Rozpoltení 14

 

Ash sa prechádzal po Caminej obývačke od steny k stene. Stan s Levom sedeli na rozheganých stoličkách a vypočuli si inštrukcie, ktoré vydala Jamila.

Dedina pôjde do boja. Ženy pôjdu do boja. Za niečo, čo by predmetom boja nikdy byť nemalo. Slobodu a dôstojnosť.

„Jamila ponúka všetkým rovnaké možnosti, aj vám a vašim ľuďom. Kto nechce bojovať, môže odísť a skúsiť šťastie na vlastnú päsť. Tí, čo zostanú, dostanú pre prípad núdze zbraň s jednou guľkou.“ Cami stála opretá o stenu a predniesla im realitu.

„Guľka nepostačí,“ zúril Lev. „Podľa Lity zotročujú aj mŕtvych.“

Áno, to pochopili. Ale nič lepšie nemajú. „Deti, seniorov, zranených a tehotné ukryjeme do podzemia so všetkými zásobami. Pri troche šťastia ich nik nenájde ak bude dedina dobytá. Pokiaľ prehráme, v budovách budú inštalované rozbušky s akcelerantom. Dedina zhorí, takže im nikdy nepadne do rúk. Viac urobiť nemôžeme.“

Ash sa priam triasol bezmocnosťou. Mohli by urobiť viac. On, Lev a Stan by boli schopní ochrániť celú dedinu, keby neprišli o moc! Teraz sotva ochránia seba! Všetko je zle, všetko! Prehrabol si vlasy a bojoval s nutkaním udrieť od frustrácie do steny. Za toto môže on. Keby vtedy nebol opantaný hnevom, keby nevidel zradcov tam kde neboli, keby si cenil dar ktorý mu bol daný... „Toto je šialené! Naozaj nemáme inú možnosť? Akúkoľvek inú možnosť?“

„Máte. Jamila vás tu nedrží a ani nenúti do boja. Môžete odísť.“ A ona by im to ani nemala za zlé. Keby nemala svoje bojovné ja, tiež by nad tou možnosťou uvažovala.

„Nikam nejdeme,“ povedal Stan rozhodne. „Nie bez vás všetkých.“

Cami jeho slová dojali. Hovoril o nich ako o rodine, hoci na ne väčšinou frflal.

Lev len súhlasne prikývol. „Aký je plán?“

„Dnes začneme opevňovať vonkajšie hradby. Lita a jej skupinka by sa mali vrátiť pozajtra s novou zásobou zbraní a hneď na to zapečatíme bránu. Každý dostane zbraň a rýchlokurz. Keď si po nás prídu, budeme pripravené.“

Ash vážne pozrel na bratov. Čokoľvek sa stane, Cami je ich prioritou. Paradoxne, Cami zároveň potrebuje minimum ich ochrany. Poradí si aj sama. „Prevezmite moje tréningy so ženami a dievčatami. Pomôžte s opevnením.“

Dvaja muži prikývli a dali sa na odchod. Ash zostal pod zámienkou, že pomôže Cami so stratégiou. Jeho úmysly však boli o niečo sebeckejšie.

Len čo osameli, Cami si povzdychla a ponúkla mu skromné jedlo, ktoré mala pripravené. Mal sto chutí odmietnuť so slovami, že on jesť nepotrebuje, ale mal pocit, že by ju to len urazilo. V jej ponímaní je deliť sa o potravu obrovský akt dôvery a starostlivosti. Keby len vedela, ako previnilo sa cíti. Táto nevinná osôbka nikdy nepochopí, ako je Ash priamo zodpovedný za celú vzniknutú situáciu.

Keď dojedli, vzal ju za ruku a stiahol ju k sebe. Prekvapene mu pristála pozadím na stehnách a pomrvila sa. Ash jej odhrnul z tváre uvoľnené pramene a vážne jej pozrel do očí. „Bojíš sa,“ povedal bez hádania.

Cami porazene prikývla a oprela sa oňho. Teplo jeho tela ju aspoň trochu upokojovalo. „Keby som aspoň vedela, že to skončí. Že príde deň, keď sa nebudeme musieť báť.“

O tom dni snívajú už generácie žien a je v nedohľadne. Ash ju zovrel v náručí. Ju by vedel ochrániť. S ňou by mohli utiecť. Ale to by nikdy nedovolila. Kedysi mu povedala čosi, čo sa mu zarylo do mysle: „Kým nebude slobodná každá z nás, nie je slobodná žiadna z nás.“

„Uveríš mi, keď ti poviem, že ten deň príde a ty ho uvidíš?“ zašepkal jej do ucha.

Cami si len odfrkla.

Ako jej to len vysvetliť? Hladil ju po vlasoch a stratil sa v časoch dávno minulých. „Mám... súrodencov. Sestry. Dlho sme sa nevideli a až nedávno som pochopil, že som ich nikdy poriadne nepochopil. Nevidel som ich silu. Tú tichú, nenápadnú vnútornú silu, ktorá nám zrejme zachránila rodinu.“

Cami to zaujalo. „Kde sú dnes?“

Pri jeho šťastí? Už dávno majú armády a sú pripravené ísť do novej vojny. „Žijú ďaleko odtiaľto. Často na ne myslím.“ Aj keď o nich čas od času počuje chýry – archanjel Jophiel a archdémon Belphegor, jeho pojašené príbuzné. Mal však viac sestier, ibaže sa ešte neobjavili.

Cami im spojila čelá. „Možno sa jedného dňa stretnete.“

Áno, toho sa bojí. Palcom prešiel Cami po pootvorených perách a jemne ju pobozkal.

Mladá žena zastonala a na chvíľu zabudla na všetko trápenie. Neha pre ňu bola príliš neznáma a príliš lákavá, než aby ju odmietla. Ani nevedela ako, a Ash si ju presunul tak, aby na ňom sedela obkročmo. Jej telo rozhodne neprotestovalo.

Démon jej rukami prechádzal po chrbte, aby ju zahrial a uvoľnil. Odtiahol sa, aby mohla chytiť dych, a zvodne sa usmial. „Čo tvoje nebezpečné ja?“

Cami chvíľu trvalo pochopiť, na čo sa pýta. Zapátrala vo svojom vedomí, ale bojovníčka bola len nadšená a absolútne pokojná. „Zdá sa, že sa jej páčiš,“ zasmiala sa.

„Isteže. Ako by niekoho tak dokonalého nemohla mať rada?“ zamrmlal a rozopol jej jednoduché šaty, pod ktorými nemala podprsenku. Pohladil Camine bradavky a po celý čas pozoroval jej jedinečnú tvár. Dôveru, ktorú v nej mala, nezažil už tisícročia.

Ľudská žena vykríkla, keď sa jedna bradavka ocitla v zovretí horúcich pier. Už zase sa v nej prebúdzal ten sladký tlak mieriaci k podbrušku. „Ash,“ šepla takmer bez dychu.

„Uhm?“ Démon sa presunul k druhej bradavke. Vedel, že robí veľmi, veľmi nesprávnu vec a to na mnohých úrovniach, ale po prvý raz od straty spomienok ho zalieval pocit, že aspoň jedna vec je ako má byť. Cami v jeho náručí.

Cami zaklonila hlavu. Všetko mala citlivé a telo rozhorúčené. Srdce jej bilo nezdravou rýchlosťou. „Nemôžeme... my dvaja...“

Pritisol jej prst na pery. Vedel, čo mu chce povedať. Že pre nich neexistuje ani len krátkodobá budúcnosť. A on jej momentálne nemôže dokázať opak. „To je v poriadku, dievčatko. Máme dnešok a možno aj zajtrajšok. Netrápme sa nad zvyškom.“

Po líci jej stiekla slza. Netúžila po ničom inom než nejakú budúcnosť mať, ale vzhľadom k minulosti... Je odsúdená len na samotu. Ona a jej dve ďalšie ja.

Ash ju pobozkal. „Ja viem. Aj keď mi neuveríš, ja viem.“ Priložil jej ruku na tak neskutočne ubolené srdce. To jeho sa pre ňu už dávno zlomilo.

Ako by mohol? Ako by mohol pochopiť jej neskutočne dlhé putovanie za niečím, čo nikdy neprišlo? Ako by mohol pochopiť jej samotu a strach? Aj on je len človek...

Ibaže nebol. Jeho démon obalil Cami vo svojich chápadlách a rozhodol sa, že ju nenechá odísť.

„Uveríš mi ak ti poviem, že si bola stvorená pre mňa, maličká?“ zašepkal jej Ash do ucha, zatiaľ čo jej jemne bozkával krk.

Nie, neuverila mu. Nepoznala Ashov svet a jeho zákony. Ukryla si tvár v ohybe jeho krku a vzlykla, keď do nej ponoril dva prsty. Držala sa ho ako kliešť a pokúšala sa zabudnúť na celý svet.

Démon sa nikam neponáhľal. Precíznymi pohybmi ju dostal na pokraj, poľavil a znovu ju rozdráždil. Až keď sa jej z úst vydralo tiché Prosím, sa nad ňou zľutoval.

„Vyleť ku hviezdam, maličká,“ zašepkal a doprial jej vyčerpávajúci orgazmus.

Cami si musela pritisnúť ruku na ústa, aby ju nepočuli susedia.

Ash bol rád, že mu v tej chvíli nevidí do tváre, pretože jeho démon bol bytostne prítomný a oči sa mu zmenili na dve červené studnice ohňa. Pery sa mu skrivili v nebezpečnom úsmeve. „A toto boli len moje prsty, drahá Cami. Dokážeš si predstaviť čo by si zažila keby sme mali posteľ, súkromie a pocítila si ma v sebe?“

Čosi v jeho tóne Cami roztriaslo a skutočne nevedela či to bol strach alebo očakávanie.

„Príde deň,“ bol jeho posledný sľub, ktorý zároveň znel ako hrozba.

 

„Sme si istí, že to nevybuchne?“ obával sa Ash, pozorujúc nestabilné zariadenie v Caminej dielni, na ktorom doslova práve lepiacou páskou zlepila tri pravdepodobne veľmi podstatné komponenty.

„Na sedemdesiat percent,“ odvetila nadšená Cami s iskričkami v očiach. Bola vo svojom živle. Líca mala ušpinené, vlasy strapaté a ruky odreté. Napriek tomu bola tým najroztomilejším stvorením, aké kedy Ash videl. Hltal ju očami. Ešte aj jeho démon sa priživoval na energii, ktorá z nej sálala, a priadol spokojnosťou.

„A tých tridsať?“

Mykla plecami. „Mohli by sme spôsobiť menšiu explóziu.“

Ako inak. Nemajú však čas na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Z dvoch okolitých miest vytiahli armády a obyvateľky dediny majú možno deň na prípravu. Jamila bola odhodlaná vyhrať, alebo umrieť v boji a varovať celý svet. A preto dnes stoja pred vysielačom schopným prakticky vnútiť svoj signál každému fungujúcemu prijímaču na väčšine planéty.

Cami pristúpila ku kamere s mikrofónom nainštalovaným v úrovni tváre a zapla ich. Pozrela na Asha. „Pridáš sa?“

Démon len s úsmevom odstúpil zo záberu. „Ty moju pomoc nepotrebuješ.“

Camino srdce poskočilo. Nikdy sa pri nikom necítila tak rovná ako pri Ashovi, ktorý plne chápal jej schopnosť prebiť sa životom. Bral ju za spolubojovníčku a nie za bremeno. Jej bojovné ja sa cítilo polichotené. Kvôli jej vzrastu ju málokto videl ako silnú. Zasnene sa naňho usmiala a aktivovala prístroj.

Nič nevybuchlo. Počkala niekoľko sekúnd, než sa pustila do prejavu. „Volám sa Cami a vysielam na všetkých frekvenciách,“ začala po anglicky. Tento prejav mala naučený a titulky na obrazovke ho prekladali do viacerých jazykov. „Nachádzam sa na súradniciach uvedených v rohu záznamu. Sme dedina žien, ktorá už dlho odoláva snahám mužov dobyť nás. Toto môžu byť naše posledné hodiny slobody. Svetom sa šíri čierna mágia schopná zotročiť naše telá, vrátane našich mŕtvol. Tisícky žien žijú v strašných bolestiach pod nadvládou monštier bažiacich po moci. Muži sa dostali k mágii, zatiaľ čo my bojujeme len zbraňami, ktoré nám dochádzajú. Volám o pomoc, ale zároveň posielam varovanie. Vojna o našu slobodu a naše telá nastala. V mene všetkých žien prosím každého, kto v sebe ukrýva ešte kúsok empatie – prosím, pomôžte. Ak nie nám, tak iným ženám, iným komunitám.“

Cami sa odmlčala, keď sa dedinou rozozvučala poplašná siréna. Útok započal. Srdce sa jej rozbúchalo a v panike pozrela na Asha. Pobledla. „Prosím, nedovoľte aby nám zobrali aspoň právo umrieť,“ povedala a vypla vysielanie, pretože stroj sa začal nebezpečne prehrievať a syčať.

Ash k nej podišiel a vzal ju za ruku. „Ešte sme neprehrali,“ povzbudil ju. „Poďme!“

A spoločne vybehli z dielne, aby sa mohli prezliecť do taktického oblečenia a vyzdvihnúť si zbrane.

 

 

Camin skutočne jedinečný a futuristický stroj nesklamal. Silné vysielanie zachytili satelity ovládané Vasilym Ruským, nebeské prijímače, Hyperborejské komunikátory, pozemské zariadenia nesmrteľných a prakticky všetky rádiá a vysielačky na povrchu.

Vo Verone, na najvyššom upírskom dvore, si pochmúrnu správu vypočula celá rodina.

„Mágia väzniaca duše,“ povedala Rebecca temným hlasom. „Praveká praktika. Patrí prvým bohom, ktorí ju potlačili a zakázali.“

Princezná Abigail prakticky vrčala. „Nestačí im, že nás ovládali, týrali a balamutili od narodenia, teraz nám ešte aj vezmú smrť?!“

Kráľovná Kathrine ju pohladila po ramene, aby ju upokojila, ale na to by sama nemohla byť rozčúlená za hranicu únosnosti. Každá zo žien na najvyšších trónoch vie svoje o absolútnej bezmocnosti prameniacej z toho, že sa narodili bez penisu.

„Možno by sme mohli...“ začal Drew, ale jeho manželka Lena po ňom fľochla pohľadom a zatlačila ho späť do kresla.

„Ticho! Ženy sa rozprávajú!“

Upíri sa nepriečili. Ich kráľovné rozhodne nesedia na trónoch vďaka svojej sladkej a poddajnej povahe.

„Myslím, že mi stačilo,“ povedala Lena. „Všetkého. Videla som ľudí konať na sebe množstvo zločinov, ale počúvla som nepísané pravidlá nemiešať sa do ich záležitostí. Ale viete čo? Kto nás zastaví, hm?“ Pozrela na svoje spolukráľovné. „Anjeli?“ Odfrkla si. „S nebesiami sme boli na nože po stáročia a nič nám neurobili.“

Abigail si prekrížila ruky na hrudi. „Mňa presviedčať nemusíš. A s určitosťou viem, že ani Valhallu.“

Drew zmätene pozrel na svojich bratov. Tí ho len umlčali pohľadmi.

„Bosorky s džinmi im budú v pätách,“ dodala Kathrine.

„Garda nebude ani váhať,“ pridala sa Abby.

„Vlčice budú prakticky slintať,“ nadchla sa Lena.

Angelica dlho váhala, keď sa všetky pohľady upreli na ňu. Stále je vyslancom nebies a ak sa proti nim postaví, príde o krídla. Ale je to skutočne dilema? Po tom, čo sama umrela rukou muža? Odhodlane prikývla. „Oznámim nebesiam, že nesmrteľní urobili rozhodnutie.“

Kráľovné nadšene zatlieskali a rozpŕchli sa, aby povolali spojencov. Drew za nimi len v obavách hľadel. „Čo sa práve stalo?“

Nero vážne prešiel k oknu a vyzrel von na zlomený svet, pred ktorým boli doteraz chránení. „Práve padlo rozhodnutie odhaliť našu existenciu smrteľníkom,“ vysvetlil mu pokojne. „Pretože muži konečne dosiahli hranicu ženskej trpezlivosti.“ Nadvihol kútik pier. „Úbožiaci.“

 

 

Angelica sa premiestnila priamo do trónnej siene neba, kde na pompéznom kresle našla sedieť Carys masírujúcu si spánky. Vládkyňa vyzerala unavene a rezignovane zároveň.

„Carys, videla si to video?“ vyhŕkla Angelica.

„Uhm,“ odvetila Carys vyrovnane.

Angelicine obavy, že nebo naďalej zostane neutrálne, sa znásobili. „A...“

„Ony tiež,“ vzdychla si vládkyňa a ukázala Angelice za chrbát.

Kráľovná sa zvrtla a zhíkla. V sieni stáli nastúpené stovky ozbrojených žien – anjelov, s odhodlanými výrazmi v tvárach. Ich rady siahali až k dverám a tiahli sa von z budovy.

Carys vstala a zišla po schodíkoch z trónu. „Angelica, informuj spojencov. Ženy rasy nesmrteľných idú do boja!“ So vztýčenou hlavou si do ruky privolala meč, aby ho zdvihla nad hlavu. „A vytiahnite niekto Lilithine vlajky! Oddnes pochodujeme pod jej symbolom!“