Vykúpenie z temnoty 37

 

Carys sa plánovala potichu vplížiť do domu, ale v obývačke už na ňu čakala Opal s balením čokolády. Nemusela hovoriť nič, len jej ho podala a obe sestry sa v tichu posadili na pohovku, jedna vedľa druhej.

„Chlapi sú nanič,“ posťažovala sa Carys s plnými ústami.

„Nie sú nanič, len sa nevedia správať,“ opravila ju Opal.

Nastalo dlhé ticho. „Čo je medzi tebou a Heliom?“ nadhodila nakoniec Carys, aby nemusela neustále myslieť na svoje problémy.

Opal zastonala. „V skratke – v budúcnosti sme sa hádali ako psy a nakoniec skončili zasnúbení. Ty a mama ste to neniesli dobre a chceli ste sabotovať našu svadbu a spoločný život. A tak som si povedala, že nie je nič inteligentnejšie, než použiť mágiu bosoriek v kombinácii so zdedenou silou anjelov a vydať sa do minulosti napraviť tvoj aj mamin osud. S rizikom, že zmením budúcnosť a ja a on sa nikdy nestretneme.“ Čo je horšie, skutočne je v tomto scenári tá zlá. Helio si prešiel vlastným peklom a naučiť sa dôverovať a milovať bolo preňho takmer nemožné. Obzvlášť s ich veľmi odlišným pôvodom a znepokojivým vekovým rozdielom. Životu mali čeliť spolu a ona sa na to vykašľala.

Carys si prečítala príbeh medzi riadkami. Ponúkla Opal čokoládu. „Prišiel za tebou?“

„Lucifer ho poslal, keď sa naša časová línia začala rúcať.“

„Čo to spôsobilo?“

Opal mykla plecami. „Pravdepodobne Juliusove zasadnutie na archanjelsky trón. To sa v mojej budúcnosti nestalo.“

Carys sa k nej zamračene otočila. „Nie?“

„Nie. A aj keď teraz vládne nebu, stále sa nepokúsi o svetovládu,“ omieľala dookola. „Zmier sa s tým, Julius obrátil list.“

Carys zovrela pery. Odmietala pokračovať v tomto rozhovore. Julius musí zostať zaškatuľkovaný ako zlosyn, musí!

Opal zagúľala očami. Nemá zmysel hádzať hrach o stenu. Zo zamyslenia ich vyrušili tiché kroky na schodoch, kde sa zjavila strapatá Jewel s kruhmi pod očami. Zvalila sa k nim na pohovku a vytrhla Carys z ruky čokoládu.

„Je všetko v poriadku?“ obávala sa Opal.

Jewel sa pomrvila. „Ale áno. Len malý kickboxer si myslí, že je sranda trénovať uprostred noci,“ ukázala na svoje brucho.

Carys pobavene mrkla na Opal. Toto rozhodne nie je ich posledná bezsenná noc...

 

 

Na ďalší deň dorazil na návštevu Kaden. Carys sa naňho hneď vrhla a objímala ho pol hodiny, než sa začal sťažovať na nedostatok kyslíka. Uistil matku, že je oňho postarané a popri škole zvláda aj nebeské záležitosti.

„Kaden, toto je šialenstvo,“ dohovárala mu. „Musíš nás vypustiť.“

Chlapec krútil hlavou. „Nie, ani sa nepokúšaj vyjednávať. Budete tu, kým si všetko nevyjasníte!“

„Kaden!“

„Nepresvedčíš ma, mami. Potrebujete si vydiskutovať všetko, čo vás dohnalo do tejto situácie. Všetci sme sa na tom zhodli.“ Sladko sa usmial. „A Erin ti odkazuje, aby si sa šla porozprávať s Drakeom. Je načase povedať mu pravdu.“

„Ani omylom!“ protestovala.

„Z tohto ostrova sa inak nedostanete,“ pripomenul jej, rozlúčil sa a odišiel.

Carys bezradne stála na verande. „Kedy mi život začal riadiť môj desaťročný syn?“ zamrmlala sama pre seba.

 

 

 

Opal s Heliom mali naďalej tichú domácnosť. Spávali v oddelených izbách, jeden druhému sa vyhýbali, alebo sa sústredili na Jewel s Carys.

Opal nevedela, ako z tejto situácie vykľučkovať. Dá sa to vôbec? Svoj čin už nenapraví. A bohovia vedia, že ho oľutovala už miliónkrát!

Keď už mala po krk sedenia na zadku alebo trucovania v posteli, šla vypustiť paru do plne zariadenej posilňovne v suteréne vily. Po krátkej rozcvičke si nasadila boxerské rukavice a začala tvrdo mlátiť nevinné vrece, až ju zalieval pot. Keď dostala kŕč do ramena, vykríkla a zapotácala sa. Objala vrece, pretože to je momentálne jediná vec, ktorú objať môže, čo je viac než patetické.

Predýchavala ostrú bolesť, ale tá odmietala ustúpiť. Možno nebol najlepší nápad trénovať naplno po rokoch nečinnosti. „Posratá smrteľnosť!“ Keby už nestarla, už dávno by bola v poriadku! Zubami si strhla rukavice.

Nacvičenými pohybmi sa pokúsila uvoľniť brániaci sa sval, ale nič nezaberalo. Nakoniec bola nútená dopotácať sa k intercomu, ktorý je podľa slov ich mizerných väzniteľov napojený na Gardu. Naťukala krátke číslo a na malej obrazovke sa okamžite zjavila známa tvár.

Opal zasyčala bolesťou. „Abby! Kŕč. Injekcia. Kde?“

Princezná sa mračila, než jej došli súvislosti. „Ako sa to stalo?“

„Tréning. Nemám čas na tvoje vyšetrovanie. Kde? Sú? Injekcie?!“

„Injekcie sú poslednou možnosťou, Opal,“ poúčala ju Abigail. „Skúšala si...“

„Som trénovaná expertmi na MMA a študovala som štyri roky medicínu!“ vyprskla na ňu. „Ak mi nepovieš, kde sú tie mizerné injekcie, budem si brať rukojemníkov!“

Princezná sa nenechala vyviesť z miery. Len sa spokojne usmiala a otvorila druhý komunikačný kanál. „Helio? Opal má bolestivý kŕč a potrebuje pomôcť. Mohol by si jej do posilky doniesť lekárničku zo skladu na druhom poschodí?“

Opal v tej chvíli plánovala vraždu šľachty. Vrčala na Abby ako besný pes. „Musela si?“

Princezná sa nevinne usmiala. „Musela.“ Zamávala jej a ukončila spojenie.

Helio sa zjavil do minúty, v tvári obava. Opal ležala na zemi a držala sa za zranené rameno. Kľakol si k nej a pozrel jej do očí. „Kŕč?“

Trucovito zafučala.

Helio si len vzdychol a prinútil ju pretočiť sa na bok. „Už zase?“

Opal ho prepálila pohľadom. „Ak mi mieniš dať prednášku, bohovia stojte pri mne, nájdem v sebe silu nakopať ťa!“ precedila pomedzi zuby. Odmalička bola náchylná ku kŕčom. Čiastočne od dlhodobého stresu, čiastočne pre to, že ešte nie je plne nesmrteľná a jednoducho sa narodila so sklonmi k tomuto úkazu. Nie je to prvý raz, čo ju Helio takto vidí.

Upír sa nenamáhal s komentárom, len jej vyhrnul voľné tričko a skúsene masíroval ubolený sval. Opal skuvíňala ako zbitý pes. Nakoniec jej predsa len pichol injekciu, pretože sa nedokázal pozerať na jej utrpenie, a sledoval ako sa pomaly uvoľňuje a dych sa jej vracia do normálu. Uložil ju do pohodlnejšej polohy. „Lepšie?“

„Trochu.“ Pomrvila sa. Helio na pár sekúnd odbehol a vrátil sa s hrubým svetrom, do ktorého ju opatrne navliekol, aby mala svaly v teple. Potom sa k nej posadil, opretý o stenu.

Opal civela do stropu, pretože ešte aj pootočiť krkom bolo náročné. Tiež nemohla pred Heliom utiecť, čo ich dostalo do trápnej situácie.

„Nestavila som všetko na jednu kartu,“ povedala s istotou v hlase.

„Hm?“ Helio sa prebral zo zamyslenia.

Navlhčila si suché pery. „Počítala som s možnosťou, že sa mi nechcene podarí zmeniť udalosti natoľko, že sa nestretneme,“ prezradila mu.

„Nehovor,“ mrmlal otrávene.

Opal sa nenechala jeho ufrflanosťou zastrašiť. „Naozaj si myslíš, že by som to nechala tak, Helio?“

Pozrel na ňu, oči unavené.

Prinútila sa aspoň kúsok pootočiť krkom, čo ju stálo neľahké úsilie. „Našla by som si ťa. Znovu a znovu. Ty by si na mňa spomienky nemal, ale ja na teba áno. Naša láska by sa nestratila.“

Helio sklamane krútil hlavou. „Nie je to o rozprávkovej láske, Opal. Nie je to len o našich ťahaniciach. Ešte si to nepochopila?“ Prehrabol si vlasy.

„Nepochopila čo?“

Zovrel jej dlaň. „Nejde o to, že sme sa našli. Záleží na tom ako sme sa našli a akou cestou sme si prešli. Vďaka tebe som skoncoval s alkoholizmom, pretože som sa jedného dňa zobudil na dievčenskom internáte! Vďaka tebe som uvidel, ako zle sú vnímaní kríženci a nefilim obecne. Vďaka tebe som našiel silu vyhrabať sa z depresie a posttraumatického stresu. To všetko bolo možné len za okolností, ktoré pre nás nastali,“ pokúšal sa jej vysvetliť. „Boli sme to my dvaja proti svetu, ale aj sebe samým. Ak by si to všetko zmenila, v budúcnosti by si našla niekoho úplne iného, než som teraz. A situácie, ktoré nás formovali, by sa nestali. My dvaja... by sme sa nestali.“

Opal do očí vyhŕkli nové slzy. Takto sa nad tým nezamyslela. Vždy vedela, že aj keď Helia stratí, ona si bude pamätať a nájdu si k sebe cestu, ibaže keď to podá takto... Ich vzťah nezačal tradične. Celé roky sa podpichovali, hádali a vymieňali si názory s nadávkami. Tie roky ich formovali. Opal sa naučila nebyť ním ohrozená a on sa učil znovu žiť. Objavovať. Doťahovať sa. Komunikovať.

Ako by asi vyzeral Helio v novej budúcnosti?

Drahé nebesia, čo to len urobila? Naozaj bola tak impulzívna, že nepremyslela všetky súvislosti?

Vzlykla. „Len som chcela, aby sa mama udobrila s otcom a Julius s Carys. Je to snáď zlý zámer?“

Helio sa k nej sklonil. „Nie si zodpovedná za ich životy. Väčšinu si posrali sami. Je na nich, ako chcú ďalej žiť. Ty im nič nedlhuješ. My im nič nedlhujeme.“

Ale všetci boli nešťastní... Nemohla to len tak nechať. Chcela, aby cítili to, čo mala ona s Heliom. Čo svojou hlúposťou možno nadobro stratila. „Ľúbim ťa,“ povedala roztrasene. „A ani nevieš, koľkokrát som oľutovala svoj čin.“

Helio zistil, že na jej slová nemá čo povedať. Cítil sa dotknutý a menejcenný voči jej pojašenej rodine. Aby mu z úst nevyšiel bolestivý komentár, radšej vstal a náhlivo odišiel.

Opaline slzy sa len znásobili.

 

 

 

Carys do seba po raňajkách kopla dva poháriky Vodky. Opal na ňu s otvorenými ústami civela od svojej misky s ovsenou kašou. „Nie je na to priskoro?“ pokúšala sa ju diskrétne varovať.

Carys si naliala tretí pohárik. „Hovorila som s Ninjom,“ povedala.

Okolo stola nastalo ticho. Jewel zvedavo počúvala, čakajúc na akékoľvek detaily, ktoré by jej pomohli pochopiť situáciu, a Helio sa mal na pozore pre prípad, že by sa chystala vražda.

„A? Ako to dopadlo?“ zaujímala sa Opal.

Carys zagúľala očami. „Nezabili sme sa. To je vrchol môjho snaženia.“

Mladšia sestra sa spokojne usmiala. „Pretože ho stále ľúb-“

Carys po nej hodila pomaranč. „Ani to nevyslov! Nezabila by som ho, lebo je otcom môjho syna, ktorý ho z nejakého dôvodu má rád.“ Zahryzla do slaniny.

Opal potláčala smiech. „Kaden je veľmi empatický chlapec. Vidí dobro v iných.“

Carys z hrdla vyšlo zvieracie zavrčanie. „Kaden je ešte dieťa.“

„Dieťa s extrémne vysokým IQ, ktoré zvláda riadiť nebo. Emocionálne je rozhodne dospelší než ty.“

Carys zafučala ako býk. „Ideme sa baviť o emocionálnej dospelosti? Tak mi povedz, drahá Diana, prečo vy dvaja spíte v oddelených miestnostiach a trucujete ako malé deti?“ ukázala na ňu a Helia.

Upír odložil nepriehľadný pohár s krvou. „Naše problémy sú odlišného rázu než tvoje,“ argumentoval.

Zasmiala sa. „Nehovor! Takže sa vás netýka strata dôvery, hnev a klamstvá? Zlatíčka drahé, usteľte si vlastnú posteľ a nestarajte sa do mojej!“

Obaja stíchli.

Carys odložila fľašu a porazene si vydýchla. „Jewel, môžem si zobrať zvyšok tvojich napečených sušienok?“ poprosila matku miernejším tónom.

„Iste. Prečo?“

Carys sa k nej prisunula a opatrne ju jednou rukou objala. „Idem za Drakeom. Musím mu... niečo vysvetliť. Je možné, že ho to pritiahne sem do vily. Zvládneš to?“

Jewel zbledla, ale nezdala sa byť otrasená ako predtým. Len odhodlane prikývla. „Ty a Drake... aký je váš vzťah?“ opýtala sa v obavách.

Carys vystrúhala úsmev. „Nie taký, ako si myslíš. Ja som ho v budúcnosti tak trochu zabila. To je celé.“

Tehotná žena mala ústa dokorán. „Zober mu k tým sušienkam aj čokoládu, dobre?“