Čas ľadu a zimy 15

 

Winter si zotrela slzy a už tretí raz zabočila do nesprávnej chodby. Odmietala si to priznať, ale vyzeralo to, že sa stratila. Bola pripravená vliezť do prvej prázdnej miestnosti, ktorú nájde, a vyspať sa hoci aj na podlahe.

K ušiam jej doľahol zvuk zurčiacej vody. Tečie niekde sifón? Zvedavo zišla o poschodie nižšie a zistila, že pod prízemím si Národ krvi urobil malú oázu s vodopádom teplej vody. Zem bola porastená trávou a nahrubo opracované steny kvetinami, ktoré živili UV lampy.

Ohromene hľadela na ten zázrak. Vyzeralo to tam ako v nedotknutej jaskyni víl. Vodopád vyvieral zo steny a voda padala na prinesené kamene, odkiaľ sa zhromaždila v jazierku zaberajúcom polovicu plochy. Potom malým potôčikom odtekala kamsi späť pod zem. Na dne jazierka svietili slabé svetlá, aby každý videl jeho hĺbku. Vyzeralo to, akoby voda žiarila.

Winter v hlave vŕtalo, ako je možné, že táto oblasť má termálny prameň, ale nemala mentálnu kapacitu to analyzovať. Vyzula si mäkké topánky a jednoduché ponožky a vošla do potôčika. Teplá voda sotva po členky jej rozprúdila krv. Nadýchla sa čistého, vlhkého vzduchu. Národ krvi si vytvoril nádherný domov. Rada by tu žila. Ale aj tento prameň čoskoro zamrzne.

Obzrela sa a keď nikoho nevidela, uvoľnila popruhy na sukni a odhodila kus látky na trávu. Potom sa vyvliekla z obtiahnutých nohavíc a zostala len v spodnom prádle a vrchnej časti šiat, ktorá zároveň slúžila ako pevná podprsenka. Hazel jej vysvetlila, že ich odevy sú zámerne flexibilné, aby slúžili pohodliu. Každý kúsok sa môže, ale nemusí nosiť samostatne.

Ženy Winterinej doby by rozhodne tento dizajn ocenili. Ak ho, samozrejme, z princípu neodmietnu, lebo pochádza od niekoho, kto im bol vykreslený ako nepriateľ. Winter si nebola istá, či sa chce vrátiť medzi niekoho, kto si ani len nevypočuje inú než verziu Atlanťanov.

Náhlivé kroky za ňou prerušili jej šnúru myšlienok. Rozpačito sa otočila, pripravená na seba hodiť oblečenie a zmiznúť. Vydýchla si, keď v tlmenom svetle uvidela Thornovu delikátnu tvár. „Zablúdila som,“ povedala ako ospravedlnenie. „A keď som uvidela vodopád, šla som sa pozrieť a...“

Thorn naprázdno preglgol. Winter na sebe mala len absolútne minimum oblečenia. Pokožku mala fascinujúco bledú a hladkú, bez jaziev, na ktoré je on zvyknutý. Plné prsia jej napínali jednoduchú látku cez hruď a vypuklé bruško prechádzalo k oblým bokom, na ktoré nezabudne aj keby mal žiť celé tisícročia. Svetlé vlnky vlasov jej padali na plecia ako závoj a krútili sa vlhkosťou.

Ako jej mohol ktokoľvek v jej svete odolať? Prinútil sa pozrieť do tých neistých modrých očí, v ktorých našiel toľko súcitu... „Nie si zajatec,“ pripomenul jej pokojne. „Nemusíš sa ospravedlňovať za to, že si tu.“

Winter sa neisto usmiala. „Je to nádherné. Ako oáza.“

Thorn sa zbavil obuvi a bosý k nej prešiel na trávu pri vodopáde. Pohladil ju po líci. Okamžite sa k jeho dotyku natočila ako opustené mačiatko. Začínal si uvedomovať novú vec prameniacu z Winterinho postavenia. Nielenže sa všetci báli jej moci, báli sa jej samotnej. Museli sa báť hoci aj dotyku. Ako dlho bola táto ľadová kráľovná bez skutočného objatia?

„Myslela som, že si sa vrátil do-“

Thorn ju pobozkal. Nechcel, aby vetu dokončila. Zaboril jej ruku do vlasov a druhou jej prešiel po hladkom chrbte. Nikdy nepocítil, aké to je, byť s niekým kto nemá rovnaké rany ako on.

Winter sa z oka vykotúľala ďalšia zradná slza. Odtiahla sa, ale z teplého náručia sa nevymanila. „Thorn, musíš nabrať sily,“ prosila ho.

„Presne to mám v pláne,“ uistil ju.

Pokrútila hlavou a chcela ustúpiť, ale nepustil ju. Thorn si porezal prst na malom ostni ukrytom v oblečení a krvou vytvoril vo vzduchu niekoľko komplikovaných symbolov. Tie následne poslal k stenám, kde sa ukotvili a obalili celú jaskyňu v mágii.

„Skús niečo zmraziť,“ vyzval ju odhodlane.

Winter zovrela pery. „Thorn...“

Krátky, drsný bozk. Za to, že zdržuje. „Vodu. Premeň ju na ľad. Alebo trávu. Privolaj sneh. Čokoľvek.“

Vládkyňa vzdychla a vypustila do okolia masívne množstvo svojich síl. Symboly na stenách sa rozžiarili a všetko pohltili. Teplota klesla sotva o jeden stupeň. Nespadla jediná vločka.

Winter ohromene ustrnula. Aký mocný je v skutočnosti Národ krvi? Keď toto cvičenie robili naposledy, Thorn sa aspoň tváril, že sa sústredí, že bojuje. Tentoraz ani nežmurkol.

Keby nemala toľké skúsenosti, ktoré má, bola by povedala, že Národ krvi je rovný jej sestrám Jeseni a Jari.

„Si nám podobná viac, než si myslíš,“ zašepkal jej Thorn do ucha.

Mozog jej stále napovedal, že jej čosi uniká, že by si mala spojiť nové súvislosti, ale vyššie spomenutý mozog nemal práve dosť kyslíka na to, aby robil rozhodnutia, pretože všetka Winterina krv sa nahrnula nižšie a pulzovanie medzi stehnami začalo nanovo.

Thorn to, samozrejme, ihneď pocítil. „Ešte stále máš šancu odísť. Nebudem ťa nasledovať,“ dal jej možnosť.

Winter pozrela k východu, ale nohy ju k nemu neniesli. Namiesto toho pozrela na svojho nebezpečného princa a začala mu rozopínať košeľu. Prvý raz je v prítomnosti niekoho rovnocenného, kto ju nedesí. Jediné bytosti mocnejšie od nej – archanjeli s archdémonmi, jej stvoritelia – na ňu a jej sestry majú takmer bolestivý vplyv, pretože vládkyne stvorili príliš mocné. Ich sily sa nerady stretávajú. Thornova moc jej neubližuje. A to bol pocit, ktorý si chcela užiť naplno. Aj keď jej možno nie je súdený dlhodobo. Nesmela zabúdať na to, že ona patrí do inej doby, do inej civilizácie. Je zodpovedná na svoj svet a jeho procesy.

Thornova košeľa dopadla do trávy, nasledovaná nohavicami. Zostal len desivo napnutý kus látky na bedrách, ku ktorému nemala odvahu sa načiahnuť v strachu, čo nájde pod ním. Winter má síce svoju zbierku vibrátorov, ale nesnažila sa s nimi lámať veľkostné rekordy. Thorn ten rekord zlomiť zrejme môže.

Červenooký muž spoznal jej váhanie a zovrel jej ruku. Opatrne ju viedol k teplej vode v jazierku, do ktorej sa ponorili až po ramená. Jeho chrbtu voda tiež pomohla a uvoľnila večne ubolené svaly.

„Ak si sily dobíjate sexuálnou energiou, kedy s tým začínate?“ opýtala sa Winter, pretože najskôr potrebovala uistenie, že tu v hrade niekde nie sú deti nútené k praktikám, o ktorých nemajú čo vedieť.

Thorn ju stiahol do hlbšej vody a Winterine nohy si omotal okolo pása. Jeho penis priam prosil aby prekonal tú tenú bariéru oblečenia, ktoré im zostalo, a našiel uvoľnenie v lákavom tele pred ním. „Je to individuálne. Najskôr naše telá musia ukončiť rast a vývin. Dovtedy mágiu krvi ani nevyučujeme. Nepatrí do rúk detí a jej praktiky už určite nie. Potom nás k tomu obvykle privedie inštinkt.“

Winter si vydýchla. Pobozkala Thorna na krk a prstami mu stláčala naučené miesta na chrbte, o ktorých vedela že prinášajú úľavu. „Takže ty si od úplného začiatku vedel, že sa ma nikto nikdy nedotkol?“ vyzvedala zvodným hlasom.

Thorn ju oprel o kamenistú stenu jazierka. Pery sa mu zvlnili v samoľúbom úsmeve. „Úprimne, keď si začala spievať macarenu, až tak som sa tomu nečudoval.“

Zvonivo sa zasmiala. Ich telá sa dotýkali všade kde sa dalo a to bol pocit, o ktorým snívala stovky rokov, ale ani sny ho nedokázali dostatočne vykresliť. Obalila ju Thornova známa vôňa borovice. „Bola som k smrti vydesená,“ priznala. „Pretože ma ani len moja moc nemohla ochrániť.“

Thorn jej ľútostivo pozrel do očí a prstom jej prešiel po perách. „Už nikdy pri mne vydesená byť nemusíš. Ani len vtedy by som ti neublížil. Dúfal som, že ťa zastraším. To bola jediná zbraň, ktorú som mal.“

Nepochybovala o jeho slovách. Spojila im čelá. „Teraz máš oveľa horšiu. Moju dôveru.“

A bohovia stojte pri ňom, nikdy ju nezneužije! Bozkami si urobil cestičku k plným prsiam, ktorých bradavky ho dráždili na pokožke aj cez látku. Stiahol ju z nich a odhodil na trávu. Winter zasyčala, keď jednu z nich vsal do úst a druhú obkrúžil prstom. Vypla sa proti nemu panvou, v snahe upokojiť napätie, ktoré len zhoršoval.

Thorn si ale dával načas. Jeho ľud veci nerád urýchľuje – čím dlhšie čakanie, tým väčšia uvoľnená energia. Zoznámil sa s Winterinými prsiami, bozkami jej zasypal hrdlo a zanechal po sebe dva cucfleky, na ktoré bol patrične hrdý.

Vládkyňa zimy mala chvíľu pocit, že sa roztápa ako ľadovec. Bolo jej horúco, príliš horúco. Všade. Hlava sa jej zakrútila, keď ju Thorn nadvihol a vysadil na breh jazierka. Zbavil ju nohavičiek a stále ponorený vo vode medzi jej nohami sa spokojne usmial.

Oči sa jej rozšírili, keď pochopila čo má v pláne. Utiecť však nestihla, pretože Thornove mocné dlane jej zovreli stehná a odrazu mala medzi nimi jeho pery, jeho jazyk. Na mieste, ktoré začínalo mať vlastný život s toľkým pulzovaním. Z úst sa jej vydral šokovaný ston. Takže to nie je len praktika, o ktorej čítala v knihách...

„Thorn!“ zvolala jeho meno v momente, keď sa jej klitoris dostal do okupácie skúseného jazyka a všetečných pier. Musela zakloniť hlavu, aby lapila dych. Objavila ďalší desivý faktor – obvykle mala nad svojimi orgazmami kontrolu ona. Stimuláciu si určovala sama. Všetko  bolo predvídateľné. Teraz nemohla vedieť, čo prinesie ďalšia sekunda. Thorn venoval pozornosť každému kúsku jej citlivej pokožky. Od klitorisu sa posunul nižšie, len aby skontroloval vlhkosť, ktorú sám spôsobil. Potom sa vrátil kde začal a do boja zapojil prsty.

Pulzovanie sa zhoršovalo. Winter v sebe nenašla silu odolávať mu. Jeden nečakaný pohyb jazykom a svet sa roztrieštil. Vykríkla a vyletela ku hviezdam. Tlak však neprestával. Thorn neprestával. Pokračoval, akoby sa nič nedialo. Winterino citlivé pohlavie sa sťahovalo v kŕčoch, ktoré nie a nie prestať.

Thorn nasával nával energie, ktorý sa okolo Winter vytvoril. Sily sa mu obnovovali. Vnímal jej rozkoš, ktorá prechádzala do jeho tela. Predlžoval ju, až kým neustal aj posledný záchvev a Winter sa nezrútila do trávy, vyčerpaná.

Spokojne sa vyhupol z jazierka a preplazil sa ponad ňu. Dýchala prerývane, oči privreté. Pobozkal ju na líce, aby upútal jej pozornosť. Modré oči akoby naňho hľadeli z neznámych diaľok.

„Si nebezpečný pre nás staré panny,“ obvinila ho zadýchane.

Thorn sa usmial. „O nič viac než ty pre zvyšok vášho sveta.“ Pregúľal ju, aby na tráve ležal on a ona mu sedela na bokoch, presne tam kde ju chcel mať.

Winter sa pomrvila na pevnom orgáne, ktorý stále napínal látku Thornovho spodného prádla. Zľutovala sa nad ním a vyslobodila ho z väzenia.

Nuž, jej vibrátory ju rozhodne nepripravili na realitu. Trochu váhavo zovrela pevný exemplár v ruke a Thornov ston jej dodal odvahu.

Och, a áno.

Trblietal sa.

To jej vibrátory tiež nezvládli.

Thorn prekryl jej ruku svojou a naznačil pohyb, ktorý je preňho najpríjemnejší. Ani na chvíľu jej neprestával hľadieť do očí. Winter tiež neuhla. Nezapýrila sa, nezľakla sa. Bola pripravená na to, čo príde. Po pár minútach sa posadil a pevne zovrel jej horúce telo.

Ako ju niekto niekedy mohol nazvať ľadovou kráľovnou? Jej civilizácia je smiešna.

Winter sa oňho zaprela a nadvihla sa. Thorn ju opatrne naviedol do správneho uhla a pomaly, opatrne, jej pomohol dosadnúť. Jeho sebakontrola zažívala ťažké chvíle. Winterino vnútro bolo vlhké a vítajúce, ale tesné. Nemohol sa ponáhľať, potreboval aby sa uvoľnila. Upokojoval ju bozkami a ľahkými pohladeniami. Trvalo to, ale nakoniec bol celý vnútri a jeho sladké neviniatko sa oňho dôverne oprelo. Povzbudivo jej pohladil mokré vlasy.

Winter zhlboka dýchala. Rozhodne nezažívala nepríjemné pocity, ale stále si nebola istá ako sa má čo i len pohnúť keď je tak plná.

Thorn ju pobozkal. „Máš niečo, čím sa brániš tehotenstvu?“ Od Vasilyho vedel, že nesmrteľní majú rôzne metódy ochrany pred počatím podľa toho, nakoľko vedia rozkazovať telesným procesom svojich tiel.

Winter prikývla. Nikdy sa k tomuto neodhodlala, keby tak nebolo. Od bosoriek má antikoncepčný odvar, ktorý jej zároveň zastavil menštruačný cyklus, za čo by tie obetavé ženy najradšej vybozkávala.

Thornove dlane pristáli na jej plnom pozadí a skúsili ju jemne nadvihnúť a spustiť naspäť.

Winter vykríkla spokojnosťou. Našla pomalý, dráždivý rytmus, ktorý im vyhovoval obom, a s tlčúcim srdcom Thorna objala. Jej drahý, zranený princ. Jej únosca. Jej nepriateľ. Ako od neho bude vedieť odísť? V hrudi ju zabolelo. Po prvý raz nenávidela svoje postavenie vládkyne zimy a povinnosti s tým spojené.

Thorn sa tiež bál nevyhnutného. Ako ju len má vrátiť kam patrí, keď patrí k nemu? Na miesto, kde nie je obávaná? Kde sa jej nikto nebude vyhýbať? Kde môže mať toľko objatí, koľko si zaželá? Cítil, ako sa jej moc vyvlieka spod kontroly, ale krvavé symboly ju pohltili.

Takto spojení sa pomaly šplhali k vrcholu. Nenáhlivo. Ruky a pery skúmali všetko, čo bolo v dosahu.

Winterin orgazmus trval celú minútu a nasýtil Thorna doplna. Vyvrcholil z pohľadu na jej slastný výraz a zo zvuku jej stonov, až sa mu zahmlelo pred očami.

Obaja vyčerpane padli do trávy. Preplietli si prsty a na malú chvíľu zabudli na všetko, čo ich najbližšie dni čaká.