Prečo život nefunguje podľa našich predstáv? Inými slovami... Alex už zase nestíha.

 

Zdravíčko holky!

 

Dnes mám pre vás trochu neveselé správy :-(

 

Ako som vám pred pár mesiacmi písala, začala som zverejňovať dve kapitoly týždenne pretože som naivne verila, že poviedku stihnem včas dokončiť. A ako som predpokladala, nestihla som. Zostáva posledných pár opravených kapitol a ja sa k písaniu ani len neviem dostať. Takže aj keď ma to neskutočne mrzí, zverejňovanie opäť trochu rozložím (dočasne) na raz týždenne.

 

Prosím, nezabite ma.

 

Nie je to z mojej strany lenivosť alebo zámer. Ale život niekedy nefunguje podľa našich predstáv a posledný rok a pol je toho dôkazom. V mojom prípade som sedela niekoľko mesiacov doma na zadku, takže písanie bol únik od všetkého. Ibaže realita je realita a ak nechcem skončiť pod mostom, musím vyliezť naspäť medzi ľudí. Vrátila som sa do práce, čo sa ukázalo ako náročnejšie, než som si predstavovala. Úplne som stratila výdrž aj rutinu a tak sa stáva, že po bežnej smene prídem domov a nemám absolútne energiu niečo robiť. Doslova som vyšťavená, ako psychicky, tak fyzicky.

 

 

Druhým dôvodom prečo moje písanie stagnuje je moja ctená hlavička. Roky bojujem s depresiou, ktorá si vyberá svoju daň prakticky na všetkom – od kreativity až po chuť k životu. Ak ste ju niekto zažili, asi viete že je to s ňou ako na horskej dráhe. Niekedy je život absolútne perfektný, vy máte motiváciu a silu robiť potrebné a hneď na to je problém aj vstať z postele.

Nuž, ja som v tom štádiu problematického vstávania z postele. Trochu sa na mňa zosypal život a potrebujem si ho dať do poriadku. A keďže moje okolie sa zastáva názoru „Neverím na depresiu.“ a „To určite robíš len pre pozornosť.“, jediná opora ktorú mám som ja sama. Takže ak má niekto potrebu napísať mi komentár, aby „som sa vzchopila“, alebo „nebrala veci tak vážne“, prípadne „milióny sú na tom horšie než ty“, prosím zdržte sa tohto činu. Už som si to vypočula dostatočne veľa krát a hádajte čo – nepomohlo to.

Pre tých, ktorí si myslia že depresia je len výmysel - je to doslova chemická nezrovnalosť v mozgu spôsobená nadmerným vypätím. Áno, dá sa dokázať. Pri autopsii. Dosť mizerná diagnostická metóda keď sa vám ešte chce žiť. 

Samozrejme, naj hláška, ktorú som si vypočula: „Ty predsa nemáš nárok mať depresiu.“ ma dodnes straší v snoch. Aj vy ste si už vypočuli takéto krásne slová podpory? Podeľte sa o ne v komentároch, nech sa máme na čom s hrôzou zasmiať :-)

 

 

Aby som upresnila, zverejňovanie raz týždenne nie je trvalé. Ďalšia poviedka je takmer hotová, ide len o dokončenie Vykúpenia z temnoty. Len čo sa dostanem cez toto obdobie otupenosti a úzkosti, nabehneme na aktívnejší režim, sľubujem ;-)

 

 

Ďalšia vec, ktorú už dlhšie zvažujem na oživenie blogu, sú príspevky mimo kapitol. V mojich poviedkach sa často dostane na rôzne témy, nie vždy riešené najideálnejším spôsobom (pretože postavy si občas sedia na kábli) a niekedy mám nutkanie sa k tomu vyjadriť ako osoba a nie autorka danej fiktívnej situácie. Tiež by ma zaujímali vaše názory a poznatky.

Čo vy na to? Chceli by ste aj trochu diskusie o realite? Niekedy veselej, niekedy smutnej, niekedy kontroverznej a niekedy humornej. Svet je pestrý a my s ním. Plus mám pocit, že po toľkých rokoch čo čítate výplody mojej fantázie, sa niektoré musíte občas samy seba opýtať: „Je táto osoba mentálne v poriadku?“

 

 

Ešte raz sa ospravedlňujem za predĺženie času medzi kapitolami a dúfam, že to pochopíte.

 

Prajem vám krásny zvyšok dňa a veľa síl do nového týždňa! :-)