Vykúpenie z temnoty 39

 

Holky, ospravedlňujem sa za opozdené zverejnenie, ale v poslednej dobe nejako nestíham ani len existovať :-(

Opal ju už napäto čakala pri dverách. „Čo si mu povedala?“ vyzvedala namiesto pozdravu.

„Svoje meno. A vykreslila som mu udalosti, ktoré ma sem priviedli.“ Carys si vydýchla, keď vstúpila do klimatizovanej vily.

„Vie aj o mne?“

Carys sa nevinne usmiala. „Nie. Už som mu spôsobila dosť srdcových príhod, táto je na tebe.“

Opal odula pery.

„Dopraj mu čas. Má toho veľa na strávenie.“ Poplácala ju po zdravom ramene.

„Čas. My dve o tom môžeme písať eposy.“

Zasmiala sa a pohladila sestru po vlasoch. Tešilo ju, že Opal existuje. Ako je možné, že si v budúcnosti neboli blízke? „Čo ty a Helio? Už ste sa udobrili?“

Opal smutne pokrútila hlavou a nasledovala ju do kuchyne, kde si obe naliali Mojito. Týmto tempom sa z nich rýchlo stanú alkoholičky.

„Len sa viac jeden druhému vzďaľujeme,“ prezradila jej svetlovláska a usadila sa na vysokú stoličku. „Ten vekový rozdiel pred ktorým si ma varovala asi predsa len hrá rolu.“

Carys si nedokázala predstaviť, že by niečo také vypustila z úst. Ona sama sa zaplietla s tisícky rokov starým démonom a ich matka je tehotná s ešte starším anjelom. „Medzi nesmrteľnými sa vek vníma inak,“ poprela vlastné slová a prisadla si k nej. „A myslím, že aj keď si mladá, bola si nútená dospieť veľmi rýchlo.“

Opal si odfrkla, akoby Carys ani netušila, ako veľmi má pravdu. „Všetci sme museli. Nenarodila som sa... do pokojnej doby,“ prezradila a cucla si z drinku.

„Ako je to možné? Stane sa niečo?“

Mladšia sestra si prehrabla vlasy. „Tento svet končí, Carys. A nikdy sa nevráti,“ povedala jej úprimne.

Anjel udrel dlaňou po stole. „Kto? Kto zase všetko poserie?!“

Opal sa zasmiala. „Nie je to tak, ako si myslíš. Tentoraz... tentoraz v tom nebude žiadny démon, hašterenie alebo politika.“ Nadýchla sa a premýšľala, koľko jej prezradiť. „Jazdci apokalypsy čoskoro vyrazia, len čo sa k nim pripojí Smrť.“

Ach, toto. Áno, kolujú chýry, že ľudstvo potrebuje facku a tá bude doručená. Za to si však môže samo a nesmrteľní od toho dávajú ruky preč. „Bude to zlé?“

Opal sa nenápadne pousmiala. „Rozhodne to bude... zaujímavé.“

O tom nepochybovala. Stiahla prvé Mojito a naliala si ďalšie. „Tak povedz, čo je kameňom úrazu medzi tebou a Heliom?“

Opalina tvár sa hneď zachmúrila. Oboma dlaňami zvierala chladný pohár a ani nevedela, kde začať. „Naše začiatky boli... hektické. Hádali sme sa. Urážali. Skončili v posteli. Obaja sme mali problémy s dôverou, ale našli sme v sebe oporu.“ Pozrela na svoju sestru. „Nikdy som sa pri nikom necítila tak chcená ako s ním,“ zašepkala.

Carys zabolelo srdce. Vzala sestrinu ruku do svojej. „Tak ma to mrzí, Opal. Že sme neboli rodina.“

Svetlovláska smrkla. „Práve to som prišla napraviť. Carys, aj keď je to zvrátené, ty a Julius k sebe patríte. Naučila si ho cenu života. Chcelo to síce, aby si umrela, ale nakoniec... nakoniec si zvíťazila. Namiesto deštrukcie začal bojovať o nápravu.“

Carys sa triasla pera. Nemôže sa znovu ponoriť do toho chaosu, nemôže! Zabije ju to! Tak ako Opal, ani ona sa nikdy necítila chcená. Chránená. Milovaná. Keď sa jej teda dostalo prvého pohladenia, dotyku a bozku od Juliusa, prebudili sa v nej emócie. Silné, úprimné emócie.

„Medzi mnou a Juliusom je o niečo viac prekážok, než medzi tebou a Heliom,“ povedala neistým hlasom a zotrela si slzy.

Opal len smutne krútila hlavou nad sestrinou tvrdohlavosťou. „Vytkol mi, že som prišla naspäť bez toho, aby som mu čokoľvek povedala. A že som riskovala neexistenciu nášho vzťahu,“ vrátila sa k pôvodnej téme.

Staršia sestra sa zamyslela. „A je to pravda?“

Frustrovaný ston. „Je snáď zlé, keď som chcela pomôcť vlastnej rodine?“

Carys nadvihla obočie. „Je, pokiaľ je to rodina, ktorá ti len kládla polená pod nohy a nepodporovala ťa.“ Pri tých slovách kútikom oka zazrela pohyb v obývačke. Helio práve zišiel po schodoch a ona mu dlaňou naznačila, aby bol ticho a neprišiel bližšie. Upír teda zostal za rohom a trpezlivo počúval.

„Som strašná osoba,“ posťažovala sa Opal a naliala do seba celý pohár Mojita. Carys jej hneď doliala. „Nenechala by som to tak, Carys. Našla by som si Helia znovu. Ak sa do mňa dokázal zamilovať raz, zvládol by to aj druhý raz, nemám pravdu?“ predostrela jej svoju logiku.

Helio za rohom sklamane krútil hlavou.

Carys sa chcelo plakať. Sú snáď všetci v jej rodine odsúdení na trpké vzťahy? „Myslím, že to nie je len o zaláskovaní, Opal.“

Jej sestra si pretrela zničenú tvár. „Povedal... povedal mi... že som ho zmenila. Že to kvôli mne skoncoval s alkoholom. A dostal sa z depresie. Bol tak zlomený tým, čo mu urobil Julius a ja som to na ňom videla, ale...“ nedokázala nájsť správne slová. „Ja som to predsa nemohla dokázať. Dostal by sa tam aj bezo mňa, však? Ja som predsa nikto. Dievčatko z rodu nefilim, ktoré sa nevedelo správať. Ako by som ja mohla napraviť trápenie upíra ako on?“ vyliala si dušu.

Carys konečne pochopila a smutne privrela oči. Keď ich otvorila, stretla sa s Heliovým prekvapeným pohľadom. Zdá sa, že ani on netušil o Opalinom pocite menejcennosti. „Je snáď také ťažké uveriť, že si niekoho zmenila?“ opýtala sa a znovu čakala, že na ňu spadne klavír.

Nespadol.

„Ale ja som ho nechcela zmeniť, Carys!“ bránila sa Opal. „Ani jediný raz som to od neho nepožadovala. Zamilovala som sa doňho so všetkými jeho traumami a depresiou.“

Carys videla, že Helio si utiera oči. Pohladila svoju predrahú sestru po líci. Možno nenapraví to, čím si prešla, ale môže napomôcť jej vzťahu.

 „Nezmenila si ho ty. Zmenil sa vďaka tebe. Lebo chcel. A myslím, že bol z toho šťastnejší. Ak by si vymazala vaše stretnutie... to šťastie by nenašiel. Je nahnevaný a má na to právo. Zabudol by na to, prečo chcel znovu žiť.“

Opal po lícach tiekli potoky sĺz. „Ja som predsa nikto,“ zopakovala.

Carys jej podala vreckovku. „Nie si nikto. Si silná žena, nefilim a neskutočne empatický anjel. Musíš však vedieť, že pomáhať iným na úkor seba nie je správne a ani zdravé. Mala by si sa Heliovi zveriť, že máš pocit... nedostatočnosti. Určite ťa vyvedie z omylu. Nemyslím, že sa zamiloval do peknej tváričky a vieš to aj ty. Tá láska by vyprchala veľmi rýchlo.“

Boli sme to my dvaja proti svetu...

Opal sa v tej chvíli nenávidela. „Aj jeho budúcnosť som chcela vylepšiť. V mojej verzii sa Drew nikdy nevrátil na trón. Nikdy sa nedozvedel o svojom pôvode. Ukryl sa a Helio ani len nedostal šancu všetko mu vysvetliť. Bratia ho za to nenávideli. Možno... možno by sa dostal z depresie aj bezo mňa, keby mal Drewa,“ chytala sa slamky.

Carys pozrela na Helia, či si už vypočul dosť. Len prikývol a vyparil sa.

„Opal?“ Carys sa postavila a pevne svoju sestru objala. „Na tvojich citoch a tvojom šťastí záleží. Nie si nikto a rozhodne nie si slabá. Stojíš za každý boj.“ Vzala jej uplakanú tvár do dlaní. „Aj keď ma desí, že si bola počatá, mám obrovskú radosť. A prisahám ti, že nikdy, nikdy neznehodnotím tvoje emócie a hodnotu tvojho života.“

Opal sa o ňu len vysilene oprela a obe sestry ešte dlho v slzách rozjímali nad starosťami, ktoré na seba privolali vlastnou hlúposťou.

 

 

 

Drake nehybne ležal v stane, príliš šokovaný na akýkoľvek úkon okrem vnútorného panikárenia.

Je Carysiným otcom! Ako mu to mohlo ujsť? Jej vyhýbavé správanie, neochota identifikovať otca, všetky tie zvláštne pohľady... Prišla sem kvôli nemu. Prišla ho zastaviť! Jeho, ktorý vždy len pomáhal ľuďom aj nesmrteľným.

Odrazu si spomenul na ten spaľujúci hnev v deň, keď sa dozvedel o Jewelinej smrti. Ovládla ho nenávisť akú nepoznal. Chcel niekomu ublížiť. Chcel potrestať anjelov, že ho dohnali do tejto situácie. Chcel potrestať ľudí za to, že majú anjeli plné ruky práce a musia sa skrývať.

Chcel viniť všetkých okrem seba.

Ale všetko je jeho chyba. On jej nepovedal pravdu. On ju nevaroval. On porušil pravidlá.

Má dcéru!

Ako ho len musí nenávidieť! Kvôli nemu prišla do minulosti a bola nútená skočiť do postele k Juliusovi!

Chcelo sa mu zvracať.

Jeho drahá dcérka musela spávať s monštrom!

A znovu ten neskutočný hnev. Hnev na celý svet za jeho vlastné chyby.

Zdá sa, že ani anjeli ako on nie sú dokonalí a nestranní. Pretočil sa na bok a schúlil sa do klbka. Všetko je zle. Všetko sa pokazilo. Ako jej môže niekedy ešte pozrieť do očí? Do tých nádherných šarlátových očí, ktoré pred ním tak dlho ukrývala?

Je mu tak podobná... Vedeli o nej jeho druhovia, než sa rozhodli pre reinkarnáciu po Ninjovom nástupe na trón?

Museli o nej vedieť. Inak by neschválili mnohé pochybné akcie voči nesmrteľným. Povedala im Carys aj o Jewel? Nechali ho tak napriek tejto informácii? Tajil všetko zbytočne?

Hlava sa mu išla rozletieť.

Čo len bude robiť?

Môže sa vôbec vrátiť do neba? Vie Ninja o Carys celú pravdu? A o ňom?

Toľko otázok, toľko nejasností...

Pohľad mu pristál na dóze, ktorú jeho dcéra priniesla. Zvedavo sa k nej preplazil a otvoril ju.

Do nosa mu udrela špecifická vôňa sušienok s čokoládovo-mätovou príchuťou.

V momente bol na nohách, tlak v nebeských výšinách a v tvári šok.

To sú predsa Jeweline špeciálne sušienky!