Vykúpenie z temnoty 44

 

Holky zlaté, ďakujem za všetky slová podpory a trpezlivosť so zverejňovaním :-) pevne verím že čoskoro sa znovu dám do písania a znovu nabehneme na zrýchlený systém :-) 

Kaden strávil s rodičmi zvyšok dňa. Pri Jewel a dieťatku sa striedala Abby s Opal. Učili ju základy upírskej existencie plus ako sa starať o bábätko. Drake ich z diaľky pozoroval.

Carys s Juliusom si dopriali voľnejší program na pláži. Oblečení v plavkách sa hádzali do vĺn a keď sa vybláznili, trénovali Kadena v lietaní a to tak, že ho postrčili z vysokého útesu. Chlapec niekoľkokrát vzlietol, ale čas od času skončil vo vode, čo ho bavilo rovnako. Keď začalo zapadať slnko, všetci traja sedeli na pláži, zatiaľ čo sa chlapcove červeno-čierne krídla sušili.

„Kaden, prečo tu s nami nezostaneš?“ prosila ho Carys. „Jewel by ťa určite chcela spoznať. A mne chýbaš. Veľmi.“

Julius uhol pohľadom, pretože nemohol povedať to isté. Sotva Kadena spoznal, skončil tu. Napriek tomu neskutočne túžil stráviť s chlapcom čas. Byť súčasťou jeho života.

Kaden uprel pohľad na obzor. „Nebudeš sa mi vyhrážať domácim väzením?“ vyjednával.

Carys sa zamračila.

Chlapec sa uškrnul. „S Luciferom sme konečne našli systém ako to v nebi zvládať. Dorazím vždy keď budem môcť,“ sľúbil jej.

Carys ho pevne objala. „Ty môj malý rebel.“

Nevinne sa usmial. „Mám byť po kom.“

Áno, v tom je problém. Cvrnkla mu do nosa a rozstrapatila vlasy. Kaden sa rozlúčil, objal Juliusa a odmiestnil sa naspäť do neba.

Carys posmutnela. „Naspäť do blázinca,“ skonštatovala a pozrela na tichú vilu, v ktorej sa odohrávala všetka dráma.

Julius sa k nej prisunul. „Zostaň,“ zašepkal.

Odvrátila pohľad. Po ničom inom netúžila. A cítila sa za to vinná. Že k nemu stále niečo cíti. Alebo znovu?

Mala by ho nenávidieť. Z princípu. Prešli si toľkými bojmi a vojnami, sú naveky poznačení. Ako by si k sebe aj napriek tomu mohli nájsť cestu? Majú na to vôbec nárok? Má na to ona nárok?

„Niežeby to nebola lákavá predstava,“ začala, „ale mám piesok na miestach, z ktorých by som ho skutočne potrebovala dostať von.“

Julius potlačil úškrn. „Na to mám riešenie.“ Vstal a podal jej ruku, zvedavý či ju prijme. Carys chvíľu hodnotila svoje možnosti, ale nakoniec sa nechala vytiahnuť na nohy. Julius zhrabol zo stanu dve silné lucerny a odviedol ju hlbšie do lesa, k tichému vodopádu s jazierkom vlievajúcom sa do mora. Odložil zdroje svetla na kamenistý breh a skočil do čírej vody.

Carys nikdy nevidela túto stránku Juliusa. Zdal sa byť bezstarostnejší, menej zaujatý. Menej desivý. Prstami na nohe otestovala teplotu vody a keď zhodnotila, že to prežije, skočila k nemu. Okamžite ju zachytili teplé dlane a pritiahli ju chrbtom k pevnému, mokrému telu. Celá sa zachvela. Julius sa o nič nepokúšal, len ju držal pri sebe a dýchal jej na krk. Voda im siahala takmer po plecia a noc ukryla väčšinu diania na tomto nenápadnom mieste.

„Som presvedčená, že sa neutopím, Julius,“ zamrmlala a pootočila tvár jeho smerom. Dych sa im zmiešal.

Všetečné prsty jej masírovali šiju, čo absolútne nepomáhalo krvi v jej mozgu necestovať do príjemnejších partií. „A? Má to snáď byť dôvod, aby som ťa pustil?“ zapriadol jej do ucha.

Pretočila sa k nemu čelom. Ako sa ich telá dotýkali, na pokožke cítila jeho jazvy. Toľko jaziev... a pritom stále nie sú všetky. Pretože väčšina sa zahojila. „Možno má.“ Nie, rozhodne nemá! Nahlas to ale nevysloví.

Julius nevyzeral, že by sa chcel zbaviť svojej koristi. Pobozkal ju na jej špeciálne miestečko na krku, čo z nej vylúdilo vzrušený ston. Lenivo si urobil cestičku až k jej pootvoreným perám, ktoré sa útoku jeho jazyka vôbec nebránili. Carys mu dovolila prevziať kontrolu nad týmto aktom, unavená z večného boja medzi tým, čo je správne a čo by malo byť správne. Julius je jediný muž, ktorý sa jej kedy dotkol a ktorému vždy dôverovala so svojím telom. Aj keď sa ho chystala zabiť. Zaborila prsty do jeho vlhkých vlasov. Už je to tak dávno, čo pocítila dotyk milenca... Nohami našla skalnaté dno jazierka, zaprela sa a odtlačila Juliusa k rovnej skale za ním. Tvrdo narazil, ale to ich vôbec nezastavilo. Rukami mu prešla po hrudi a bruchu, zadýchaná z intenzívneho bozku.

„Povedal si, že som tvoja spása?“ zamrmlala mu na pery. „Ty si moja cesta do pekla.“

Uškrnul sa a vymenil im pozície – tentoraz to bola Carys, kto skončil natlačený na skalu. Vzdorovito zdvihla bradu a cvakla zubami, len aby mu dala najavo, že on tu kontrolu nemá.

„Omyl, drahý anjelik,“ opravil ju. „Som tvoja cesta do nebeských výšin.“ Rozviazal jej vrchnú časť plaviek. „Viac než jedným spôsobom,“ dodal.

Štuchla ho do rebier, ale vôbec to ním neotriaslo. Prisal sa jej na kľúčnu kosť, zatiaľ čo dlaňami podoprel oslobodené prsia s navretými bradavkami.

Zaklonila hlavu. „Skazil si ma,“ sťažovala sa.

„Len trochu.“ Jazykom prešiel okolo bradavky. Carys sa prehla ako luk. Zbavil ju aj spodného dielu plaviek a pritlačil stehno na jej rozhorúčený stred. „Ale tento druh skazenosti nikomu neuškodí.“

Nie, len jej srdcu. Jej krehkému, toľkokrát zlomenému srdiečku, ktoré túžilo po mieri a láske. „Ja už nie som pešiak, Julius,“ varovala ho a obe ruky mu priložila na lopatky.

Démon sa zastavil prostred pohybu. Pozrel jej do očí.

„A požadujem viac, než len uspokojenie.“ Pomaly mierila nižšie. Julius vedel, čo požaduje. Dôveru. Niečo, čo jej kedysi odoprel. Zasyčal, keď sa dostala do polovice chrbta.

Carys sa nenáhlila. Pohodlne sa uvelebila na jeho stehne a spojila im čelá, aby cítil aj iný dotyk. „Vždy si s mojím telom zaobchádzal s rešpektom. Bola som panna, ale ani jediný raz si nepokračoval, keď som cítila bolesť,“ šepkala. „Ja ti ju tiež nespôsobím, Julius.“ Hlas sa jej zlomil. On v živote poznal len bolesť. Psychickú aj fyzickú. Jedna možno pominula, ale druhá pretrvala. A práve s tou dnes spoločne bojujú.

Julius sa rukou oprel o skalu a celý sa triasol. V srdci vedel, že Carys nie je schopná mu takýmto spôsobom ublížiť, ale tie spomienky...

„Už si niekedy dostal masáž chrbta, Julius?“ prekvapila ho otázkou. Keď neodpovedal pokračovala. „Musíš byť celý stuhnutý. Stáročia tréningov, bojov, šermu a námahy museli byť náročné.“ Ponorila sa pod hladinu a zjavila sa mu za chrbtom.

Julius bol strnulý ako socha. Chcel znovu cítiť jej dotyk. Carysine prsty mu pristáli na pleciach a skúsene mu stláčali svaly. Pomedzi to ho rozptyľovala bozkami na krku.

„Carys,“ zastonal. „Nie som toho schopný. Nedokážem zabudnúť,“ prezradil zlomene.

Tie slová ju neodradili. Zozadu ho objala. „Na také veci nejde zabudnúť.“ Pohladila ho po líci. „Musíš sa však naučiť, že odo mňa ti nič nehrozí.“ Dotkla sa miesta na jeho hrudi, ktorým vyšiel jej meč pri smrteľnej rane. „Mal si pravdu. Nedokážem ťa znovu zabiť. A nie som z tých, ktorí ubližujú.“ Bojujúc proti mágii na ostrove pomaly roztiahla šarlátové krídla, do ktorých ho obalila a vytvorila im tak malý úkryt.

Julius posvätne pohladil hebké perie. „Objatie anjela. Kto by si pomyslel, že sa mi niekedy jedného dostane?“

Usmiala sa. „Niet bezpečnejšieho miesta.“ Znovu skúsila prejsť dlaňami po jeho chrbte. Išla na to pomaly, zastavila sa vždy keď zasyčal. Keď sa dostala k lemu jeho plaviek, za odmenu ho zubami škrabla na krku. „Chcem ťa vedieť objať, Julius,“ šepkala mu do ucha. „Taká jednoduchá vec by nemala byť odopretá nikomu.“

Nemala. A jemu predsa bola. Otočil sa k nej a tentoraz zo seba nestrhol jej ruky, keď ho držali okolo pása. „Toto mi stálo za všetky víťazstvá, ktorých som sa vzdal,“ povedal a prisal sa jej na pery. Carys stiahla mohutné krídla a pomohla mu zbaviť sa plaviek. Opäť ich pohltila horúčava a ona skončila opretá o skalu, pritisnutá k Juliusovmu telu. Jeho bozky cítila všade, kam nesiahla voda a pod vodou ju zase trápili jeho ruky. Nadskočila, keď jej prstom zľahka prešiel po vlhkom pohlaví a zastavil sa na klitorise. Držala sa ho ako kliešť. Chcela ho v sebe cítiť a to nie len pre uspokojenie. Potrebovala ho pri sebe. Jeho teplo, jeho bozky a nehu, ktorú mal vždy rezervovanú len pre ňu. Zdrapla ho za vlasy, keď už nedokázala zniesť dráždivé šteklenie na krku.

„Ja viem že máš fetiš na dlhú predohru, ale môžeme na to dnes skočiť ako dvaja neandertálci a zvyšok si vykompenzovať inokedy?“ poprosila ho.

Julius bojoval so smiechom. Zovrel jej zadok a nastavil si ju do správneho uhla. „Ochrana?“

„Antikoncepčný odvar,“ uistila ho. Má účinok celý rok a ona ho vypila sotva tri mesiace pred celým týmto cirkusom. Okrem potlačenej plodnosti totiž zbavuje aj menštruácie, o ktorú skutočne nestála.

Viac nepotreboval. Prudko do nej prenikol, až obaja vykríkli. Čiastočne sa bál, že Carys bude celá stuhnutá už len kvôli konfliktu v jej mysli, ale čokoľvek sa medzi nimi dnes odohralo jej dodalo určitú istotu, pretože bola uvoľnená a šarlátové oči naňho hľadeli s dôverou.

Carys sa usmiala. Nevedela prečo, ale musela. Niečo v nej jasalo. Srdce prestalo bolieť a v tejto chvíli jej stačilo len to, že ju Julius drží pri sebe a ona sa oňho môže oprieť. A že zajtra nevstane z postele, aby viedol armády a plánoval prevraty. Ani ona sa s výhovorkou nestiahne do neba, aby plánovala jeho pád.

Sú len oni dvaja. Slobodní a bez povinnosti sa komukoľvek zodpovedať.

Julius ju sladko pobozkal. Keď sa vrátil z budúcnosti, ani len nesníval o tomto momente. Našiel jej ruku a preplietol im prsty. Pohol bokmi a začal prirážať. Voda okolo nich špliechala a stony sa stupňovali, až sa zmenili na dva výkriky spokojnosti, ktoré z okolia odplašili miestne vtáctvo. Carys sa v tú noc do vily nevrátila.