne zmenil. Také veci sa nedejú. Zvrtla sa na odchod, ale on ešte nepovedal svoje.

„Bola to tvoja smrť!“ zakričal za ňou.

Zastavila sa.

„Tvoja smrť ma zlomila. Keď som vedel, že už viac nie si medzi živými... že nikdy nebudeš po mojom boku... veci prestali dávať zmysel.“

Potlačila vzlyk, ale slzy v očiach ukryť nedokázala. Otočila sa k démonovi. „Ja nemôžem byť dôvodom, prečo nezničíš svet, Julius. Ten dôvod máš mať v srdci bez ohľadu na to, či tu som alebo nie,“ povedala vyrovnane a utiekla do bezpečia vily, kde sa znovu rozplakala.