Čas ľadu a zimy 24

 

Winter stála na trávnatej ploche pri útese, kam Storm pritiahol stroj podobný kanónu, len o niečo menší. Bol na kolesami ovládanej platforme a skutočne vyzeral ako zastaralá zbraň. Kráľ zaistil kolesá a aktivoval akési tlačítko a stroj začal vydávať tichý hukot.

Juniper, naspäť vo svojom pôvodnom oblečení, pod ktorým dokázala schovať nezdravé množstvo zbraní, sa šla s kráľom potichu rozlúčiť. Winter celkom nepochopila, aký druh vzťahu medzi nimi panuje, ale Storm vždy vyzeral akosi ochranársky, keď bol v jej prítomnosti.

„To preto, že vie čo sa jej stalo,“ vysvetlil Thorn, ktorý k nej pristúpil a pohladil Winter po ramene.

Vládkyňa naňho zvedavo pozrela. „Čo sa jej stalo? Čo cítite?“

Thorn smutne sklopil oči. „Tebe čokoládu nikto nedal, tak si si ju pripravila sama presne ako máš rada, a sama si ju aj zjedla. Juniper niekto podal exkrementy a presvedčil ju, že je to čokoláda, ktorá jej má chutiť,“ použil eufemizmus.

Winter v žilách zovrela krv. „Juni niekto znásilnil?“

„Ešte ako dieťa.“ Thorn naprázdno preglgol. „Cítime to z nej od začiatku. Mali sme však pocit, že je to jej príbeh, o ktorý sa musí podeliť sama keď bude pripravená.“

Winter sa zaprisahala, že ak ten násilník ešte žije, nájde si ho a zmrazí mu penis! A ak nie, nájde si jeho dušu a požiada Lydiu, niekdajšiu vládkyňu pekla, o pomoc. „Storm ju chce chrániť, hm?“

„Je to v jeho náture. Byť štítom tých, ktorí trpia. Vie, že Juniper je silná. Len chce, aby nemusela byť silná neustále.“ Povzbudivo sa usmial. „Dohliadneš nám na ňu? Je to jedinečná žena, tak ako ty.“

Winter už zase mala v očiach slzy. „Ak nie ja, tak jej armáda valkýr,“ uistila ho.

Thorn ju mocne objal a pobozkal do vlasov. Zapamätával si pocit jej tela pri svojom, jej vôňu, jej hlas. Storm kúsok od nich o niečo opatrnejšie objímal Juniper, ktorá vyzerala akoby nevedela či sa jej to páči, alebo sa má odtiahnuť.

Ich krátku rozlúčku prerušila Hazel, ktorá priniesla tri batohy na žiadosť svojho kráľa.

Thorn jej ich vzal z rúk a podával dvom zajatkyniam. „Malá pamiatka na nás. Naše slávnostné oblečenie s výšivkami a vzormi, ktoré sa dochovali aj cez otroctvo.“

Winter si od dojatia prikryla ústa. „Thorn...“

Do voľnej ruky jej vtlačil batoh. „Za krídla. A za všetku pomoc, ktorú ste nám poskytli.“

Obe ženy si posvätne vzali malé batôžky a Storm dal jeden aj Vasilymu stojacemu opodiaľ. Upír mal žalúdočnú nervozitu z návratu na Zem. Poďakoval Stormovi a s oboma bratmi sa srdečne objal.

Hazel potiahla za páčku v stroji a všetci pozorovali, ako z neho vystrelil prúd svetla asi do diaľky dvoch metrov, a vytvoril akési éterické okno nepravidelného tvaru o veľkosti dverí nákladného skladu. Za ním videli hustý les.

Winter sa naposledy otočila k Thornovi. Celá jej bytosť sa bránila tomu, čo sa chystala urobiť. „Ja viem, že mi nikdy neodpustíš, ale je to niečo, čo musím urobiť. Pre vaše dobro,“ povedala porazene.

Thorn sa zamračil. „Čo musíš urobiť?“

„Toto.“ Winter natiahla ruku, do ktorej jej Juniper skúsene hodila ostrú dýku. Jediným plynulým pohybom zhrabla Hazel a priložila jej čepeľ ku krku.

Hazel zvrieskla a ustrnula.

„Neskúste sa pohnúť!“ vykríkla Juniper a s Vasilym odistili kolesá stroja.

Winter cúvala s Hazel pred sebou k portálu. So zármutkom pozorovala emócie v Thornovej tvári meniace sa od šokovaných, cez neveriace, až po zúrivé.

„Winter, vráť nám Hazel! Čo si myslíš, že robíš?!“ okríkol ju Storm autoritatívne, až takmer nadskočila.

„To, na čo vy nemáte odvahu,“ odpovedala čo najneutrálnejšie. „Môžete ma nenávidieť koľko chcete, ale Terru nenechám zamrznúť.“

Thorn zúrivo zovrel pery.

Storm sa k nim chcel rozbehnúť, ale Winter pevnejšie zovrela Hazel a čepeľou jej prerezala pokožku. Po krku jej stiekol tenký pramienok krvi.

Vasily s Juniper zatiaľ odtiahli kanón cez portál a čakali. Winter venovala Thornovi posledný ospravedlňujúci pohľad a stiahla Hazel na Zem.

Vasily stlačil ďalšie tlačítko a portál sa zavrel.

Winter okamžite pustila vílu a v strachu jej kontrolovala ranu. „Prepáč, prepáč, prepáč. Si v poriadku? Bolí to?“

Hazel pokrútila hlavou. Jej rana sa zahojila do pár sekúnd. „Nič mi nie je.“ Obzrela sa. Ocitli sa uprostred riedkeho lesa a kúsok od nich hučalo more. Vzduch bol teplejší a cez oblaky občas presvitalo slnko. Aj keď sa to snažila zakryť, v očiach mala obavu. Zradila svojich panovníkov. Možno prišla o prvý domov, aký kedy mala. Vrátila sa na miesto, ktoré stále vidí vo svojich nočných morách.

Juniper jej opatrne položila ruku na plece. „Nie si tu sama a nie si bez ochrany,“ povedala, vediac na čo víla myslí.

Hazel vďačne prikývla a pomohla ostatným natiahnuť na kanón maskovaciu látku, ktorú valkýra pokryla mágiou, aby vyzerala ako nahromadená zem pokrytá halúzkami. Len čo boli hotoví, pochytali sa za ruky a Winter sa ich pokúsila premiestniť.

Neuspela.

Skúsila to znovu.

Opäť bez výsledku.

Zmätene pozrela na svoje dlane a namierila ich na náhodný strom v snahe ho zmraziť.

Nič sa nestalo.

Vládkyňa zimy sa s hrôzou otočila k svojim spoločníkom. „Prišla som o moc!“ zvolala. „Necítim nič. Žiadne prúdy, ročné obdobia, smer vetra... necítim ani len príchod dažďa!“

Juniper sa zamračila. „Ako je to možné? Na Terre si fungovala normálne.“

Winter znovu vyskúšala svoje sily, ale ani lístok sa nepohol. Prišlo jej špatne, keď pochopila súvislosti. „Už nie som vládkyňa zimy.“ Naprázdno preglgla. „Opustila som náš svet a Zem musí mať Zimu.“ Trhane sa nadýchla. „Moja nasledovníčka zasadla na trón. A moje sestry sú v tom, že som umrela.“

Už aj Juniper prepadla strachu. To znamená, že aj ona je považovaná za mŕtvu. A všetci si myslia, že ich zabili víly. Teda Národ krvi. „Ako je teda možné, že na Terre si o ten titul neprišla?“

Winter, keďže jej existencia je najviac prepojená s archanjelmi a archdémonmi, poznala isté zákonitosti mágie, ktoré sú bežným nesmrteľným ukradnuté. „Terra umiera. Moja moc k nej priľnula, lebo ma potrebovala. Víl bolo primálo. Doslova som len vyplnila nedostatok síl, ktorý na nej vládol.“ Och, Thorna z toho raní mŕtvica! „Som oficiálne domorodá na Terre.“ Opatrne pozrela na šokovanú Hazel. „Jedna z vás.“

„To sa mojim vládcom vôbec nebude páčiť,“ prorokovala víla. Konečne sa im podarilo nájsť suverenitu a teraz zistia, že Terra už má novú frakciu, hoci len zastúpenú jednou bytosťou.

Vasily uvažoval inak. Pristúpil k Winter. „Ak sa ti to stalo prechodom na Terru, znamená to že ak Summer bude súhlasiť s pomocou...“

„Príde o svoje postavenie na Zemi,“ doplnila Winter porazene. Prosba o pomoc sa odrazu zmení na prosbu o stratu pohodlia, titulu a domova v prospech zničeného sveta bez palácov, istoty stravy a bez klimatizácie, ktorú jej sestra tak zbožňuje. V prospech sveta, ktorý má za sebou krutú vojnu, ktorej víťazi ani nie sú známi.

Hazel zovrela pery. „Prišli sme až sem, Winter.“ V hlase mala naliehavosť. „Zradila som pre vás svojho kráľa.“

Má pravdu. Musia sa o to aspoň pokúsiť. Winter len dúfala, že Summer v sebe nájde silu rozoznať naliehavosť ich misie. Nastal pre nich ale ďalší problém. „Nemám nás ako premiestniť do jej paláca.“

„No pešo do centrálnej Afriky nepôjdem!“ ohradil sa Vasily. „Nie som Hobbit!“

Niežeby na to mali čas. Hrajú o dni.

Hazel ako obvykle zachránila situáciu. „Juniper? Vieš tam preletieť?“

Valkýra prikývla. „Za pár hodín.“

Víla si z krku zložila prívesok s vyrytým symbolom, ktorý vyzeral akoby bol namočený do krvi. „Až tam dorazíš, polož toto na zem a kvapni na prívesok krv.“

Winter zvedavo nadvihla obočie.

Hazel si porezala prst a vo vzduchu vytvorila totožný symbol, ktorý zapustila do zeme pod nimi. „Krv ho aktivuje a otvorí portál medzi týmito dvoma miestami. Je to naša forma premiestňovania,“ vysvetlila.

„Tak preto som počas svojich ciest mal nechávať na náhodných miestach podivné predmety,“ došlo Vasilymu. „Vytváral som vám cestu.“

Prikývla. „Naši predkovia kedysi na Terre spravovali celú sieť portálov. Ostatným druhom sa nepáčilo, že prichádzajú o zisky z vlastných zavedených ciest, pretože my sme ich poskytovali bez úplatku.“

Terra sa až tak nelíšila od Zeme. Winter začínala mať pocit, že posledná vojna na jej novej planéte nebola komplikovanou politickou situáciou, ale následkom hlúposti, chamtivosti a fanatizmu.

Vasily, súdiac podľa jeho pohľadu, prišiel k podobnému záveru.

Juniper si vzala od Hazel prívesok, vyzliekla si tričko a vo svojej tradičnej podprsenke roztiahla krídla. „Vydržte! Budem tam raz-dva.“

„Vieš kde konkrétne sa Summerin palác nachádza?“ uisťovala sa Winter.

„Chodievala som k nej pravidelne na safari.“ Valkýra sa usmiala a vzlietla.