Tentokrát onemeli
obe zajatkyne. Ešte aj Winterin mozog vyskratoval. Nastalo ďalšie nepríjemné
ticho. Juniper odsunula svoj tanier, opäť s presne zoradenými
ingredianciami. „Paralelný ako... napríklad Juliusova pevnosť?“
Vasily pokrútil
hlavou. „To bola len subrealita, predĺžené rameno nášho sveta, výklenok
v priestore. Tu sme reálne v susednom vesmíre.“
Winter sa musela
oprieť o stôl. „Ako?“ dokázala zo seba len dostať.
„Spomínaš si, ako
som ti hovoril o našich posvätných artefaktoch?“ konečne sa ozval Thorn.
„Bol to stroj. Vyvinutý tu, v našom svete. Na cestu medzi vesmírmi. Do
toho vášho sa dalo dostať bez výpočtov. Niečo ako priama linka, lebo sú hneď
vedľa seba. Je to akoby sa držali za ruky.“
Winter si ho
neveriacky premerala. „Takže skutočne nie ste z nášho sveta!“
Pokrútil hlavou.
„Pochádzame odtiaľto. V našich časoch sme tento svet volali Terra. Tak ako
vy, aj my sme boli stvorení po boku ďalších nesmrteľných bytostí. Tieto ostrovy
sú naším prvotným domovom. Boli prázdne, keď nás sem naši stvoritelia
umiestnili. Bolo nás tu mnoho rás, ale tie postupne začali odchádzať ako
objavovali svet a nové územia. Len my sme zostali, a starali sa
o prírodu, stromy, kvety a zver. V časoch hladu sme poskytovali
útočisko komukoľvek, kto o to požiadal. Prijali sme utečencov pred vojnami,
dali domov pocestným. Potom sa ale rasy pustili do krvavého konfliktu
a zničili si územia. Niekoľko druhov bytostí bolo vyhostených a ich
cesta viedla k nám. Tentokrát však náš domov obsadili násilím a nás
začali vytláčať, aby si tu vybudovali svoju dŕžavu. Vzali nám lesy
a polia, zajali zvieratá a nakoniec nás odstrihli od zdrojov. Získali
takú moc, že sa zmenili na veľmoc. Už vtedy sme mali zariadenie na cestovanie
medzi vesmírmi. Viacerými, nie len našimi dvoma. Keď dve tretiny našich bratov
a sestier umreli hladom a vyčerpaním, ukradli sme im stroj a otvorili
portál na vašu Zem. Tak sme sa ocitli na Britských ostrovoch, než nás našli
Atlanťania. Naši predkovia chceli len v mieri žiť a starať sa
o prírodu. Ibaže Atlanťania sa dozvedeli o stroji, ktorý sme so sebou
vzali, čím sme prakticky izolovali Terru. Jej obyvatelia nemohli viac cestovať.“
Winter mala oči
ako loptičky. Ona je v inom vesmíre?!
„Atlanťania vtedy
nemali dobrú civilizáciu,“ pokračoval Storm. „Boli niekde na úrovni vášho
ľudstva pred apokalypsou. Orientovaní na zisk, nadbytok, kontrolu zdrojov
a kontrolu más. Nemohli sme im dovoliť ani aby sa spojili s Terrou,
ani aby svoje myšlienky šírili do iných vesmírov. A tak naši predkovia
stroj rozobrali na niekoľko kusov a tie poschovávali po svete.“
Juniper luskla
prstami. „Tak preto ste nás po prebudení napádali! Hľadali ste časti stroja!“
„Vďaka Vasilymu
sme zistili, že väčšina z nich skončila ako neznáme artefakty
v múzeách a zbierkach. Stále nám chýba jedna časť, tá ktorá
umožňovala cestovanie mimo týchto dvoch spojených realít. Ale nedochovala sa
medzi nami spomienka, kde skončila. Vieme len, že mág, ktorému bola zverená, sa
dostal do zajatia Atlantídy, a stretol akúsi chudobnú umelkyňu, ktorá mu
odprisahala, že predmet ukryje a nikdy nedovolí, aby sa dostal do rúk
mocichtivým. Kam ho ale ukryla, to už nezistil, lebo bol zabitý krátko na to.
Zostavili sme teda stroj a prešli aspoň sem, na náš pôvodný domov.“ Ukázal
okolo seba. „A našli ho tak prázdny...“
Winterine oči sa
tiež zaliali slzami. Toľko bolesti a neprávostí... toľko krivdy. „Je mi to
tak ľúto,“ povedala, ospravedlňujúc sa v mene tých, ktorí už ani nežijú.
Nežne zovrela Thornovu dlaň. „Je mi ľúto, že ste sa vrátili do prázdnoty.“
Vďačne jej ruku
zovrel a smrkol. Potom sa zhlboka nadýchol. „Nie je to tvoja vina,“ šepol.
„Čo si myslela tou
dobou ľadovou?“ prerušil ich chvíľku Vasily. „Tá ešte nemá nastať, nie podľa
predpovedí. Sme v medzidobí. V oboch svetoch.“
Winter sa vrátila
do reality. „Vlastne keby sme so sestrami nezasiahli, aj na našej Zemi je už
doba ľadová. Trvalo nám päť rokov odvrátiť ju a to len vďaka apokalypse
a prerušeniu ľudských činností. Inak by si si to po Moskve štrádoval na
lyžiach.“
„Ako je to možné?“
Vzdychla. „Tisícky
vedcov kričali na poplach a nikto ich nevypočul. Tak zjednodušene.
Skleníkové plyny spôsobili masívne globálne otepľovanie, pretože bránili teplu
unikať z atmosféry. To roztopilo ľadovce na póloch. Ľadovce sú zo sladkej
vody. Sladká voda sa dostala do oceánov a narušila ich salinitu. Slaná
voda je hustejšia než sladká a klesá do hĺbok. Golfský prúd na tomto
princípe pracuje. Má prinášať teplú vodu na sever a udržovať mierne
podnebie. Ochladí sa a ide zmierňovať horúčavy južne. Keďže sa však zmení
jeho hustota, voda prestane prúdiť ako má a prúd skolabuje. Vo výsledku to
zaľadní severnú hemisféru a doslova vysuší trópy. Keby nespadla ľudská
civilizácia a tlak na atmosféru z ich činnosti by sa nezmiernil, so
Summer by sme nikdy neudržali staré podmienky. Prúd kolaboval už za čias ľudí.
Obnovili sme ho v poslednej chvíli.“
Thorn so Stormom
si namáhali mozgy, ako sa snažili porozumieť všetkému, čo povedala. „Ale to bol
tvoj svet,“ ozval sa Storm. „Prečo by sa to malo diať u nás? Obzvlášť keď
tu očividne nie sú ľudia, ktorí by tieto podmienky udržiavali?“
Winter pokrútila
hlavou. „Čokoľvek sa tu dialo, bolo rovnako deštruktívne. Prúd skolaboval, ľadovce sú roztopené. Len sa to udialo skôr. Nevieme, nakoľko je Terra
podobná Zemi z hľadiska histórie a vývinu civilizácie. Atmosféra
trpí, je tu zúfalo malé množstvo živočíchov a rastliny vymierajú. Váš svet
je vo svojich smrtiacich kŕčoch. Do troch mesiacov bude celé súostrovie pod
hrubou vrstvou ľadu. Aj zem naokolo.“
Storm bojoval so
slzami bezmocnosti. Desať tisíc rokov väzenia a toto je všetko, čo sa im dostane?
Svet nevhodný pre život? Priviedol svoj ľud do ďalšieho utrpenia?
„Mohli by sme sa
presunúť,“ navrhol Vasily. „Južnejšie. Stredozemné more nás ochráni.“
Nesúhlasne naňho
pozrela. „Vasily, hovoríme o kolapse prúdu zodpovedného za vhodné
podmienky na život na celej planéte. Toto je finálne. Zostane veľmi tenký
geografický pás, kde to bude len o niečo menej katastrofálne. Plus...“
odmlčala sa, akoby sa jej nechcelo prísť s ďalšími zlými správami. „...
celá oblasť Stredozemného mora je rádioaktívna. Niekto ju zbombardoval.“
Stormove oči
vyliezali z jamiek. „Zbombardoval?“
Nešťastne
prikývla. „Ja... naozaj môžem len odhadovať. Ak sme na inom svete, kde sa veci
diali inak... myslím si, že tu bola vojna. Veľmi, veľmi ťažká vojna. Tá zrejme
spôsobila, že nikto neprežil.“
Thorn bojoval so
slzami. „Čo ešte cítiš?“
Zovrela pery. Tak
veľmi im nechcela sypať soľ do rán, keď konečne našli svoj domov. „Africký
kontinent sa rozpadol, ale umelo. Somálska platňa je ostrovom. Niekto musel
úmyselne rozkopať túto časť, aby praskla. Rádioaktivitu cítim aj Južnej Ameriky
a Japonska. Tomu chýba jeden ostrov. Tiež necítim Tajvan. Červené more je
nepriechodné, ale Gibraltár je roztvorený. Pretože chýba kus Španielska. Mŕtve
more je úplne vyschnuté a Kaspické tiež. Tropické pásmo prakticky
neexistuje, zostali len púšte. Sever Ameriky zažíva búrky a tornáda na
dennej báze. Pobrežie je pod vodou. Takisto kvôli zvýšenej hladine morí
neexistuje Havaj, Malta, Cyprus je len malá prázdna bodka, a ostrovy
v Tichom oceáne sú nadobro preč. Na Antarktíde kvitnú kvety,“ vymenovala.
Vasily ohromene
civel.
Storm odstrčil
tanier s jedlom, akoby stratil chuť. Thorn mal pohľad stratený
v neznáme.
Winter sa
z akéhosi dôvodu cítila previnilo. Za to, že sa stala poslom zlých správ.
Ale ako inak ich prinútiť konať? Na Terre zostať nemôžu. Nie ak chcú reálne žiť
a nie prežívať.
„Aké teploty
môžeme očakávať?“ opýtal sa po chvíli Storm.
Winter sa nadýchla
k odpovedi, ale musela si pripomenúť, že nie je viac vo svojom svete
a spýtavo pozrela na Vasilyho.
„Naučil som ich Celziovu
stupnicu,“ potvrdil.
„V zime do mínus
tridsiatky. Letné mesiace možno dosiahnu k nule. More zamrzne a spojí
tieto ostrovy s pevninou vedľa.“
Juniper ju pod
stolom jemne kopla do nohy, aby už radšej prestala s novinkami. Na dnes
toho prezradila viac než dosť.
Thornovi
v hlave vírili všetky možné scenáre, ako postupovať, ale každý končil
nedobre. Nemajú dostatok technológií na prežitie kataklizmy tohto rozsahu. Ani
ich mágia toľko nezvládne. Na malú chvíľu nenávidel Winter za jej slová. Za to,
že im predostrela skutočnosť, ktorú nemohli vidieť. Prečo im nedopriala
milosrdnú lož? Potom si uvedomil, že ju sem uniesli. Keby bola zlomyseľná,
presne to by urobila – nepovedala im o blížiacej sa hrozbe a nedala
im ani šancu sa pripraviť. Zaliala ho vďačnosť a rešpekt k tejto
drzej, nevyspytateľnej bytosti. Nevedel, čím by sa jej mohol odmeniť. Majetky
jej očividne nechýbajú. Niežeby nejaké mal.
„Čo anjeli?“
napadlo Vasilymu. „Mali ste na vašom svete nebesia?“
Storm prikývol. „Nemiešali
sa do našich záležitostí. Neprišli nám na pomoc, keď sme ich volali.“
V hlase mal trpkosť.
Winter tušila, kam
sa upírove myšlienky uberajú. „Anjelov necítim. Sú v samostatnej realite
nad oblakmi.“ Na chvíľu sa odmlčala. „A-ale vedela by som nás dostať na
nebesia. Nemôžem však zaručiť čo nás tam bude čakať. Alebo kto.“
Juniper k nej
prekvapene otočila hlavu. „Ty sa vieš premiestniť k anjelom? Myslela som,
že túto moc majú len okrídlenci.“
Vládkyňa mykla
plecami. „Archanjeli si nevšimli, že nám túto moc ponechali. Nikdy sme to
nerozhlasovali.“
Thorn sa chytal slamky.
„Vzala by si nás tam? Ak nebesia necítiš, mohlo by to znamenať, že sa tam
preživší dokázali ukryť.“
Všetci pri stole
vedeli, že tá šanca je malá, ale Winter nemala to srdce vysloviť túto myšlienku
nahlas. „Vezmem,“ prisľúbila. „Zajtra ráno? Keď si odpočiniete?“
Súhlasil. So
Stormom sa vzdialili, aby sa poradili, a smutná Hazel sa k nim
pridala. Nesmú pred svojím ľudom zatajiť čo sa deje.
Winter sa vysilene
oprela o dosku stola. „Som takmer všemocná vládkyňa zimy. Ako to, že im
neviem pomôcť?“ zašomrala rétoricky.
Juniper ju súcitne
pohladila po ramene.
Děkuji za krásnou kapitolu❤️🍀
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatAhoj Alex, vždy keď dočítam poslednú vetu novej kapitoly, tak začnem odrátavať dni do ďalšej. Úžasne napínavý príbeh. A ty ako? Už si fit? moc som ti držala palce .
OdpovědětVymazatAhoj, to som rada že vás viem udržiavať v správnom napätí :D ja zatiaľ len čakám a čakám až sa dostanem na rad v preplnených nemocniciach, takže ešte mesiac než sa vôbec dostanem na potrebné vyšetrenie...
VymazatĎakujem
OdpovědětVymazatDěkuji za skvělou kapitolu.
OdpovědětVymazatĎakujem 🥰
OdpovědětVymazatDěkuji za skvělou kapitolu. Ikdyž mě po přečtení naskakuje husí kůže.
OdpovědětVymazatSamé katastrofické zprávy. Přesto moc děkuji za další kapitolu💞
OdpovědětVymazatDěkuji za další skvělou kapitolu 😍😍
OdpovědětVymazatDakujem pekne za novu kapitolu!
OdpovědětVymazatTeda... ďalšie zaujímavé podrobnosti, naozaj sa teším na pokračovanie. Veľmi pekne ďakujem.
OdpovědětVymazatDěkuji 😊 Jana
OdpovědětVymazatDěkuji moc
OdpovědětVymazatNeuvěřitelné novinky. Tolik zvratů. Tuto sérii miluji. Děkuji za další kapitolu. Mirus
OdpovědětVymazatDěkuji za kapitolu.
OdpovědětVymazatPáni, jedna katastrofa za druhou. Zaujímava kalitola. Mockrát ďakujem za suprovú kapitolu a nesmierne sa teším na pokračovanie.
OdpovědětVymazatděkuji už by si zasloužili trochu klidu
OdpovědětVymazatMoc děkuji.
OdpovědětVymazatDěkuji moc za další super pokračování.
OdpovědětVymazatĎakujem veľmi pekne 🤔🤔💗
OdpovědětVymazatMoc děkuji za skvělou kapitolu.
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatĎakujem za ďalšiu kapitolu
OdpovědětVymazatDěkuji za novou kapitolu ♥️
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatĎakujem za novú kapitolu 😊
OdpovědětVymazatDěkuji moc
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatMoc děkuju
OdpovědětVymazatĎakujem 🙂
OdpovědětVymazatKrásné jsi to popsala,že jsem tomu rozuměla. Jinak se na ně hrnou samé špatné zprávy. Jsem zvědavá,co bude u andělů. Čekání je někdy horší než potom samotné vyšetření nebo operace. Stále držím palce,Alex ✊✊. A moc ti děkuji za další super kapitolu.
OdpovědětVymazatDěkuji za parádní kapitolu 💙 tvá fantazie a kreativita je neskutečná 🥰
OdpovědětVymazatDěkuji. Bobo.
OdpovědětVymazatĎakujem za kapitolku
OdpovědětVymazatMoc děkuji.
OdpovědětVymazatĎakujem za ďalšiu kapitolu :-)
OdpovědětVymazat