Stojí ešte za to pokračovať? - druhá časť.

 

Krásny deň, holky!

 

Chcem vám všetkým poďakovať za komentáre, ktoré ste mi zanechali pod príspevkom, kde som uvažovala, či ešte má cenu pokračovať v mojich poviedkach. Ani neviete, ako mi pomohli a dodali inšpiráciu :-) Naozaj som potrebovala počuť (resp. si prečítať), že vás nenudím a stále vo vás držím napätie a zapálenie k čítaniu nových kapitol.

 

Ako som písala, mojou jedinou spätnou väzbou sú komentáre a aspoň nejaký záujem o dej. Preto verte, že ma každý z nich poteší, obzvlášť ak viem že ste sa vžili do deja. A samozrejme, tiež mi je jasné, že nie každá kapitola je nabitá akciou alebo emóciami, ale bohužiaľ aj tie nudné sú niekedy potrebné pre dej ;-)

 

A keďže spätá väzba ide dvoma smermi, tu je niekoľko mojich reakcií na vaše komentáre (keďže neviem, či sa vraciate k príspevkom, dávam ich priamo sem):

 

Ed Evudar: holka, teba už považujem za inventár blogu. Si so mnou od prvých kapitol prvej poviedky a ak niekedy dlhšie neuvidím tvoje komentáre, reálne budem volať na políciu, že sa ti niečo mohlo stať :D plus ma vždy tak krásne povzbudzuješ, že mi to zlepší deň.

 

Nenufer: určite nemusíš písať slohy pod každú kapitolu, tento druh drogy nie je transakčný :-) ale ak niekedy budeš mať v hlave nejakú poznámku alebo pozorovanie, rada si to prečítam.

 

Miriama: ďakujem za tak dlhodobú podporu a fakt, že poviedky čítaš viackrát, pre mňa veľa znamená.

 

Eva Karovičová: vyzniem asi egoisticky, ale ak si kapitolu otvoríš niekoľkokrát, mne to len pomôže, lebo počítadlo to berie ako vždy novú návštevu :D

 

Anonym 19.6. 17:40: tak vitaj medzi nami! Nevedela som, že ešte mám aj nejakých nováčikov :-) každý komentár ocením, aj obyčajné ďakujem keď nemáš pocit, že by bolo čo dodať.

 

Aendzi: aj teba si pamätám, holka. Tiež stály inventár blogu ;-) ver mi, rada by som vám sem dávala kapitoly každý deň, ale musím praktikovať ten zlozvyk chodiť pravidelne do práce (strašný údel). Čo sa vydávania týka, nič by mi neurobilo väčšiu radosť, ale ak si prebehneš o čom píšem, aké názory v mojich poviedkach prevládajú, to by mi na Slovensku nikdy neprešlo. Možno ani v Česku. Vlastne som si istá, že za niektoré poviedky by na mňa bola poslaná tajná služba :D

 

Zezal: aj každodenné návštevy pomáhajú – zdvíhajú čísla návštevnosti :D a samozrejme, komentár poteší, ale určite nie je povinný.

 

aivanova: rozumiem tvojmu pocitu. Ja sa tiež nerada vyjadrujem na internete a fórach a sociálnych sieťach. Aj tu na blogu je to pseudonym ;-) a komentár určite nie je cena za poviedku, len dobrovoľný dar :D

 

Anonym/Jana B. 20.6. 8:24: vlastne je to 13 rokov :D takže áno, je možné že sme sa videli na inom blogu. A dôvod, prečo je veľmi malá šanca vydania mojich kníh sú témy a riešenia situácií, ktoré sa v nich objavujú. Nemyslím, že by to prešlo cez akýkoľvek edit a ja málokedy upustím zo svojich zásad v prospech „umiernenia“. Pripomeňme si, že som nechala padnúť Vatikán, rozpiplala a prepísala Bibliu, doslova zničila patriarchálne systémy moci a posledná dokončená poviedka je odrazom reálnej súčasnej svetovej situácie. Takže ako som písala vyššie, ešte by po mne šla tajná služba :D

 

Mac.Martina: samozrejme, rodina a práca sú prvoradé. Ja síce nerobím uzávierky, ale zrážky z miezd, takže prvú polovicu mesiaca ani neexistujem mimo tabuliek :D takže rozumiem.

 

Martina: online komunikácia nesedí každému, tomu rozumiem :D nemusíš sa nútiť písať komentáre, ale ak si niekedy budeš chcieť vybiť svoju frustráciu, rada si ich prečítam :D ver mi, nechceš mi volať – prinútila by som ťa k hodinovej filozofickej analýze každej postavy a kapitoly. A áno, ja viem že som v posledných poviedkach premietla viac než skutočné prípady z našej reality. Bolo to z čistej frustrácie z toho, čo okolo seba vidím a hrôzy z toho, ako nikto nekoná, nikto sa neozýva, nikto už viac ani nebojuje o rovnosť a spravodlivosť. Toto bol môj osobný výkrik do tmy.

 

Moni: ďakujem, som rada že viem stále vzbudiť nadšenie :-)

 

Iveta Sumienkova: aj teba si pamätám ako stálicu :-) a o psychických problémoch viem svoje, takže vždy uprednostni seba a svoje zdravie.

 

Anonym 20.6. 14:30: ďakujem za vernosť a samozrejme, komentáre potešia, ale nie sú povinné :-) alebo ak sa ti jednoducho nechce písať. Ver mi, mnohokrát sa nechce ani mne.

 

Iveta: chápem tú stratégiu čítať všetko najednou. Ja to tak robím so seriálmi :D komentár vždy poteší, a ak ho aj pridáš k staršej kapitole, mne sa zobrazí ako administrátorovi podľa dátumu. Takže ak sa niekedy budeš chcieť vyjadriť, určite si rada prečítam názor.

 

Anka H: no tak to ti nemôžem odoprieť tvoju osobnú značku heroínu ;-) a akákoľvek spätná väzba poteší. Dúfam, že Vasily so Stefanom splnia tvoje očakávania – len čo sa im teda podarí prežiť...

 

Anonym 20.6. 15:56: ďakujem za krásne slová a som rada, že viem niekomu vylepšiť deň. To v reálnom svete celkom nezvládam. A samozrejme, komentáre sú vítané, ale nie nútené :-)

 

Anonym 20.6. 20:29: ďakujem a viem že nie každý má v sebe slová na siahodlhé komentáre. Ani ja sa niekedy neviem vymáčknuť. Takže chápem.

 

Anonym 20.6. 20:40: obávam sa, že vydanie je nateraz nemožné a obdivujem ťa, ak čítaš nové kapitoly už o šiestej ráno :D ja sa vtedy pretáčam na druhý bok :-)

 

Anonym/Jana 21.6. 14:23: aj ďakujem poteší, ale ak ti niekedy v mozgu skrsne nejaká poznámka, rada si ju prečítam :-)

 

Lucie, knihomolka 79: ďalšia stálica ako vidím :-) aj poďakovanie veľa znamená. Obzvlášť ak žongluješ deti, prácu, reálny život... a do toho ešte občas treba aj spať. A ver alebo nie, ja si pamätám tie komentáre keď sa kapitola nezjavila v určenom čase :D

 

Jiša: ja viem, že sa s tým potýka viacero blogov. Hlavne keď si ľudia zvyknú. Len pre nás autorov je to niekedy smutné. Ďakujem :-)

 

Zuzka: ďakujem :-) a určite čítaj len keď máš čas, dochádzka na mojom blogu je voľná. Ja som rada už len za to, že sa sem vraciaš.

 

Anonym 22.6. 18:33: ďakujem :-) viem že nie každý sa hrnie všade dávať svoj komentár, alebo vyjadrenie. Úprimne, nie je to niečo, čo by pre mňa bolo cudzie. Ale ak to pomôže, anonymné komentáre sú anonymné aj pre mňa, nevidím k nim žiadne identifikujúce dáta.

 

Dara: ďakujem :-) a som rada, že viem zlepšiť deň aspoň takýmto kúskom svojej fantázie. Aj to pre mňa veľa znamená.

 

Věra: tá scéna úteku v pražskom metre ku mne prišla, keď som sa ja na tých trasách stratila :D takže ak tu budeš najbližšie, môžeš si rovno predstaviť aj zmätenú Slovenku snažiacu sa pochopiť, kde to vôbec je. A vďaka slovám podpory môžem povedať, že ešte nejakú chvíľu určite zverejňovať budem. Kým nevyčerpám nápady ;-)

 

Anonym 23.6. 1:32: podľa času písania komentára vidím, že tu mám spriaznenú nočnú sovu :-) a aj ďakujem mi postačí. Nie vždy sa je k čomu vyjadriť a nie vždy sa človeku chce. Ale komentáre potešia.

 

Bejzi: ďakujem a ešte som určite so zverejňovaním neskončila :-)

 

tanja: komentár poteší vždy, bez ohľadu na to či si niekto vyleje dušu, alebo len písne poďakovanie :-)

 

Anonym/knihomol 23.6. 12:43: ja viem, že keď si ľudia zvyknú na rutinu, tak aktivita klesá. Len v kreatívnych kruhoch to vedie k pocitu, že v niečom zlyhávame.

 

Monika76: aj ja ďakujem za to, že si a že komentuješ :-) aj slovná podpora pre mňa veľa znamená.

 

Martina Kantoríková: ďakujem, aj vďaka takejto podpore mám motiváciu písať ďalej :-)

 

Lucka S: och, o spame mi ani nehovor! Už som sa pred nejakým časom poučila a teraz ho deň po dni musím sledovať. Zdá sa, že aj iné blogy trpia týmto nastavením. A u mňa budeš mať vždy útočisko :-) a vďačná som za dlhšie komentáre, ale aj za poďakovanie.

 

Anonym/Bobo 27.6. 8:49: tiež stálica na blogu :-) som rada, že viem rozžiariť deň.

 

Olga: ďakujem, ten dar si veľmi cením a rada sa oň podelím :-)

 

Milada Kostelníková: ďalší dlhodobý čitateľ, nezabúdam :-) a nie je nič zlé na tom, ak mi niekedy budeš kecať do príbehov :D Aspoň viem ako na iných pôsobia.

 

andikak2012: poďakovanie tiež znamená veľa. Určite nikto nie je povinný mi sem písať eposy, ak sa na to necíti :-) aj takáto podpora ma motivuje k písaniu a zverejňovaniu.

 

 

Snáď som nikoho nevynechala. Ja viem, že sama sa občas nevyjadrujem a o mojej existencii viete len z príspevkov. Tí, čo ste tu dlhšie viete, že bojujem so zdravotnými problémami a aj s psychickými. Ukázalo sa, že tie psychické sú komplikovanejšie než som si myslela, a liečba bude náročnejšia. Ale, možno, snáď, pri troche šťastia, by som mohla dostať lieky a možno, snáď, pri troche šťastia aj zaberú. Určite dám vedieť, ak sa mi náhodou v kuchyni zjaví drak :D

 

Takže vám naozaj, z celého srdca, ďakujem za komentáre plné podpory a pekných slov. Čo ako sebecky to vyznie, niekedy ich naozaj potrebujem. Poviedky píšem veľa rokov, je to jediný koníček, ktorý si niekedy môžem dovoliť :D hoci momentálne je aj ten drahý, lebo sa mi zase rozpadá notebook a už som si ho zlepila lepiacou páskou a pri cenách čo vidím za priemernú novú mašinku, ktorú nevyrobili detskí otroci, sa mi chce plakať. Ak niektorá z vás praktikuje nejaký druh mágie, prosím urobte rituál, aby Alex dostala bubáčiky na nový počítač, na ktorom sa po piatich minútach práce nebude dať robiť omeleta.

 

Dúfam, že sa vám nové kapitoly o Vasilym a Stefanovi budú páčiť a rovno všetkým odpovedám: Áno, ja viem že by si zaslúžili prefackať. Príde na to. Sľubujem :D

 

Držte sa, holky, a prajem veľa síl (a klimatizované miestnosti) do nového týždňa.

 

Alex