Rozpoltení 15

 

Armády mužov obkľúčili dedinu z troch strán. Vyzeralo to na zlepenec niekoľkých spojenectiev. Niektoré skupinky mali obrnené transportéry, iné boli na ťavách a koňoch. Očividne boli nanajvýš prekvapení odporom žien, pretože na pár hodín zaváhali, len čo Jamila dala odpáliť prvú líniu nástražných mín.

Potom sa rozpútalo peklo. Začala ťažká streľba a muži postupovali vpred. Ženy ich dokázali len spomaliť. Streľbu opätovali z opevnenia, ibaže mali obmedzené zásoby. Litine nasledovníčky vyrábali Molotovove koktejly a Ashovi ľudia pálili horiace šípy z kuší a lukov. Bežné metódy však neboli veľmi účinné voči mágii.

Cami nikdy nič podobné nevidela. Zadné rady, chránené tuctami živých štítov, tvorili zahalené postavy s knihami a rituálnymi predmetmi v rukách. Uhasili ohne, udusili výbuchy. Oživili mŕtvych. Zastavili guľky a šípy.

Cami strávila na opevnení niekoľko hodín, než bola povolaná do nemocnice. Muži mali len jeden primitívny katapult, ale aj ten narobil dostatok škody a spôsobil desiatky zranených.

Ash vystrieľal cennú zásobu otrávených šípov, keď k nemu z pozorovateľne zoskočil Stan. „Nemáme šancu vyhrať,“ povedal svetlovlasý démon narovinu.

Ash zovrel pery a nenávistne hľadel na monštrá obklopujúce dedinu. Jeho démonovi bolo fyzicky špatne. Cítil z nich pokrivenú sexuálnu túžbu. Potreba ovládať a ubližovať sa skrížila s uspokojením. Chceli krv. Chceli plač. Prosby. Najviac však prichádzala zo zadných radov. Od vodcov celej frakcie. Spoznal ich pohyby a správanie. Toto nie sú akýsi púštni primitívi, ktorí nikdy nevideli civilizáciu. Sú to ľudia z najvyšších vrstiev. Vzdelaní. Obozretní. Informovaní. „V ich krvi sa ešte vykúpem.“

„Skutočne podporujem tvoje znepokojivé hygienické návyky, ale tieto ženy sú v pasci a my s nimi. Čo urobíme?“

To keby vedel! Ich moc je minimálna kvôli strate spomienok. Sotva roztiahnu krídla. „Budeme ich chrániť do posledného dychu.“

Nastal večer a obe strany boli vyčerpané. Problém je, že útočníkov dokázala posilniť mágia. Nespali, nejedli, nešli ani len za roh uľaviť svojim mechúrom.

Cami si zmývala krv z rúk keď opäť dobehla na opevnenie. Pod očami mala tmavé kruhy. Jamilu našla s Litou pri katapultom poškodenej časti. „Ako sme na tom?“

„Dostatočne zle!“ odvetila Jamila a s bojovým pokrikom spustia paľbu zo samopalu, až kým jej nedošli náboje. „Potrebujeme odpočinok.“

„Je čas?“

Lita prikývla. „Je čas.“

Cami pískla na Asha nezlomne stojaceho na pozícii. Ako to že nevyzerá unavene? Ona sa sotva držala na nohách.

„Potrebujem pomoc!“

Muž prikývol a dobehol ju pri zbrojnici. Jeho bratia mu boli v pätách.

Cami otvorila tajnú, zapečatenú miestnosť, z ktorej vytiahla doslova gule zmotaných káblov prepletených s kockatými panelmi. „Odneste to na opevnenie, zaháknite a spustite po vonkajšej časti!“ inštruovala ich.

Všetci traja na ňu nechápavo mrkali.

„No tak! Vysvetlím neskôr! Ženy budú vedieť čo robiť!“

Nehádali sa s ňou. Odniesli káble k ostreľovačkám, tie im pomohli ich zaistiť a spustili ich nadol. Desiatky káblov. Cami k nim dobehla s koncovkou napojenou na generátory. Poprepájala niekoľko zariadení, našla skrinku a len čo mala všetko hotové, zakričala: „Ústup! Odvráťte sa!“

Ženy ako jedna pozoskakovali z postov a otočili sa chrbtom k opevneniu.

Cami spojila posledné dva káble a odrazu akoby nebola noc. Všetko bolo jasné ako deň. Od útočníkov zazneli výkriky bolesti.

Ash neveriacky vybehol naspäť a riskol útok na svoje rohovky, aby uvidel neuveriteľné. Cami vytvorila extrémne silné svetelné panely. Oslepujúce panely. Len čo ich rozsvietila, zmenili dedinu prakticky na slnko. Nešlo sa na ňu ani pozrieť, nie to postupovať vpred alebo cieliť.

„To dievča jedného dňa postaví Hviezdu Smrti,“ prorokoval rovnako ohúrený Lev.

„Odpočiňte si, dievčatá!“ zavelila Jamila spod nich. „Máme štyri hodiny k dobru, než prídeme o energiu a príde čas na druhé kolo.“

Armáda ustatých žien sa odšuchtala do kasární alebo najbližších obydlí, aby mohli vybehnúť a opäť brániť svoj domov.

Ash priskočil ku Cami, ktorá bojovala so slzami bezmocnosti. „Vyčerpá to všetky generátory, nemám pravdu?“ dovtípil sa.

Bez slov prikývla. „Je to naša posledná línia obrany. Aby sme sa mohli aspoň vyspať.“

Lev od hnevu rozkopol prázdnu debnu v ktorej skladovali muníciu. „Náhodou nevieš na počkanie zostrojiť atómovku?“

Cami sa otriasla. „Tou by sme si nepomohli.“ Zhlboka sa nadýchla. „Choďte si zdriemnuť. Nemáme veľa času.“ A skleslo odkráčala do kasární. Ash bojoval sám so sebou, aby ju nenasledoval. Chcel ju objať, utešiť. Chcel ju zavrieť vo svojom meste a naveky rozmaznávať.

 

 

Necelý kilometer od dediny sa v skalami chránenom priesmyku začali zhromažďovať oddiely žien všetkých rás. Z Británie dorazili pod vedením Erin Anglickej nielen upírky ale aj tigrice, bosorky, harpye džinovia a splašila aj niekoľko démoniek.

Krátko na to dorazila Lena so zástupom vlčíc. Valkýry prikvitli aj s ťažkou technikou. Rebecca dotiahla bohyne z celého sveta, vrátane tých afrických – pôvodných majiteliek mágie zneužívanej ľuďmi. Abigail pritiahla s hyperborejskými Gardistkami. Americké jednotky viedla kanadská upírska kráľovná spolu s vládkyňou tamojších vlčích svoriek. Africké oddiely sa zjednotili pod dočasným vedením nigérijských princezien. Armádu Východnej Ázie mala pod palcom Wei Čínska a západnú časť čerstvo premenená mladá indická kráľovná Neela.

Austrálsky dvor poslal viac než stovku bojovníčok. Poslednú džinovia primiestnili Vasilyho pravú ruku Miroslavu so zástupom slovanských bojovníčok a nebezpečných bohýň.

Anjeli, nesúci vlajky a prápory s Lilithiným symbolom, sa rozostavili na skaly ako stráž.

Päť najvyšších kráľovien, ktoré toto všetko zorganizovali, sa zhŕklo do kruhu spolu s ostatnými generálkami.

„Potrebujeme vodcu,“ povedala Kathrine.

Všetky pohľady sa upreli na čiernovlasú princeznú ostriacu si obľúbenú dýku. Abigail si prešla neskutočne dlhou cestou a ľudia jej ublížili najviac.

Abby ustrnula a ukryla zbraň. Potom mykla plecami a vyliezla na vysoký balvan, aby ju každý videl. V očiach mala číre odhodlanie. „Ženy rodu nesmrteľných!“ zvolala autoritatívne. „Dnes sme sa tu zišli, aby sme ukončili tisícročnú tyraniu! Tyraniu mužov, ktorí nám všetko vzali! Naše práva! Naše slobody! Naše sny a našu budúcnosť!“

Publikom sa niesol súhlasný pokrik.

Abby sa rozkročila a stála ako rodený vodca. Vietor jej rozvieval husté čierne vlasy. „Vinili nás za ich nedostatok kontroly! Naše oblečenie za ich násilie! Urobili z nás tovar! Nástroj! Kázali nám ako majú vyzerať naše telá! Postavili si svet, ktorý bol pohodlný len pre nich! Rezali nás, mučili, nútili k pôrodom a trestali za potraty! Nútili nás zahaľovať sa, odhaľovať sa, ukrývať sa! Kradli nám naše vynálezy, objavy a diela! Vyškrtli nás z histórie! Poučovali naše dcéry ako sa nenechať znásilniť, namiesto toho, aby učili svojich synov neznásilňovať!“

Ďalšia vlna rozzúrených pokrikov.

Abby zovrela rukoväť meča po svojom boku. „Upaľovali nás! Nedovolili nám čítať a vzdelávať sa! Pretože hlúpe a poddajné sme im boli lepšie! Ľahšie nás ovládali, ľahšie nás klamali a nahovorili nám, že im nie sme rovné!“ Zdvihla meč do vzduchu, vysoko nad hlavu. „Trestali nás za prirodzené funkcie našich tiel! Naša krv im bola odporná, ale len kým ju z nás nespustli sami! Našu bolesť brali ako údel a nutnosť!“ Odmlčala sa, aby sa nadýchla. „Ale zabudli na jednu vec. Zabudli, že sme bytosti schopné týždeň krvácať a neumrieť!“

Vo vzduchu sa zaleskli meče a samopaly.

Abby sa uškrnula. „Len čo svet skončil, dali sa na znásilňovanie a obchodovanie s nami! V momente keď nemal kto kontrolovať dodržiavanie zákonov, pustili sa do nás! Je načase zabiť patriarchát v jeho pokročilom veku a vychovať nové generácie synov! Synov, ktorí nebudú vidieť hrdinstvo v násilí! Ktorí nebudú vidieť našu hodnotu v maternici! Ktorí nebudú v mene svojho skazeného boha rezať do našich tiel!“

Africké bohyne s upírkami súhlasne pokrikovali.

Abigail sa zhlboka nadýchla. „Dnes vypochodujeme na obranu žien, ktoré urobili všetko správne. Ktoré nechceli nič viac než dôstojný život! A mužom tak neskutočne vadili, že sa obrátili na čiernu mágiu! Tieto patetické červy sa nás boja! Boja sa našej sily a našej schopnosti niečo budovať. Niečo, čo sa nebude točiť okolo nich! Boja sa tých, ktoré označili za slabé a hlúpe! Ale oddnes tu nie sme uväznené my s nimi! Oddnes sú tu uväznení oni s nami!“ Abby bojovne zdvihla bradu. „Nadišiel náš čas, sestry! V mene všetkých žien! V mene Lilith! V mene Medúzy!“

 

Cami otvorila poslednú debnu s muníciou. V srdci mala úzkosť. Odtikávajú im posledné minúty. Chcelo sa jej plakať bezmocnosťou. Nebála sa o seba – jej zlé alter ego ju eventuálne ochráni. Vždy ju ochránilo. Čo však bude s tisíckami žien okolo nej? Nielenže im nebude dopriata smrť, čaká ich neľudské utrpenie. Deti rovnako.

Kútikom oka zazrela Jamilu doslova jačať na mužov nastúpených pod opevnením. Divoko gestikulovala rukami, zatiaľ čo oni svorne krútili hlavami.

Tí blázni mohli byť zachránení. Jamila ich chcela zviazať a zavrieť do jednej z budov aby predstierali, že boli väzni. Ich nepriatelia by boli považovaní za záchrancov a možno by im neublížili. Muži by dostali šancu sa k nim pridať a neskôr nenápadne utiecť. Ibaže tí lojálni magori odmietali! Všetci do jedného povedali Jamile, aby sa dala vypchať, siahli po zbraniach a vydali sa späť na opevnenie, kde pre zmenu jačala príkazy vyčerpaná Lita.

Cami so stiahnutým hrdlom siahla po granátoch. Zostáva im posledná možnosť. Vydesene pozrela na Jamilu. Tá zamrzla uprostred pohybu a naprázdno preglgla. V očiach mala nesúhlas.

Z opevnenia k nim doskočila Lita. „Došli nám zásobníky! Nemáme ich ako zastaviť!“

Cami pevnejšie stisla granát v dlani. Pozrela na opevnenie, kde Ash naďalej strieľal z narýchlo urobenej kuše. „Lita? Čo by si povedala na samovražednú misiu?“ povzdychla si Cami.

Odhodlaná čiernovláska sa narovnala. „Aký je plán?“

 

 

Cami otvorila tajný priechod v malom výklenku opevnenia. Spolu s Litou a desiatimi ďalšími odvážnymi ženami, medzi nimi Jane a Anna, sa prešmykli von. Každá mala pri sebe dva granáty. Na sebe mali tmavé oblečenie so zakrytými vlasmi a šatkami na tvárach, aby sa čo najviac podobali útočníkom a mohli sa dostať čo najbližšie k nim.

Cami mala v ústach nepríjemnú pachuť. Toto je kamikadze misia. Len čo budú dostatočne blízko k strojcom tejto nebezpečnej mágie, odistia granáty a vezmú so sebou do pekla čo najviac nepriateľov. Ibaže ona nie. Ona prežije. Vedela to a vedeli to aj jej bytostne prítomné alter egá. Nie je to prvý raz čo mala snahu sa odpáliť. Lita po jej boku mala tiež v očiach podivný výraz. Zúfalstvo spojené s prehrou a dávnou krivdou.

„Chcela som len slobodu pre ženy,“ zašepkala čiernovláska. „Je to tak veľa?“

Cami ju vzala za ruku. „Nie. Je to minimum. A ešte sme nepovedali posledné slovo.“ Ona rozhodne nie.

Obe ženy si vymenili trpiteľské pohľady a zakrádali sa po strane bojiska. Cami len dúfala, že Jamila zamestnala Asha, Leva a Stana dosť na to, aby sa za nimi nevydali, pretože v kútiku duše vedela, že tí samovrahovia by ich nasledovali.

V tomto bode ti musí byť jasné, že Ash niečo chce, povedalo jej zlé ja.

Pokrútila hlavou. Na toto nemá čas. S Litou sa dostali k neveľkému porastu stromov, kde sa prikrčili a začali sa plaziť k ochrankou obklopenému mužovi odriekajúcemu slová, ktorým sotva mohol rozumieť. Tváril sa však nadmieru dôležito.

Paľba od opevnenia pomaly ustávala. Ženy prišli o muníciu. Posledné bojovníčky sa stiahli dovnútra a armáda mágiou ovládaných tiel sa vydala vpred v desivom súzvuku.

Odkiaľsi zaznel pokrik a ženské zajačanie. Dve z nich boli odhalené.

„Votreli sa medzi nás!“

Muži začali vo veľkom z každého strhávať šatky a pokrývky hlavy. Lita s Cami boli v momente obkľúčené a než sa stihli spamätať, celým bojiskom zadunelo trúbenie. Hlasné a hlboké.

Na sekundu všetko ustalo. Ešte aj Cami s Litou boli zmätené. Pozreli smerom odkiaľ prišlo trúbenie a uvideli štíhlu postavu s bojovým rohom stojacu na vŕšku oproti dedine. Roh zaznel znovu a postava už nebola sama. Po jej pravici aj ľavici sa zjavili desiatky obrnených transportérov so samopalmi a strelcami na strechách. Pomedzi ne vypochodovali organizované oddiely peších bojovníkov.

„Im snáď ešte dorazili posily?!“ zhrozila sa Lita.