Vykúpenie z temnoty 38

Juliusa našla spať na pláži len v spodnom prádle. Mozog bol tým výhľadom popudený, ale zvyšok tela nesúhlasil. Julius bol rovnako príťažlivý ako si ho pamätala, len mu pribudli jazvy. Množstvo jaziev od Mýtických zbraní z jeho bojov.

Mala sto chutí doňho kopnúť, aby ho zobudila, ale myšlienka na jeho roky v mučiarni ju zastavila. Stavila by sa, že ho tak budili denno-denne a také nehumánne zaobchádzanie nemá v povahe. Ani len pre maniaka ako je on. Zložila si teda malý batoh, v ktorom mala zásoby jedla a vody, a kľakla si k nemu. Opatrne mu zatriasla ramenom. „Vstávaj!“

Julius sa celý napol a do jedinej sekundy vystrelil do sedu, zdrapol ju, hodil do piesku, znehybnil a pretočil sa na ňu v bojovej pozícii.

„Julius!“ vykríkla podráždene, než si uvedomila, že je to len jeho reflex. Keď spolu spávali, vždy to bol on kto budil ju, nie naopak. Dnes pochopila prečo.

Juliusove oči sa pomaly vyjasnili, ako ho opúšťal plytký, neuspokojivý spánok. „Carys?“ zašepkal.

Podráždene sa pod ním zavrtela. „Dovolíš?“

Pery sa mu zvlnili. Pocit jej tela pod ním bolo niečo, s čím sa v živote dávno rozlúčil, a fyzicky ho bolelo odtiahnuť sa. Napriek tomu to urobil.

Carys bola celá červená, keď sa zviechala na nohy. „Potrebuješ terapiu,“ povedala mu vážne. „A obleč sa, pre všetko na svete!“ Inak to nevydrží a nechá sa ovládnuť hormónmi, čo rozhodne nie je dobrý nápad na pieskovej pláži.

Moment, vážne považuje piesok za jedinú prekážku?

Bohovia, možno Julius nie je jediný, ktorý potrebuje cvokára!

Démon sa rýchlo navliekol do voľných nohavíc a jednoduchého trička. „Máš niekam namierené?“ vyzvedal.

„Vezmi ma za Drakeom!“ rozkázala mu úsečne, stále zmätená vlastnými pocitmi. Nenávidela predsa Juliusa. Ako naňho môže stále reagovať? Keď ho zabíjala, necítila žiadnu príťažlivosť. Žiadnu lás- nie, to slovo nepoužije v spojení s Juliusom!

„Si si istá?“

Sebaisto sa narovnala. „Nemá zmysel ho viac držať v nevedomosti, keď my ostatní sme sa už stretli.“ A možno, skutočne len možno, ju málinko ťaží svedomie.

Julius jej pozrel do očí. „Nemôžeš byť vždy tá silná,“ povedal jej niečo, čo sa naučil od nesmrteľných odkedy k nim z budúcnosti prikvitol.

Carys sklopila pohľad. „A kto za mňa bude, hm?“ Smrkla. „Moja sestra ma v budúcnosti nenávidela, môj syn sa proti mne spikol s inými a práve idem svojmu otcovi zložiť z očí ružové okuliare!“ rozhodila rukami. „Nie všetci máme luxus morálnej podpory.“

„Máš tu mňa,“ povedal napoly ironicky.

Carys sa nadýchla, aby sa nenechala zatiahnuť do potýčky. „A to je viac patetické, než to vyznie.“

Julius sa len zasmial a ukázal na západ. „Drake kempuje tým smerom.“

Vyšli z pláže a zamierili do džungle plnej komárov a inej hávede, ktorá sa Carys vôbec nepáčila. Potkýnala sa na neupravenom teréne za Juliusom.

„Ako dopadli ľudia v tvojej budúcnosti?“ opýtala sa, aby reč nestála.

Julius na ňu zvedavo mrkol poza plece a pokračoval v ceste. „Máš na mysli niečo konkrétne?“

Potkla sa o kameň a keby nebol kúsok pred ňou, spadne na nos. Pridržala sa ho o sekundu dlhšie, než bolo nutné, potom sa dôstojne narovnala a pokračovala. „Zostali nejaké národy?“

Chvíľu váhal nad odpoveďou. „Národy ako také nie. Zopár malých buniek pravdepodobne prežilo, ale museli žiť prakticky ako primitívi. Žiadna technológia, žiadne lieky, nulové možnosti vzdelávania.“

Podliezla husté liány a vydýchala sa. „Podobne ako u mňa,“ zhodnotila.

Zastal a čakal, kým chytí dych. „Ľudí nejde len tak do jedného vyhladiť. Nedokážem si predstaviť, že by sa to niekomu podarilo bez extrémne vyvinutých technológií. Je teda ešte možné odpáliť celú planétu, ale inak...“

Pozrela naňho a nemohla uveriť, že práve pokojne vedú tento rozhovor. Ako hlboko to len klesla? „Prečo nezasiahli?“ rozjímala, keď znovu pokračovali v ceste.

„Kto?“

„Archanjeli. Ani v tvojej, ani v mojej budúcnosti. Ľudstvo je predsa ich malý projekt. A vieme, že z planéty nemôžu odísť.“

To bola otázka za milión. Lucifer sa mihol v Juliusovej budúcnosti, ale o nič sa nepokúsil. O ostatných ani nechyroval. „Netuším. Museli sa zblázniť poriadne, nemyslíš? Keď sú stále v anonymite.“

Zblázniť je slabé slovo.

Vyšli na malú vyvýšeninu nad skalistým pobrežím a Carys sa nadýchla slaného vzduchu. „Nenávidím tento ostrov.“

Julius sa nenápadne usmial. „Už si bola na horších miestach.“

Vrhla naňho podráždený pohľad. „Áno, ale to som bola pri plnej sile a šla som tam dobrovoľne!“ prskla ako nahnevané mačiatko.

Otočil sa k nej, v hnedých očiach pobavenie a zvláštna pozitivita, ktorú v Juliusovi nikdy predtým nevidela. „Teba musí neskutočne štvať, že už neodhadneš budúcnosť,“ zhodnotil.

Prekrížila si ruky na hrudi. „Mám rada nad vecami kontrolu. Kde je ten mizerný anjel?“

„Asi kilometer odtiaľto,“ Julius začal znovu kráčať. „Kontrola je unavujúca, ver mi. Som na to expert.“

Odfrkla si. „Tak ako na genocídu, masové zabíjanie, mučenie a vážne, kde si sa naučil tie sexuálne praktiky?“

Julius sa zasmial. „Si si istá, že chceš počuť odpoveď? Nebude pekná.“

Zastonala. „Drahí bohovia, založil si nejakú úchylnú sektu?“

„Nie,“ zagúľal očami. „Keď som... keď som sa dostal zo zajatia...“ zdá sa, že niektoré veci je aj po toľkých rokoch náročné prezradiť.

Carys zabolelo pri srdci a všetky sarkastické poznámky sa vyparili. „Áno?“

Julius preglgol. „Moja psychika bola... nuž, nedokážem ti to ani popísať. Posttraumatický stres je slabý výraz. Nemohol som spať kvôli nočným morám. Desil ma vlastný tieň. Neudržal som v sebe jedlo. Nedokázal som sa ani len dotknúť vlastnej pokožky.“

Carys spomalila, aby za chrbtom nevidel, ako si zotiera slzy.

„Sex pomáhal,“ uzavrel svoje rozprávanie jednoducho. „Vyplavené hormóny aspoň na chvíľu upokojili moju myseľ. Vypadol som z katolíckej Európy do, ehm, sexuálne liberálnejších krajín a obklopil sa konkubínami.“

Ešte šťastie, že nesmrteľní nemôžu dostať choroby, inak by mal chlapec iné problémy. Carys to nevydržala a jemne sa dotkla jeho ramena na mieste, kde vedela že nevyvolá žiadny reflex.

Julius sa zastavil a zvedavo na ňu pozrel. Jej ubolený pohľad sa mu nepáčil.

„Nikto by nemal mať na výber medzi voľbami, ktoré sa dostali tebe,“ povedala vážne, výnimočne bez opovržlivého podtónu.

Julius smutne skrivil pery. „Realita je aká je.“

Carys sa odtiahla a znovu nahodila chladnú masku. Vedieť o Juliusových útrapách je jedna vec, byť nimi konfrontovaná je niečo úplne iné. A aj keď ona tiež žila na úteku, často hladná a slabá, nečelila tomu, čo on. Nikto na ňu nesiahol tak krutým spôsobom.

Dorazili k tichému vodopádu, vedľa ktorého na rovnom kuse skaly stál jednoduchý stan. Prednú stranu mal otvorenú, aby sa jeho obyvateľ neudusil v tomto teple.

„Počkám pri útese,“ povedal Julius a stratil sa v húští.

Carys si dopriala niekoľko hlbokých nádychov a pomaly sa vydala k stanu.

Drake sedel pri otvore a vyjedal neznáme ovocie. Mal na sebe len nohavice, pevná hruď mokrá z plávania pod vodopádom.

Čo ako sexy mohol vyzerať, Carysine oči nezabehli nižšie od jeho krku. Je to jej otec. Nepotrebuje ho vidieť polonahého.

Len čo k nej vzhliadol, celý sa napol a zamračil sa. „Prišla si ma doraziť?“

Toto bude náročná konverzácia. Carys k svojmu otcovi necítila výslovne nenávisť. Opatrnosť, možno. Nedôveru. Mierny hnev. Ľútosť.

Zložila si batoh a posadila sa oproti nemu, opretá o vlhkú skalu. Črty tváre mala opäť pozmenené, ale vlasy si ponechala červené, tak ako oči.  „Vyzeráš hrozne,“ povedala na úvod.

Drake mykol plecami. Vlasy mal strapaté a pod očami tmavé kruhy. Na tele mu zostali jazvy po jej útoku, ale nezdal sa nimi byť traumatizovaný.

„Čo ti povedali, keď ťa sem odtiahli?“ zisťovala základy.

Drake odhodil nedojedené ovocie. „Že tu budem trčať, kým si nevyriešim záležitosti s tebou a Ninjom a ešte niekým niekde v dome na ostrove,“ zašomral a neustále ju pozoroval, hoci muselo byť viac než jasné, že v tých minišatách nemá zbraň.

„Nezdá sa, že by si sa chystal čokoľvek riešiť,“ poznamenala sucho.

„Nemám záujem,“ odsekol.

Carys iritovalo, ako sú si povahovo podobní. Dúfala, že Opal sa viac podala na Jewel. „Nuž, a teraz nemáš ani na výber.“ Posadila sa pohodlnejšie. „Pretože sa ti chystám povedať veľa šokujúcich informácií.“

Neveselo sa zasmial. „Som najvyšší anjel. Skúsiť to môžeš.“

Áno, tá povaha je rozhodne genetická. Zaškrípala zubami a nútila sa k čo najneutrálnejšiemu výrazu. „Nenapadla som ťa, pretože mám nejaké predpotopné názory o čistej krvi anjelov. Sama som nefilim, Drake.“

Šarlátové oči sa rozšírili šokom. Premeral si ju, akoby ju videl prvý raz v živote. „Tak prečo?“ nechápal.

Prisunula sa bližšie k nemu. „Pretože som sa bála, že sa história zopakuje. Ale ako som zistila, niektorým veciam sa vyhnúť nedá.“ Opatrne ho pohladila po ramene. Možno aj ona nájde mier, keď zo seba dostane všetky klamstvá. „Drake, celé moje meno je Carys Diana Jeffriesová. Narodila som sa však ako Carys Diana Colemanová. Rozumieš, čo to znamená?“

Anjel sa zmenil na sochu, ktorá každou sekundou bledla.

Carys sa zbavila mágie maskujúcej jej tvár a placho sa usmiala. „V budúcnosti si ma našiel až keď som bola dospelá. Keď si videl, že bojujem proti tebe, na strane ľudí a nesmrteľných, prestal si vo svojom šialenom ťažení. Zmenil si sa. Posledné roky sme stáli bok po boku proti Juliusovi, ale bolo neskoro. Porazil nás. Prosil si ma, aby som ťa zabila, aby som napravila minulosť, a Drake... Bola to najťažšia vec v mojom živote. Zabiť ťa. Zabiť jedinú rodinu, ktorá mi ostala. Druhýkrát som to nedokázala. Radšej som manipulovala udalosťami, aby si Jewel nikdy nestretol, ale len som oddialila nevyhnutné. A keď som sa dozvedela, že umrela... vybuchla som. Až neskôr mi boli vysvetlené určité udalosti. Teraz už viem, že vy dvaja... k sebe patríte. A nech by som akokoľvek zasiahla, vždy sa nájdete.“

Drake mal priam zhrozený výraz. Dych sa mu zrýchľoval na nezdravé tempo. Prepadal panike.

Carys ním zatriasla, aby ho prebrala. „Drake! Spamätaj sa! Je to budúcnosť, ktorú sme zastavili. Spoločne.“

Anjel vyskočil na nohy. „J-ja som zničil svet? Tvoj svet? Ja?“ hlas mu preskakoval.

Carys tiež vstala. „Spolu s Juliusom, áno. Vieš prečo?“

Rozhodil rukami. „A nie je to jedno?! Som monštrum!“

Na Carys doľahlo vlastné pokrytectvo. Pozrela na miesto, kde ju Julius opustil. Nazýva ho monštrom, hoci on sám a bez pomoci zmenil svoje spôsoby, napravil chyby a aktívne si ich priznáva.

A ona tu stojí a chystá sa presvedčiť Drakea, že nie je monštrum, pretože sa vyhol sledu udalostí, ktoré by ho do tej situácie doviedli. „Nie si monštrum. Si mysliaca bytosť, ktorá bola vystavená utrpeniu a bezmocnosti,“ povedala a sama sa cítila porazená.

Drake sa k nej otočil chrbtom, ako bojoval sám so sebou. Po celý ten čas... bola tu s ním, spoločne riešili problémy nesmrteľných, šli do boja proti Juliusovi a pritom vedela, že on... ako mohol byť niečoho takého schopný?

„Anjeli ťa prinútili vrátiť sa,“ prehovorila Carys, pretože potrebovala, aby počul celý príbeh. „Vedeli o Jewel, aj o mne. Len čo som sa narodila, poslali asasínov. Mama ma vzala a dali sme sa na útek. Neskôr po nás šli aj démoni. Každý chcel na svojej strane jediného nefilim na svete. Dozvedel si sa to až po tom, čo mama umrela a ja som bola v puberte. Bol si neskutočne zúrivý. Na svojich druhov. Na ich krutosť a krátkozrakosť. Tak ako si bol nahnevaný, keď si sa dozvedel o Jewelinej smrti prednedávnom. Spomínaš si?“

Drake zreval na plné pľúca, až zo stromov odplašil niekoľko vtákov. „Čo som to za anjela?!“

„Toto nie je o rase, Drake. Bol si zahnaný do kúta. Nedostal si na výber. Vzali ti rodinu. Nikto z nás sa ako monštrum nerodí, ale to neznamená, že v nás nedrieme. Aby nás ochránilo pred bolesťou, keď všetko ostatné zlyhá.“ Skutočne čakala, kedy na ňu spadne za tie slová klavír. Má dvojitý meter pre otca a Juliusa, hoci sú rovnakí.

Anjel klesol na kolená. Telo sa mu otriasalo vzlykmi.

Carys si kľakla k nemu a objala ho. Nevedela, ako ho inak utešiť. Obzvlášť, keď stále nevie všetko. „Drake, život ide ďalej.“

„Ja už nechcem žiť,“ povedal zdevastovane.

Veta, ktorú by nikto nikdy nemal vysloviť. „Pozri na mňa, Drake!“ prikázala mu prísne.

Anjel odmietol.

Carys mu nadvihla bradu a prinútila ho k tomu. „Si najvyšší anjel. A si silnejší, než si myslíš. Tvoj boj neskončil. Svet sa mení. Nebo sa mení. Pravidlá sa menia. Potrebujem, aby si sa vzchopil, pretože ja nie som jediná, ktorá cestovala v čase.“

Vyvalil oči.

Carys ním znovu zatriasla. „Zišli sme sa tu z troch rôznych realít. Ja som prišla zachrániť svet a teba s mamou. Niekto iný prišiel zachrániť mňa a niekto ďalší nás všetkých. Tentoraz to dotiahneme k dokonalosti, áno?“

„Kto? Kto ešte cestoval? Ako?“

Prešla k batohu a vytiahla z neho dózu so sušienkami. „Príď za nami a zistíš to.“ Podala mu ju.

Drake nechápavo nadvihol oči, ale neposkytla mu žiadne bližšie vysvetlenie. „Posledná vec.“ Sklonila sa k nemu. „Dôvodom, prečo ste sa s Jewel napriek mojim zásahom našli je, že tvoj vnuk sfalšoval jej zložku, ktorú som ukradla z neba.“ A s touto záplavou noviniek ho nechala pri vodopáde a s ťažkým srdcom odkráčala.

Je na ňom, ako sa rozhodne.

Keď dorazila k čakajúcemu Juliusovi, náhlivo k nemu podišla a pritlačila ho o strom. Prekvapene zalapal po dychu. Carys naňho tri sekundy hľadela, akoby sa nevedela rozhodnúť, či ho zaškrtí alebo zhodí z útesu. Potom ho pobozkala.

Od šoku nevedel, čo robiť.

Len čo sa odtiahla, zazrela naňho akoby ten bozk bol jeho vina. „Nemysli si, že je to vlajka mieru,“ povedala zapálene a rozbehla sa naspäť lesom do bezpečia vily.