Čas ľadu a zimy 36

 

Summer mala tlak v nebeských výšinách, keď na Terre otvorili portál a na druhej strane uvideli terranskú delegáciu, živú a zdravú. Pohľadom vyhľadala Winter a keď sa jej sestra žiarivo usmiala, vydýchla si ako nikdy v živote.

Len čo sa všetci vrátili domov, Winter zamávala uvoľnenej Garde. „O týždeň na tomto istom mieste!“ zvolala za nimi, než sa portál zavrel.

Summer jej v momente skočila do náručia. „Čo sa stalo? Ako dopadol súd? Čo bude ďalej?“ vychrlila záplavu otázok.

Winterine oči zaiskrili. „To je na veľmi, veľmi dlhé rozprávanie. Ale mám tu pre teba darček od sestier.“ Sklonila sa ku kufru, ktorý si so sebou priniesla, a vytiahla z neho držiak s desiatimi kvetináčmi. „Sadeničky kakaovníkov.“

Vládkyňa leta sa rozosmiala.

 

 

V ten večer Winter vkĺzla do postele k Thornovi, ktorý si ju okamžite pritiahol k hrudi, kam patrila. Nadýchol sa vône jej vlasov a celé jeho telo sa uvoľnilo. Pozrel von z okna, kde sa zhromažďovali husté oblaky v náznaku snehovej fujavice.

„Terra bude zachránená,“ prehovorila Winter jemne. „O pár rokov sa môžete vrátiť naspäť na ostrovy.“

Tie slová mu prišli takmer nereálne. Po všetkom, čím si prešli od prebudenia, prestal veriť v šťastné konce. Alebo v zázraky. Pozrel na svoju papuľnatú zajatkyňu a usmial sa na ňu. Keď si pomyslí, že ju držal v temniciach pod hradom... „Všetko vďaka tebe.“ Pobozkal ju na čelo.

Zasmiala sa. „Myslím, že Hazel a Juniper tiež urobili svoju prácu.“

„Nič z toho by nebolo možné, keby si mi nezačala kecať do práce.“ Ďalší bozk na líce.

Winter naňho mrkla. „Je to môj jedinečný talent,“ pripustila.

„Popri mnohých ďalších.“ Pretočil ju na chrbát a vyhupol sa nad ňu.

Winter sa pobavene zasmiala a dovolila mu stiahnuť z nej košieľku. „A som si istá, že ich ocení aj Storm, keď začnem kecať do práce jemu.“

„Pokúsme sa nehovoriť o mojom bratovi v posteli.“ Thorn jej roztiahol stehná a uvelebil sa medzi nimi.

„Tak to aby si ma priviedol na iné myšlienky,“ vyzvala ho zvodne.

„Drahá, postarám sa o to, aby sa ne nemala čas, zatiaľ čo budeš kričať moje meno.“ Nežne jej zahryzol do krku a svoj sľub poľahky splnil.

 

 

O týždeň dorazila prvá skupinka Atlanťanov. Desať mužov a žien zvedavo prešlo portálom, zbalení do skromných batohov. K prekvapeniu všetkých bol medzi nimi samotný Dain, výnimočne oblečený v džínsoch a tričku, nadšený dať sa do práce. „Vzal by nás niekto na pobrežie?“ opýtal sa veselo.

„To bude moja práca.“ Summer sa s ním krátko objala, pripravená premiestniť celú výpravu do tábora v Afrike.

Dain čosi vytiahol z batohu a prešiel k stále prísne sa tváriacemu Stormovi. „Môj ľud trval na určitých zmenách názvov v našom domove. Toto sú kópie nových tabúľ, ktoré sme práve inštalovali.“ Podal mu v plátne zabalené dosky. „Zatiaľ, Veličenstvo.“ Vrátil sa k svojim a zmizol spolu so Summer.

Winter, Thorn, Hazel a Juniper, ktorá bola na návšteve, sa okamžite nahrnuli ku kráľovi. Storm zvedavo rozbalil dosky s ozdobne vypálenými názvami v súčasnom jazyku Atlantídy a modernej angličtine. Oči sa mu zaliali slzami.

Winter dojato čítala: „Búrkové námestie. Tŕnitá cesta. Nemocnica obetí otroctva. Park padlých víl. Fontána Hazel Odvážnej.“ Usmiala sa na prekvapenú vílu, ktorá opatrne vzala do ruky tabuľu. Fontány sú to najposvätnejšie, čo Atlantída má. Keď na nej boli väznení, mali zakázané sa k nim čo i len priblížiť.

„Pomenovali po mne fontánu?“ Hazel cez stiahnuté hrdlo sotva dýchala.

Storm ju pohladil po vlasoch. „Zaslúžiš si to. Dvakrát si nám ukázala, že odvaha vedie k víťazstvu. Dvakrát si šla do boja sama.“

Hazel smrkla a pritisla si tabuľu k hrudi. „Jedného dňa sa vrátim na Atlantídu, aby som ju uvidela naživo,“ zašepkala.

 

 

Ďalšia výprava bola prijatá o mesiac neskôr a pozostávala z päťdesiatich medikov, ktorí si so sebou cez portál doniesli celé kontajnery zásob a vybavenia. Viedla ich Irina, hlavná doktorka ruského dvora, s ktorou bola Winter nejaký čas na fronte.

Tmavovlasá žena sa usmiala na čakajúcu Winter po Thornovom boku. „Nikdy som si nepomyslela, že sa pozriem na inú planétu,“ povedala dojato. „Je mi cťou byť sem pozvaná.“

Thorn jej srdečne zvrel ruku. „Sme radi, že ste dorazili. Pripravili sme pre vás desať operačných miestností, dve veľké pooperačné, a desať vyšetrovní. Winter vám všetko ukáže.“

Winter priam horela nadšením, že sa veci konečne pohli a víly budú čoskoro lietať.

„Hneď sa do toho pustíme, ale mám tu zopár darov.“ Prešla ku kontajneru na kolesách, ktorý niesol emblém Atlantídy. Dain sa na ňu pred pár dňami vrátil, aby pokračoval vo svojich kráľovských povinnostiach. Jeho poddaní zatiaľ usilovne pracujú na vrátení oceánov do pôvodného stavu. „Dain sa vyjadril, že počasie sa na pár rokov ešte neustáli a na poliach nebude rásť dostatok plodín. Toto je riešenie.“ Ukázala na akési plastové biele predmety neurčitého tvaru. „Hydroponické veže. Rastú do výšky namiesto do šírky a cirkuláciu vody zabezpečia motorčeky nabíjateľné solárnymi panelmi. Môžete ich postaviť na strechy, ulice aj námestia a pestovať v nich prakticky čokoľvek.“

Thorn pochybovačne prezrel obsah kontajnera.

„Návod je vnútri,“ uistila ho Irina. „Spolu so semenami plodín z viacerých kráľovstiev. Môj kráľ Stefan pridal asi štyri druhy zemiakov, plus recept na výrobu vodky.“ Zagúľala očami.

Winter vyprskla do smiechu. „Ďakujeme, Irina.“

Doktorka na ňu žmurkla a siahla do vrecka po malú krabičku. Nadšene jej ju podala. „Lilith mala pocit, že by si ocenila istú drobnosť.“

Vládkyňa zvedavo otvorila krabičku, v ktorej našla svoju pásku na rameno s červeným krížom. Dojato vzhliadla.

„Si stále jedna z nás,“ pripomenula jej Irina. „Vládkyňa, kráľovná alebo princezná. Nikdy si neopustila svoju prísahu. Vraciam ti, čo je tvoje.“

Thorn pevne zovrel Winter a pobozkal ju do vlasov, zatiaľ čo stále držala svoj dar. „Chceš sa vrátiť k svojej práci doktorky?“ vyčítal z nej.

Winter naňho opatrne pozrela. Stále ju čaká obnova podnebia a ťahanie prúdov, ale dovtedy nie je práve použiteľná. Nevie pestovať plodiny, variť alebo stavať obydlia. Víly nemajú jediného doktora. Potrebuje im pomôcť a zároveň vyškoliť nových. Váhavo prikývla. „Chcem naďalej pomáhať.“

Thorn pohľadom poďakoval Irine. „V tom prípade ťa rád uvidím v našej novej nemocnici.“

Winter mu zovrela dlaň a posvätne si nasadila symbol, ktorý definoval jej osud. „Vrátim nášmu ľudu krídla,“ sľúbila mu odhodlane.

 

 

Po polroku boli na Terru nakoniec dočasne vpustení aj anjeli pod vedením Kadena s Theresou. Niekoľko z nich sa pridalo k valkýram v novej škole lietania, ktorú museli založiť pre čerstvo vyliečené víly.

Zvyšní sa premiestnili na nebesia, aby dopriali mŕtvym dôstojný pohreb. Telá boli posvätne zabalené do ozdobných látok a spálené podľa zvyklostí anjelov. Kaden prehľadal celé nebesia, ale odpovede na otázky čo sa stalo nenašiel. Dokonca ani Isobel nevedela pomôcť s prekladom nápisu na stene, pretože jej dar platí len pre jazyky Zeme.

„Rozhodne nikde nevidím duše mŕtvych,“ potvrdila im Theresa pri večeri so Stormom, Thornom, Winter a Summer. „Čo znamená, že tu nezostali zaseknuté, nech sa stalo čokoľvek. To je dobré. Niekam musia naďalej odchádzať a teda nejaká sila očividne spravuje karmické prerozdeľovanie.“

Bolo to horkosladké uistenie. Prežili anjeli a sú niekde inde? Kde? Mohli odísť na iné planéty?

„Normálne by som navrhol vystrelenie niekoľkých teleskopov a satelitov na orbitu, ale v tomto bode by som pracoval s teóriou temného lesa a nedal o sebe vedieť. Aspoň kým sa nepostavíte na nohy.“

Thorn pozrel na Winter. „Teória temného lesa?“

Vládkyňa zimy si vzdychla. „Je to hypotéza používaná na Zemi pre vysvetlenie, prečo nás nikdy nenavštívili mimozemštania a prečo sme nikdy žiadnych neobjavili.“

„Aký to má súvis?“ nechápal Storm.

„Predstavte si, že niekto ako ja vstúpi do hustého lesa plného stromov, kríkov, riek a potokov. Dolín a vŕškov,“ pokúsila sa im Winter vysvetliť. „Je prakticky isté, že v tomto lese musia žiť živočíchy všetkých tvarov a veľkostí. Je to pre nich ideálne prostredie. Ale aj keď ním prejdem, je takmer isté, že žiadneho z týchto tvorov neuvidím a už určite sa ku mne žiadny nepriblíži. Prečo?“

„Pretože sa ťa boja,“ odpovedal Thorn.

Winter sa odmlčala, aby podtrhla svoje slová. „Ale nebola som to ja, kto spôsobil, že sa naučili skrývať.“

Thornovi zovrelo hruď. Utiekli terrania pred niečím? Alebo niekým?

„A jediný, kto sa skrývať nebude, je vrcholový predátor,“ dodala Summer. „Ktorý zamieri tam, kde uvidí pohyb alebo prítomnosť iných stvorení.“

Storm zabudol na svoj tanier s jedlom, ako mu pri tej predstave prišlo špatne. Nebesia, čo sa len s civilizáciou Terry stalo? „Myslíte, že niekto prežil? Že sa len skrývajú?“

Theresa mykla plecami. „Je to jedna z možností. Pravda však môže byť niekde úplne inde. Dávala by som si však pozor na to, či o sebe dám vedieť komukoľvek, kto by vás mohol pozorovať z vesmíru.“

Thorn zovrel pery. „Žiadne teleskopy!“ rozhodol.

 

 

Juniper nebola naspäť vo Valhalle ani deň po svojej poslednej návšteve Terry, keď sa do jej pracovne premiestnila Carys s odhodlaným výrazom. Vládkyňa nebies svoj príchod neoznámila vopred, čo znamená neoficiálnu návštevu.

Valkýra odložila tablet a narovnala sa v kresle za stolom. „Som v problémoch?“ bol jej prvý odhad.

„Si, ale tie sú tvoje vlastné.“ Carys mávla rukou. „Ja len môžem doporučiť terapiu a možno prestať predstierať, len aby si zapadla.“ Posadila sa na stoličku pred stolom, o ktorý sa lakťami oprela.

Juniper sa nevyjadrila. „Tak čo ťa ku mne privádza uprostred noci?“ vzdychla.

Anjel jej uprene pozrel očí. „Juni, je mi jasné, že súdny proces sa sústredil na niečo úplne iné, ale ešte viem čítať medzi riadkami. Víly by si nikdy tak rýchlo neporadili, keby nemali externú pomoc. Plus ich niekto naučil po anglicky. To by Winter nikdy nestihla za tých pár týždňov, čo s nimi strávila. Niekto im pomohol. Niekto im dal naše technológie. A vyhľadal kusy stroja, ktoré bez jedinej obete ukradli.“

Valkýra porazene zalomila rukami. Vedela, že táto bublina čoskoro praskne.

Carys jej dopriala čas pozbierať si myšlienky, než vyslovila otázku: „Juniper? Je Vasily nažive na Terre?“

Juniper sa vysilene oprela vo svojom kresle. „Je,“ priznala. „Ale to, že neumrel si musela vedieť dlhšie než ja, nemám pravdu?“

„Nenašli sme jeho dušu,“ pripustila vládkyňa nebies.

To by sedelo. Juniper vytiahla fľašu Whisky a naliala ju do dvoch pohárov. „Bolo to brutálne. Zachránili ho ako obhorené torzo a trvalo roky, než sa vôbec pohol. Je... iný. Má červené oči.“

Carys si vydýchla ako už dávno nie. „Prečo sa nevrátil? Držia ho snáď proti jeho vôli?“

Valkýra smutne nadvihla kútik pier. „Proti jeho vôli ho drží len strach z toho, čo tu zanechal. Alebo koho. S Winter doňho hučíme celé mesiace, ale nepomáha to. Trvá na tom, že takto je to lepšie. Nepohne ním ani pár volov.“ Kopla do seba Whisky.

Carys si pretrela oči. Čo musia urobiť, aby konečne dali tých dvoch oslov dohromady? Keby tak Vasily so Stefanom vedeli, čo vedia anjeli... Keby vedeli ako veľmi ich spája karma. „On sa musí vrátiť na Zem.“

„A aj sa vráti. Keď príde čas.“ Juniper tomu plne verila. „Alebo keď Stormovi dôjdu nervy a prekopne ho cez portál.“

Anjel krútil hlavou. „A čo dovtedy? Stefan trpí! Erin ho musela liečiť na Syndróm zlomeného srdca. Takmer sme oňho prišli.“

Juniper posmutnela. Títo dvaja si nezaslúžia toľko trápenia. Nie po tom, čo celé roky bojovali za iných. „Je na liekoch?“

„Už nie. Vraj z nich videl jednorožcov. Nemá rád, keď je mimo.“ Carys si odpila priamo z fľaše. „Keby som tak mohla nájsť dušu toho debila čo vymyslel homofóbiu a šmariť ho do pekla, až by sa mu zlámali kosti!“

Valkýre sa tá predstava páčila. „Myslím, že tam už je. Inak by anjeli s jeho guličkami dávno hrali golf.“

„Pravda,“ súhlasila Carys. „Čo mám robiť, Juni? Ako dám dohromady duše, ktoré si boli súdené od narodenia?“ zúfala si.

Juniper jej na stole zovrela dlaň. „Ich čas príde, keď na to budú pripravení,“ prorokovala. „Nechaj ich povariť sa vo vlastnej šťave.“