Čas ľadu a zimy - Epilóg

 

O päť rokov neskôr...

 

Stefan si dopriaval svoj prvý spánok po viac než piatich dňoch poplachu, ktorý sa snažil ututlať, aby jeho poddaní nespanikárili. Niečo sa deje a on stále nemá predstavu čo. Potreboval šlofíka, aby aspoň na chvíľu vypol svoj mozog. Ani ten mu však nebol dopriaty, pretože sotva zaspal, pocítil že nie je sám a prudko sa posadil.

Čas ľadu a zimy 36

 

Summer mala tlak v nebeských výšinách, keď na Terre otvorili portál a na druhej strane uvideli terranskú delegáciu, živú a zdravú. Pohľadom vyhľadala Winter a keď sa jej sestra žiarivo usmiala, vydýchla si ako nikdy v živote.

Čas ľadu a zimy 35

 

Delegácia víl sa po ťažkých týždňoch usadila v spoločenskej miestnosti prideleného krídla v Stefanovom paláci. Winter vylovila niekoľko fliaš alkoholu, ktorým si pripili, a ďakovali veselým právničkám. Jamila s Theresou spokojne vyjedali prinesené sladkosti.

Čas ľadu a zimy 34

 

Dain nikdy nebol násilný typ, ale len čo sa dostal do sadu za sieňou, z celej sily udrel päsťou do najbližšieho stromu a zreval ako ranené zviera. Celý jeho svet sa zrútil. Jeho viera v spravodlivých predkov. Jeho česť, s ktorou niesol ich odkaz a staral sa o ich pamiatku.

Čas ľadu a zimy 33

 

Garda poslala krátku správu a do desiatich minút sa v sieni zjavila zmätená bohyňa, niekdajšia patrónka Atlantídy. Červenovlasá a červenooká žena sa nechápavo obzrela.

„Archanjel Brie, bola si predvolaná ako svedok v súdnom procese rasy víl proti Atlantíde,“ oznámila jej Carys sucho. „Potrebujeme tvoje prekladateľské schopnosti.“

Čas ľadu a zimy 32

 

Princezná. Titul, ktorý nezdedila, ale ktorý získala... tým, že niečo urobila. Že existovala a konala. Winter by to nahlas nepriznala, ale cenila si ho viac než vynútený titul kráľovnej. Stojac pred zrkadlom vo svojich jednoduchých modrých šatách, na ktoré mágiou nechala vyšiť symboly víl, si asi po stý raz uhladila záhyby voľnej sukne. Vlasy mala spletené v hustom cope a úporne trénovala vyrovnaný pohľad.

Čas ľadu a zimy 31

 

Jednacia sieň nesmrteľných, slúžiaca aj k súdnym procesom, sa nachádzala v Rusku, spravovaná Stefanom. V obrovskej budove bez okien sa zišli zástupcovia všetkých rás zo všetkých národov, usadení v radoch balkónikov nad platformou pre rečníkov, ktorá bola prispôsobená pre potreby súdneho procesu. V prvom rade balkónikov sedela Carys v pozícii sudkyne, po jej pravej aj ľavej strane sa usadilo dvadsať náhodne vylosovaných porotcov z radov nesmrteľných a po obvode miestnosti stála Garda pripravená zasiahnuť keby sa čokoľvek stalo. Balkóniky oproti Carys boli určené zúčastneným stranám procesu, vysunuté vpred, aby boli viditeľné zo všetkých strán.

Čas ľadu a zimy 30

 

 

„Ahoj Niles,“ Theresa sa nevinne usmiala na správcu v Oddelení záznamov, nováčika na nebesiach, ktorého anjeli potajme prezývajú zlatý retríver. V tom dobrom zmysle. Svetlovlasé zlatíčko sediace za recepciou vo vstupnej hale sa okamžite usmialo na hostí a odložilo tučnú zložku pred sebou.

Čas ľadu a zimy 29

 

Dva dni na to na dvere Valhally zaklopali dvaja noví hostia, ktorých dala Juniper priviesť do svojej pracovne, zatiaľ čo Hazel kŕmila ovocným koláčom a sladkosťami. Víla bola ohromená množstvom jedla, ktoré mala odrazu k dispozícii. Toľko variácií... „Musíme na Terru dostať tieto... ako ich voláte?“ ukázala na zeleninovú misu na stole.

Čas ľadu a zimy 28

 

Thorn kráčal popred Winter uväznenú v prázdnej miestnosti jednej z väčších budov vytesaných do hory. Summer a Vasily boli v ďalších dvoch, vypočúvaní individuálne.

Čas ľadu a zimy 27

 

Thorn pomohol trojici víl odtiahnuť ťažký vozík s kvetináčmi do narýchlo postavenej budovy vybavenej UV svetlom určenej pre pestovanie rastlín a unavene sa dopotácal na malé námestie, kde sa musel oprieť o mohutný strom.

Čas ľadu a zimy 26

 

Počasie na Terre sa za tých päť týždňov rapídne zhoršilo. Winter takmer odfúkol silný vietor a nohami sa zaborila do hustej pokrývky snehu. Summer vedľa nej znovu nadávala a obliekala sa do huňatého kabáta. Vasilymu ako upírovi nebola vyslovene zima, ale netváril sa nadšene, že tu musí byť.

Čas ľadu a zimy 25

 

K letnému palácu uprostred zelených trópov dorazili až v noci. Summerin domov mal okolo seba silnú ochrannú mágiu, preto ich Juniper mohla premiestniť najbližšie kilometer od neho. Zvyšok sa predierali pešo cez hustú vegetáciu a nezdravé množstvo hmyzu.

Čas ľadu a zimy 24

 

Winter stála na trávnatej ploche pri útese, kam Storm pritiahol stroj podobný kanónu, len o niečo menší. Bol na kolesami ovládanej platforme a skutočne vyzeral ako zastaralá zbraň. Kráľ zaistil kolesá a aktivoval akési tlačítko a stroj začal vydávať tichý hukot.

Čas ľadu a zimy 23

 

Winter sa nechala ovievať studeným vetrom od mora. Stála na útese a nasávala vôňu slanej vody. Modré šaty okolo nej viali. Vlasy mala spletené do pevného copu, aby jej nepadali do tváre. Takto kedysi stála na ľadovcoch okolo svojho paláca a cítila sa neporaziteľná.

Čas ľadu a zimy 22

 

Winter trucovito špúlila pery, usadená na Thornovej posteli, oblečená len v jeho červenej košeli, ktorú použila ako župan. Vlasy mala stále mokré zo sprchy.

„Nepoužívaj na mňa ten pohľad zranenej srnky, som odolný,“ zašomral jej smerom Thorn, len čo vyšiel z kúpeľne, okolo pása jednoduchý uterák.

Čas ľadu a zimy 21

 

Slnko sotva vyšlo a malá skupinka odvážnych bytostí už stála nastúpená pri útese, keď k nim Winter s Juniper dorazili. Thorn, Hazel, Vasily a Storm boli po zuby ozbrojení, nenechávajúc nič na náhodu. Winterin pohľad sa na niekoľko sekúnd zdržal na Thornovi v jeho bojovej uniforme vínovej farby a žalúdok sa jej príjemne zachvel.

Čas ľadu a zimy 20

 

Winter našla Thorna uprostred noci na balkóne vo vzdialenom krídle hradu, obrastenom brečtanom a ružami. Osvetľovali ho lucerny zavesené na stene pri sušiacich sa bylinkách.

Len čo zaznamenal jej prítomnosť, pootočil sa k nej, v očiach smútok. Kapitulácia. Akoby mu práve vzala niečo cenné, niečo o čom si myslel, že je nedotknuteľné. Winter pocítila nutkanie sa mu ospravedlniť, ale namiesto toho ju objal a len čo ho aj ona pevne zovrela, uvoľnil sa.

Čas ľadu a zimy 19

 

Tentokrát onemeli obe zajatkyne. Ešte aj Winterin mozog vyskratoval. Nastalo ďalšie nepríjemné ticho. Juniper odsunula svoj tanier, opäť s presne zoradenými ingredianciami. „Paralelný ako... napríklad Juliusova pevnosť?“

Vasily pokrútil hlavou. „To bola len subrealita, predĺžené rameno nášho sveta, výklenok v priestore. Tu sme reálne v susednom vesmíre.“

Čas ľadu a zimy 18

 

Juniper stála za polonahým Thornom a skúsene mu prehmatávala chrbát. Jej pacient sa tváril rozpačito, ale Winter mu pohľadom dodávala odvahu. Stála vedľa Storma, opretá o stále studenú stenu po ich... nočných aktivitách.

Zvedavý Vasily, ktorý sa k nim pridal na poslednú chvíľu, napäto čakal čo nové sa dozvie o svojich záchrancoch.