Čas ľadu a zimy 27

 

Thorn pomohol trojici víl odtiahnuť ťažký vozík s kvetináčmi do narýchlo postavenej budovy vybavenej UV svetlom určenej pre pestovanie rastlín a unavene sa dopotácal na malé námestie, kde sa musel oprieť o mohutný strom.

Posledné týždne boli vyčerpávajúce. Storm po Winterinej zrade nariadil okamžitú evakuáciu, čo znamenalo balenie, premiestňovanie sa cez krvavé portály a hľadanie nového domova. Jedna z Vasilyho výprav našťastie našla malú dedinku v horách, kde boli stavby vytesané priamo do kameňa a chránené pred živlami vďaka svojej polohe. Len čo sem presunuli zvieratá a všetko čo potrebovali, museli zaviesť nové systémy distribúcie vody, filtráciu, zasadiť plodiny a každého ubytovať.

Thorn ani nevedel kedy sa naposledy plnohodnotne vyspal. Hnev voči Winter ho zožieral, ale kdesi v hĺbke srdca sa mu prebúdzala nádej, že by ich mohla zachrániť. Chlad rýchlo postupoval a aj v týchto oblastiach sa snehové čiapky vrcholov šírili nižšie a nižšie.

Čo ak sa jej naozaj podarí priviesť sestru?

Čo ak všetko napravia?

Bude ju nenávidieť? Chce ju nenávidieť?

Jej čin ho vytočil dobiela. Myslel si, že jej môže veriť. Že je na jeho strane. Že chápe ich pozíciu.

Mohla odísť. Nič viac. Odísť a nechať jeho svet vílam. Nech sa s ním popasujú. Nie je jej povinnosťou sa viac angažovať. Nie je to jej domov. Ten má inde.

Z myšlienok ho vyrušil prísny hlas. „Potrebuješ nabrať energiu.“

Thorn zistil, že sa akosi zošuchol na chladnú zem a sedí na nej ako vydesené dieťa. Vzhliadol k Stormovi a vzdychol. Odkedy Winter odišla, nezúčastnil sa žiadnych... aktivít. Jej sila mu vydržala dlho, ale po tom všetkom bol vyplytvaný. Jeho krv prosila o nasýtenie. Čo ako sa snažil sám seba presvedčiť, nedokázal ani len vojsť do miestnosti, ktorú vyhradili pre tieto účely.

Pretože nevedel, či by to Winter neublížilo.

Aj po tom, čo mu uniesla poddanú, ukradla im stroj a zradila ich dôveru.

Pretože je idiot!

„Ja viem, chystám sa,“ zaklamal.

Storm sa pohŕdavo zamračil nad tou lžou. „Ani sa len nesnažíš. Chceš snáď omdlieť?“

Ak to znamená, že sa konečne vyspí a v snoch ho nebudú strašiť chladné modré oči...

Storm klesol na zem k bratovi a vážne mu pozrel do tváre. „Viem prečo sa zdráhaš, ale hovoríme tu o prežití, Thorn. Ani len Winter by nechcela, aby si takto trpel.“

Thorn zasyčal. Ešte aj jeho brat vedel čo mu víri v hlave. Mal pocit, že ani on nedokázal celkom odsúdiť čin ich nedobrovoľných hostí. Najviac sa bál o Hazel, ale obaja boli presvedčení, že ani jedna zo žien by jej neublížila. Ani Vasily.

Samozrejme, že by to nechcela. Tá ženská vidí utrpenie ako osobného nepriateľa a zasvätila svoj život boju s týmto démonom. To len jeho žalúdok hrozil povstaním keď čo i len pomyslel na to, že by sa dotkol niekoho iného.

„Myslíš, že sa vrátia?“ nadhodil. „Alebo ich vlastní presvedčili, aby na nás zabudli?“

Storm bratovi povolil túto zmenu témy, ale len dočasne. Obzrel sa na hory, kde na vrcholoch zúrila fujavica, potom na ich malú kamennú dedinku v údolí, ktorým tiekla pokojná rieka. „Je nesprávne keď dúfam, že sa dostaví aj so sestrou? A urobí to, na čo sme my nemali odvahu?“

Takže aj jeho brat je rozpoltený vo svojom hneve. Thornovi zovrelo srdce. „Naozaj sme uprednostnili hrdosť pred prežitím nášho ľudu?“

Storm si prehrabol biele vlasy. „Nie. Sme jeho hlasom. Žiadna víla by nešla prosiť o pomoc pozemšťanov. Mali sme ale byť hlasom rozumu.“

Mali. V posledných dňoch sa preberali možnosti opätovného vrátenia na Zem, kamsi do neobývaných oblastí, aby aspoň prečkali najhoršie. Niektorí sa prihlásili, že by sa na to dali, iní razantne odmietli. Nič z toho však nezmôžu bez stroja, ktorý si Winter odvliekla.

Plus ešte stále hrozí šanca, že ju na Zemi označia za zradkyňu, prevezmú kontrolu nad strojom a cez portál sa dostavia zástupy Atlanťanov pripravené obsadiť územie tých, ktorých nenávidia lebo chcú a môžu. Územie tých, ktorých nevidia ako živé bytosti s dušou.

Thorn si pretrel unavené oči. „Prečo sú naše jediné voľby smrť alebo poníženie?“

Na to kráľ nemal odpoveď. Smutne poplácal Thorna po ramene a pomohol mu na nohy. Potom obaja ustrnuli, keď pocítili zachvenie ochrannej mágie na juhu dediny.

Pozreli na seba.

„Nuž, zdá sa že vládkyňa zimy sa nám vrátila,“ povedal Storm.

 

 

Tri veľmi previnilo sa tváriace postavy našli na hranici dediny, v blízkosti malého chodníčka za priesmykom. Thornovi sa rozbúchalo srdce v momente keď uvidel Winter v jej typických modrých šatách po zem. Vedľa nej stála rovnako nádherná žena s tmavohnedou pokožkou v jednoduchom červenom overale, a medzi nimi bol Vasily, bledší než obvykle.

Thorn sa prinútil k ľahostajnému pohľadu. Stále bol nahnevaný. Zúrivý. Ale zároveň mu odľahlo, že ju vidí živú a zdravú.

A bez armády Atlanťanov za zadkom.

„Vitaj naspäť, Winter,“ povedal znechutene a prekrížil si ruky na hrudi. „Chýbalo ti naše zúfalstvo?“

Vládkyňa naňho zagúľala očami, ale nebojovala proti jeho nálade. Vedela, že si ju zaslúži. „Toto je moja sestra Summer,“ predstavila neznámu ženu.

Storm jej slušne kývol hlavou, ale tiež sa tváril prísne. Zradu tolerovať nemôže. Nie v jeho postavení.

Winter sa rozpačito obzrela. „Sú... všetci nažive?“

Storm urobil krok vpred, ale naďalej medzi nimi boli dobré dva metre priestoru. „Na túto odpoveď nemáš nárok. Kde je náš stroj?!“

„V podzemí hradu na ostrovoch,“ odpovedal Vasily. „Skrytý pod maskovacou látkou a nánosom vetiev.“

Bratia si nečujne vydýchli. Stroj je bezpečne doma! Thorn sa chcel okamžite rozbehnúť a skontrolovať ho, ale na to by musel aspoň na sekundu spustiť oči z Winter.

„Kde držíte Hazel?“ sústredil sa Storm na podstatné.

„Zostala na Zemi, v bezpečí Valhally,“ povedala vládkyňa zimy. „Spolu s Juniper. Aby priviedla Atlantídu pred súd.“

Stormove oči potemneli. „Na to ste nemali právo.“

„Neprinútili sme ju k tomu. Nie ste hlúpi, viete že s nami šla dobrovoľne.“

Mali určité podozrenie. Thorn sa len mračil. „Tiež ste nemali právo ukradnúť nám našu technológiu a dotiahnuť ďalšieho pozemšťana do nášho domova!“ zvýšil hlas. „Čo si si myslela, že robíš?!“

Oh, dobre. Zdá sa, že scénu musia urobiť priamo tu a teraz. Winter zaškrípala zubami. „Čo som si myslela že robím?! Všetko pre to, aby tvoj ľud prežil!“

„Môj ľud sa vie postarať sám o seba a nie je tvojím problémom!“

Winter nadvihla jeden kútik pier a urobila krok vpred, brada zdvihnutá. „Ale áno, červenoočko, urobil si ho mojím problémom. V momente keď si ma uniesol na Terru, moje väzby na Zem boli pretnuté a prišla som o titul kráľovnej zimy, pretože som sa ňou stala tu! Takže toto je oficiálne moja planéta, môj svet a môj ľud ktorý mi bol zverený do opatery mágiou tohto vesmíru a ja urobím všetko pre to, aby do roka nezmrzol, vyhladovaný a zničený!“ rozhodila rukami.

Bratom klesli sánky. Storm vyčítavo pozrel na Thorna, akoby ho chcel obviniť z tohto chaosu. Zároveň však pochopil, že ak Winter hovorí pravdu, Terra práve nadobudla novú frakciu, ktorá nespadá pod jeho kontrolu.

Winter im dopriala chvíľu na spamätanie a dôstojne si uhladila záhyby na šatách.

„Hovoríš nezmysly,“ hádal sa Thorn.

„Myslíš? Tak prosím, aktivuj znovu stroj a choď sa zoznámiť s mojou dedičkou, novou kráľovnou zimy! Celý svet nesmrteľných je kvôli tomu v domnení, že ste ma zabili.“

„Môžem potvrdiť,“ ozvala sa prvý raz Summer. „Takmer som dostala mŕtvicu, keď som ju uvidela vo svojom paláci.“

Storm ich obe prepaľoval pohľadom. Nemal radosť z jediného slova, ktoré si vypočul. „Takže čo teraz? Prišli ste jednať o územia? Protislužbu za záchranu Terry? Máme vám postaviť nový palác?“

Winter jeho slová urazili. Takmer naňho zavrčala. „Obyvatelia svetov kde vládneme nie sú našimi poddanými!“ prskla znechutene. „Ale našimi chránencami! Nepáči sa vám, čo som urobila? Choďte sa vyplakať a potom sa sústreďte na tých, ktorí k vám vzhliadajú!“ ukázala na dedinku za nimi. „A byť vami, skutočne si premyslím či sa nechcete vrátiť na Zem, pretože niekto úmyselne sabotoval Terru a jej podnebie.“ Nadýchla sa. „Nedokážeme ju zachrániť ani len my.“